Maltska republika
Vlajka Znak
Narodne motto : nie je
?tatna hymna : L-Innu Malti
Miestny nazov
• dlhy	Repubblika ta' Malta Republic of Malta
• kratky	Malta
Hlavne mesto	Valletta 35°53′ s.?. 14°30′ z.d.
Najva??ie mesto	Birkirkara
Uradne jazyky	malt?ina , angli?tina
?tatne zriadenie hlava ?tatu predseda vlady	parlamentna republika Myriam Spiteri Debono Robert Abela
Vznik	21. september 1964
Susedia	-
Rozloha  • celkova  • voda (%)	316 [1]  km² ( 186 .)    km² (0,001 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2014 )  • s?itanie ( 2011 )  • hustota (2014)	445 426 ( 171 .) 416 055 1 410/km² ( 7 .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2018 13,329 mld. $ ( ? .) 45 127 $ ( ? .)
Mena	euro (EUR)
?asove pasmo  • Letny ?as	( UTC +1) ( UTC +2)
Medzinarodny kod	MLT / MT
Medzinarodna poznavacia zna?ka	M
Internetova domena	.mt
Smerove telefonne ?islo	+356

Suradnice : 35°53′00″S 14°30′00″V  /  35,883333333333°S 14,5°V  / 35.883333333333; 14.5

Malta , dlhy tvar Maltska republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta , angl. Republic of Malta ), je maly ostrovny ?tat v Stredozemnom mori medzi Siciliou a severnou Afrikou .

Strategicka poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej vyznamnos? ako dole?ity obchodny uzol. ^[2] V priebehu historie bola ovladana Feni?anmi , Kartagom , Rimom , Byzantskou ri?ou , Francuzmi a Spojenym kra?ovstvom ako namorna zaklad?a. Nezavislos? od Spojeneho kra?ovstva ziskala v roku 1964, stale je v?ak ?lenom Spolo?enstva narodov . V roku 2004 sa stala ?lenskym ?tatom Europskej unie a v roku 2008 prijala euro . ^[3]

Hlavnym mestom Malty je Valletta . Oficialnym jazykom je malt?ina a angli?tina . Dole?itym ekonomickym odvetvim su stavba lodi a spotrebny priemysel , ktory z ve?kej ?asti vyraba na vyvoz. ?al?im zdrojom prijmov je najma v poslednych rokoch cestovny ruch .

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povod slova ?Malta“ je neisty. Naj?astej?ie je predpokladany grecky povod, a to od slova μ?λι (? meli “, v preklade ?med“). Greci nazyvali ostrov menom Μελ?τη (? Melite “, v preklade ? med “ alebo ?sladky ako med“), pravdepodobne pre jedine?nu produkciu medu na Malte ? na ostrove toti? ?ije endemicky druh v?ely . ^[4]

?al?i mo?ny etymologicky povod je fenicky. Fenicke meno pre Maltu ( Maleth ) v preklade znamena ? pristav “, lebo vo svojich starovekych pristavoch Malta poskytovala ochranu lodiam pred burkami. Rovnako tak to mo?no interpretova? ako poukaz na mno?stvo zalivov a zatok nachadzajucich sa na Malte.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maltske suostrovie le?i na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 82 km ju?ne od Sicilie a 288 km vychodne od Tuniska . ^[5] Ma rozlohu 316 km ² . Osidlene su tri va??ie ostrovy:

• Malta , 246 km²,
• Gozo (po maltsky Għawdex ), 67 km² (okolo 30 000 obyvate?ov),
• Comino (po maltsky Kemmuna ), 3 km² (obyvany predov?etkym po?as turistickej sezony).

?al?ie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island su neobyvane. Preva?na va??ina pobre?ia v?etkych ostrovov je skalnata. Povrch sa sklada z roznych druhov priepustneho vapenca, ktory sa pou?iva ako stavebny material. Geograficky aj geologicky patri Malta k Europe .

Prirodne podmienky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Geologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Geologicky patri Malta ?elfu Apeninskeho polostrova . Od Tuniskeho pobre?ia ju odde?uje pliocenno - kvarterny Maltsky graben , ktory zrejme vznikol ako zaoblukova panva pri rozpinani Tyrrhenskeho mora . Maltske suostrovie tvoria preva?ne neskorooligocenne a? miocenne vapence , ily a piesky . Usadzovali sa na tre?ohornej karbonatovej platforme . Tre?ohorne horniny boli v ?tvrtohorach vynorene a erodovane. Vodne toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do vy?ky 255 m. Vy??ie, skrasovatene oblasti su pokryte iba tenkym podnym pokryvom s ?ervenymi podami. Ni??ie oblasti maju vyvinute svetle pody. ^[6]

Povrch a vodstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povrch ostrovov je pahorkovity, tvoreny najma vyzdvihnutymi vapencovymi plo?inami. Najvy??im bodom je Dingli (Bingemma Heights 253 m n. m.) na ostrove Malta. Rie?na sie? ani pramene na ostrovoch neexistuju. Ve?kym problemom na Malte su zasoby vody , ke? v ?ase najva??ej spotreby vody v letnych mesiacoch prakticky nepr?i. Na zasobovanie boli preto vybudovane nadr?e na zachytavanie da??ovej vody. Voda sa v?ak na ostrovy dova?a. ^[7]

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Malta ma stredomorske podnebie subtropickeho pasmo . Striedaju sa tu mierne a vlhke zimy s horucimi a suchymi letami. Teplotne vykyvy su pomerne male. Priemerne januarove teploty sa pohybuju medzi 11 ? 12°C, najvy??ie priemerne teploty su v auguste (26 a? 27°C). Priemerne ro?ne teploty dosahuju 18 ? 19°C. Najviac zra?ok spadne v novembri, letne mesiace su uplne bez zra?ok. Priemerny ro?ny uhrn zra?ok sa pohybuje okolo 500 ? 560 mm. Na ostrovoch vanie ?asto silny vietor. ^[7]

Priemerne po?asie pre Malta
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Maj	Jun	Jul	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvy??ia priemerna teplota °C (°F)	15 (59)	15 (59)	16 (61)	18 (64)	22 (72)	26 (79)	30 (86)	30 (86)	27 (81)	23 (73)	19 (66)	16 (61)	21 (70)
Priemerna denna teplota °C (°F)	12 (54)	12 (54)	13 (55)	15 (59)	18 (64)	22 (72)	26 (79)	26 (79)	24 (75)	21 (70)	16 (61)	13 (55)	18 (64)
Najni??ia priemerna teplota °C (°F)	9 (48)	9 (48)	10 (50)	12 (54)	15 (59)	18 (64)	21 (70)	22 (72)	20 (68)	17 (63)	13 (55)	11 (52)	15 (59)
Zra?ky cm (palce)	8 (3.1)	5 (2)	4 (1.6)	2 (0.8)	1 (0.4)	0 (0)	0 (0)	0 (0)	3 (1.2)	7 (2.8)	9 (3.5)	10 (3.9)	53 (20,9)
Zdroj: Weatherbase [8]

Rastlinstvo a ?ivo?i?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povodna vegetacia bola zni?ena u? v staroveku . S odlesnenim sa roz?irila erozia pody. Suostrovie nema v podstate ?iadnu lesnu pokryvku, ove?a ?astej?ie su krovinate porasty. Travnate spolo?enstva su silne zmenene, na va??ine plochy ostrovov je nesuvisly vegeta?ny kryt s ostrov?ekmi slanomilnej a teplomilnej vegetacie. ?ivo?i?ne druhy zastupuju najma plazy a hmyz . Ochrana krajiny sa usiluje zachova? su?asny stav prirody. Malta nema ve?koplo?ne chranene uzemia. Chranene oblasti su va??inou na pobre?i (morske zruby, jaskyne a pod.), vo vnutrozemi su to slane jazera . ^[7]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri hlavny ?lanok: Dejiny Malty

Strategicka poloha ostrovov v strede Stredozemneho mora mala vplyv na ich bohatu historiu. Malta bola v?dy ohniskom mocenskych zaujmov a v?aka tomu sa mo?e pochvali? historiou dlhou takmer 7000 rokov. Po stale e?te zahadnom obdobi megalitickych chramov sa na ostrove vystriedali Feni?ania , Kartago , Rim , Byzantska ri?a , Arabi , Normani , vladcovia Kastilie , johaniti , Napoleon , v nov?om obdobi potom Briti, pre ktorych sa Malta v obidvoch svetovych vojnach stala neocenite?nou namornou zaklad?ou.

Starovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maltske ostrovy boli prvykrat obyvane v obdobi neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi , ktori sa na Maltu dostali zo Sicilie . Vyhynutie trpasli?ieho hrocha a trpasli?ieho slona nastalo pravdepodobne v dosledku prichodu tychto prvych ?udi. ^[9] Obyvanie Malty neolitickymi farmarmi sa uskuto?nilo v troch vlnach, ktore rozli?uje rozny typ keramiky charakteristicky pre danu migra?nu vlnu ( Ghar Dalam , ?eda Skorba , ?ervena Skorba ). ^[10]

K najvyzna?nej?iemu obdobiu v historii Malty patri tzv. obdobie chramov, ktoreho za?iatok sa datuje rozne (napriklad 4100 rokov pred Kr. ^[10] alebo 3600 rokov pred Kr. ^[11] ). Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavene najstar?ie megaliticke chramy na svete, a to ?gantija na ostrove Gozo ^[12] a Ħa?ar Qim a Mnajdra na ostrove Malta. ^[13] Potom sa maltske ostrovy na nieko?ko desa?ro?i vy?udnili a takymi zostali a? do prichodu ?udi, ktori svojich m?tvych spopol?ovali a stavali men?ie megaliticke stavby nazyvane dolmeny . ^[14]

Pribli?ne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili staroveki Greci (hlavne v oblasti, kde v su?asnosti le?i Valletta). ^[15] O storo?ie neskor sa na Malte usadili aj fenicki obchodnici, ^[16] pre ktorych bol ostrov zastavkou na obchodnych cestach z vychodnych oblasti Stredozemneho mora do Cornwallu . ^[17] Feni?ania obyvali oblas? dnes znamu ako Mdina a pri?ahle mesto Rabat, ktore vtedy nazyvali Maleth (pozri vy??ie sekciu etymologia). ^[18] Toto mesto malo vyznam aj pre Rimanov , ktorymi bolo pomenovane ako Melita . ^[19]

Po pade Feni?anov sa maltske ostrovy pribli?ne v roku 400 pred Kr. dostali pod vladu byvalej fenickej kolonie, Kartaga . ^[20] V tejto dobe ?udia na Malte pestovali hlavne olivy a rohovnik a produkovali textil. ^[20] V priebehu druhej punskej vojny sa Mal?ania vzburili proti Kartagu a odovzdali kontrolu nad svojou pevnos?ou do ruk rimskeho konzula Sempronia . ^[19] Malta zostala Rimu lojalna po?as celej druhej punskej vojny, za ?o ju Rim odmenil titulom Foederata Civitas  ? ozna?enie, ktore znamenalo oslobodenie od platenia tributu alebo vynimku spod rimskeho prava, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicilskej provincie. ^[19]

V roku 117 boli maltske ostrovy za vlady Hadriana povy?ene na municipium . ^[19] V roku 60 na severe ostrova v Zalive sv. Pavla stroskotal jeden z apo?tolov Je?i?a Krista , sv. Pavol . ^[19] Pod?a tradicie zostal na Malte tri mesiace. ?iril kres?anstvo a udajne vykonal nieko?ko zazrakov (pozri Skutky apo?tolov ). ^[19]

Ke? sa Rimska ri?a v 4. storo?i roz?tiepila na Vychodorimsku a Zapadorimsku ri?u , Malta sa stala su?as?ou grecky hovoriacej Byzantskej ri?e , ktora bola riadena z Kon?tantinopolu . ^[21] Aj ke? Malta bola pod vladou Byzantskej ri?e ?tyri storo?ia, o tomto obdobi toho vieme malo. Existuju dokazy, pod?a ktorych germanske kmene nakratko ovladli maltske ostrovy, ale o isty ?as na to boli vytla?ene Byzantskou ri?ou, ktora tu vladna v rokoch 395 a? 870 . ^[21]

Stredovek a novovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

V rokoch 870 ? 1090 bola Malta pod nadvladou Arabov , ktori silne ovplyvnili jazyk a kulturu. Posilnila sa obchodna funkcia ostrovov. Roku 1090 bola dobyta Normanmi zo Sicilie, ktori ju za?lenili do svojho stredomorskeho panstva. Od roku 1266 bola Malta pripojena ku Kra?ovstvu oboch Sicilii . Pod hrozbou expanzie Osmanskej ri?e ju dostali johaniti (neskor rad maltezskych rytierov) ako leno od cisara Karola V. Ich ulohou bolo chrani? Maltu a zabezpe?ova? ju ako vojensku zaklad?u proti tureckym vybojom. Odvtedy sa pova?ovala za hlavny oporny bod v Stredozemnom mori. ^[7]

Po dobyti Malty Napoleonom roku 1798 rad stratil svoje uzemie, udr?al si v?ak svoju suverenitu. V septembri 1800 suostrovie dobyl admiral Nelson . Malta sa stala v rokoch 1800 ? 1964 su?as?ou Britskej ri?e , od roku 1814 bola jej korunnou koloniou. V rokoch 1921 a? 1936 jej bola priznana obmedzena vnutorna samosprava . Po?as druhej svetovej vojny sa posilnil vojensky vyznam Malty (tri roky bola ostre?ovana nemeckym a talianskym vojskom). V povojnovom obdobi bola Malta opa? dole?itou vojenskou zaklad?ou Ve?kej Britanie a NATO . V rokoch 1947 ? 1964 mala uplnu vnutornu samospravu. ^{[7] [22]}

Byvala britska kolonia ziskala nezavislos? 21. septembra 1964 . Po osamostatneni nastalo obdobie ekonomickej prosperity, zalo?enej na uzkej ekonomickej spolupraci s Ve?kou Britaniou. D?a 13. decembra 1974 sa vyhlasila za nezavislu republiku a v roku 1979 bola zru?ena vojenska zaklad?a britskych vojsk. Krajina v?ak aj na?alej zostala ?lenom Spolo?enstva narodov ( Commonwealth of Nations ). Po vnutropolitickych sporoch (napr. spor ?tatu o majetky katolickej cirkvi) a h?adani smeru zahrani?nej orientacie sa po roku 1987 definovala politika vojenskej neutrality a inklinacia k politicko-moralnym hodnotam zapadoeuropskej orientacie. V ekonomike sa posil?oval vyznam cestovneho ruchu a slu?ieb suvisiacich s namornou dopravou. ^[7]

V referende o za?leneni Malty do Europskej unie , ktore sa konalo 8. marca 2003 , sa v prospech tohto kroku vyslovilo 53,65 percenta voli?ov. Proti bolo 46,35 percenta hlasujucich. Volebna u?as? bola tradi?ne vysoka (91 %). Malta sa tak stala pridru?enym ?tatom Europskej unie od 1. maja 2004 . D?a 1. januara 2008 prijala menovu jednotku euro a vstupila do Eurozony . ^[3]

Politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Malta je parlamentna republika. ^[23] Na ?ele ?tatu stoji prezident republiky, voleny parlamentom; prezident vymenuva predsedu vlady a podie?a sa na zlo?eni vlady. V minulosti sa v?ak ukazalo, ?e vodca jednej z dvoch hlavnych stran, ktory sa spravidla stava aj predsedom vlady, ur?uje, kto bude zvoleny prezidentom, a tak si zais?uje aj svoje vymenovanie za predsedu vlady. Prezidentom republiky je od 4. aprila 2024 Myriam Spiteri Debono , predsedom vlady od 13. januara 2020 Robert Abela . Vo?by do jednokomoroveho parlamentu ( Kamra tar-Rappre?entanti ) sa pod?a ustavy konaju najmenej ka?dych pa? rokov.

E?te pred ziskanim nezavislosti bola maltska politika ur?ovana dvoma politickymi stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou prace ( Labour Party , Partit Laburista , MPL ako skratka pre Maltese Labour Party ) a konzervativnou Nacionalistickou stranou , Nationalist Party ( Partit Nazzjonalista , so skratkou PN ). Ostatne strany nemaju va??i politicky vyznam, aj ke? po poslednych vo?bach posil?uje Demokraticka alternativa ( Alternattiva Demokratika , AD ), obdoba europskych ?Zelenych“. V?etky parlamentne vo?by maju na Malte tradi?ne ve?mi tesne vysledky a obidve hlavne strany sa pravidelne pri vlade striedaju.

S politickymi stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahrani?nej politiky . Zatia? ?o konzervativna PN sa orientovala jednozna?ne na Zapad, teda na Europsku uniu, Labour Party tradi?ne presadzovala neutralitu Malty vo?i ?lenstvu v Europskej unii. Od roku 1987 je Malta pod?a svojej ustavy neutralna.

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1993 sa Malta administrativne deli do 68 takzvanych miestnych rad ( local council ), ktore su volene raz za tri roky. Ka?da miestna rada je do ur?itej miery zodpovedna za administrativne vedenie jej prinale?iaceho mesta alebo oblasti . Zodpovednos? za administraciu sa deli medzi miestnu radu a vladu , medzi ktorymi neexistuju ?iadne medzistupne; existencia ?iestich okresov (pa? z nich sa nachadza na hlavnom ostrove ) a troch regionov (dva na hlavnom ostrove) slu?i predov?etkym ?tatistickym u?elom.

Zakon o miestnych radach nadobudol u?innos? 30. juna 1993 . Rozdelil Maltu do 54 miestnych rad na ostrove Malta a 14 miestnych rad na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovani v registri voli?ov volia svojich zastupcov ka?de tri roky. Na ?ele miestnej rady stoji primator . Uradujuci tajomnik , ktory je voleny radou, je vykonnou, administrativnou a finan?nou hlavou miestnej rady. V?etky rozhodnutia su v?ak robene spolo?ne s ostatnymi ?lenmi rady.

Malta a Europska unia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cesta Malty do Europskej unie bola dlha. Dovodom je, ?e privr?enci a odporcovia ?lenstva v Europskej unii sa zhoduju s voli?mi obidvoch hlavnych politickych stran. To znamena, ?e ka?da zmena vlady na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike vo?i Europskej unii a vstupu do nej. Maltska konzervativna PN bola zasadne za, Labour Party (a niektore odbory) zasa zasadne proti ?lenstvu v Europskej unii.

Prvu ?iados? o ?lenstvo podala Malta u? v roku 1990 . Po vi?azstve Labour Party vo vo?bach roku 1996 Malta ?iados? o ?lenstvo stiahla. Po pred?asnych vo?bach roku 1998 , ke? opa? zvi?azila PN , bola ?iados? obnovena.

O vstupe Malty do Europskej unie bolo rozhodnute na konferencii v Kodani 13. decembra 2002 . V referende o ?lenstve v Europskej unii 8. marca 2003 sa 53,65 % voli?ov vyslovilo za ?lenstvo. V ramci roz?irenia Europskej unie o desa? ?tatov sa tak 1. maja 2004 stala Malta ?lenom Europskej unie a vystriedala Luxembursko ako najmen?i ?lensky ?tat.

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Hospodarstvo Malty

Malta je vyspely priemyselny ?tat s vyraznym zastupenim slu?ieb . Do roku 1979 bola ekonomika silno zavisla od prijmov a prenajmu uzemia britskej namornej zakladni. Po odchode britskych vojsk sa uskuto?nila re?trukturalizacia hospodarstva. Vladne zakazky smerovali do vybudovania komunikacii, moderneho medzinarodneho letiska a lodenic . V 90. rokoch 20. storo?ia sa dosiahli ur?ite uspechy aj v oblasti zasobovania vodou a elektrickym prudom. Na Malte posobi aj mno?stvo zahrani?nych firiem. Najvyznamnej?ie ekonomicke aktivity sa sustre?uju na pobre?ie valettskeho zalivu. Najviac ekonomicky aktivnych pracuje v slu?bach (77,7 %), potom v priemysle (20,7 %) a po?nohospodarstve (1,6 %). ^{[7] [24]}

Po?nohospodarstvo je malo rozvinute. Rozvoju brani najma nedostatok vody a pody. Prevlada rastlinna vyroba zamerana na pestovanie vini?a , ju?neho ovocia, kvetov, obilia a skorej zeleniny. Po?nohospodarska vyroba sa sustre?uje hlavne na trochu zelen?i ostrov Gozo. Napriek tomu sa musi zelenina dova?a?, najma v letnom suchom obdobi. ?ivo?i?na vyroba trpi na nedostatok krmovin . Chova sa najma hovadzi dobytok . ovce , kone , o?ipane a hydina . Tradi?ny rybolov neposta?uje spotrebe, preto?e sa prevadzkuje stale e?te zastaranym sposobom hlavne ako pobre?ny lov. Navy?e tu hra ulohu aj skuto?nos?, ?e vody v okoli Malty su u? dlh?i ?as vylovene.

Malta ma nedostatok energetickych zdrojov. Ne?a?i suroviny, hoci sa ropa h?ada v okolitych pobre?nych vodach, nema ve?a dreva ani hydropotencial. Elektricka energia sa vyraba v tepelnych elektrar?ach na baze importovanej ropy. Na ostrovoch sa uprednostnil ?ahky priemysel pred ?a?kym. ^[25] Priemyselna vyroba sa ?pecializuje predov?etkym na strojarske vyrobky, elektrotechniku, potravinarstvo , textilnictvo , stavbu a opravu lodi . Najdole?itej?ie priemyselne odvetvie je strojarstvo. Lodenice su zamerane na opravy a servisne udr?by lodi.

Dole?itym zdrojom prijmov sa stavaju slu?by spojene s cestovnym ruchom . Krajina okrem prijemnej klimy laka aj kulturno-historicke pamiatky na rozhrani europskej a severoafrickej civilizacie. Tri z nich sa nachadzaju na Zozname kulturneho dedi?stva UNESCO : hlavne mesto Valletta ako celok, megaliticke chramy na Malte a Gozu, starobyle mesto Mdina a takzvane Hypogeum v Hal Saflieni . Aktualne krajinu nav?tevuju a? takmer dva miliony turistov ro?ne, ?o je ove?a viac ako vlastnych obyvate?ov. Malta vyu?iva skuto?nos?, ?e jej obyvate?stvo ovlada angli?tinu ako druhy jazyk a zameriava sa napr. na organizovanie jazykovych ?tudijnych pobytov. Dole?ita je najma letna sezona. Turizmus sa na tvorbe HDP podie?a zhruba 35 percentami.

Zahrani?ny obchod ma dlhodobu pasivnu bilanciu. pripada 60 a? 70 percent vyvozu a dovozu na Nemecko , Francuzsko , Taliansko , USA a Spojene kra?ovstvo . V dovoze tvoria zna?nu polo?ku potraviny, voda a fosilne zdroje na vyrobu elektriny.

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na ostrovoch je husta cestna sie? a ve?a aut, neexistuju v?ak ?eleznice . ^[25] Malta patri k ?tyrom europskym ?tatom, kde sa jazdi na ?avej strane cesty . Vlastnictvo automobilov je na ostrovoch pomerne roz?irene, po?et aut bol v roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvori hustota automobilov 582 aut /km², kvoli ?omu Malte patri v Europe v tomto ukazovateli ?tvrte miesto. Malta ma 2 254 km ciest, z ?oho je 1 972 (87,5 %) dla?denych. ^[26]

Typickou formou hromadnej dopravy su maltske autobusy, ktore spajaju dole?ite miesto na ostrovoch Malta a Gozo. Autobusy na ostrove premavaju od roku 1905 a postupne sa stali turistickou atrakciou. V su?asnosti prepravuju ka?doro?ne pribli?ne 31 milionov obyvate?ov. ^[27]

V rokoch 1883 a? 1931 bola na ostrove ?elezni?na trasa, ktora spajala Valettu s kasar?ami Mtarfa a Mdina a s inymi miestami na ostrove. Po zavedeni elektri?iek a autobusov sa ?elezni?na doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.

Malta ako ostrovna krajina ma vysoko rozvinutu namornu dopravu . Na hlavnom ostrove sa nachadzaju tri ve?ke prirodne pristavy . Na vychodnej ?asti mesta Valetta sa nachadza Ve?ky pristav ( Il-Port il-Kbir ), ktory bol pou?ivany e?te za rimskych ?ias. ?al?imi prirodnymi pristavmi su Marsamxett v zapadnej ?asti mesta a pristav na juhovychode ostrova v meste Marsaxlokk . Na severnom cipe ostrova sa nachadza pristav ?irkewwa a na ostrove Gozo pristav M?arr . Medzi hlavnymi ostrovmi, ale aj na Siciliu premavaju trajekty.

Ostrovy su tie? tranzitnym leteckym cie?om. Na maltskych ostrov sa nachadza jedine moderne letisko , Maltske medzinarodne letisko , zname aj ako letisko Luqa. Povodne bolo postavene ako letecka zaklad?a pre RAF . Po?as druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiska Ta'Qali a Ħal Far , ale v su?asnosti su uzavrete. Narodnou leteckou spolo?nos?ou je Air Malta , ktora spaja Maltu s 36 destinaciami.

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Malta pod?a s?itania v roku 2011 ma 416 055 obyvate?ov . Va??ina ?ije na hlavnom ostrove Malta, tu preva?ne v mestskych aglomeraciach (viac ako 90 %). Ostrovy su ?udnate. Vzh?adom na malu rozlohu je hustota za?udnenia takmer 1 410 obyvate?ov na km². Po Monaku a Vatikane je to treti najhustej?ie za?udneny ?tat Europy. ^[7]

Na rozdiel od hlavneho ostrova ma Gozo viac zelene a skor po?nohospodarsky charakter s prislu?nou ?trukturou obyvate?stva a zarove? aj s men?ou hustotou za?udnenia. Comino je obyvane iba v turistickej sezone (hostia jedneho hotela, inak ma mimo sezony pribli?ne ?tyroch obyvate?ov).

• prirastok obyvate?stva: 0,64 percent
• priemerny vek obyvate?stva: celkovy 38 rokov, mu?i 36,6 a ?eny 39,5 rokov
• porodnos?: 10,09 na 1000 obyvate?ov
• umrtnos?: 7,91 na 1000 obyvate?ov
• detska umrtnos?: 5,69 na 1000 ?ivo narodenych
• priemerny vek do?itia: 76,39 rokov u mu?ov, 80,43 rokov u ?ien

(?iselne udaje: stav koncom roka 2003)

Etnicke zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V narodnostnej ?trukture prevladaju Mal?ania (96 %). Pribli?ne 3 percenta obyvate?ov su cudzinci, najma Briti , Taliani , Francuzi , Arabi a i. Mal?ania su potomkovia Feni?anov, Arabov a ostatnych stredomorskych narodov.

O povodnom obyvate?stve z megalitickeho obdobia existuju iba domnienky. Osidlenie dne?nym obyvate?stvom za?alo okolo roku 2000 pred Kr. , potom, ?o bola Malta asi 500 rokov neobyvana. Pod?a jednej stale neoverenej teorie bola Malta osidlena zo Sicilie , pri?om v priebehu ?al?ieho vyvoja do?lo ?iasto?ne k premie?aniu obyvate?stva s inymi narodmi.

Jazyk [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uradnym jazykom na Malte je malt?ina ( Malti ), preva?na va??ina obyvate?ov v?ak hovori aj po anglicky, mnohi aj po taliansky . Angli?tina je pritom druhy uradny jazyk .

Malt?ina, ktora je ustavne zakotvena ako narodny jazyk, je semitsky jazyk , geneticky pochadzajuci z arab?iny (pod?a niektorych men?inovych nazorov priamo z jazyka Feni?anov). ^[28] V priebehu vyvoja bola malt?ina silne ovplyvnena romanskymi jazykmi (hlavne sicil?inou a talian?inou), v neskor?om obdobi mala (a dodnes ma) zna?ny vplyv aj angli?tina. ^{[29] [30]} Etymologicky rozbor viac ne? 40 000 maltskych slov ukazal, ?e viac ako polovica slovnej zasoby ma taliansky alebo sicilsky povod a len menej ne? tretina slov pochadza z arab?iny. ^[31]

Malt?ina je jedinym semitskym jazykom, ktory pou?iva latinske pismo . Abeceda je obohatena o nieko?ko vlastnych pismen (diakriticky pozmenene pismeno ? , pou?ivane aj v po??tine ), ? a ? (porovnate?ne so ?panielskymi pismenami ? a ? ), għ , ħ a ie , ktore su porovnate?ne s arabskymi pismenami ? , ? a ? ).

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Malta je kres?anska krajina, a preto takmer 99 % obyvate?stva vyznava rimskokatolicku vieru. Na Malte existuje 364 kostolov , vzh?adom na po?et obyvate?ov ma Malta viac k?azov , mnichov a mni?ok ako ktoryko?vek iny ?tat na svete. Katolicizmus je zakotveny v ustave a hra v ?ivote aj v politike Malty vyznamnu ulohu. Aj v?aka tomu ide o modernu spolo?nos?, napr. podiel ?ien s vy??im vzdelanim a ich podiel na pracujucom obyvate?stve dnes zodpoveda podielu vo va??ine vyspelych europskych krajin.

Najviac zastupenym men?inovym nabo?enstvom na Malte je islam , ktory vyznava asi jedno percento obyvate?ov. ^{[32] [33]} Jedina maltska me?ita sa nachadza v meste Paola ( Raħal ?did ).

Mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pre Maltu su typicke tradi?ne sidla mestskeho typu vo vnutrozemi. Pobre?nym sidlam bol mestsky charakter vtla?eny vystavbou hotelov a ostatnych zariadeni cestovneho ruchu. K najva??im a najznamej?im mestam patria:

• Valletta (tie?: La Valletta), hlavne mesto ; je to predov?etkym historicka pevnos?
• Sliema , obchodne a nakupne stredisko Malty,
• Birkirkara , najva??ie mesto (2002: 22 334 obyvate?ov)
• Mdina , byvale hlavne mesto s historickym centrom, dnes tie? nazyvane ?tiche mesto“ (je pristupne iba pre chodcov), s ?ivym predmestim Rabat
• Victoria (v skor?ich ?asoch tie? a dnes iba ?iasto?ne: Rabat), hlavne mesto ostrova Gozo
• takzvane ?Tri mesta“ ( The Three Cities ), ako sa nazyvaju mesta Vittoriosa (tie? Birgu ), Senglea a Cospicua le?iace oproti Vallette na vychodnej strane zalivu Grand Harbour.

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Malta patri do europskeho aj severoafrickeho kulturneho regionu. Na mnohych miestach sa udr?uju kres?anske zvyky a tradicie. Kulturny vyvoj zasiahli vplyvy talianskej , arabskej aj britskej kultury, ktore sem v minulosti prudili. Vznikla tak zmes viacerych prvkov, ktore dali vznik maltskej ?udovej kulture. Tradi?ny sposob ?ivota je be?ny najma na vidieku, v mestach prevlada zapadny ?ivotny ?tyl.

V oblasti popularnej kultury sa preslavil spisovate? Frans Sammut ?i komiksovy tvorca Joe Sacco . Ku znamym spisovate?om patri tie? "maltsky bard" Dun Karm ?i Mark A. Sammut . Najznamej?imi hudobnymi skladate?mi su Nicolas Isouard a Girolamo Abos , sochari potom Melchiorre Cafa a Lorenzo Gafa . Manieristicky architekt Girolamo Cassar navrhol rad stavieb v hlavnom meste Valletta , napr. konkatedralu sv. Jana ?i ve?majstersky palac. Vo svete najznamej?im maltskym vedcom je psycholog Edward de Bono . Zo ?portovcov vynika hra? biliardu Tony Drago .

Zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Malta bola dejiskom nata?ania mnohych filmov ( Gladiator , Troja , Suboj titanov , Grof Monte Christo) ?i popularneho serialu Hry o trony
• Na ostrove Gozo sa nachadza jasky?a Calypso, v ktorej pravdepodobne Homer napisal jedno z najva??ich diel v?etkych ?ias - Odysea
• V roku 2017 sa do mora zrutil skalny utvar Azurove okno , ktory patril medzi najva??ie atrakcie Malty ^[34]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Zoznam miest na Malte

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Malta

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka maltskej vlady (po anglicky)
• Visit Malta (po anglicky)

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Malta na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).