Istanbul (?stanbul)
najva??ie mesto Tureckej republiky
?tat	Turecko
Region	Marmara
Okres	Istanbul
Suradnice	41°00′44″S 28°58′33″V  /  41,0122°S 28,9758°V  / 41.0122; 28.9758
Najvy??i bod	100 m
Rozloha	1 539  km²  (153 900  ha )
- okresu	5 343  km²  (534 300  ha )
Obyvate?stvo	15 029 231  ( 31.12.2017 ) [1]
Hustota	2 813 obyv./ km²
Zalo?enie	667 pred Kr. ako Byzantion
- Zalo?enie	330 ako Novy Rim alebo Kon?tantinopol
- Zalo?enie	1453 ako Istanbul
Primator	Ekrem ?mamo?lu [2] ( CHP )
?asove pasmo	VE? ( UTC +2)
- letny ?as	VEL? ( UTC +3)
PS?	34010 a? 34850 a 80000 a? 81800
Telefonna predvo?ba	(+90) 212 (europska strana) (+90) 216 (azijska strana)
Kod	34
Lokalita svetoveho dedi?stva UNESCO
Nazov	Historic Areas of Istanbul
Rok zapisu (?. zasadnutia)	1985 (#9)
?islo	356
Region	Europa a Severna Amerika
Kriteria	i, ii, iii, iv
Poloha v mesta v ramci Turecka
Mestske obvody
Wikimedia Commons: Istanbul
Webova stranka: www.ibb.gov.tr
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Istanbul (po turecky ?stanbul ; 324 ? 1930 Kon?tantinopol alebo Carihrad ; do 324 Byzantion ; podrobnosti o nazvoch pozri ni??ie) je najva??ie mesto v Turecku . Rozklada sa na oboch brehoch Bosporskej u?iny . Mesto, povodne zalo?ene v 7. storo?i pred Kr. ako grecka obchodna osada, v dejinach slu?ilo pribli?ne 16 storo?i (tie? pod menami Byzantion, resp. Kon?tantinopol) ako hlavne mesto Vychodorimskej , Byzantskej , Latinskej aj Osmanskej ri?e . Bolo jednym z hlavnych centier kres?anstva , po roku 1453 naopak sidlom islamskeho kalifatu. Ma vy?e 15 milionov obyvate?ov (z roku 2017), ?im tvori druhu naj?udnatej?iu metropolitnu oblas? Europy (po Moskovskej oblasti ).

Istanbul je vyznamnym hospodarskym, finan?nym a priemyselnym centrom Turecka. Pribli?ne 20 % tureckych pracujucich v priemysle je zamestnanych tu. Zhruba 50 % tureckeho obchodu ma svoj zaklad v roznych istanbulskych zavodoch. Istanbul na celo?tatnom vybere dani podie?a a? 40 % a produkuje 27,5 % tureckeho narodneho produktu.

Istanbul je tie? vyznamnym kulturnym centrom krajiny pre filmovy ?i hudobny priemysel. Mesto je popularnou turistickou lokalitou, v roku 2015 ho nav?tivilo viac ne? 12 milionov turistov, ponuka viacere pamiatky zaradene do Svetoveho kulturneho dedi?stva UNESCO .

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Istanbul sa rozklada priamo na rozhrani dvoch svetadielov, Azie a Europy , pri?om historicke rimske a grecke jadro mesta le?i na europskej strane. Zabera plochu 1 538,77 km² (pre porovnanie je to vy?e 4-krat viac ako Bratislava). Je umiestneny priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporskej u?iny , Marmarskeho a ?ierneho mora a zalivu Zlaty roh . K mestu prislucha aj suostrovie na juhovychod od Bosporu, Princove ostrovy .

Vyborna poloha mesta na mieste, kde zem pretina morske cesty, ponuka take vyhody, ako ?ahko ubranite?ny polostrov, idealna klima, bohata a ?tedra priroda ?i mo?nos? kontroly nad Bosporom, ?o predur?ilo vyznamne postavenie mesta v dejinach. Istanbul a okolita provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivovy olej, hodvab ?i tabak. Priemysel vyraba mnoho ka?dodenne pou?ivanych veci, napriklad textil, olej, pneumatiky, rozne vyrobky z kovu ?i z ko?e, elektroniku, sklo a mnohe ?al?ie. Rozvinuty je tu samozrejme aj potravinarsky priemysel. Preto?e Istanbul je ve?komestom, je najvyznamnej?im dopravnym uzlom krajiny. Ma rozsiahly a komplikovany system dopravy. Je tu rozpracovana sie? autobusov, elektri?iek a trajektov, nachadzaju sa tu aj ?es? liniek pozemneho a podzemneho metra. ^[3]

Historicke nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Preh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na mieste Istanbulu stavala povodne grecka osada Byzantion , zalo?ena u? v 7. stor. pred Kr. Roku 324 zalo?il a 11. maja roku 330 rimsky cisar Kon?tantin Ve?ky slavnostne otvoril prebudovane mesto a premenoval ho na Kon?tantinopol , t. j. Kon?tantinovo mesto . Kon?tantinopol sa popri Rime stal hlavnym mestom Rimskej ri?e. Slovania prakticky od po?iatku pou?ivali varianty nazvu Carihrad (teda C(is)arovo mesto ), preto?e sa vyskytuje u? v Nestorovej kronike . V roku 1930 dostalo mesto oficialne nazov Istanbul; tento nazov sa v?ak neoficialne pou?ival u? davno predtym.

Podrobnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oficialne nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• povodne asi: Lygos
• najneskor od konca 7. stor. pred Kr. do 324 po Kr.:
  • starogr. Byzantion ; neskor?i lat. ekvivalent: Byzantium ; neskor?ie slovenske ekvivalenty aj Byzancia ^[4] , Byzancion, Byzancion ?i zriedkavo Byzant
  • v 3. stor. po Kr. prechodne: lat. Augusta Antonina
• 324 po Kr. ? 1453/1930:
  • lat. Constantinopolis ; starogr. Konstantinoupolis resp. v inom prepise Konstantinupolis ; neskor?ie slovenske ekvivalenty: pod?a PSP Kon?tantinopol a Carihrad (slovansky variant slova Carihrad je dolo?eny u? v Nestorovej kronike ^[5] ), v rozpore s PSP: Kon?tantinopol ^[4] , Kon?tantinopolis, Kon?tantinopolis , zastarano aj Konstantinopolis ^[6] ?i Konstantinopol  ; do 7. stor. bola uradnym jazykom latin?ina, potom gre?tina; tvar Constantinopolis (a pod.) je nepriamo a na minciach dolo?eny od cca. 324 po Kr. ^[7] , priamo a? od 5. stor.
  • spo?iatku (t. j. najma v 4. stor.) sa mesto volalo aj lat. Constantinopolis nova Roma , lat. Constantinopolis altera Roma ^[8] , lat. nova Roma ^[9] , starogr. e Nea, deutera Rome ("Novy, druhy Rim"), starogr. Deutera Rome ^[10] ("Druhy Rim"), starogr. eoa Rome ("Vychodny Rim"), starogr. Byzantias Rome ("Byzantsky Rim"), lat. Roma Constantinopolitana , starogr. (/lat.?) Alma Roma
• 1453 ? 1930:
  • v osmanskej ture?tine Kostantinije alebo Kustantinije ; ekvivalent v spisovnej arab?ine: Al-Kustantinija ; starogr., lat. a slovenske ekvivalenty ako v predchadzajucom bode; novogr. ekvivalent Konstantinupoli
  • od konca 17. do konca 18. storo?ia prechodne preva?oval oficialny nazov Islambol alebo Islambul
  • ob?as sa vyskytoval ako oficialny tvar ?stanbul
• od 1930: po turecky ?stanbul ; slovensky ekvivalent Istanbul

Vyznamne neoficialne nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• od raneho stredoveku: starogr. he Polis , novogr. i Poli
• od vrcholneho stredoveku: v ture?tine ?stanbul, Stanbul, Stambul , zriedkavej?ie Stanbulin, Bulin ; tvar Stambul v 19. stor. v europskych textoch v u??om zmysle niekedy znamenal len historicke jadro mesta
• od roku 1453: v ture?tine Islambol, Islambul
• v 19. stor.: v ture?tine Istanbol, Istambol, Stambol ^[11]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tejto sekcii chybaju odkazy na pou?ite zdroje, obsah preto nie je mo?ne overi? . (24. 10. 2013)

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Dejiny Istanbulu

Najneskor v 7. stor. pred Kr. (pod?a tradicie v roku 667 pred Kr.) bolo na uzemi jadra dne?neho mesta zalo?ene grecke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo su?as?ou Rimskej ri?e . Za vlady cisara Septimia Severa bolo mesto zburane a znovu postavene.

V rokoch 324 a? 330 mesto prebudoval rimsky cisar Kon?tantin Ve?ky . Mesto dostalo novy nazov Kon?tantinopol (resp. u Slovanov Carihrad) a stalo sa hlavnym mestom Vychodorimskej resp. Byzantskej ri?e . Kon?tantinopol sa stal aj vyznamnym cirkevnym a kulturnym centrom. Sidlil tu carihradsky patriarcha . V roku 425 tu bola zalo?ena vysoka ?kola. Vrcholne obdobie rozkvetu mesto za?ilo za Justiniana I. v 6. storo?i. Za povstania Nika (532) zna?na ?as? mesta zhorela. Vrcholom stavebnej ?innosti za Justiniana je chram Hagia Sofia . V roku 542 postihol mesto mor , zomrelo 30 000 obyvate?ov. Od 7. storo?ia nastal upadok mesta v dosledku neustalych vojen s Per?anmi, Arabmi, Slovanmi a Pe?enehmi.

V 13. storo?i bol Kon?tantinopol hlavnym mestom kratky ?as existujuceho Latinskeho cisarstva , po jeho zaniku bolo opa? hlavnym mestom Byzantskej ri?e. Za vlady Palaiologovcov (koniec 13. stor. ? za?. 14. stor.) nastalo kratke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa u? mesto vy?ud?ovalo a pustlo.

V roku 1453 mesto tri dni plienili a dobyli Osmanski Turci , ?im Byzantska ri?a zanikla. V rokoch 1453 a? 1923 bolo mesto hlavnym mestom Osmanskej ri?e a sidlom sultana. V roku 1930 bolo mesto premenovane na Istanbul.

Ekumenicke koncily [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tejto sekcii chybaju odkazy na pou?ite zdroje, obsah preto nie je mo?ne overi? . (24. 10. 2013)

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Ekumenicky koncil

Vyznam stredovekeho Kon?tantinopola v nabo?enskej oblasti ?aleko presahoval hranice Byzantskej ri?e, mesto sa stalo ?tyrikrat miestom zasadania ekumenickych koncilov . Dnes tu sidli Grecky patriarcha pre anatolskych kres?anov, hoci je otazka kres?anstva v krajine stale dos? napata.

Tradi?na kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tejto sekcii chybaju odkazy na pou?ite zdroje, obsah preto nie je mo?ne overi? . (24. 10. 2013)

Kultura Istanbulu pozna?ila cele moderne Grecko . Mnoho modernych greckych vzdelancov pochadzalo odtia?to. Od stredoveku tu vznikali grecke tradi?ne tance a ?udove piesne, ktore su dnes su?as?ou greckeho a tureckeho folkloru. Kon?tantinopolski masiari vymysleli v byzantskych dobach popularny orientalny tanec Chasapiko , ktory sa tancuje ako v Grecku, tak aj v Turecku. Kultura oboch narodov v meste sa tak po?as sultanatu uplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Kon?tantinopole otvorili kaviarne s tradi?nou hudbou, v ktorych tancovali grecke bru?ne tane?nice a mu?i faj?ili vodne fajky. Na uliciach sa konali rozne trhy a v?ade sa ligotali byzantske kupoly. O jednotnosti greckej a tureckej kultury mame dokazy v podobe greckych ?udovych piesni z Malej Azie, v ktorych sem tam zaznie nejake to turecke slovo, alebo veta (napr. ?aste su aman, yavrum ?i seviorum). Po?as sviatkov mu?i aj ?eny tancovali a spolo?ne spievali na namestiach. Taketo slavnosti mali tradiciu od byzantskych ?ias. O jednej takejto ?udovej veselici nam zanechal spravu aj filozof Michael Psellos , ke? napisal, ?e ?ud po zvrhnuti kruteho tyrana, cisara Michala IV. vy?iel do ulic pozrie? sa na jeho oslepenie a pritom v?etci tancovali a vymy??ali nove piesne. Zarove? nam dava spravu o vzniku greckeho folkloru . Kultura Kon?tantinopolu sa v stredoveku ve?mi odli?ovala od Europskej kultury, ktora hlasala asketicky ?ivot. Byzantska kultura sa v ponimani nabo?enstva a svetskej existencie ve?mi podobala modernej dobe. Popri nabo?enstve sa tu pestovala ve?kolepa anticka kultura obohatena o orientalne prvky . Toto bola klasicka byzantska kultura mesta. Ve?komestsku kulturu roz?irili kon?tantinopolski a Maloazijski Greci aj v materskom Grecku, po?as spominanej vymeny obyvate?stva za?iatkom 20. stor. Dnes tu mo?eme e?te stale vidie? podobny sposob ?ivota, ktory teraz prezentuju predov?etkym Turci. O krasach mesta sa spieva aj v piesni Kon?tantinopolskych Grekov Eche jia Panajia , ktora ospevuje mestske ?asti Yedikule , Galatu a Arapiu, vyzdvihuje kvalitu miestneho vina a krasu miestnych diev?at.

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Chram Bo?ej mudrosti, Hagia Sofia , postaveny v 6. storo?i cisarom Justinianom, od roku 1453 do 20. storo?ia slu?il ako me?ita, dnes ako muzeum.
• Modra me?ita (Istanbul) Modra me?ita alebo tie? nazyvana me?ita sultana Ahmeda I. Me?ita bola postavena za Ahmedovej vlady v rokoch 1609 a? 1615. Pomenovanie modra me?ita je odvodene z bohatej vyzdoby interieru me?ity modrymi ?tvorcovymi obklada?kami. Modra me?ita je jednou z najznamej?ich a najnav?tevovanej?ich pamiatok Istanbulu. ^[12]
• Topkapi je rozsiahly palacovy komplex v centre Istanbulu, ktory bol vy?e 380 rokov oficialnou rezidenciou sultanov Osmanskej ri?e. Stavba komplexu za?ala roku 1453 a dokon?ena bola roku 1465. Poslednym sultanom, ktory obyval palac Topkapi bol sultan Mahmud II. (do 1839 roku). Jeho nasledovnik sultan Abdulmecid I. preniesol svoje sidlo do noveho palaca Dolmabahce a Topkapi odvtedy prestalo by? oficialnou rezidenciou sultanov. Jedna z najznamej?ich pamiatok Istanbulu.
• Galatska ve?a z roku 1348, povodne obranna stavba janovskej obchodnej ?tvrte Pera , bola po staro?ia najvy??ou budovou v meste. Dnes dominuje panorame severne od Zlateho rohu . ^[13]

Komunalna politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na ?ele mesta stoji primator. Urad primatora od roku 1994 nepretr?ite zastavali politici pravicovych islamistickych stran blizkych Strane spravodlivosti a rozvoja , vratane su?asneho prezidenta Erdo?ana . V roku 2019 prvy raz vo vo?bach v meste uspel kandidat ?avicovej Republikanskej ?udovej strany , Ekrem ?mamo?lu . Vo?by sa kvoli tlaku AKP museli zopakova?, av?ak Imamogluova vyhra sa iba zvyraznila. ^[2]

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Letecka doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Istanbul mal v roku 2019 tri medzinarodne letiska: Povodne hlavne letisko bolo Ataturkovo letisko , ktore sa nachadza v ?tvrti Ye?ilkoy na europskej strane, asi 24 kilometrov (15 mi?) zapadne od centra mesta. Ke? bolo vybudovane, stalo na zapadnom konci mesta, teraz ho v?ak mesto uplne obklopuje. ^[14] Prave kvoli obmedzenym mo?nostiam ?al?ieho rozvoja Ataturkovho letiska bolo po roku 2010 rozhodnute o vystavbe noveho letiska. Letisko Istanbul vo ?tvrti Arnavutkoy na europskej strane pri pobre?i ?ierneho mora , pribli?ne 35 km severozapadne od Ataturkovho letiska, bolo stavane medzi rokmi 2014-2018 a uvedene do prevadzky 29. oktobra 2018. Plne dobudovane ma by? v roku 2028. Odvtedy boli postupne komer?ne lety z Ataturkovho letiska presuvane na Istanbul, pri?om od aprila 2019 slu?i Ataturkovo letisko iba pre nakladne lety. ^[15]

Posledne a najmen?ie letisko v meste je letisko Sabihy Gokcenovej , nachadzajuce sa v ?tvrti Kurtkoy na azijskej strane, blizko pretekarskeho okruhu Istanbul Park GP Racing . Je situovane maximalne 20 kilometrov (12 mi?) vychodne od azijskej strany a 45 kilometrov (28 mi?) vychodne od europskeho mestskeho centra.

Mestska hromadna doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pre podrobnej?ie informacie o metre v Istanbule pozri Istanbulske metro .

V?etky druhy dopravy v meste su komplikovane polohou Istanbulu na dvoch brehoch Bosporu, ktory slu?i ako namorna cesta, no zarove? po staro?ia cestna a ?elezni?na bariera. Istanbulske hlavne rychlostne cesty su O-1 , O-2 , O-3 and O-4 . O-1 vytvara mestsky vnutorny obchvat, ktory preklenuje Bosporsku u?inu cez Bosporsky most , O-2 naopak vytvara vonkaj?i mestsky okruh s mostom sultana Mehmeta . O-2 pokra?uje na zapad do Edirne a O-4 na vychod do Ankary ; O-2, O-3 aj O-4 su su?as?ou transeuropskej cesty E80 , ktora vedie z Portugalska k turecko-iranskej hranici. ^[16] V roku 2018 cez povodne dva bosporske mosty pre?lo asi 320 000 vozidiel denne (?o predstavuje pokles oproti 400 000 z roku 2011). ^[17] V roku 2016 bol otvoreny treti most cez Bospor, Most sultana Selima . ^[18] Environmentalne skupiny sa obavali, ?e treti most mo?e ohrozi? zostavajuce zelene plochy na sever od Istanbulu. ^{[19] [20]} Okrem troch mostov slu?i pre cestnu dopravu medzi svetadielmi tie? dvojpodla?ny Eurazijsky tunel , dlhy 14,6 km, ktory bol uvedeny do prevadzky v decembri 2016. ^[21]

Istanbulsku mestsku hromadnu dopravu predstavuje system elektri?iek (?tyri linky T1-T4), pozemnych lanoviek , liniek metra , autobusov, rychlych autobusov a trajektov. Ceny medzi jednotlivymi typmi dopravy su integrovane, pri?om na cestovanie slu?i bezkontaktna Istanbulkart , funk?na od roku 2009. ^[22]

Istanbulske metro sa v su?asnosti sklada zo ?iestich liniek M1(A a B), M2, M3, M6 (v?etky na europskej strane) a M4 a M5 (na azijskej). ?al?ich sedem liniek linky (M7, M8, M9, M10, M11, M12 a M13) je vo vystavbe. ^[23]

Medzinarodna vlakova doprava v Istanbule funguje od roku 1889, kedy bola otvorena linka z Bukure?ti do Istanbulu na stanicu Sirkeci . Ta sa neskor stala znamou ako vychodna kone?na stanica Orient Expressu . ^[24] Vlakova doprava do Bukure?ti a Solunu trvala do za?iatku desiatych rokov 21. storo?ia, kedy boli spojenia zru?ene pre vystavbu tunela Marmaray, resp. finan?ne problemy Grecka. Linka s Bukure??ou cez Sofiu bola obnovena v juni 2019. ^{[25] [26]} Azijsku stranu mesta obsluhuje od roku 1908 stanica Haydarpa?a , ktora bola kedysi vychodiskom pre Bagdadsku a Hid?azsku ?eleznicu do dne?neho Iraku a Saudskej Arabie, ktore v?ak v roku 2019 tie? neboli v prevadzke (v pripade Hid?azskej ?eleznice sa uva?uje o znovuspojazdneni). ^{[27] [28] [29]}

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Byzantska ri?a

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Istanbul