Bahrajnske kra?ovstvo
Vlajka Znak
?tatna hymna : ??????? Bahrajnuna Na? Bahrajn
Miestny nazov
• dlhy	????? ???????
• kratky	???????
Hlavne mesto	Manama 26°13′ s.?. 50°35′ v.d.
Najva??ie mesto
Uradne jazyky	arab?ina
?tatne zriadenie  ?  kra? - premier	kon?titu?na monarchia Hamad bin Isa Al-Chalifa Chalifa bin Salman Al-Chalifa
Vznik	? nezavislos? od Spojeneho kra?ovstva ( 14. august 1971 )
Rozloha  • celkova  • voda (%)	620 km²     km² ( %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( marec 2009 )  • s?itanie ( 2005 )  • hustota (marec 2009)	1 217 000 ( {{{Poradie odhad po?tu obyvate?ov}}} .) 634 140 1,963 obyv./km² ( 10 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2007 )	▲ 0.866 ( 41 .) ? vysoky
Mena	1 Bahrajnsky dinar = 100 Filsov ()
?asove pasmo  • Letny ?as	( UTC +3) ( UTC +3)
Internetova domena	.bh
Smerove telefonne ?islo	+973
1 Zah??a 517 368 nenarodnych obyvate?ov (odhad zo septembra 2007)

Suradnice : 26°04′03″S 50°33′04″V  /  26,0675°S 50,551111°V  / 26.0675; 50.551111

Bahrajn , dlhy tvar Bahrajnske kra?ovstvo ( arab. : ????? ???????  ?  Mamlaka al-Bahrajn ), je ostrovny ?tat v Perzskom zalive . Na zapad od Bahrajnu le?i Saudska Arabia , ktora je s nim spojena Mostom kra?a Fahda (oficialne otvoreny 25. novembra 1986 ), a Katar ju?ne cez Bahrajnsky zaliv . Planovany Katarsko-bahrajnsky most priate?stva medzi Bahrajnom a Katarom bude najdlh?ie pevne spojenie na svete. ^[1]

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bahrajn le?i v Azii na zapadnom pobre?i Perzskeho zalivu (d??ka pobre?ia 161 km) na 33 pieso?natych ostrovoch pri pobre?i Saudskej Arabie a Kataru .

Ostrovy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Havar (41 km²)
• Umm Nasan (19 km²)
• Muharrak (14 km²)
• Sitra (9,5 km²)

Maju v ramci tejto krajiny dole?itej?ie postavenie. Hlavny ostrov je nazvany rovnako ako cela krajina ? Bahrajn (563 km²) a na ?om je aj najvy??i bod krajiny D?abal ad-Duchan (135 m n. m.).

Etnicke skupiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Bahrajne tvoria mie?anci domorodcov 49 % obyvate?ov, Indovia 23 %, Arabi 6 %, Iranci 5 %, Pakistanci 4 %, Bengalci 10 % a Filipinci 4 %.

Nabo?enske skupiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nabo?enske skupiny su ?iiti 47 %, sunniti 23 %, hinduisti 20 %, kres?ania 9 %, budhisti 1 %.

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pre svoju vyhodnu polohu je a bol u? aj v minulosti dole?itou obchodnou branou do Perzskeho zalivu. K najdole?itej?im hospodarskym odvetviam patri predaj a spracovanie ropy (80 % v?etkych prijmov). ?tat ma lacnu elektricku energiu, ?o je vyznamnym predpokladom existencie hlinikarne, ktora spracovava domace suroviny. Vyznamnou zlo?kou priemyslu je lodiarensky priemysel. Dole?itou su?as?ou prijmov obyvate?stva je e?te aj doteraz mno?stvo tradi?nych remesiel (napr. lov perlorodiek, vyroba keramiky, tka?ske zru?nosti). ?oraz viac sa ?tat sustre?uje aj na rozvoj cestovneho ruchu.

K problemom ?tatu patri nedostatok vydatnych zdrojov (aj pitnej) vody. Tento problem je aj pri?inou existencie mno?stva odso?ovacich zariadeni.

Po?nohospodarstvo je preva?ne v oazach sustredene na pestovanie datli, fig, granatovych jab?k a zeleniny.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bahrajn bol od 7. storo?ia su?as?ou Arabskej ri?e , od 12. storo?ia (s prestavkami) podliehal Perzii, od roku 1782 je to samostatny ostrovny ?tat ( kon?titu?na monarchia ). Od roku 1820 sa po podpisani Zmluvy o mieri v Perzskom zalive opierala dynastia o podporu Spojeneho kra?ovstva, v rokoch 1861  ?  1971 bol Bahrajn pod britskou ochranou ( Protectorate State ). Potom bola vyhlasena uplna nezavislos?. Pokus o parlamentnu monarchiu mal len kratke trvanie ( 1973  ?  1975 ). Iranskym narokom na svoje uzemie (po potla?enom protibritskom povstani v roku 1956 vyhlasil Iran roku 1957 Bahrajn za svoju provinciu, roku 1970 od svojho naroku oficialne ustupil) a napatiu medzi ?iitskou va??inou, ktora po?aduje zavedenie parlamentnej demokracie, a sunnitskou vladou, ?eli krajina zbli?ovanim sa so Saudskou Arabiou a USA.

Politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1783 vladne v politike s pomocou autokratickeho systemu rodina al-Chalifovcov . Od roku 1993 v?ak emirovi radi vymenovana Poradna rada . V roku 2000 schvalila rada Narodnu chartu politickych reforiem a roku 2001 ju potvrdilo aj referendum . Vo februari 2002 vyhlasili ?tat za kon?titu?nu monarchiu . Vo?by do poslaneckej snemovne v oktobri vyhrali kandidati islamistov . Pris?ubom prepustenia politickych disidentov sa stalo zru?enie zakona o ?tatnej bezpe?nosti roku 2001 . Mnohi z disidentov su ?iitski odporcovia re?imu, ktorych tradi?ne podporuje Iran .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bahrajn