Suradnice
:
14°S
101°V
/
14°S 101°V
/
14; 101
Thajsko
, dlhy tvar
Thajske kra?ovstvo
, je
?tat
v juhovychodnej
Azii
.
Thajske kra?ovstvo (??????????????, Ratcha Anachak Thai; v skratke: Prathet Thai alebo Muang Thai), nazyvane aj ako
Siam
, je ?tat v juhovychodnej Azii. Hrani?i s
Mjanmarskom
,
Laosom
,
Kambod?ou
,
Malajziou
, a Andamskym morom (?as? Indickeho oceanu) a
Thajskym zalivom
(su?as? Ticheho oceanu). Va??ia ?as? thajskeho uzemia je su?as?ou dvoch polostrovov, a to
Malajskeho polostrovu
a polostrovu
Zadna India
.
Thajsko je ?lenene na
provincie
.
Ve?ky palac vystavany v roku
1782
Ramom I., symbolizuje uctu, ktoru ?udia preukazuju
kra?ovi
Bhumibolovi (
Rama IX.
) a kra?ovnej
Sirikit
.
Kanalom
, pretinajucim mesto, a
rieke
Chao Phraya, na ktorej ?as? Bangkoku le?i, v?a?i
mesto
za svoje neoficialne meno ?Benatky vychodu“. Mnoho kanalov v?ak u? bolo zasypanych a na ich mieste su cesty. Pozd?? kanalov, ktore zostali, stoja stale kolove stavby, ?asto ove?ane rybarskymi sie?ami, okolo ktorych denne prechadzaju
?lny
s nakladom
ovocia
a
zeleniny
.
Thajsko je kra?ovstvo, patri medzi novoindustrializovane krajiny juhovychodnej Azie. E?te v 60-tych rokoch minuleho storo?ia bolo preva?ne agrarnou krajinou, no postupne sa industrializovala. Thajsko paradoxne profitovalo aj z vojny vo Vietname. Americki vojaci po nasadeni v bojoch vo Vietname prichadzali oddychova? do jeho letovisk. Bol to jeden z impulzov pre masivne investicie do cestovneho ruchu. Thajska ekonomika patrila v poslednych dekadach 20. storo?ia k najdynamickej?ie rastucim na svete. Piliermi rastu boli okrem cestovneho ruchu aj exportne orientovany priemysel, obchod s drevom, nerastnymi surovinami a potravinami.
Aluvialna ni?ina pozd?? rieky Chao Phraya ? urodna, ry?ove polia. Hornaty sever ? chladnej?ie podnebie, Inthanon (2 595 m), ?a?ba
tikoveho
dreva, transport na slonoch a po vode, striedave po?nohospodarstvo ? kl?ovanie lesa a nasledny presun. Isanska oblas? (JV) ? tvori ju pieskovcova plo?ina Khorat ? ?erveny piesok.
Polostrovna ?ija Kra
? vydatne da?de, urodna poda, da??ovy les vykl?ovany ? teraz
kau?uk
,
ry?a
,
ovocie
.
V Thajsku poznaju tri ro?ne obdobia ? chladne, horuce a
monzunove
, v?etky su ale teple. Priemerne teploty v chladnom obdobi (november-februar) dosahuju 26 °C, v horucom obdobi (februar-maj) cca 36 °C. V monzunovom obdobi panuje teplo a ve?ke vlhko, v tomto obdobi spadne a? 1 500 mm zra?ok a priemerna teplota je 32 °C.
-
Severne od Thajska
-
Zapadne Thajsko
-
Ju?ne Thajsko
-
Severovychod Thajska
Pchumipchon Adundet
nav?tivil ?udi v roku 1959
Jeho vysos?
Pchumipchon Adundet
, znamy tie? ako Rama IX. vladol Thajskemu kra?ovstvu a? 70 rokov a 126 dni. Bol najdlh?ie vladnucim kra?om v celej historii Thajska a zarove? bol pri moci najdlh?ie zo v?etkych monarchov sveta. Honosil sa titulom, ktory je rovnako dlhy ako vzne?eny: Ve?ky kra? Siamu, ve?ky ochranca, znamenita sila zeme, moc nemajuca seberovnu, najob?ubenej?i z rodiny Mahidol a uto?isko ?udi.
Krematorium kra?a
Rama IX
v noci.
Narodil sa
5. decembra
1927
v
USA
. Vzdelanie ziskal na zapade ? na renomovanej univerzite vo ?vaj?iarsku. V roku 1946 ako 19-ro?ny nastupil na tron po tragickej smrti svojho brata. Nemal ve?ku moc, ale sna?il sa ju vyu?i? ?o najviac. Od za?iatku svojej vlady sa sna?il pomaha? svojim poddanym podporou stoviek rozvojovych projektov a neraz sa mu podarilo zabrani? krviprelievaniu. Niet sa ?o divi?, ?e ho thajsky ?ud a? zbo?ne uctieval. De? jeho narodenin je v krajine najva??im sviatkom, ke? ?ud vychadza do ulic a uprimne vola kra?ovi na slavu. V poslednom ?ase kra? travil viac ?asu vo svojej letnej rezidencii v Hua Hine ne? v
Bangkoku
. Pre ?ud bol toti? kra? jediny staly bod v dynamicky rozvijajucom sa Thajsku. Mnohi sa obavali, ?o by sa stalo, keby monarcha zomrel. Na tron by toti? nastupil jeho jediny syn Vad?iralongkorn, ktory je pova?ovany za ?iernu ovcu rodiny. Bohu?ia? Kra? Rama IX. po zdravotnych ?a?kostiach a pred??enych pobytoch v nemocnici Siriraj zomiera 13. oktobra 2016.
Bangkok pri?ahuje ka?dy rok viac ako 22 milionov nav?tevnikov.
Je zalo?ena na 4 zlo?kach: ry?i,
kau?uku
,
cine
a tikovom dreve.
Po?nohospodarstvo
prevlada nad priemyslom. Na urodnych zavla?ovanych ni?inach sa nachadzaju ry?ove polia. Na juhu na miestach, kde kedysi rastol prales, su dnes kau?ukovnikove planta?e. V dosledku ve?keho ubytku
lesov
bol v?ak vyrub zakazany. Pestuje sa aj
cukrova trstina
,
bavlna
,
kava
,
soja
, tropicke ovocie (
ananas
), vynika najma
?ahky priemysel
,
elektronika
a
textilny
priemysel v?aka lacnej pracovnej sile. Ropny priemysel sa rozvinul po objaveni zasob zemneho plynu v Thajskom zalive a ropy na pobre?i. V ju?nej ?asti Thajska sa nachadzaju lo?iska cinu, ktore sa v?ak rychlo vy?erpavaju. Nachadzaju sa tu aj zasoby
volframu
, ?eleza a
manganu
.
V Thajsku je dobre rozvinuty
cestovny ruch
. Krasna priroda, smaragdovo zelene udolia, panenske pla?e, obrovske sochy Budhu ? to su len niektore z mnohych za?itkov, ktore turistom Thajsko ponuka. Najma boha?i z celeho sveta ob?ubuju pa?hviezdi?kove hotely na zapadnom pobre?i Thajska. Odvratenou strankou Thajska je neprehliadnute?na chudoba. Mnohe rodiny posielaju svoje e?te neodrastene deti, aby predavali svoje telo na uliciach hlavneho mesta alebo pracovali vo fabrikach na vyrobu erotickych predmetov. Sexualna turistika a prostitucia vobec, je najroz?irenej?ia prave v tejto krajine. ?al?im z problemov v oblasti (
Zlaty trojuholnik
) su drogy, za ktore je ale v Thajsku trest smrti. Napriek tomu sa v d?ungli na severe krajiny pestuje mak, z ktoreho sa vyraba opium a heroin.
Dopravna sie? sa postupne roz?iruje, prevlada najma ?elezni?na. V roku
1994
bol otvoreny Most priate?stva cez hrani?nu rieku
Mekong
, ktory spaja Thajsko s
Laosom
.
Thajsko patri medzi exporterov ry?e, ?o sa v tejto husto za?udnenej ?asti sveta ve?mi ceni.
Po?nohospodarstvo doka?e produkova? prebytky. Thajsko patri medzi exporterov ry?e, ?o sa v tejto husto za?udnenej ?asti sveta ve?mi ceni. Rovnako sa na svetovy trh dostava aj miestne tropicke ovocie (napr. ananasy), prirodny kau?uk, kava a tabak. Najma vnutrozemie je oblas?ou chovu hospodarskych zvierat ? o?ipanych, dobytku aj hydiny. Ve?ke straty priniesla so sebou vta?ia chripka, ktora tu vypukla v poslednych rokoch. Byvoly sa na vidieku pri praci vyu?ivaju u? len v perifernych severovychodnych regionoch krajiny. Thajsko bolo desa?ro?ia vyznamnym exporterom tropickeho dreva, hlavne
tiku
. Po dosiahnuti kritickej odlesnenosti a po rastucom tlaku environmentalistov sa ?a?ba v poslednych rokoch utlmila a va??ia pozornos? sa venuje revitalizacii a ochrane lesa. K dole?itym sektorom ekonomiky patri rybolov. Ryby su ka?dodennou su?as?ou stravy ? dopyt po nich zvy?uje aj ve?ky po?et zahrani?nych turistov. V krajine je roz?ireny aj umely chov ryb a kreviet, ktore sa exportuju. Na europskom trhu sa mo?eme stretnu? napr. s thajskymi konzervami tuniaka.
Thajsko je podobne ako susedske krajiny Malajzia a Indonezia jednym z vyznamnych svetovych exporterov cinu. ?a?i sa na juhu na Malajskom polostrove. Okrem neho maju va??inu komer?nu hodnotu zasoby lignitu, volframu, mramoru, rubinov a zafirov. Krajina ?a?i plyn z morskeho dna a zarove? dova?a plyn zo susedneho Mjanmarska. Vo vnutrozemi su aj zasoby ropy. Energia sa ziskava aj z hydroelektrarni v podhorskych oblastiach. Priemysel pre?iel v ostatnych rokoch dynamickym prerodom. Povodna potravinarska a textilna vyroba vyznamom ustupila strojarstvu a elektrotechnickemu priemyslu. Va??ina priemyselnych zavodov bola vybudovana na baze zahrani?neho kapitalu z Japonska, Singapuru, Korey a ?iny.
Thajsko ma najrozvinutej?ie slu?by a podmienky pre cestovny ruch v Zadnej Indii. Destinacie ako Pattaya, Phuket, Koh Samui sa nachadzaju v ponuke v?etkych svetovych cestovnych kancelarii. Cestovny ruch nepadol ani po katastrofalnom tsunami v decembri 2004. Ve?ke letoviska maju svoje vlastne letiska. Najva??ie medzinarodne letisko je Suvarnabhumi je na vychode od hlavneho mesta Bangkok a bolo dokon?ene v roku 2006, ke? nahradilo star?ie letisko Don Mueang.
- Kulturna pamiatka, ktora laka do Thajska ve?a turistov
-
-
-
Wat Phrathat Doi Suthep, Chiang Mai
Siam (dne?ne Thajsko) bola jednou z mala krajin , ktora nebola nikdy kolonizovana Europanmi. Krajina si zachovala aj svoje chramy (=vaty), ktorych je v dne?nom Thajsku 27000. Treba poznamena?, ?e skoro ka?dy Thaj?an bol ur?ity ?as v kla?tore ? tak isto ako vo vojenskej slu?be.
Ayutthay (Siam), 1686
Thajsku prirodu charakterizuje nieko?ko odli?nych krajinnych typov. Srdcom zeme je aluvialna ni?ina pozd?? rieky Chao Phraya le?iaca severne od Bangkoku. Severne od Bangkoku, vo vzdialenosti 70 km, le?i mesto
Ayutthaya
, byvale hlavne mesto Siamu. Bolo kedysi stredom ve?kej ri?e, ktoru v roku 1767 dobyli Barm?ania a premenili vystavne mesto na trosky. Dnes je to sice pokojne vidiecke mesto, ale zvy?ky niekdaj?ej slavy su stale vidite?ne.
V centralnej ni?ine je ve?a ry?ovych poli. Thajsko je piatym najva??im producentom ry?e a od roku
1981
jej najva??im vyvozcom. Rieku Chao Phraya pretinaju po?etne dopravne a zavla?ovacie kanaly, ktore slu?ia ro?nikom ?ijucim na jej pobre?i.
Na severe krajiny tvoria husto zalesnene kopce radu severoju?ne orientovanych chrbtov, ktore odde?uju ?iroke ploche udolia. Najvy??ou horou je 2 595 m vysoky
Inthanon
. Podnebie je tam vyrazne chladnej?ie ako na juhu. Teakove drevo k vodnym tokom ?ahaju slony a potom je splavovane k pilam ni??ie po vode. V udoliach sa pestuju ry?a,
cesnak
a
cibu?a
. V dobe sviatkov zostupuju obyvatelia okolitych kopcov do spravneho strediska oblasti a druheho najva??ieho mesta zeme
Chiang Mai
.
Diev?ata z vrcharskych kme?ov na severovychode Thajska
Po va??inu roka v?ak horske kmene ostavaju vo svojich dedinach na zalesnenych horskych chrbtoch v nadmorskej vy?ke okolo 1 000 m. Jednotlive kmene sa od seba li?ia odevom, ktory je ?ierno-biely, alebo ?ierno-modry. Prevadzkuju striedave po?nohospodarstvo ? vykl?ovanie ?asti lesa na polia, ktore po dvoch a? troch rokoch opustia. Severovychodnu, takzvanu Isansku oblas? tvori nizka zvlnena pieso?nata plo?ina
Khorat
, ktoru pokryvaju pieso?nate segmenty. Na severe a vychode ju uzatvara hrani?na rieka Mekong a na zapade je ohrani?ena nizkymi pohoriami poludnikoveho smeru. V suchom obdobi od novembra do aprila je z ciest odvievany ?erveny piesok a prach, ktoreho je v?ade plno ? vo vzduchu, na stromoch aj v domoch. ?udia nosia okolo hlavy a ust kockovane ?atky, ktore sa podobaju na kovbojske. To je charakteristicke pre oblas?
Isan
teda
Thai Lao
. Smerom na juh vybieha Thajsko do uzkej polostrovnej ?ije Kra, miestami zu?enej na 42 km, ktorej pokra?ovanim je Malajsky polostrov. Odde?uje Thajsky zaliv od Andamanskeho mora. Povrch polostrova pokryva rad stredohorskych chrbtov. Tamoj?ia krajina ako vnutrozemska, tak aj pobre?na ni?ina, ktora sa tiahne k hraniciam s Malajziou, je v?aka vydatnym da??om pomerne urodna. Je to zem kau?uku ? povodny da??ovy prales bol ?iasto?ne vyrubany a teraz na jeho mieste rastu kau?ukove planta?e, ktore obhospodaruju najma mali ro?nici.
Krajina sa va??inou podoba malajskej a prave tu ?ije malajska men?ina. Male poli?ka ohrani?ene kau?ukovnikmi produkuju aj ry?u a po?etne druhy ovocia ?
pomaran?e
,
grapefruity
a limetky. Na juhu sa objavuju islamske me?ity, zato kolove stavby su tu ove?a menej po?etne ne? kdeko?vek inde na zemi.
Thaj?ina
tu znie pevnej?ie, miestny odev
sarong
je dlh?i ako na severe a miestnou kulturou zaujimavos?ou je
tie?ove divadlo
.
Bangkok, ktore Thaj?ania nazyvaju
Krungthep
? mesto anjelov, je rychlo rastucou metropolou s 5,8 mil. obyvate?mi, preslavenou nekone?nymi dopravnymi zapchami, ktore e?te zhor?uju existenciu verejnej dopravy. Ur?ite zlep?enie situacie sna? prinesie vystavba dia?nice na letisko a planovana sie? rychlovlakov. Aj ke? v modernych nakupnych strediskach nahlas znie zapadna hudba, uchovava si Bangkok atmosferu tradi?neho Thajska. V meste sa nachadza pribli?ne 300
budhistickych
chramov.
- Jan Je?ovit
(*
1909
– †
1994
) –
salezian
, knihtla?iar, vazneny v japonskom koncentra?nom tabore (1941 ? 1945), misionar (misionarom v Thajsku bol 24 rokov).
[1]
- ↑
KUBANOVI?, Zlatko. Salezian, ktory pre?il japonsky koncentrak.
Don Bosco dnes
, 2016, ro?. 47, ?is. 5, s. 24 – 25.
Dostupne online
[cit. 2016-09-28].
ISSN
1338-4201
.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Thajsko
Wikislovnik ponuka heslo
Thajsko
|
|---|
| ?lenovia
| |
|---|
Partneri pre
spolupracu
| |
|---|
?taty a uzemia s ?lenstvom v
APEC
|
|---|
|