Dominika (?tat)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Dominicke spolo?enstvo
Vlajka Dominiky Štátny znak Dominiky
Vlajka Znak
?tatna hymna :
Miestny nazov  
 • dlhy Commonwealth of Dominica
 • kratky Dominica
Hlavne mesto Roseau
°′ .?. °′ .d.
Najva??ie mesto
Uradne jazyky angli?tina , kreolska francuz?tina , karib?ina


?tatne zriadenie
Prezidentka
Predseda vlady
pluralitna republika
Sylvanie Burton
Roosevelt Skerrit
Vznik 1978
Susedia ?iadny
Rozloha
 • celkova
 • voda (%)
 
750 km²   
 km² ( %)
Po?et obyvate?ov
 • odhad ([[]])
 • hustota ()
 
71 293

99/km²
Mena Vychodokaribsky dolar = 100 centov ()
?asove pasmo
 • Letny ?as
( UTC )
( UTC )
Internetova domena
Smerove telefonne ?islo +

Suradnice : 15°25′00″S 61°20′00″Z  /  15,416667°S 61,333333°Z  / 15.416667; -61.333333

Dominika , dlhy tvar Dominicke spolo?enstvo , je ostrovny ?tat le?iaci v Karibiku medzi dvoma francuzskymi zamorskymi departementmi . Na severe je Guadeloupe a na juhu sa rozklada Martinik .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mapa Dominiky

Dominika, hlavna britska kolonia v karibskej oblasti , ziskala nezavislos? 3. novembra 1978 ako republika v ramci Britskeho spolo?enstva . Ostrov objavil 3. novembra 1493 Kri?tof Kolumbus a v roku 1783 sa stal britskou d??avou. V roku 1956 dostala Dominika ?tatut samostatnej kolonie a 1. marca 1967 bol ostrov vyhlaseny ?tatom pridru?enym k Spojenemu kra?ovstvu . V de? ?tatneho sviatku (vyro?ie objavenia ostrova) 3. novembra 1978 ziskala ostrovna republika samostatnos?. V parlamentnych vo?bach 21. jula 1980 zvi?azila nad ?kandalmi otrasenou demokratickou Labouristickou stranou (Labour Party) opozi?na Strana slobody (Dominica Freedom Party) . Mary Eugenie Charlesova , ktora v oktobri 1983 patrila k iniciatorom americkej invazie na susedny ostrov Grenada , sa stala prvou ministerskou predsedni?kou v karibskej oblasti. V roku 1985 vyhrala vo?by opa? Strana slobody .

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Roseau (hlavne mesto Dominiky)

Dominika patri do suostrovia Malych Antil . Povrch ostrova je ve?mi hornaty, ?o suvisi so sope?nym povodom reliefu, najvy??im vrcholom je Morne Diablotin (1447 m n. m.). Na ostrove sa vyskytuju aj po?etne prejavy postvulkanickej ?innosti ? termalne pramene, jazera sope?neho povodu Boiling Lake . ?lenite vnutrozemie je preva?ne pokryte tropickym da??ovym lesom a je doteraz malo obyvane. K odlesneniu do?lo zatia? len v nieko?kych dnes osidlenych pobre?nych oblastiach. Tropicke podnebie ovplyv?uju severovychodne pasaty . Na naveternych svahoch spadne a? 6000 mm zra?ok za rok, na zapadnom pobre?i (zaveterna strana) len 1 800 mm ro?ne. Priemerne mesa?ne teploty kolisaju v rozmedzi 24 a? 27 °C , v obdobi od juna do oktobra sa mo?u vyskytnu? tropicke cyklony ( antilske uragany ).

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obyvytelia Dominiky

Va??inu obyvate?stva tvoria ?ernosi (91%), ktori su potomkami africkych otrokov z kolonialneho obdobia, nasleduju mulati kreolovia (6%). Asi 1,5% obyvate?ov pripada na povodnych indianov ( Karibovia ), ktori obyvaju rezervaciu na vychodnom pobre?i. Bielu men?inu tvoria va??inou Europania a Syr?ania . Najva??im sidlom je hlavne mesto Roseau so 16 534 obyvate?mi ( 1991 ), inak je osidlenie preva?ne vidieckeho typu. Va??ina Dominikancov sa hlasi k rimskokatolickej cirkvi (80%), 13% tvoria protestanti ( anglikani , metodisti ), nasleduju moslimovia , hinduisti a ?idia . Existuje povinna ?kolska dochadzka od 5 do 15 rokov ?ivota. Ved?a troch strednych ?kol je v hlavnom meste pobo?ka University of the West Indies ( Jamajka ).

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najdole?itej?im hospodarskym odvetvim Dominiky je tropicke po?nohospodarstvo , ktore sa obmedzuje na uzky pas pobre?ia. Pracuje v ?om 26% ?udi v produktivnom veku (21% v priemysle, 53% v slu?bach). Hlavnou pestovanou aj exportnou plodinou su banany (takmer 50% prijmov z exportu). ?alej sa pestuju kokosove orechy , citrusove plody , zelenina , kakao , korenie ( vanilka ), h?uznate plody ( taro , jam , maniok ). Tieto agrarne produkty idu ?iasto?ne na export, ?iasto?ne sa spracuvaju pri vyrobe ovocnych napojov, mydiel , kokosovych produktov a eterickych olejov. Importuju sa potraviny, priemysel a dopravne zariadenia, kovy a pohonne hmoty . Jedinou mineralnou surovinou ostrova je pemza . Cesty existuju len pri pobre?i a dve trasy spojuju zapad a vychod ostrova. Roseau ma namorny pristav , medzinarodne letisko je na severovychode ( Melville Hall ) a v blizkosti Roseau je letisko Cannefield . Cestovny ruch ma stupajucu tendenciu.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]