Suradnice
:
15°25′00″S
61°20′00″Z
/
15,416667°S 61,333333°Z
/
15.416667; -61.333333
Dominika
, dlhy tvar
Dominicke spolo?enstvo
, je ostrovny ?tat le?iaci v
Karibiku
medzi dvoma
francuzskymi zamorskymi departementmi
. Na severe je
Guadeloupe
a na juhu sa rozklada
Martinik
.
Dominika, hlavna
britska
kolonia v
karibskej oblasti
, ziskala
nezavislos?
3. novembra
1978
ako republika v ramci
Britskeho spolo?enstva
. Ostrov objavil
3. novembra
1493
Kri?tof Kolumbus
a v roku
1783
sa stal britskou d??avou. V roku
1956
dostala Dominika ?tatut samostatnej kolonie a
1. marca
1967
bol ostrov vyhlaseny ?tatom pridru?enym k
Spojenemu kra?ovstvu
. V de? ?tatneho sviatku (vyro?ie objavenia ostrova)
3. novembra
1978
ziskala ostrovna republika samostatnos?. V parlamentnych vo?bach
21. jula
1980
zvi?azila nad ?kandalmi otrasenou demokratickou
Labouristickou stranou (Labour Party)
opozi?na
Strana slobody (Dominica Freedom Party)
.
Mary Eugenie Charlesova
, ktora v oktobri
1983
patrila k iniciatorom
americkej
invazie na susedny ostrov
Grenada
, sa stala prvou ministerskou predsedni?kou v karibskej oblasti. V roku
1985
vyhrala vo?by opa?
Strana slobody
.
Dominika patri do suostrovia
Malych Antil
. Povrch ostrova je ve?mi hornaty, ?o suvisi so sope?nym povodom reliefu, najvy??im vrcholom je
Morne Diablotin
(1447 m n. m.). Na ostrove sa vyskytuju aj po?etne prejavy postvulkanickej ?innosti ? termalne pramene, jazera sope?neho povodu
Boiling Lake
. ?lenite vnutrozemie je preva?ne pokryte tropickym da??ovym lesom a je doteraz malo obyvane. K odlesneniu do?lo zatia? len v nieko?kych dnes osidlenych pobre?nych oblastiach. Tropicke podnebie ovplyv?uju severovychodne
pasaty
. Na naveternych svahoch spadne a? 6000
mm
zra?ok za rok, na zapadnom pobre?i (zaveterna strana) len 1 800
mm
ro?ne. Priemerne mesa?ne teploty kolisaju v rozmedzi 24 a? 27
°C
, v obdobi od juna do oktobra sa mo?u vyskytnu?
tropicke cyklony
(
antilske uragany
).
Va??inu
obyvate?stva
tvoria
?ernosi
(91%), ktori su potomkami
africkych
otrokov z kolonialneho obdobia, nasleduju
mulati
kreolovia
(6%). Asi 1,5% obyvate?ov pripada na povodnych
indianov
(
Karibovia
), ktori obyvaju rezervaciu na vychodnom pobre?i. Bielu men?inu tvoria va??inou
Europania
a
Syr?ania
. Najva??im sidlom je hlavne mesto
Roseau
so 16 534 obyvate?mi (
1991
), inak je osidlenie preva?ne vidieckeho typu. Va??ina Dominikancov sa hlasi k
rimskokatolickej cirkvi
(80%), 13% tvoria
protestanti
(
anglikani
,
metodisti
), nasleduju
moslimovia
,
hinduisti
a
?idia
. Existuje povinna ?kolska dochadzka od 5 do 15 rokov ?ivota. Ved?a troch strednych ?kol je v hlavnom meste pobo?ka
University of the West Indies
(
Jamajka
).
Najdole?itej?im hospodarskym odvetvim Dominiky je tropicke
po?nohospodarstvo
, ktore sa obmedzuje na uzky pas pobre?ia. Pracuje v ?om 26% ?udi v produktivnom veku (21% v priemysle, 53% v slu?bach). Hlavnou pestovanou aj
exportnou
plodinou su
banany
(takmer 50% prijmov z exportu). ?alej sa pestuju
kokosove orechy
,
citrusove plody
,
zelenina
,
kakao
,
korenie
(
vanilka
), h?uznate plody (
taro
,
jam
,
maniok
). Tieto agrarne produkty idu ?iasto?ne na export, ?iasto?ne sa spracuvaju pri vyrobe ovocnych napojov,
mydiel
, kokosovych produktov a eterickych olejov. Importuju sa potraviny, priemysel a dopravne zariadenia,
kovy
a
pohonne hmoty
. Jedinou mineralnou surovinou ostrova je
pemza
. Cesty existuju len pri pobre?i a dve trasy spojuju zapad a vychod ostrova.
Roseau
ma namorny
pristav
, medzinarodne
letisko
je na severovychode (
Melville Hall
) a v blizkosti Roseau je letisko
Cannefield
. Cestovny ruch ma stupajucu tendenciu.