Svetova obchodna organizacia

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Svetova obchodna organizacia (WTO)
A A A
       ?lenovia
       ?lenovia reprezentovani aj prostrednictvom EU
       Pozorovate?ske ?taty
       Ne?lenovia

World Trade Organization
Organisation mondiale du commerce
Organizacion Mundial del Comercio
Zakladne informacie
Kratky nazov WTO
Vznik 1. januar 1995
Typ medzinarodna organizacia
Ur?enie / zameranie doh?ad nad svetovym obchodom a jeho liberalizacia
Ustredie ?eneva , ?vaj?iarsko
?al?ie informacie
?lenstvo 166 ?lenskych ?tatov
Rokovaci jazyk angli?tina
francuz?tina
?paniel?ina
Generalny riadite? Roberto Azevedo
Rozpo?et 197,2 milionov ?vaj?iarskych frankov (2017)
Webstranka wto.int/
640 zamestnancov

Svetova obchodna organizacia alebo WTO (z angl. World Trade Organization ) je medzinarodna organizacia zaoberajuca sa pravidlami obchodu medzi ?lenskymi krajinami za u?elom odstra?ovania tarifnych a netarifnych preka?ok v obchode. Vytvara pravidla pre medzinarodny obchod a rie?i spory medzi jednotlivymi ?lenskymi ?tatmi, z ktorych v?etky podpisali pribli?ne 30 dohod.

Centrala WTO sa nachadza vo ?vaj?iarsku v ?eneve . Su?asnym generalnym riadite?om je Brazil?an Roberto Azevedo. Predposlednym generalnym riadite?om bol Pascal Lamy od 1. septembra 2005 do augusta 2013. Pred nim tuto poziciu zastaval Supachai Panitchpakdi .

WTO ma 164 ?lenov (2. marec 2013). Medzi poslednych zaradenych ?lenske ?taty patria Tonga (27. jul 2007), Ukrajina (16. maj 2008), Kapverdy (23. jul 2008). [1] , ?ierna hora (29. april 2012), Samoa (10. maj 2012), Rusko (22. august 2012), Vanuatu (24. august 2012).

V?etky ?lenske krajiny si musia vzajomne udeli? status ?most favoured nation,“ z ?oho vyplyva, ?e ?lenska krajina musi pou?iva? rovnaky meter na v?etky ostatne ?lenske krajiny (WTO, 2004c).

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brettonwoodska konferencia navrhla vytvorenie Medzinarodnej obchodnej organizacie ( ITO z angl. International Trade Organization ), ktora mala vytvara? pravidla a regulova? obchod medzi krajinami. Charta ITO bola odsuhlasena na konferencii Organizacie Spojenych narodov v Havane na Kube v marci roku 1948. Neuspela v?ak, preto?e ju zablokoval Senat USA. Niektori historici si myslia, ?e ITO takto dopadla, preto?e americki obchodnici sa bali mo?nych regulacii zo strany ITO.

Jediny prvok, ktory pre?il je V?eobecna dohoda o clach a obchode (GATT). Po osmom kole rokovani ?Uruguajskom kole“ v roku 1995 GATT zav??il svoju existenciu vytvorenim WTO. Stanovy a zmluvy GATTu prevzala WTO, ktora bola poverena ich spravovanim spolu s ?al?imi asi tridsiatimi dohodami. WTO ma v naplni prace aj rie?enie nezhod medzi jednotlivymi ?lenmi. Na rozdiel od GATT ma WTO aj ove?a bujnej?i aparat.

Poslanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

WTO sa sna?i zva??i? objem medzinarodneho obchodu podporou odstra?ovania preka?ok, a takisto sa sna?i vytvori? miesto pre diskusiu.

Principy Obchodneho Systemu [2]

  • Obchodovanie by malo by? bez diskriminacie, t. j. ?len WTO by nemal uprednost?ova? jednu krajinu, ale so v?etkymi by mal zaobchadza? rovnako. ?iadna krajina by nemala diskriminova? dovozove produkty.
  • Obchodny system by mal by? vo?ny, malo by sa v ?om vyskytova? ?im menej barier, napriklad ciel, ale aj inych.
  • Obchodny system by mal by? predvidate?ny, zahrani?ne spolo?nosti a vlady by si mali by? iste ?e nikto nebude vytvara? bariery tak ako sa mu zamanie, ale ?e obchod ostane vo?ny.
  • Obchodny system by mal smerova? k va??ej konkurencii.
  • Obchodny system by mal by? menej striktny na menej rozvinute krajiny, mal by im da? viac ?asu na prisposobenie, va??iu flexibilitu a viac privilegii.

?truktura [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?etci ?lenovia sa mo?u podie?a? na praci v?etkych vyborov, pracovnych skupin at?. s vynimkou odvolavacej komisie, panelov na urovnavanie sporov a mnohostrannych vyborov.

Najvy??i Stupe?: Ministerska konferencia Najvy??iu hodnos? vo WTO zastava ministerska konferencia ktora musi zasada? aspo? raz za dva roky. Ministerska konferencia predstavuje v?etkych ?lenov WTO z ktorych v?etci su krajiny alebo colne unie. Tato skupina mo?e robi? rozhodnutia vo v?etkych veciach v?etkych multilateralnych dohod.

Druhy Stupe?: Generalne Zhroma?denie

Treti Stupe?: Rada Pre Obchod

?tvrty Stupe?: Pomocne Skupiny

Ine vybory

  • Vybory pre
    • Obchod a ?ivotne prostredie
    • Obchod a Rozvoj
    • Regionalne Obchodne dohody
    • Rozpo?et, financie a sprava
  • Pracovne skupiny pre
    • Obchod, dlhy a financie
    • Obchod a transfery technologii

Vyjednavanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??ina medzinarodnych organizacii pracuje na principe ?o krajina to hlas, alebo ka?da krajina isty po?et hlasov (zvy?ajne zavisiacich na populacii alebo inom faktore). Ale vo WTO je ve?a rozhodnuti prijimanych dohodou v?etkych ?lenov. Vyhoda tohoto typu rozhodovania je, ?e v?etky strany su spokojne preto?e sa prijalo to najpopularnej?ie rie?enie. Najva??ou nevyhodou je ?e rokovania zaberaju nekone?ne ve?a ?asu a kone?ne rozhodnutie je vyjadrene tak aby sa dalo v buducnosti ?o naj?a??ie interpretova?.

Protesty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od svojho vzniku v roku 1995 je WTO cie?om protestov antiglobalistov.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. http://www.wto.org/english/thewto_e/whatis_e/tif_e/org6_e.htm
  2. http://www.wto.org/English/thewto_e/whatis_e/tif_e/fact2_e.htm

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]