| Stredoafricka republika
|
|
|
Narodne motto
:
Unite, Dignite, Travail
(Jednota, dostojnos?, praca)
|
?tatna hymna
:
La Renaissance
(Znovuzrodenie)
|
 |
| Miestny nazov
|
|
| • dlhy
|
Republique Centrafricaine
|
| • kratky
|
Centrafrique
|
| Hlavne mesto
|
Bangui
4°22′ s.?. 18°35′ v.d.
|
| Najva??ie mesto
|
Bangui
|
| Uradne jazyky
|
francuz?tina
,
sango
|
?tatne zriadenie
Prezident
Predseda vlady
|
unitarna kon?titu?na
poloprezidentska republika
Faustin-Archange Touadera
Felix Moloua
|
| Vznik
|
13. august
1960
|
| Susedia
|
Sudan
,
Ju?ny Sudan
,
Kon?ska demokraticka republika
,
Kongo
,
Kamerun
,
?ad
|
Rozloha
• celkova
• voda (%)
|
622 984 km² (
44
.)
km² (<1 %)
|
Po?et obyvate?ov
• odhad (
2022
)
• s?itanie (
2019
)
•
hustota
(2022)
|
5 032 535 (
125
.)
4 987 640
8/km² (
221
.)
|
HDP
• celkovy
• na hlavu (PKS)
|
2019
2 321 mil. $ (
163
.)
448 $ (
181
.)
|
| Index ?udskeho rozvoja
(
2015
)
|
0,404 (
188
.) ? nizky
|
| Mena
|
frank BEAC/CFA
Bitcoin
(od Aprila 2022)
[1]
(XAF, BTC)
|
?asove pasmo
•
Letny ?as
|
WAT
(
UTC
+1)
bez zmeny
(
UTC
+1)
|
| Medzinarodny kod
|
CAF / CF
|
| Medzinarodna poznavacia zna?ka
|
RCA
|
| Internetova domena
|
.cf
|
| Smerove telefonne ?islo
|
+236
|
Suradnice
:
6°42′S
20°54′V
/
6,7°S 20,9°V
/
6.7; 20.9
Stredoafricka republika
je ?tat v
Afrike
. Jeho susedmi su
Kamerun
,
Kongo
,
Kon?ska demokraticka republika
,
?ad
,
Ju?ny Sudan
a
Sudan
. Hlavne a najva??ie mesto je
Bangui
.
Najva??iu ?as? ?tatu tvori nahorna plo?ina
Azande
, ktora je rozvodim riek
Ubangi
(pritok
Konga
) a
?ari
(usti do
?adskeho jazera
). Priemerna nadmorska vy?ka tejto nahornej plo?iny je 450 - 600 m, pri?om pohoria su na zapade, kde sa nachadza najvy??i vrch
Mont Ngaoui
(1421 m. n. m.) a na severovychode, kde je pohorie
Massif des Bongo
. Podnebie je
tropicke
, na severe je podnebie pasatove, s jednym obdobim zra?ok (cca 1000 mm) a nachadzaju sa tu
savany
. Na juhu je tropicke vlhke podnebie, su tu
pralesy
a zra?ky dosahuju 1600 mm. V rie?nych dolinach sa nachadzaju
galeriove lesy
. Lesy aj savany su bohate na faunu a floru, pri?om najvzacnej?im endemitom ?tatu je
gorila ni?inna
, ktora sa nikde inde nevyskytuje.
V 17. storo?i tu existovala ri?a
Bagurimi
. Od roku 1894 to bola
francuzska kolonia
Ubangi-?ari, ktora bola v roku 1910 pripojena ku koloniam
Francuzskej rovnikovej Afriky
.
Europska invazia na uzemie strednej Afriky sa za?ala koncom 19. storo?ia po?as boja o Afriku. Europania, predov?etkym Francuzi, Nemci a Belgi?ania, pri?li do oblasti v roku 1885.
Francuzsko
sa zmocnilo a kolonizovalo uzemie
Ubangi-?ari
v roku 1894. V roku 1911 na zaklade zmluvy z Fezu Francuzsko postupilo takmer 300 000 km2 ?as? povodia Sangha a
Lobaye
.
Nemeckej ri?i
, ktora postupila men?iu oblas? (v dne?nom
?ade
) Francuzsku. Po
prvej svetovej vojne
Francuzsko opa? anektovalo uzemie.
Po roku 1946 bolo francuzskym zamorskym uzemim,
autonomiu
ziskalo roku 1958 a nezavislos? v roku 1960.
Stredoafricka republika je rozdelena na 14
prefektur
, 2 ekonomicke prefektury a jednu
komunu
(hlavne mesto).
Ide o slabo rozvinuty
po?nohospodarsky
?tat s ?a?bou
diamantov
a dreva. 50% vyvozu tvoria diamanty, ktorych sa ro?ne vy?a?i pribli?ne 620 tis. karatov (124 kg). V men?ej miere sa ?a?i aj
zlato
. V po?nohospodarstve dominuje pestovanie a predaj potravinarskych plodin ako
maniok
, ara?idy,
kukurica
,
cirok
,
proso
, sezam a
plantain
. Ro?na miera rastu nominalneho HDP je tesne nad 3 %.
Vyznam potravinarskych plodin pred vyva?anymi trhovymi plodinami nazna?uje skuto?nos?, ?e celkova produkcia manioku, zakladnej potraviny va??iny Stredoafri?anov, sa pohybuje medzi 200 000 a? 300 000 tonami ro?ne, zatia? ?o produkcia
bavlny
, hlavnej vyva?anej trhovej plodiny, sa pohybuje od 25 000 do 45 000 ton ro?ne.
Potravinove plodiny sa nevyva?aju vo ve?kych mno?stvach, ale stale predstavuju hlavne trhove plodiny krajiny, preto?e Stredoafri?ania ziskavaju ove?a viac prijmov z pravidelneho predaja nadbyto?nych plodin ako z vyva?anych trhovych plodin, ako je bavlna alebo
kava
. Ve?ka ?as? krajiny je sebesta?na v potravinarskych plodinach; rozvoju
dobytka
v?ak brani pritomnos?
muchy tse-tse.
Najva??ie
nemocnice
v krajine sa nachadzaju v okrese Bangui. Ako ?len
Svetovej zdravotnickej organizacie
dostava Stredoafricka republika pomoc pri o?kovani, ako napriklad intervencia z roku 2014 na prevenciu epidemie
osypok
.
Verejne vzdelavanie v Stredoafrickej republike je bezplatne a povinne vo veku od 6 do 14 rokov. Pribli?ne polovica dospeleho obyvate?stva krajiny je v?ak
negramotna
. Dve in?titucie vy??ieho vzdelavania v Stredoafrickej republike su
University of Bangui
, verejna univerzita so sidlom v
Bangui
, ktora zah??a lekarsku fakultu, a
Euclid University
, medzinarodna univerzita.
Obyvate?stvo tvoria kmene
sudanskych
?ernochov, najma Bandi, Gbajo a Azandi. ?alej to su
Bantuovia
,
Hausovia
a
Arabi
.
Najva??ie mesta pod?a obyvate?ov (odhad 2012)
[2]
:
Pod?a
?tatistiky
z roku 2020 je
nabo?enska
prislu?nos? nasledovna:
kres?ania
89%,
moslimovia
9%,
[3]
tradi?ne nabo?enstvo 1%, ostatne nabo?enstvo a bez vyznania 1%.
[4]
Medzi kres?anmi prevladaju
protestantske cirkvi
, pribli?ne tretina kres?anov su
rimski katolici
.
[5]
Podobne ako v okolitych krajinach nemala mno?ina kres?anov a moslimov vyznava zarove? niektore z tradi?nych nabo?enstiev (
viacpo?etna nabo?enska identita
), pripadne ich prepaja v
synkretizme
.
[6]
Pod?a afrikanistu
Ondreja Havelku
v Stredoafrickej republike existuju rozli?ne tradi?ne
bantuske
nabo?enstva, ktorych spolo?nym menovate?om je viera v najvy??ieho
Boha
, ktory bol povodne ?u?om blizko, av?ak pre neposlu?nos? ?udi sa vzdialil.
[7]
Pod?a ustne tradovaneho bantuskeho pribehu najvy??i Boh vyslal
chameleona
, aby ?u?om zvestoval ich nesmrte?nos?, av?ak chameleon ?iel ve?mi pomaly a predbehla ho
ja?terica
, ktora niesla opa?ne posolstvo, toti?, ?e ?udia su smrte?ni a ?aka ich horky koniec, a preto?e ja?terica doru?ila svoju spravu , stalo sa, ?e ?udska prirodzenos? sa stala smrte?nou.
[8]
Naprie? Stredoafrickou republikou existuju pod?a Havelky rozne verzie pribehu.
[7]
Okrajovo sa mo?no stretnu? s nabo?enstvom
bori
, mytologiou
Bushongo
o vyzvratenom stvoreni najvy??im Bohom
Bumbou
,
[7]
nabo?enstvom
bwiti
[9]
a nabo?enskymi fenomenmi ako
Nkisi Nkondi
.
[10]
Va??ina
moslimov
v Stredoafrickej republike su
sunnitmi
nasledujucou Malikovskou pravnou ?kolou (tzv.
Malikovsky mazhab
).
[11]
V krajine je tie? roz?irene africke
?arodejnictvo
, najma vo formach azande a kindoki.
[12]
- ↑
Central African Republic adopts bitcoin as legal currency
[online]. .
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
World Gazetteer Central African Republic: largest cities and towns and statistics of their population
[online]. [Cit. 2013-01-14].
Dostupne online.
Archivovane 2013-01-11 z
originalu.
- ↑
Muslim Population by Country
[online]. 2011-01-27, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
Central African Republic
. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-23.
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
Central African Republic, Statistics by Diocese, by Catholic Population [Catholic-Hierarchy]
[online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
- ↑
Central African Republic
[online]. U.S. Department of State, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
HAVELKA, Ond?ej
.
Men? znama africka nabo?enstvi 2/4: st?edni Afrika
[online]. Dingir, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
RUEL, Malcolm.
Belief, Ritual and the Securing of Life: Reflective Essays on a Bantu Religion
. 1. vyd. Leiden : Brill, 1997. S. 135-191.
- ↑
FERNANDEZ, J. W..
Bwiti: An Ethnography of the Religious Imagination in Africa
. 1. vyd. Princeton : Princeton University Press, 2019. S. 470-489.
- ↑
HAVELKA, Ond?ej.
Nkisi Nkondi: mocne feti?ove figury centralni Afriky
[online]. Dingir, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
Central African Republic
[online]. web.archive.org, 2010-11-23, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
Archivovane 2010-11-23 z
originalu.
- ↑
HAVELKA, Ond?ej.
Africke ?arod?jnictvi 2/2: Sou?asnost
[online]. Dingir, [cit. 2022-10-18].
Dostupne online.
(po ?esky)