한국   대만   중국   일본 
Singapur ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Singapur

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Singapurska republika
Vlajka Singapuru Štátny znak Singapuru
Vlajka Znak
Narodne motto :
“Majulah Singapura” (malajsky)
“Onward, Singapore” (anglicky)
“前??,新加坡” (?insky)
“????????????? ???????????” (tamilsky)
“Vpred, Singapur” (slovensky)
?tatna hymna :
“Majulah Singapura” (malajsky)
“Onward, Singapore” (anglicky)
“前??,新加坡” (?insky)
“????????????? ???????????” (tamilsky)
“Vpred, Singapur” (slovensky)
Miestny nazov  
 • dlhy Republic of Singapore
Republik Singapura
新加坡共和?
??????????? ????????
 • kratky Singapore
Hlavne mesto Singapur
1°14′ s.?. 103°55′ v.d.
Najva??ie mesto Singapur
Uradne jazyky angli?tina ? malaj?ina ? ?in?tina ? tamil?ina


?tatne zriadenie
Prezident
Premier
Hlavny sudca
Hovorky?a parlamentu
unitarna parlamentna republika
Tharman Shanmugaratnam
Lee Hsien Loong
Sundaresh Menon
Tan Chuan-Jin
Vznik 1299 ? Sang Nila Utama
Susedia Malajzia , Indonezia
Rozloha
 • celkova
 • voda (%)
 
710,3 [1]  km² ( 190 .)  
 km² ( %)
Po?et obyvate?ov
 • odhad ( 2014 )
 • s?itanie ( 2014 )

 • hustota (2014)
 
4 987 600 ( 114 .)
5 469 725

7 615 [1] /km² ( 3 .)
HDP
 • celkovy
 • na hlavu (PKS)
2014
234,793 miliard [2] $ ( 36 .)
82 762 [2] $ ( 3 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2014 ) 0,901 [3] ( 9 .) ? ve?mi vysoky
Mena Singapursky dolar (SGD)
?asove pasmo
 • Letny ?as
( UTC +8)
SST ( UTC +8)
Medzinarodny kod SG / SGP
Medzinarodna poznavacia zna?ka SGP
Internetova domena .sg .新加坡 .???????????
Smerove telefonne ?islo +65

Suradnice : 1°18′S 103°48′V  /  1,3°S 103,8°V  / 1.3; 103.8

Singapur , dlhy tvar Singapurska republika , je moderny mestsky ?tat a ostrovna krajina v juhovychodnej Azii . Le?i pri ju?nom cipe Malajskeho polostrova , 137 km severne od rovnika . Je oddeleny od Malajzie na severe Johorskym prielivom a od indonezskych ostrovov Riau na juhu Singapurskym prielivom. Uzemie Singapuru sa sklada z hlavneho ostrova v tvare diamantu, be?ne ozna?ovaneho ako Singapore Island anglicky a Palau Ujong malajsky, a viac ne? 60-tich vyrazne men?ich ostrov?ekov. Zurod?ovanie pody bolo pou?ite na roz?irenie rozlohy Singapuru, preto?e je ve?mi urbanizovany.

Ostrovy boli uzavrete v 2. storo?i a neskor patrili rade miestnych ri?. Moderny Singapur zalo?il v roku 1819 sir Thomas Stamford Raffles ako obchodnu pobo?ku Vychodoindickej spolo?nosti s povolenim od sultanatu Johor. Briti ziskali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824 a Singapur sa stal jednym z osad Britskych u?in v roku 1826 . Okupovany Japonskom po?as druhej svetovej vojny sa stal nezavislym od Spojeneho kra?ovstva v roku 1963 a spojil sa s inymi byvalymi britskymi uzemiami s cie?om vytvori? Malajziu z ktorej bol o dva roky neskor vylu?eny prostrednictvom jednomyse?nych aktov parlamentu. Potom, ?o Singapur za?il nejake turbulencie v jeho prvych rokoch ako narod, vydal sa na cestu rozvoja a za?al ziskava? uznanie ako jeden zo ?tyroch azijskych tigrov.

Singapur je jednym z najdole?itej?ich obchodnych centier na svete, ?tvrtym najva??im finan?nym centrom sveta a jeho pristav je najvy?a?enej?i a druhy najva??i na svete. Jeho globalizovana a diverzifikovana ekonomika do zna?nej miery zavisi na obchode, najma na manufakturach, ktore tvoria asi 30% singapurskeho HDP (2014). Singapur sa nachadza vysoko v medzinarodnych rebri?koch, pokia? ide o ?ivotnu urove?, vzdelanie, zdravotnu starostlivos? a ekonomicku konkurencieschopnos?. Singapur ma jeden z najvy??ich prijmov na osobu a je to jedna z najlep?ich krajin sveta, ?o sa tyka celkovej d??ky ?ivota obyvate?ov. Singapur je v su?asnosti jedinou azijskou krajinou s najvy??im hodnotenim AAA zo v?etkych troch hodnotiacich odborov, teda Standard & Poor's, Moody's a Fitch Ratings.

Asi 5,5 miliona ?udi ?ije v Singapure (2014) z ?oho 3,4 miliona z nich su ob?ania a zostavajucich asi 2,1 miliona su cudzi ?tatni prislu?nici (pozostavajuci z 0,5 miliona stalych obyvate?ov a 1,6 miliona nestalych obyvate?ov). Pod?a najnov?ich s?itani obyvate?ov krajiny (2014) je takmer 23% obyvate?ov (?i?e ob?anov s trvalym pobytom) su narodeni mimo Singapuru, ak sa k nim zapo?itaju nerezidenti, takmer 43% celkovej populacie Singapuru su pris?ahovalci. Singapur je jedna z najviac globalizovanych krajin na svete.

Singapur je etnicky roznorody. Etnicki ?inski Singapur?ania prevladaju s vy?e 74%-ami miestneho obyvate?stva, za nimi nasleduju men?iny ako Malajci (13%), Indovia (9%) a Eurazij?ania (4%). K dispozicii su ?tyri uradne jazyky: angli?tina, ?in?tina, malaj?ina a tamil?ina. Angli?tina je spolo?ny jazyk krajiny. Singapur presadzuje multikulturalizmus prostrednictvom viacerych politik.

Singapur je unitarna parlamentna republika s westminsterskym systemom jednokomorovej parlamentnej vlady. The People's Action Party (?udova Ak?na Strana) vyhrala v?etky vo?by od samospravy v roku 1959 . Singapur je klasifikovany ako defektna demokracia v The Economist Intelligence Unit's Democracy Index. Singapur je jednym z piatich zakladajucich ?lenov ASEAN , ?len APEC , EAS , NAM a Britskeho spolo?enstva narodov . Singapur ma vyznamny vplyv na globalne zale?itosti vzh?adom na jeho ve?kos?, ?o viedlo niektorych analytikov ho preklasifikova? ako strednu silu.

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Anglicky nazov Singapur je odvodeny od malajskeho slova, Singapura, ktore pochadzalo zo sanskritu: ???? [ Sinha] = lev, ??? [ Pura] = mesto, doslovne Levie Mesto. Ale, je ve?mi nepravdepodobne, ?e levy niekedy ?ili na ostrove, tak?e zviera, ktore videl Sang Nila Utama, ktory v roku 1299 zalo?il a pomenoval Singapur, bol s najva??ou pravdepodobnos?ou malajsky tiger .

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Britska kolonizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1819, sir Thomas Stamford Raffles pri?iel a podpisal zmluvu s johorskym sultanom Husseinom Shahom, menom Britskej Vychodoindickej spolo?nosti, o rozviti ju?nej ?asti Singapuru na vybudovanie britskej obchodnej stanice. V roku 1824 sa cely ostrov stal majetkom Britov, pod?a neskor?ich zmluv so sultanom. V roku 1826 sa Singapur stal ?as?ou Dohody U?in a pod jurisdikciou Britskej Indie sa stal regionalnym hlavnym mestom v roku 1836. Na ostrove v tej dobe ?ilo pribli?ne 1 000 ?udi, va??ina z nich boli domorodi Malajci spolu s h?stkou ?i?anov. V roku 1860 prekro?il po?et obyvate?ov 80 000, pri?om viac ne? polovica boli ?i?ania. Mnoho pris?ahovalcov pri?lo pracova? na kau?ukove planta?e a po 70. rokoch 19. storo?ia sa stal ostrov globalnym centrom vo vyvoze gumy. Po WWI , Briti postavili ve?ku Singapursku Namornu Zaklad?u. Generalporu?ik sir William George Shedden Dobbie bol menovany generalnym veliacim dostojnikom na malajsky prikaz d?a 8. novembra 1935 a zastaval funkciu a? do roku 1939. V maji 1938 varoval, ?e Singapur by mohol by? dobyty Japonskom prostrednictvom utoku z Malajzie, ale jeho varovania neboli vypo?ute, ?o ma za nasledok, ?e Singapur o ?tyri roky neskor na za?iatku roka 1942 padol po?as WWII .

Druha svetova vojna a Japonska okupacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as Druhej svetovej vojny , Cisarska Japonska Armada napadla Britsku Malajziu, ?o vyvrcholilo a? v Bitku o Singapur. Briti sa vzdali d?a 15. februara 1942. Britsky premier Winston Churchill nazval pora?ku najhor?ou katastrofou a najva??ou kapitulaciou v britskych dejinach. Medzi 5 000 a? 25 000 etnickych ?i?anov bolo zabitych pri naslednom masakri Sook Ching. Od novembra 1944 do maja 1945 spojenci Japoncov intenzivne bombardovali Singapur. Japonci ovladali Singapur a? pokym ho Briti opatovne nadobudli v roku 1945 po japonskej kapitulacii. David Saul Marshall, vodca frontu prace pre nezavislos?, vyhral prve v?eobecne vo?by v roku 1955. Viedol delegaciu do Londyna, ale Britania zamietla jeho po?iadavku o kompletnej samosprave Singapuru. Ten nasledne rezignoval a nahradil ho Haji Omar Lim Yew Hock, ktoreho politika presved?ila Britaniu udeli? Singapuru plnu vnutornu samospravu vo v?etkych zale?itostiach, vratane obrany a zahrani?nych veci.

Po?as volieb v maji 1959, People's Action Party (?udova Ak?na Strana) zvi?azila s drvivou va??inou hlasov. Singapur sa stal vnutorne samospravnym ?tatom v ramci Commonwealthu a Harry Lee Kuan Yew sa stal prvym premierom v krajine. Guverner sir William Allmond Codrington Goode slu?il ako prvy Yang di-Pertuan Negara, ?o znamena hlava ?tatu, jeho nasledovnik je Yusof bin Ishak, ktory sa stal prvym singapurskym prezidentom v roku 1965. V 50. rokoch 20. storo?ia ?inski komunisti so silnymi vazbami na odborove unie a ?inske ?koly, povstali proti vlade, ?o viedlo ku malajskej “nehode” a neskor aj ku komunistickej povstaleckej vojne.

Zlu?enie s Malajziou [ upravi? | upravi? zdroj ]

V dosledku referenda o zlu?eni sa 31. augusta 1963 Singapur zlu?il s Malajskou Federaciou, korunnou koloniou Sarawaku a Severneho Bornea aby mohol tvori? novu Malajsku Federaciu pod?a podmienok Malajzie. Singapurski vodcovia sa rozhodli spoji? s Malajziou hlavne kvoli obavam o nedostatok pody, vody, trhov a prirodnych zdrojov kvoli obmedzenej ve?kosti pozemkov. Niektori singapurski a malajski politici mali obavy, ?e by mohol Singapur vytvori? komunisticku vladu, ktora bude vnimana ako vnutorna hrozba pre Singapur a vonkaj?ia hrozba pre Malajsku Federaciu.

Ale, Singapurska ?tatna vlada a Malajska ustredna vlada sa nezhodli na mnohym otazkach, ?o vedie k nespokojnosti, ktora vyvrcholi v roku 1964 rasovymi nepokojmi v Singapure. Malajsky parlament hlasoval 126:0 za vyhnanie Singapuru od Malajzie.

Nezavislos?, 1965 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Singapur ziskal nezavislos? ako Singapurska republika ( angl. Republic of Singapore ) d?a 9. augusta 1965. Rasove nepokoje vypukli e?te raz v roku 1969. V roku 1967, krajina spoluzalo?ila ASEAN , a v roku 1970 sa pripojila k NAM . Harry Lee Kuan Yew sa stal prvym premierom. Jeho dokazom je rychly hospodarsky rast, podpora podnikania, obmedzenie vnutornej demokracie a blizke vz?ahy s ?inou, ?i?e novy narod na buduce polstoro?ie.

V roku 1990, Goh Chok Tong nasledoval Leeho Kuana Yewa ako predsedu vlady, zatia? ?o Lee pokra?oval slu?i? ako Senior Minister od roku 2004 a potom ako Mentor Minister od maja 2011. Po?as jeho vlady, krajina ?elila v roku 1997 Azijskej finan?nej krize, v roku 2003 epidemii SARS a teroristickym hrozbam, ktore predstavuje Jemaah Islamiyah. V roku 2004 sa Lee Hsien Loong, najstar?i syn Leeho Kuana Yewa, stal tretim premierom v krajine. Toto je vysledkom piatich desa?ro?i snah o ekologizaciu, ktore za?ali v roku 1963, kedy premier Lee Kuan Yew za?al prve vysadzovanie stromov v Singapure. Cie?om bolo zmierni? tvrdos? urbanizacie a zlep?enie kvality ?ivota.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Singapur sa sklada zo 63 ostrovov , vratane hlavneho ostrova, v?eobecne znameho ako Singapore island (anglicky) alebo Palau Ujong (malajsky). Existuju dve umele spojenia do Johor Bahru : Johor-Singapore Causeway na severe a Tuas Second Link na zapade. Ostrov Jurong , Sentosa , Tekong a Ubin su najva??ie zo singapurskych men?ich ostrovov. Najvy??i prirodny bod je Bukit Timah Hill  ? 163,63 m.

Prebiehajucim obrabanim pody sa zvy?ila vymera Singapuru zo 581,5 km² na 718,3 km². Predpoklada sa rast o ?al?ich 100 km² do roku 2030. Niektore projekty zah??aju zlu?ovanie men?ich ostrovov, aby vznikli va??ie, ako to bolo u ostrovu Jurong.

Takmer 10% zo Singapurskych pozemkov je vyhradenych pre parky a prirodne rezervacie. Sie? prirodnych rezervacii, parkov, prirodnych ciest a stromami-lemovanych ciest zvy?uje pocit zelene v meste. Toto je vysledkom piatich desa?ro?i snah o ekologizaciu, ktore za?ali v roku 1963, ke? premier Lee Kuan Yew za?al prvu kampa? na vystavbu stromov. Cie?om bolo zmierni? tvrdos? urbanizacie a zlep?i? kvalitu ?ivota v meste. Tato iniciativa pokra?ovala do 80. rokov 20. storo?ia pod oddelenim parkov a rekreacie (PRD), ktore sa premenovalo na National Parks Board (skratene NParks) v juli 1996.

Vzh?adom na tieto snahy, bol Singapur na ?tvrtom mieste v Environmental Performance Index (2014), ktory meria efektivnos? ?tatnej politiky pre udr?ate?nos? ?ivotneho prostredia.

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Singapur ma klimu tropickeho da??oveho pralesa bez vyraznej?ich ro?nych obdobi. Charakteristicka je jednotna teplota a tlak, vysoka vlhkos? a vydatne zra?ky. Teploty sa zvy?ajne pohybuju od 22 °C do 35 °C, priemerna relativna vlhkos? vzduchu je okolo 79 % rano a 73 % popoludni. April a maj su najteplej?ie mesiace, vlhke monzunove obdobie je od novembra do januara. Od jula do oktobra je tu ?asto opar sposobeny po?iarmi v susednej Indonezii, zvy?ajne z ostrova Sumatra. Hoci Singapur nedodr?iava letny ?as (DST), ma ?asove pasmo GMT+8.

Klimaticke data Singapuru
Januar Februar Marec April Maj Jun Jul August September Oktober November December Rok
Rekordne vysoka °C 34.3 35.2 36 35.8 35.4 35 34 34.2 34.3 34.6 34.2 33.8 36
Priemerne vysoka °C 30.1 31.2 31.6 31.7 31.6 31.3 30.9 30.9 30.9 31.1 30.6 30 31
Denny priemer °C 26 26.5 27 27.4 27.7 27.7 27.4 27.3 27.2 27 26.5 26 27
Priemerne nizka °C 23.3 23.6 23.9 24.4 24.8 24.8 24.6 24.5 24.2 24.1 23.7 23.5 24.1
Rekordne nizka°C 19.4 19.7 20.2 20.7 21.2 20.8 19.7 20.2 20.7 20.6 21.1 20.6 19.4
Priemerne zra?ky mm 243.3 159.9 185.7 178.9 171.3 162.1 158.7 175.4 169.2 193.8 256.9 287.4 2342.5
Priemerny po?et da?divych dni 15 11 14 15 15 13 13 14 14 16 19 19 178
Priemerna vlhkos? 84.7 82.8 83.8 84.8 84.4 83 82.8 83 83.4 84.1 86.4 86.9 84.2
Priemerny po?et hodin

slne?neho svitu

172.4 183.2 192.7 173.6 179.8 177.7 187.9 180.6 156.2 155.2 129.6 133.5 2022.4

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pred nezavislos?ou v roku 1965 bolo mesto Singapur jedno z najbohat?ich vo vychodnej Azii a to kvoli svojej vyhodnej pozicii obchodneho pristavu. Hruby domaci produkt na hlavu vtedy predstavoval 511 $, ?o bola pribli?na hodnota Portugalska . Na porovnanie, v roku 1965 mala Ju?na Korea HDP na hlavu 106 $ a ?ina 97 $. [4] Po nezavislosti viedli priame zahrani?ne investicie k industrializacii a mesto sa na zaklade planu stalo modernou ekonomikou zalo?enou na priemysle , vzdelavani a planovanej vystavbe mesta . [5] Pod?a HDP na hlavu v parite kupnej sily je Singapur najbohat?i ?tat (2007). [6] V januari 2010 boli devizove rezervy 189 618 milionov USD , ?o je hodnota, ktora predstavuje 9. poziciu vo svete. [7] V roku 2009 ozna?ila spolo?nos? Economist Intelligence Unit Singapur ako najdrah?ie mesto na svete pod?a ?ivotnych nakladov. Na 1. miesto ho ohodnotila aj konzulta?na spolo?nos? Mercer. [8]

Vyvoj HDP [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rok 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016*
na hlavu (PKS) (tisic) 64 421 63 394 61 604 70 598 74 949 77 214 80 821 83 733 85 253 86 853
po?et obyvate?ov (milionov) 4,589 4,839 4,988 5,077 5,184 5,312 5,399 5,470 5,535 5,584

zdroj: [9]

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Celkovy po?et obyvate?ov mesta je 4 987 600, z toho je 3 200 700 obyvate?ov s ob?ianstvom a 533 200 s trvalym pobytom. [1] Singapur je s hodnotou 7 022 obyvate?ov na km 2 [1] treti najhustej?ie obyvany ?tat (po Monaku a Macau ). Singapur ma jedno z najvy??ich percent po?tu cudzincov, a? 36 % populacie mesta su cudzinci a a? 50 % cudzincov pracuje v slu?bach. [10] Majoritnym etnikom su ?i?ania .

Pohľad na singapurské ekonomické centrum v kontraste so staršou čínskou zástavbou.
Poh?ad na singapurske ekonomicke centrum v kontraste so star?ou ?inskou zastavbou.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. a b c d Key Annual Indicators [online]. The Singapore Department of Statistics, 2009, [cit. 2010-03-22]. Dostupne online. Archivovane 2009-02-21 z  originalu. (po anglicky)
  2. a b Singapore [online]. Medzinarodny menovy fond , [cit. 2010-03-23]. Dostupne online. (po anglicky)
  3. Human Development Report 2009. Human development index trends: Table G [online]. OSN, 2009, [cit. 2010-03-23]. Dostupne online. (po anglicky)
  4. Economy Statistics > GDP (per capita) (1965) by country [online]. [Cit. 2010-03-22]. Dostupne online. (po anglicky)
  5. MURPHY, Craig. The United Nations Development Programme: A Better Way? . [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. ISBN 9780521864695 . S. 101.
  6. List of GDP (PPP) per capita by country, 2007 [online]. Medzinarodny menovy fond , 2007, [cit. 2010-03-23]. Dostupne online. (po anglicky)
  7. Official Foreign Reserves [online]. Monetary Authority of Singapore, rev. 2010-03-08, [cit. 2010-03-23]. Dostupne online. (po anglicky)
  8. Mercer's 2009 Cost of Living survey highlights - Global [online]. Mercer, 7.7.2009, [cit. 2010-03-23]. Dostupne online. (po anglicky)
  9. https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2016/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=74&pr.y=12&sy=2007&ey=2019&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=576&s=PPPPC%2CLP&grp=0&a=
  10. Population Trends 2009 [online]. [Cit. 2010-03-22]. Dostupne online. Archivovane 2010-09-22 z  originalu. (po anglicky)

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Singapur

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Singapore na anglickej Wikipedii.