| Syrska arabska republika
|
|
|
Narodne motto
:
nemaju
|
?tatna hymna
:
Humat ad-Dijar
|
 |
| Miestny nazov
|
|
| • dlhy
|
Al-D?umhurija al-’Arabija as-Surija
(
arab.
????????? ??????? ???????
)
|
| • kratky
|
Surija (
?????
)
Surija (
?????
)
|
| Hlavne mesto
|
Damask
33°30′ s.?. 36°18′ v.d.
|
| Najva??ie mesto
|
Aleppo
|
| Uradne jazyky
|
arab?ina
|
| Regionalne jazyky
|
syr?ina
,
kurd?ina
,
ture?tina
,
aramej?ina
,
armen?ina
|
| Demonym
|
Syr?an, Syr?anka
|
?tatne zriadenie
Prezident
Predseda vlady
|
republika
Ba??ar al-Asad
Imad Khamis
|
| Vznik
|
17. april
1946
|
| Susedia
|
Libanon
,
Jordansko
,
Irak
Turecko
,
Izrael
|
Rozloha
• celkova
• voda (%)
|
185 180 km² (
87
.)
111 km² (1,1 %)
|
Po?et obyvate?ov
• odhad (
2014
)
•
hustota
(2014)
|
17 064 854 (
54
.)
118,3/km² (
101
.)
|
HDP
• celkovy
• na hlavu (PKS)
|
2010
59,957 mld. $ (
?
.)
5 040 $ (
?
.)
|
| Index ?udskeho rozvoja
(
2016
)
|
0,536 (
149
.) ? nizky
|
| Mena
|
syrska libra (SYP)
|
?asove pasmo
•
Letny ?as
|
EET
(
UTC
+2)
EEST
(
UTC
+3)
|
| Medzinarodny kod
|
SYR / SY
|
| Medzinarodna poznavacia zna?ka
|
SYR
|
| Internetova domena
|
.sy
|
| Smerove telefonne ?islo
|
+963
|
Suradnice
:
35°13′00″S
38°35′00″V
/
35,216667°S 38,583333°V
/
35.216667; 38.583333
Syria
, dlhy tvar
Syrska arabska republika
, je ?tat na
Blizkom vychode
(v
zapadnej Azii
). Na zapade hrani?i s
Libanonom
a
Stredozemnym morom
, na severe s
Tureckom
, na vychode s
Irakom
, na juhu s
Jordanskom
a
Izraelom
(
Golanske vy?iny
).
Okrem va??inoveho
arabskeho
sunnitskeho
obyvate?stva tu ?iju aj
Kurdi
,
Armeni
,
Asyr?ania
,
Turci
,
kres?ania
?i
?iitski
alaviti
. Od roku 2011 prebieha v Syrii
ob?ianska vojna
, ktoru vedu proti syrskej vlade povstalci s?asti z radov domaceho obyvate?stva a s?asti zo zahrani?ia.
Napriek tomu ?e strategicka poloha medzi
Mezopotamiou
,
Anatoliou
a
Stredozemnym morom
zabezpe?ovala Syrii v staroveku vyznamne postavenie v obchode, nikdy sa nestala jednotnou ri?ou. Po vpadoch
Akkadov
,
Egyp?anov
,
Chetitov
,
Asyr?anov
,
Babylon?anov
a
Per?anov
za?lenil v roku 333 a? 332 pred Kr. uzemie Syrie do svojej macedonskej ri?e
Alexander Ve?ky
. Od roku 301 pred Kr. patrilo toto uzemie z va??ej ?asti
ri?i Seleukovcov
, roku 63 pred Kr. sa stalo rimskou provinciou a v roku 395 po Kr. pripadlo vychodnej ?asti
Rimskej ri?e
(
Byzancii
). V rokoch
633
?
640
obsadili Syriu
Arabi
a v roku
1516
osmanski Turci
.
Za
1. svetovej vojny
v roku
1916
si
Spojene kra?ovstvo
a
Francuzsko
tajnou Sykesovo-Picotovou zmluvou rozdelili
Blizky vychod
na zaujmove sfery:
Mezopotamia
,
Palestina
a
Jordansko
mali patri? Britanii a
Francuzsko
dostalo Syriu a
Irak
.
[1]
V boji o
Palestinu
v roku
1918
prelomili Briti
turecky
front pri
Jaffe
a s pomocou arabskych jednotiek prerazili a? k
Aleppu
,
Damasku
a
Bejrutu
. V roku
1920
proklamoval V?eobecny syrsky kongres nezavislos? Syrie vratane
Libanonu
a
Palestiny
. Kra?om Spojeneho kra?ovstva Syrie bol zvoleny
Fajsal
, syn
hid?azskeho
kra?a
Husajna ibn-Aliho
. Na konferencii v
San Reme
ziskali
Francuzi
mandat
Spolo?nosti narodov
nad Syriou a v juni
1920
Fajsala vyhnali. Povstanie proti kolonialnej nadvlade v roku
1925
?
1927
Francuzi krvavo potla?ili. Zmluvu, pod?a ktorej sa mal v roku
1939
ukon?i? francuzsky mandat nad Syriou, francuzsky parlament neratifikoval.
Byvaly prezident Syrie
Hafiz al-Asad
V roku
1941
obsadili Syriu britske jednotky a oddiely Slobodneho Francuzska, v roku
1944
ziskala samostatnos?. V roku
1946
opustili krajinu posledne francuzske jednotky a Syria sa stala suverennou republikou. Po osamostatneni do?lo k mnohym politickym zmenam a pokusom o prevrat. V roku
1958
sa Syria a
Egypt
spojili do
Zjednotenej arabskej republiky
, po jej rozpade bola v Syrii v roku
1961
vyhlasena arabska republika. Vojenskym prevratom v roku
1963
sa dostala k moci socialisticka strana. Po prevrate v roku
1966
prevzalo moc jej ortodoxne marxisticke kridlo pod vedenim
Nura ad Din al-Atasiho
. V roku
1970
zosadil general
Hafiz Asad
, vrchny velite? letectva a stupenec pragmatickeho kridla strany
BAAS
, prezidenta Atasiho. V roku
1973
?udova rada schvalila referendom prijatu ustavu. Syria sa stala demokratickou, socialistickou, ?udovou republikou, v ktorej je zakladom zakonodarstva
islam
.
V roku
1976
sa arabske vojska zapojili do libanonskej ob?ianskej vojny. Tymto zasahom vzrastlo napatie medzi Syriou a
Egyptom
. Syrsky re?im poskytoval nove zahrani?nopoliticke zaruky v roku
1980
v zlu?eni s
Libyou
a v zmluve o priate?stve so
Sovietskym zvazom
. V roku
1982
vladne vojska potla?ili povstanie proti prezidentovi Asadovi. V
iransko-irackej vojne
podporovala Syria
Iran
a tym vzniklo ?al?ie napatie s
Jordanskom
podporujucim
Irak
. V roku
1982
obsadila Syria sever
Libanonu
. Podpis izraelsko-libanonskej dohody z roku
1983
Syria odmietla. Pod?a syrskej vlady by stiahnutie vojsk z tejto oblasti pripadalo do uvahy len vtedy, keby v?etci izraelski vojaci opustili Libanon. Syria vykazala z krajiny hlavu palestinskeho oslobodzovacieho frontu a v Libanone za?ala podporova? palestinskych povstalcov bojujucich proti
Arafatovi
. Ke? sa v novembri
1983
zhor?ila situacia v
Libanone
, Syria vyhlasila v?eobecnu mobilizaciu. Po ?a?kych utokoch americkych vojenskych lietadiel na syrske pozicie v Libanone
Sovietsky zvaz
e?te raz potvrdil podporu vlade v
Damasku
. Hospodarstvo krajiny bolo vyrazne za?a?ene vysokymi vydajmi na obranu (58% ?tatneho rozpo?tu). Vz?ahy s
USA
sa v roku
1983
va?ne zhor?ili. Minister zahrani?nych veci
USA
Caspar Weinberger
obvinil v novembri
1983
Syriu z toho, ?e finan?ne podporovala bombovy atentat na americkych namornikov v
Bejrute
.
V roku
1984
prezident Asad dosiahol stiahnutie americkych vojsk z
Libanonu
. V ?udovom referende, v ktorom ziskal takmer 100 % hlasov, ho v roku
1985
potretie zvolili na 7 rokov prezidentom. V roku
1985
?
1986
sa vz?ahy medzi Syriou a
Jordanskom
mierne zlep?ili. V roku
1987
syrske vojska obsadili hlavne mesto Libanonu
Bejrut
. Vojna Syrie proti Libanonu sposobila komplikacie v hospodarstve krajiny a zvy?enie hospodarskej zadl?enosti. Za?iatkom roku
1991
sa Syria stala ?lenom protiirackej koalicie, ktora bojovala za oslobodenie
Kuvajtu
z irackej okupacie (tzv.
Pu?tna burka
). V parlamentnych vo?bach v auguste
1994
s prevahou zvi?azila strana
BAAS
.
V januari
2011
v Syrii vypukla vlna protestov proti vlade prezidenta
Ba??ara al-Asada
a jedinej strane
BAAS
, nadvazujucich na takzvanu
Arabsku jar
. Protesty medzi?asom prerastli do dlhotrvajuceho nasilia a bojov medzi ozbrojenymi protivladnymi silami a armadou, ktore si pod?a
OSN
vy?iadali u? vy?e 15 000 obeti a su
OSN
ozna?ovane ako
ob?ianska vojna
.
Po?iadavkami odporcov re?imu bolo odvolanie Ba??ara al-Asada kvoli udajnemu poru?ovaniu ?udskych prav, chybajucim reformam a pre zru?enie vynimo?neho stavu, ktory v krajine plati od roku
1963
. Ten bol vo februari 2011 zru?eny. Asad nasledne pris?ubil reformy, no protesty pokra?ovali.
27. februara
2012
bola prijata nova
ustava
, schvalena v referende 90 % voli?ov pri 57 % u?asti, ktora ukon?ila vladu jedinej strany,
planovane hospodarstvo
, upravila po?iadavky na kandidatov do uradu prezidenta, zakazala diskriminaciu na zaklade pohlavia, nabo?enstva, povodu, ?i jazyka a garantovala nabo?ensku slobodu s tym, ?e
islamske pravo
je in?piraciou pre syrske pravo a ine. Napriek tomu, protesty pokra?uju aj na?alej, pri?om prepukli a? do
ob?ianskej vojny
.
K situacii kres?anov v Syrii: ?va??ina syrskych kres?anov sa identi?kuje skor so su?asnym vladnucim re?imom ne? s tzv. opoziciou.“
[2]
Mapa Syrie
Syria le?i na vychodnom konci
Stredozemneho mora
. Na severe hrani?i s
Tureckom
, na vychode s
Irakom
, na juhu s
Jordanskom
, na juhozapade s
Izraelom
a na zapade s
Libanonom
. Od konca
1. svetovej vojny
, kde boli syrske hranice vyty?ene spojencami, hrala zem na
Blizkom vychode
vyznamnu ulohu, vlada zastavajuca tvrdu liniu arabskeho nacionalizmu privadzala Syriu do ?astych konfliktov so susedmi, hlavne s
Izraelom
.
Va??inu uzemia vypl?uje plo?ina, ktora sa skla?a k juhovychodu, kde ju pretina udolie
Eufratu
s pritokom
Chabur
. Na juhu sa do nej v?le?uje syrska pu??. Uzemie, ktore lemuje
Stredozemne more
, asi 180 km, je uzka urodna ni?ina. Nad ?ou je pasmo
D?ebel Ansarija
. Najvy??ie pohoria su na hranici s
Libanonom
?
Antilibanon
,
D?ebel
(vapencovy masiv) s horou
Hermon
(2 814 m n. m.). To na juhu klesa ku
Golanskym vy?inam
. Na juhu vystupuje ni??i vulkanicky masiv
D?abal ad-Druz
.
Podnebie je va??inou suche s teplymi letami a miernymi zimami. Da??ove zra?ky maju zna?ne vykyvy. Z pu?ti na juhovychode vanie horuci vietor chamsin.
Vegetacia sa vyskytuje od riedkych pu?tnych krovin na vychode cez suche pastviny na severe a? po huste stredomorske krovinne formacie a lesy na najvy??ich horach. V pu??ach ?iju gazely, tarbiky a ja?terice, horske lesy su domovom divokych prasiat, vlkov, jazvecov, dikobrazov a rozmanitych vtakov.
Mnoho ?udi ?ije v udoli rieky
Eufrat
a pozd?? pobre?ia Stredozemneho mora. Celkova hustota obyvate?stva v Syrii je asi 99 ?udi na km². Pod?a
World Refugee Survey 2008
, publikovanej Americkym vyborom pre ute?encov a imigrantov bolo v Syrii pribli?ne 1 852 300 ute?encov a ?iadate?ov o azyl. Preva?na va??ina bola z
Iraku
(1 300 000),
Palestiny
(543 400) a
Somalska
(5 200).
Va??ina obyvate?stva vyznava
sunnitsky islam
. Vyznamnymi men?inami su:
- Alaviti
v zapadnej ?asti ?tatu, pri pobre?i Stredozemneho mora, najma v provinciach Latakia a Tartus
- Druzi
v provincii Suvajda
- Kres?ania
, ktorych mo?no rozdeli? na dve ve?ke skupiny:
Va??ina Syr?anov hovori
arab?inou,
konkretne levantskym nare?im (ktorym sa hovori aj v Libanone, Jordansku a Palestine). Pozd?? severnej hranice ?ije vyrazna
kurdska
men?ina, ktora zalo?ila utvar znamy ako Rojava a de facto nepodlieha centralnej vlade. V severnom pohrani?i existuju taktie? vyznamne skupiny Turkomanov a na celom uzemi ?tatu ?iju aj roztrusene skupiny
?erkesov.
Asyr?ania
?iju v provincii Hasakeh, v severovychodnom cipe krajiny. Zaujimave je mesto Maloula severne od Damasku, ktore hovori zapadnym nare?im
aramej?iny
.
| Nazov provincie
|
Plocha
(km
2
)
|
Po?et obyvate?ov
(2018)
|
Hustota obyvate?stva
(km
2
)
|
Obvod
|
Fotka
|
Oblas?
|
| Aleppo
|
18,500
|
4,600,166
|
248.65
|
8
|
|
|
| Rakka
|
19,616
|
919,000
|
46.84
|
3
|
|
|
| Suvajda
|
5,550
|
364,000
|
65.58
|
3
|
|
|
| Damask
|
1,599
|
2,211,042
|
18,273.07
|
1
|
|
|
| Dara
|
3,730
|
998,000
|
267.65
|
3
|
|
|
| Dajr az-Zaur
|
33,060
|
1,200,500
|
36.31
|
3
|
|
|
| Hama
|
8,883
|
1,593,000
|
179.33
|
5
|
|
|
| Hasaka
|
23,334
|
1,272,702
|
55.54
|
4
|
|
|
| Homs
|
42,223
|
1,762,500
|
41.74
|
6
|
|
|
| Idlib
|
6,097
|
1,464,000
|
240.11
|
5
|
|
|
| Lazikia
|
2,297
|
1,278,486
|
556.58
|
4
|
|
|
| Kunejtra
|
1,861
|
87,000
|
46.74
|
2
|
|
|
| Rif Damask
|
18,032
|
2,831,738
|
157.03
|
9
|
|
|
| Tartus
|
1,892
|
785,000
|
414.90
|
5
|
|
|
Tabu?ka deviatich najva??ich miest v Syrii (2004):
- ↑
Report of the Commission Entrusted by the Council with the Study of the Frontier between Syria and Iraq
[online]. 1932, [cit. 2013-07-11].
Dostupne online.
- ↑
?OUTIL, Michal. Nev??ici, odejd?te! : Sou?asne pronasledovani k?es?an? ve vybranych muslimskych zemich.
Salve
(Praha: Krystal OP), 2016, ro?. 26, ?is. 2, s. 103 – 126.
Dostupne online
[cit. 2017-01-24].
ISSN
1213-6301
.
- ↑
Syria
[online]. citypopulation.de, [cit. 2013-07-01].
Dostupne online.
(po anglicky)
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Syria
|
|---|
| ?lenske ?taty
| | |
|---|
| Pozorovate?ske ?taty
| |
|---|