한국   대만   중국   일본 
Korejska republika ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Korejska republika

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Korejska republika
Vlajka Kórejskej republiky Štátny znak Kórejskej republiky
Vlajka Znak
Narodne motto :
弘益人間 (de facto)
Hongik Ingan
"V?eobecne prospie? ?udskemu svetu"
?tatna hymna :
zvuk Agukka (愛國歌)
Miestny nazov  
 • dlhy 大韓民國 ? Tahan minguk
 • kratky Hanguk
Hlavne mesto Soul
37°33′ S.?. 126°58′ V.d.
Najva??ie mesto Soul
Uradne jazyky korej?ina


?tatne zriadenie
prezident
predseda vlady
prezidentska republika
Yoon Suk Yeol (尹錫悅)
Han Duck-soo (한덕수)
Vznik 15. august 1948
Susedia Severna Korea
Rozloha
 • celkova
 • voda (%)
 
100 210 km² ( 107 .)  
301 km² (0,3 %)
Po?et obyvate?ov
 • odhad ( 2017 )
 • hustota (2017)
 
51 446 201 ( 27 .)

507/km² ( 23 .)
HDP
 • celkovy
 • na hlavu (PKS)
2018
1 693 mld. $ ( 12 .)
41 388 $ ( 32 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2015 ) 0,901 ( 18 .) ? vysoky
Mena korejsky won (怨) (KRW)
?asove pasmo
 • Letny ?as
UTC+9 ( UTC )
UTC+9 ( UTC )
Medzinarodny kod KOR / KR
Medzinarodna poznavacia zna?ka KR
Internetova domena .kr
Smerove telefonne ?islo +82

Suradnice : 36°S 128°V  /  36°S 128°V  / 36; 128

Korejska republika (hovorovo ozna?ovana aj ako Ju?na Korea , ?o v?ak nie je oficialny slovensky kratky tvar nazvu tohto ?tatu) je ?tat le?iaci na juhu Korejskeho polostrova . Hlavnym mestom je Soul . Jeho severnym susedom je Korejska ?udovodemokraticka republika , hranicu tvori tzv. demilitarizovana zona . V blizkosti Korejskej republiky sa nachadza Japonsko , ?ina a Rusko .

Povod nazvu krajiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?eobecna mapa Korejskej republiky

Nazov Korea, ktory sa pou?iva v ?zapadnom“ svete, sa odvodzuje od nazvu stredovekeho kra?ovstva Korjo (高麗). Do Europy ho priniesol Marco Polo zo svojich vyprav do ?iny. V samotnej Korei (tak na severe ako aj na juhu) sa pou?iva vylu?ne na ozna?enie obdobia panovania dynastie Korjo (918 ? 1392).

V Korejskej republike sa na ozna?enie ?tatu pou?iva nazov ?Hanguk“ (韓國, krajina ?udu Han), jazyka ?Hangugo“ (韓國語, jazyk naroda Han), celeho polostrova ?Hanbando“ (韓半島, polostrov Han). Je to skrateny tvar od ?Tahan minguk“ (大韓民國) ?o v preklade znie ako ?Republika ve?keho naroda Han“. Tento nazov sa odvodzuje od 10 rokov trvajuceho cisarstva ?Tahan ?eguk“ (大韓帝國) (1897 ? 1907) a od troch kme?ov Han (?inhan ? 津한, Mahan ? 馬韓 a Pjonhan ? 變한), ktore obyvali ju?nu ?as? Korejskeho polostrova niekedy na za?iatku na?ho letopo?tu.

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

A? 99,9% obyvate?stva Korejskej republiky tvoria Korej?ania . S po?tom 51,4 milionov sa zara?uje na 27. miesto na svete. Hustotou za?udnenia 507 osob / km² je jednou z najhustej?ie obyvanych krajin na svete (23. miesto). Tak ako sa menili v?etky sfery korejskej spolo?nosti, tak sa v poslednych desa?ro?iach prudko menilo aj zlo?enie obyvate?stva. Preva?ne agrarna krajina 50-tych rokov 20. storo?ia (po?et obyvate?ov zamestnanych v po?nohospodarstve dosahoval a? 60%, v mestach ?ilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanu (v mestach dnes ?ije 75%) a priemyselnu krajinu (dnes pracuje v po?nohospodarstve 6,4% obyvate?ov), v su?asnosti na post-priemyselnu krajinu.

Za vysoky stupe? urbanizacie je zodpovedne najma:

  • situacia po korejskej vojne ? ve?ky po?et ute?encov zo severu
  • od 60. rokov prudky priemyselny rozvoj sustredeny v mestach
  • v 70. rokoch hnutie ?Nova dedina“ ( Samaul undong 새마을 運動)

Najva??ie mesta majuce viac ako milion obyvate?ov su Soul (서울, okolo 11 milionov obyvate?ov), Busan (釜山, 3,7), In?on (仁川 2,5), Daegu (大邱 2,5), Ulsan (蔚山 2), Ded?on (大田 1,4) a Kwangd?u (光州 1,4).

60-te roky 20. storo?ia boli charakterizovane vysokym prirodzenym prirastkom obyvate?stva vo vy?ke 2,6%. Klesavy trend v poslednych rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v su?asnosti, ke? prirodzeny prirastok obyvate?stva dosahuje 0,62%.

Z poh?adu nabo?enskej prislu?nosti 46% ?udi sa nehlasi k ?iadnemu konkretnemu nabo?enstvu ?i cirkvi. Zvy?nych 54% je rozdelenych v pomere 26% kres?anov , 26% budhistov , 1% konfucianov a 1% ine men?inove vyznania (napr. ?ondokjo , islam at?.)

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozdelenie na provincie

V su?asnosti je Korejska republika delena na:

?pecialne vydelene mesto [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Soul ? zarove? aj hlavne mesto Korejskej republiky

6 miest pod priamym riadenim vlady [ upravi? | upravi? zdroj ]

8 provincii [ upravi? | upravi? zdroj ]

1 autonomna oblas? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Politicky system [ upravi? | upravi? zdroj ]

Soul

Korejska republika je parlamentnou demokraciou prezidentskeho typu. Hlavou ?tatu a zarove? najvy??im predstavite?om vykonnej moci je prezident voleny vo v?eobecnych vo?bach na jedno volebne obdobie raz za pa? rokov bez mo?nosti znovuzvolenia. Prezidentom ?tatu je Yoon Suk Yeol. Prezident menuje premiera a cely vladny kabinet so suhlasom parlamentu.

Druhou zlo?kou moci je jednokomorovy parlament Kukhwe (國會, Narodne zhroma?denie). Zastupcovia do korejskeho parlamentu (299 miest) su voleni vo v?eobecnych vo?bach, ktore sa konaju ka?de 4 roky. Parlamentny system je zalo?eny na viacerych politickych stranach. Posledne parlamentne vo?by sa konali v auguste 2012. Od tychto volieb su v parlamente poslanci za 4 ?tyri politicke strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nova politicka aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotena progresivna strana (統合進步黨; 5 miest), Strana justicie (正義黨; 5 miest) a dvaja nezavisli poslanci.

Prva ustava Korejskej republiky bola schvalena 17. jula 1948. Odvtedy pre?la 5 ve?kymi zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ustavy nastala aj zmena vo vladnuti a tieto hrani?ne roky su zarove? roky nasledujucich ?republik“ ? momentalne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 dodnes).

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Krajina ozna?ovana ako jeden z ? Azijskych tigrov “ pre?la za poslednych 50 rokov obrovskymi celospolo?enskymi zmenami, tykalo sa to aj hospodarstva. Prakticky a? do 60. rokov 20. storo?ia Korea bola tradi?nou po?nohospodarskou krajinou, kde a? takmer 60% ekonomicky ?inneho obyvate?stva pracovalo v po?nohospodarstve (dnes je to 6,4%).

Navy?e charakter hospodarstva bol zdedeny e?te z feudalizmu a ?ias kolonializmu (do roku 1945), navy?e uplne zni?ene po?as Korejskej vojny (1950 ? 1953).

Od nastupu generala Pak ?ong-hi (朴正熙) k moci sa situacia za?ala postupne meni?. Na zaklade urovnania vz?ahov s Japonskom v roku 1965 poskytlo Japonsko Korejskej republike od?kodnenie vo vy?ke 300 milionov USD. Navy?e si vlada zobrala od USA dlhodobu po?i?ku vo vy?ke 200 milionov USD. Investicie do modernizacie priemyslu a strategicke partnerstva vlady so sukromnym sektorom t. j. podpora tzv. ?abolov (ako su Hyundai (現代), Samsung (三星), Daewoo (大宇), Goldstar ? LG at?.) dali ekonomike prudky impulz.

Tak sa mohol HDP vo vy?ke asi 2 miliard USD zo za?iatku 60. rokov (porovnate?ny s najchudobnej?imi krajinami Azie a Afriky) zvy?i? na su?asnych okolo 1 650 miliard USD (v roku 2018). HDP na hlavu (per capita) sa zvy?ilo z asi 100 USD na su?asnych 41 351 USD (2018), ?o je asi 25-krat viac ako na Severe a zarove? porovnate?ne s vyspelymi europskymi krajinami. Dnes na zaklade nominalneho HDP je juhokorejska ekonomika 10. najsilnej?ou na svete.

V roku 1997 prekonala aj Korejska republika Azijsku ekonomicku krizu .

Ekonomicky rast po prekonani krizy:

1998 ? 1999 ? 2000 ? 2001 ? 2002 ? 2003 ? 2004 ? 2005

6,9% ? 9,5% ? 8,5% ? 3,3% ? 7% ? 3,1% ? 4,6% ? 3,9%

S rastom okolo 4%, inflaciou 2% a nezamestnanos?ou na urovni 3,7%, HDP nominalne vo vy?ke 793 miliard USD (10. miesto na svete) stoji ekonomika Korejskej republiky dobre, ale udr?ate?ny rozvoj stale vy?aduje pokra?ovanie reforiem.

?tatne sviatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Budhisticky chram Seoraksan
  • Novy rok (1. januara) ? za?iatok noveho roka pod?a solarneho kalendara
  • Sollal (설날) ? 1. de? 1. mesiaca ? za?iatok noveho roka pod?a lunarneho kalendara ? tradi?ny za?iatok roka vo Vychodnej Azii
  • Samil undong (三一運動) ? 1. marca ? oslava vyro?ia Hnutia nezavislosti 1. marca (1919), ke? sa po celom polostrove roz?irilo ?udove hnutie za nezavislos?
  • De? sadenia stromov ?ikmogil (植木日) ? 5. aprila ? v Korejskej republike sa hromadne sadia stromy
  • De? deti  ? 5. maja ? ve?ke oslavy pre deti po celej krajine
  • sviatok Tano (端午)
  • Budhove narodeniny (釋迦誕辰日) (8. de? 4. mesiaca) ? pod?a lunarneho kalendara ? ulice su vyzdobene, budhisti oslavuju v svatyniach
  • Pamiatka padlych v boji (顯忠日) (6. juna) ? celonarodna slavnos? oslavy pamiatky v?etkych Korej?anov, ktori padli v boji za vlas?
  • De? ustavy Korejskej republiky (制憲節) (17. jula) ? vyro?ie prvej ustavy Korejskej republiky z roku 1948
  • De? oslobodenia (15. augusta)(光復節) ? vyro?ie oslobodenia zo 40-ro?nej japonskej okupacie (1945) a vyro?ie vzniku Korejskej republiky v roku 1948
  • De? v?akyvzdania ?chusok (秋夕) ? 15. de? 8. mesiaca ? pod?a lunarneho kalendara ? najva??i a najviac tradi?ny korejsky sviatok, ke? sa v?etci Korej?ania vracaju do svojho rodiska, nav?tevuju hroby predkov, vzdavaju im v?aku a cela rodina spolu oslavuje
  • De? zalo?enia naroda (개川鐵) (3. oktobra) ? pod?a mytu v tento de? v roku 2333 pred Kr.. Tangun (檀君) zalo?il korejsky narod
  • Je?i?ove narodeniny (聖誕節) (25. decembra) ? oslava Vianoc na zapadny ?tyl, oslavuju v?etci Korej?ania ?i su kres?ania alebo nie

V roku 2010 pripadne Sollal (설날)? korejsky novy rok (1. januara pod?a lunarneho kalendara) na 14. februara, Budhove narodeniny (8. aprila pod?a lunarneho kalendara) na 21. maja a sviatok ?chusok (秋夕) (15. augusta pod?a lunarneho kalendara) na 22. septembra.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]