Holandsko
Vlajka Znak
Narodne motto : Je maintiendrai ( fr. ) (Vytrvam)
?tatna hymna : Het Wilhelmus
Miestny nazov
• dlhy	Nederland ( hol. )
• kratky	Nederland ( hol. )
Hlavne mesto	Amsterdam 52°21′ s.?. 4°52′ v.d.
Najva??ie mesto	Amsterdam
Uradne jazyky	holand?ina , friz?tina
Demonym	Holan?an, Holan?anka
?tatne zriadenie kra? predseda vlady	kon?titu?na monarchia Viliam Alexander Mark Rutte
Vznik	23. maja 1568 (vyhlasenie), 30. januara 1648 (uznanie)
Susedia	Nemecko , Belgicko , Francuzsko (ostrov Svaty Martin)
Rozloha  • celkova  • voda (%)	41 543 km² ( 131 .)   7 643 km² (18,4 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2018 )  • s?itanie ( 2005 )  • hustota (2018)	17 283 008 ( 66 .) 16 407 491 416,3/km² ( 30 .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2018 945,327 miliard $ ( 17 .) 56 435 $ ( 13 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2017 )	0,931 ( 7 .) ? vysoky
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
?asove pasmo  • Letny ?as	( UTC +1) ( UTC +2)
Medzinarodny kod	NLD / NL
Medzinarodna poznavacia zna?ka	NL
Internetova domena	.nl
Smerove telefonne ?islo	+31
Gramotnos?: 99,9%

Suradnice : 52°19′00″S 5°33′00″V  /  52,316666666667°S 5,55°V  / 52.316666666667; 5.55

Holandsko ( holandsky : Nederlandos, od roku 2019 sa u? na uzemi krajiny nepou?ivajte tento nazov, bol nahradeny nazvom Nizozemsko ) je hlavna zo 4 krajin Holandskeho kra?ovstva . Le?i v zapadnej Europe .

Na vychode hrani?i s Nemeckom a na juhu s Belgickom . Zo severozapadu krajinu obmyva Severne more . Rozloha Holandska je 41 526 km², pri?om pribli?ne 6 500 km² krajiny vzniklo vysu?anim mora. Taketo uzemia sa nazyvaju poldre .

Hlavnym ( hoofdstad ) a najva??im mestom Holandska je Amsterdam . Sidlom holandskeho parlamentu, vlady i monarchu ( regeringszetel ) je v?ak Haag .

?lenstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko je zakladajucim ?lenom Europskej unie , Eurozony , Severoatlantickej aliancie , OECD a WTO . Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvaraju vo?ne spolo?enstvo nazyvane Benelux .

Meno [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oficialny holandsky nazov krajiny je ?Nederland“, ?o mo?no prelo?i? ako ?nizko le?iacu zem“. Od toho je odvodene pomenovanie krajiny v inych jazykoch: ?Nizozemsko“ v ?e?tine , ?Netherlands“ v angli?tine , ?Niederlande“ v nem?ine , ?Pays-Bas“ vo francuz?tine at?.

V niektorych jazykoch, vratane sloven?iny, ma ?tat nazov odvodeny od regionu Holland . Holland bolo jedno z historickych grofstiev, ktore pozostavalo z dne?nych provincii Severny Holland a Ju?ny Holland . Ekonomicka sila a dole?itos? tohto regionu viedli k tomu, ?e mnohe z krajin sveta nazyvaju krajinu prave Holandskom.

V sloven?ine sa v su?asnosti cely ?tat od roku 1581/1815/1830 nazyva ?Holandsko“ - pozri aj Nizozemsko .

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko je ni?inata krajina, pri?om va??ina krajiny tvori rovina. Hornata krajina sa nachadza iba v strede krajiny a na juhovychodnom vybe?ku krajiny, kde vrasnenim vznikli men?ie hornate vyvy?eniny. Najvy??ie polo?enym bodom Holandska je vrch Vaalserberg , ktory sa nachadza v nadmorskej vy?ke iba 322,7 m.

Vy?e tretina uzemia Holandska le?i ni??ie ako je hladina mora. Bez dun (ich maximalna vy?ka nepresahuje 57 m) a pobre?nych hradzi by ?as? Holandska zaliali vody Severneho mora , Ryna , Masy a ?eldy .

Rieky a jazera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi najva??ie holandske rieky patri Ryn , ktory te?ie z Nemecka a jeho ?al?ie pritoky, vratane riek Waal a Lek ; a riek Masa a ?elda , ktore pritekaju z Belgicka . Tieto rieky a ich pritoky te?u v smere z vychodu na zapad cez centralnu ?as? krajiny. Na pobre?i vytvaraju rie?nu deltu s mnohymi ostrovmi. Rieky su prepojene po?etnymi kanalmi, ktore zabezpe?uju lodnu dopravu.

V zapadnej a severnej ?asti Holandska sa nachadza nieko?ko men?ich jazier. Va??ina ve?kych prirodnych jazier bola vysu?ena v snahe ziska? ?al?iu podu. V ramci obnovy rie?nej delty a vysu?enim Zuiderskeho mora vznikli po?etne nove sladkovodne jazera, pri?om najva??ie z nich je Ijselske jazero .

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Holandsku prevlada oceanske podnebie , ktore je prizna?ne pre krajiny zapadnej a severnej Europy. Podnebie ovplyv?uje teply morsky prud v Atlantickom oceane . Ten sposobuje, ?e zimy su relativne teple, ale naopak leta ve?mi teple nie su. Ro?ny uhrn zra?ok je pomerne vysoky a pohybuje sa v rozmedzi 750 a? 850 mm. Priemerne teploty v januari su okolo 1,7 °C a priemerna junova teplota je pribli?ne 17 °C.

Vo vnutrozemi sa ?asto objavuju hmly a vanie silny vietor. Na pobre?i sa ?asto vyskytuju burky , ktore mo?u sposobi? zaplavy. Iba ?es? dni v roku je v Holandsku bezvetrie. V?aka absencii prirodnych barier akymi su napr. pohoria sa klima v jednotlivych ?astiach Holandska li?i iba nepatrne.

Dejiny Holandska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemie dne?neho Holandska je severnou ?as?ou historickeho Nizozemska . V staroveku tam sidlili germanske a keltske kmene, ktore superili o moc. ^[1] V 1. storo?i pred Kr. ho ?iasto?ne ovladli Rimania , v 8. storo?i sa stalo su?as?ou Franskej ri?e . V 10. storo?i sa krajina rozdrobila na jednotlive knie?atstva, pri?om od 12. storo?ia vznikali mesta, prekvital obchod a remesla.

Po nieko?kych pokusoch o zjednotenie sa cele uzemie Holandska dostalo roku 1477 do ruk Habsburgovcov . V polovici 16. storo?ia prepukla Holandska revolucia a na severe vznikla Utrechtska unia , ktora v roku 1581 vyhlasila Republiku siedmich spojenych provincii (Holandsku republiku). Jej nezavislos? uznali aj ostatne europske ve?moci.

V 17. storo?i Holan?ania ziskali ve?ke uzemia v Azii , Afrike , Amerike a na isty ?as ovladli svetovy obchod. V 18. storo?i ich v?ak z mnohych d??av vytla?ilo Spojene kra?ovstvo a Francuzsko . Roku 1795 sa Holandska po?as Francuzskej revolucie zmocnili francuzske vojska. Na Viedenskom kongrese bolo roku 1815 vyhlasene Holandske kra?ovstvo , ktoremu patrilo do roku 1830 aj Belgicko a Luxembursko .

Od roku 1830 sa stalo samostatnym kra?ovstvom vo svojich su?asnych hraniciach. Po?as prvej svetovej vojny bolo neutralne, v druhej svetovej vojne ho obsadilo nacisticke Nemecko . Do polovice 20. storo?ia patrilo k najva??im kolonialnym ve?mociam, patrila mu napr. Indonezia alebo Surinam . Postupne v?ak o va??inu kolonii pri?lo a dnes mu patria iba male zamorske uzemia v Karibiku .

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko je rozdelene na dvanas? administrativnych regionov, ktore sa nazyvaju provincie . Na ?ele ka?dej provincie stoji guverner , ktoreho oficialne meno je ?Commissaris der Koningin“ . Jednotlive provincie zo severu na juh su:

• Frizsko (Friesland) : le?i na severozapade krajiny; hlavne a najva??ie mesto: Leeuwarden
• Groningen : le?i na severovychode krajiny; hlavne a najva??ie mesto: Groningen
• Drenthe : le?i na juh od Groningenu, hlavne a najva??ie mesto: Assen
• Overijssel : le?i na juh od Drenthe; hlavne mesto: Zwolle , najva??ie mesto: Enschede
• Flevoland : le?i v strede krajiny severne od Utrechtu; hlavne mesto: Lelystad , najva??ie mesto: Almere
• Gelderland : le?i na juh od Overijssel; hlavne mesto: Arnhem , najva??ie mesto: Nijmegen
• Utrecht : le?i v strede krajiny; hlavne a najva??ie mesto: Utrecht
• Severny Holland (Noord-Holland) : le?i na severozapade krajiny; hlavne mesto: Haarlem , najva??ie mesto: Amsterdam
• Ju?ny Holland (Zuid-Holland) : le?i na stredozapade krajiny, hlavne mesto: Haag , najva??ie mesto: Rotterdam
• Zeland : le?i na juhozapade krajiny; hlavne a najva??ie mesto: Middelburg
• Severne Brabantsko (Noord-Brabant) : le?i na juhu krajiny; hlavne mesto: ’s-Hertogenbosch , najva??ie mesto: Eindhoven
• Limbursko ( Limburg ): le?i na juhovychode krajiny; hlavne a najva??ie mesto: Maastricht

Provincie sa ?alej ?lenia na obce , ktore sa nazyvaju ?gemeenten“ . K 1. januaru 2019 ich bolo dovedna 355.

Okrem ineho je krajina rozdelena na vodohospodarske oblasti, ktore spravuju jednotlive vodohospodarske urady ( ?waterschap“ ), ktore su zodpovedne za mana?ment vodnych zdrojov. Tychto je 27. Ich vznik predchadza samotnemu vzniku holandskeho naroda, pri?om prva vznikla u? v roku 1196 .

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Zoznam miest v Holandsku

V Holandsku pod?a udajov z roku 2018 ?ilo pribli?ne 17 400 000 obyvate?ov, pri?om celkova hustota za?udnenia dosahuje pribli?ne 397?udi na km² . ^[2] Holandsko je krajinou s 31. najvy??ou hustotou za?udnenia na svete (odhad z r. 2017). Pribli?ne 66 % z celkovej populacie ?ije v mestach. Najva??im a zarove? hlavnym mestom je Amsterdam s 735 562 obyvate?mi; nasleduje Rotterdam s 599 651 obyvate?mi, jeden z najva??ich pristavov na svete; nasleduje administrativne centrum krajiny Haag (463 826) a ?tvoricu uzatvara Utrecht s populaciou 265 151 ?udi. ?estnas? ?al?ich miest ma populaciu medzi 100 a 200 tisic ?u?mi.

Etnicita [ upravi? | upravi? zdroj ]

Etnicke zlo?enie obyvate?stva je pomerne rozmanite. Napriek tomu va??inu obyvate?stva tvoria Holan?ania (pribli?ne 80,8 %); nasleduju 2,4 % Nemci , 2,4 % Indonezania , 2,2 % Turci , 2,00 % Surinam?ania , 1,9 % Maro?ania , 1,5 % Indovia , 0,8 % obyvate?stva pochadza z Antil a z Aruby a 6,0 % je ineho povodu. Tato ?tatistika zah??a iba Holandsko, nezah??a ostatne ?asti Holandskeho kra?ovstva, ktore maju preva?ne neholandsku populaciu.

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rimski katolici tvoria pribli?ne 30 % a protestanti 20 % holandskej populacie. Moslimovia predstavuju 4 percenta a krajina ma aj malu ?idovsku komunitu. Posobi tu aj starokatolicka cirkev . Zhruba 39 % Holan?anov sa nehlasi k ?iadnej cirkvi. Katolici ?iju preva?ne na juhu krajiny, protestanti na severe. Najva??ou protestantskou cirkvou su kalvini : Holandska reformovana cirkev (Nederlandse Hervormde Kerk) a Reformovana cirkev v Holandsku (Gereformeerde Kerken in Nederland) , ktore sa v roku 2004 zlu?ili.

Jazyk [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uradnou re?ou krajiny je holand?ina , ktoru pou?iva drviva va??ina obyvate?ov, s vynimkou niektorych pris?ahovaleckych skupin. Druhou oficialnou re?ou je friz?tina , ktora je roz?irena v provincii Friesland ( Frizsko ) a rozprava ?ou pribli?ne 700 000 ?udi. ^[3] Friz?tina ma status uradnej re?i iba v tejto provincii. Oba jazyky su germanskeho povodu. Okrem holand?iny a friz?tiny sa v Holandsku pou?iva e?te ?al?ich ?trnas? jazykov a dialektov , zva??a germanskeho povodu.

V Holandsku existuje dlha tradicia vyu?by cudzich re?i a preto va??ina obyvate?stva ovlada angli?tinu ; roz?irene su aj nem?ina a francuz?tina .

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko je zname tradiciou maliarskeho umenia. Flamski a holandski maliari 15. a? 17. storo?ia ( Flamsko je dnes geografickou su?as?ou Belgicka ) ako napriklad Peter Paul Rubens , Rembrandt Van Rijn su ?a?iskovymi prispievate?mi do kulturno-historickeho pokladu Holandska. V neskor?ej dobe na?lo Holandsko maliarskeho genia v osobe Vincenta Van Gogha .

Holandsku kulturu pozna?uje silna tradicia kulturnej tolerancie a liberalizmu.

Hudba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko patri v ramci svetovej urovne k strediskam elektronickej hudobnej sceny. Holandski did?eji patria k najpopularnej?im did?ejom v ?anroch elektronickej hudby ako Hardcore , Hardstyle , techno , trance , house a aj v ?al?ich ?anroch elektronickej tane?nej hudby . Medzi najznamej?ich predstavite?ov patria okrem inych Armin van Buuren , Tiesto , Sander van Doorn, Martin Garrix, Paul Elstak , Angerfist , Headhunterz . DJ Tiesta a (v roku 2004) a Armin van Buurena (r. 2011) odmenila holandska kra?ovna Beatrix za ich hudobne zasluhy civilnym radom Oranje-Nassau v hodnosti "officier" (?tvrty v poradi ?iestich stup?ov) ^{[4] [5]}

Literatura a filozofia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najslavnej?i holandski spisovatelia su Joost van den Vondel , P. C. Hooft , Multatuli , Gerard Reve , Harry Mulisch a Godfried Bomans . Holandsko je aj krajinou slavnych filozofov, akymi boli Erazmus Rotterdamsky , Rudolf Agricola a Baruch Spinoza . Viacero prac napisal Rene Descartes v Holandsku, po?as jeho ?tudii na Universiteit Leiden . ^[6]

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko je otvorena ekonomika s obmedzenymi ?tatnymi zasahmi od 80. rokov. Je 17. najva??ou ekonomikou na svete pod?a HDP na obyvate?a (rok 2021). ^[7]

Zakladom holandskeho hospodarstva je priemysel, obchod a doprava, ur?itu rolu hra aj po?nohospodarstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantnym spracovate?sky priemysel, chemicky priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnicky priemysel.

Ekonomika Holandska do zna?nej miery prosperuje z otvorenosti a liberalneho pristupu (napriklad v Amsterdame ?ije viac ne? 180 narodnosti). V?aka tomu sa sem pres?ahovalo mno?stvo profesionalov z celeho sveta, ktori tvoria ?iadanu pracovnu silu pre medzinarodne korporacie, ktore sem presunuli svoje centraly. Holandsko je tie? sidlom mnohych inovativnych startupov a dynamicky sa rozvijajucich tech-spolo?nosti. ^[8]

Finan?nym a obchodnym centrom Holandska je Amsterdam , ^[9] Amsterdamska burza (AEX, dnes su?as?ou Euronextu ) je jedna z najstar?ich burz na svete. V Holandsku plati mena euro , ktora nahradila gulden 1. januara 2002 .

V?aka svojej geografickej polohe sa Holandsku dari v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachadza druhy najva??i pristav na svete Europort.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Dutch DNA: are the Dutch actually Dutch? [online]. dutchreview.com, 2021-11-20, [cit. 2021-12-07]. Dostupne online.
2. ↑ CBS Statline [online]. opendata.cbs.nl, [cit. 2021-12-07]. Dostupne online.
3. ↑ Frisian [online]. Ethnologue. Dostupne online.
4. ↑ http://www.nu.nl/achterklap/326801/dj-tiesto-krijgt-lintje.html
5. ↑ http://www.myelectricvisions.com/2011/05/armin-officier/ ^{[ nefunk?ny odkaz ]}
6. ↑ Residence in the Netherlands of Rene Descartes. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-12-13]. Dostupne online.
7. ↑ Report for Selected Countries and Subjects [online]. imf.org, [cit. 2021-12-13]. Dostupne online.
8. ↑ Netherlands named one of world's most innovative countries [online]. iamsterdam.com, [cit. 2021-12-13]. Dostupne online. Archivovane 2021-12-13 z  originalu.
9. ↑ Amsterdam - Economische Zaken [online]. 2007, [cit. 2008-12-23]. Dostupne online. Archivovane 2008-12-05 z  originalu.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Holandsko