| Rene Descartes
|
Zapadna filozofia
Filozofia 17. storo?ia
|
 |
| Biograficke udaje
|
|---|
| Meno
| Rene Descartes
|
|---|
| Narodenie
| 31. marec
1596
La Haye
,
Francuzsko
|
|---|
| Umrtie
| 11. februar
1650
(53 rokov)
?tokholm
,
?vedsko
|
|---|
| Dielo
|
|---|
| ?kola/tradicia
| kartezianstvo
,
racionalizmus
|
|---|
| Oblas? zaujmu
| metafyzika
,
epistemologia
,
veda
,
matematika
|
|---|
| Vyzna?ne my?lienky
| Cogito ergo sum
, metoda pochybovania,
kartezianska sustava suradnic
, karteziansky dualizmus, ontologicky argument pre existenciu Boha; pova?ovany za zakladate?a
novovekej filozofie
|
|---|
Ovplyvneny
- Platon
,
Aristoteles
,
Alhazen
,
Averroes
,
Avicenna
,
Al-Gazzali
,
Anselm
,
Sv. Augustin
,
Toma? Akvinsky
,
Occam
,
Suarez
,
Mersenne
,
Sextos Empirikos
,
Michel de Montaigne
,
Duns Scotus
|
Ovplyvnil
- Spinoza
,
Hobbes
,
Arnauld
,
Malebranche
,
Pascal
,
Locke
,
Leibniz
,
More
,
Kant
,
Husserl
,
Brunschvicg
,
?i?ek
,
Chomsky
,
Stanley
,
Dirck Rembrantsz van Nierop
|
| Podpis
|  |
|---|
| Odkazy
|
|---|
Projekt
Guttenberg
| Rene Descartes
(plne texty diel autora)
|
|---|
 | Rene Descartes
(multimedialne subory na commons)
|
|---|
|
Rene Descartes
, znamy aj ako
Cartesius
(*
31. marec
1596
,
La Haye
,
Francuzsko
? †
11. februar
1650
,
?tokholm
,
?vedsko
) bol francuzsky
filozof
,
matematik
, predstavite?
racionalizmu
, ?pecialnovedny badate? vo viacerych prirodovednych odboroch. Hlboko ovplyvnil celu
novoveku
vedu.
Postupom od metodickeho pochybovania k nepochybnemu
Cogito ergo sum
(Myslim, teda som) za?al obrat k subjektu, k vlastnej filozofii Ja. Descartes sa tym stal predov?etkym priekopnikom v oblasti kritiky poznania.
Descartes za?ina s bezprostredne danou subjektivnou skusenos?ou jednotlivca.
Jeho cie?om bolo zalo?i? jednotnu vedu na matematickej baze. Descartes rozpracoval metodu ziskavania vedeckych poznatkov alebo racionalne zdovodneneho nazoru: i?lo tu o heuristicku metodu alebo vyskumnu techniku (
ars inveniendi
= umenie objavova?), ktora spo?iva v postupnosti krokov zameranych na rie?enie badate?skych problemov (v matematike, prirodnych vedach, nabo?enstve i etike). Tato Descartova metoda kombinuje analyzu a syntezu, pri?om analyza predstavuje rozklad problemu alebo zlo?iteho predmetu na jeho najmen?ie, intuitivne rozoznate?ne su?asti a synteza ho rekon?truuje pomocou prisne logickych operacii (dedukcie). Sledujuc pravidla tejto metody, Descartes h?ada posledne, zakladne, ve?ne pravdy. Existencia tychto pravd je pod?a Descarta dana pravdugarantujucim bohom (
veracitas Dei
). Su v?ak vlastnosti tohto boha nepochybne? V ?om mo?e spo?iva? istota mojho poznania? Descartes radikalizoval svoju skepsu (pochybovanie) a? k - pod?a neho - nepochybnemu, evidentnemu vychodisku, ktore sformuloval vo vete, ktoru by sme po slovensky mohli vyjadri? takto: Myslim, teda som (
Cogito, ergo sum
).
Rozmanitos? veci - ?asti celku nie je podla Descarta (podobne ako pod?a
atomistov
) vysledkom kvalitativnych zmien. Ich kvalitativnu rozmanitos? chape ako vyraz kvantitativnej mnohotvarnosti. Preto napr. zviera chapal ako mechanicky stroj.
V matematike zaviedol pojem
premennej
,
funkcie
,
sustavu suradnic
(tzv.
karteziansku
) a zalo?il analyticku geometriu.
Zomrel vo veku 53 rokov na
zapal p?uc
.
- Svet, alebo traktat o svetle
? vznikalo v rozmedzi rokov
1622
?
1632
vy?lo a?
1664
- Rozpravy o metode
- Meteory
- Dioptrika
- O ?loveku
- Principy filozofie
- Meditacie o prvej filozofii
- Va?ne du?e
- Listy Al?bete Falckej
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.
- Kuznecov, G. B.:
Od Galileiho po Einsteina
. Nakladate?stvo Pravda, Bratislava 1975.