Druha ?e?enska vojna
Datum 30. september 1999 ? 15. april 2009 Miesto Severny Kaukaz Casus belli invazia islamskych militantov do Dagestanu , bombove utoky na ruske obytne domy Vysledok nastolenie federalnej kontroly nad ?e?enskom
Protivnici
Rusko proruske ?e?enske sily	?e?enska republika I?keria Kaukazsky front Arabski ?oldnieri
Velitelia
Boris Je?cin Vladimir Putin Dmitrij Medvedev Achmat Kadyrov † Ramzan Kadyrov	Aslan Maschadov † Abdul-Chalim Saidulajev † Doku Umarov Ibn Al-Chattab † Abu Hafs al-Urdani †
Sila
93 000 mu?ov (1999)	22 000 mu?ov (rusky odhad [1] )
Straty
najmenej 6000 padlych a nezvestnych	asi 5000 padlych a zajatych (ruske zdroje)
Historicky portal

Druha ?e?enska vojna predstavuje ozbrojeny konflikt, pri ktorom ruske sily obnovili federalnu kontrolu nad ?e?enskym separatistickym regionom. Hlavne bojove akcie prebiehali od augusta 1999 do maja 2000 , ruske vojska v?ak v ramci protiteroristickych aktivit operovali v oblasti a? do 16. aprila 2009 .

Tato vojna si pod?a roznych odhadov vy?iadala od 25 000 do 50 000 obeti, va??inu z nich predstavuju civilisti. Straty ruskych vojsk pod?a oficialnych udajov predstavuju 5200 mu?ov, pod?a neoficialnych tvrdeni v?ak zah??aju a? 11 000 m?tvych.

Predohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

?e?enska republika I?keria sa sice po prvej ?e?enskej vojne v r. 1996 stala fakticky nezavislou, nebola v?ak stabilnym ?tatom. Oficialna vlada ?e?enska vedena novym prezidentom Aslanom Maschadovom mala len slabu kontrolu nad krajinou. Obzvla?? mimo hlavneho mesta Groznyj rozsiahlym oblastiam samozvane vladli rozni povstalecki velitelia (ako napr. Salman Radujev , za? m?tveho D?ochara Dudajeva ), mnohi sa navy?e stavali nepriate?sky k centralnej vlade. Vymo?ite?nos? prava sa zminimalizovala, kriminalita vyrazne narastala a unosy s cie?om vykupneho sa v ?e?ensku stali be?nou praxou. Vyrazne tie? narastol vplyv islamskych extremistickych skupin, ktore sa dostavali do ?astych konfliktov s oficialnymi ?e?enskymi bezpe?nostnymi silami, ?o v r. 1998 vyustilo a? do vyhlasenia vynimo?neho stavu.

Tieto problemy a neschopnos? vlady v Groznom zavies? v krajine poriadok vyvrcholili v auguste 1999 invaziou islamistickych militantov pod vedenim ?amila Basajeva a Ibn Al-Chattaba do susedneho Dagestanu . To, spolu so seriou ve?kych teroristickych utokov v ruskych mestach, definitivne presved?ilo ruskych predstavite?ov o nevyhnutnosti vojenskeho zasahu v ?e?ensku s cie?om obnovi? v ?om federalnu kontrolu.

Boje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prve letecke nalety na ?e?enske uzemie za?ali ruske sily u? s potla?anim islamistickej invazie v Dagestane na konci augusta 1999 . 1. oktobra ruske pozemne vojska na ?e?enskom uzemi rozvinuli rozsiahlu ofenzivu, na za?iatku decembra obk?u?ili mesto Groznyj a 2. februara 2000 ho definitivne obsadili. ?e?ensky odpor sa podobne ako po?as prvej vojny opa? presunul hlavne do horskych oblasti, nebol v?ak u? taky efektivny a ruske vojska do maja 2000 nad ?e?enskom fakticky prevzali kontrolu. V regione obnovili federalnu vladu a na jej ?elo postavili promoskovsky orientovaneho Achmata Kadyrova (povodne Dudajevov spojenec). ?e?ensky povstalecky odpor sa postupne obmedzil na sporadicke partizanske akcie (hlavne v hornatych oblastiach na juhu krajiny) a u? nikdy nedosiahol vyraznej?ej intenzity.

Podobne ako po?as prvej vojny, aj teraz dochadzalo k poru?ovaniu ?udskych prav a vojnovym zlo?inom. Ruska armada bola silno kritizovana napr. za bombardovanie Grozneho s pou?itim balistickych rakiet kratkeho doletu z 21. oktobra 1999 , pri ktorom zahynulo viac ako 140 civilistov, ?i masivne letecke bombardovanie dediny Katyr-Jurt zo 4. februara 2000 (viac ako 170 obeti). Predov?etkym frustracia z prehranej vojny a snaha o pomstu, ?asto v kombinacii s islamskym nabo?enskym fanatizmom, priviedla mnohych ?e?enskych rebelov k uskuto??ovaniu teroristickych utokov zameranych hlavne proti ruskym civilistom a predstavite?om federalnej ?e?enskej vlady. 9. maja 2004 bol pri bombovom utoku po?as vojenskej prehliadky zabity Achmat Kadyrov, 27. decembra 2002 pri ve?kom samovra?ednom bombovom utoku na sidlo federalnej vlady v Groznom zahynulo a? 83 ?udi. V najznamej?ich utokoch proti civilistom ?e?enski teroristi v r. 2002 obsadili Moskovske divadlo , ?i v r. 2004 prepadli ?kolu v Beslane . Tieto a mnohe ich ?al?ie teroristicke akcie si vy?iadali stovky obeti.

Kvoli upevneniu federalnej vlady a potla?eniu zvy?kov povstaleckeho odporu, spojeneho s protiteroristickymi akciami (ruski predstavitelia celu druhu ?e?ensku vojnu ozna?ovali len ako protiteroristicku operaciu) pokra?ovala prezencia ruskych vojsk v krajine a? do 16. aprila 2009 , ke? bola protiteroristicka operacia v ?e?ensku oficialne vyhlasena za ukon?enu.

Dohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na ruskej strane za prvy rok bojovych operacii od augusta 1999 do konca roku 2000 padlo alebo bolo nezvestnych 3007 mu?ov, ?al?ich 8771 bolo ranenych. ^[2] Neskor ich straty narastali najma v dosledku ne?akanych prepadov men?ich jednotiek. Do roku 2008 tvorili celkove straty asi 6000 m?tvych a nezvestnych ^[3] . Do konca bojovych operacii stratili ruske sily najmenej 7620 mu?ov (zabitych a nezvestnych). Problemom ruskych ozbrojenych sil po?as operacie bol nedostatok dokladne vycvi?enych, disciplinovanych vojakov a nizka moralka mu?stva v radovych jednotkach. Chybala potrebna technika vhodna na boje proti partizanom, letecka podpora schopna boja v horskom terene i v noci a ine. Neprejavovala sa ani iniciativa ni??ich velite?ov, ktora je ve?mi dole?itym faktorom pri podobnych bojoch men?ej intenzity. ^[4]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Druha ?e?enska vojna

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Druha ?e?enska vojna