Talianska republika
Vlajka Znak
Narodne motto : nie je
?tatna hymna : Il Canto degli Italiani
Miestny nazov
• dlhy	Repubblica Italiana
• kratky	Italia
Hlavne mesto	Rim 41°54′ s.?. 12°29′ v.d.
Najva??ie mesto	Rim
Uradne jazyky	talian?ina
?tatne zriadenie hlava ?tatu predseda vlady	parlamentna republika Sergio Mattarella Giorgia Meloniova
Vznik	17. marec 1861
Susedia	Francuzsko , ?vaj?iarsko , Rakusko , Slovinsko , San Marino , Vatikan
Rozloha  • celkova  • voda (%)	301 338 km² ( 71 .)    km² (2,4 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2017 )  • s?itanie ( 2010 )  • hustota (2017)	60 483 973 ( 23 .) 60 626 442 201,3/km² ( 63 .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2018 2 181 miliard $ ( 8 .) 39 499 $ ( 32 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2017 )	0,880 ( 28 .) ? vysoky
Mena	euro (€) (= 100 centov) (EUR)
?asove pasmo  • Letny ?as	( UTC +1) ( UTC +2)
Medzinarodny kod	ITA / IT
Medzinarodna poznavacia zna?ka	I
Internetova domena	.it
Smerove telefonne ?islo	+39

Suradnice : 42°30′S 12°30′V  /  42,5°S 12,5°V  / 42.5; 12.5

Taliansko (nespravne ^[1] alebo zastarano ^[2] : Italia ), dlhy tvar Talianska republika ( tal. Repubblica Italiana ), je ?tat v ju?nej Europe na Apeninskom polostrove . Na severe hrani?i s Francuzskom (488 km), ?vaj?iarskom (740 km), Rakuskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnutri Talianska le?ia dva samostatne mestske ?taty: Vatikan (0,44 km²) a San Marino (39 km²). Taliansku navy?e patri uzemie obklopene ?vaj?iarskom zvane Campione d’Italia . Z vychodu Taliansko obmyva Jadranske more , z juhu Ionske more a zo zapadu Tyrrhenske more a Ligurske more . Celkova d??ka pobre?ia je 7 600 km. K Taliansku patria dva ve?ke ostrovy v Stredozemnom mori : Sardinia a Sicilia . Hlavnym mestom zjednoteneho Talianska je od roku 1870 Rim . Taliansko je ?lenom Organizacie Spojenych narodov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Europy , Europskej unie (EU), Eurozony a Schengenskeho priestoru .

Taliansko patri do skupiny siedmich najbohat?ich a najrozvinutej?ich ?tatov sveta ( G7 ) a je jej zakladate?om. Spolo?ne s Holandskom , Belgickom , Luxemburskom , Francuzskom a Nemeckom bolo zakladate?skym ?tatom Europskeho hospodarskeho spolo?enstva (EHS), ?o bol predchodca EU, a Europskeho spolo?enstva pre atomovu energiu (Euratom). Tieto nad?tatne organizacie vznikli na zaklade dvoch Rimskych zmluv , ktore boli podpisane v Rime 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnos? 1. januara 1958.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do roku 476 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Staroveky Rim

Po roku 476 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po pade Rimskej ri?e ( 476 ) sa stalo uzemie Talianska su?as?ou byzantskeho cisarstva, neskor uzemia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevny ?tat, ktory existoval do roku 1870 . V roku 800 bolo uzemie su?as?ou ?tatu Karola Ve?keho a od roku 962 Rimsko-nemeckej ri?e . Do 18. storo?ia pretrvalo rozdrobenie krajiny na male ?tatne utvary, z ktorych najva??ie boli Sicilske kra?ovstvo, pape?sky ?tat, Sardinske kra?ovstvo, Toskanske vojvodstvo, Milanske vojvodstvo, Benatska republika a Janovska republika. V 18. storo?i sa presadil vplyv rakuskych Habsburgovcov . V rokoch 1796 ? 1815 sa Taliansko dostalo pod francuzsky vplyv. K Francuzsku boli prepojene rozsiahle ?asti krajiny ( Turin , Janov , Rim ). V rokoch 1860 ? 1870 prebiehal proces politickeho a uzemneho zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakuska. Taliansko si vydobylo nezavislos? 17. marca 1861 .

V prvej svetovej vojne bola krajina najskor neutralna, v roku 1915 vstupila do vojny na strane Dohody . Povojnovy hospodarsky pokles a rastucu nespokojnos? obyvate?stva vyu?ili fa?isti, ktori sa v roku 1922 ?tatnym prevratom dostali k moci (diktator Benito Mussolini ). Taliansko sa zu?astnilo v druhej svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodeni Spojencov na Sicilii a zvrhnuti Mussoliniho vyhlasila talianska vlada v roku 1943 vojnu tretej ri?i. D?a 2. maja 1945 bolo Taliansko oslobodene spojeneckymi vojskami. Po celonarodnom hlasovani v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou . Od roku 1949 do?lo postupne k politickej a hospodarskej integracii krajiny so zapadnou Europou a v roku 1955 vstupilo Taliansko do OSN .

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Taliansko le?i na uzemi ju?nej Europy na Apeninskom polostrove . K jeho uzemiu patria aj ostrovy Sicilia , Sardinia , Elba , Capri , Tremiti a Ischia . Geograficka poloha: Ju?na Europa, 43°58´S?, 11°14´VD, Apeninsky polostrov.

Taliansko je preva?ne hornata krajina, na severe sa vypinaju ?lenite pasma Alp (na jej hranici s Francuzskom le?i najvy??i vrch Europy, Mont Blanc , s vy?kou 4 810 m n. m.) s mnohymi ?adovcami. Alpy sa zva?uju do Padskej ni?iny , ktora sa deli na ?tyri ?asti: Piemontska na zapade, Lombardska v strede, Benatska na vychode a Emiliansku na juhu. Vnutornu os polostrova tvoria Apeniny , ktore sa vyzna?uju seizmickou a sope?nou ?innos?ou. Apeniny sa delia na severne (Ligurske a Etruske), Rimske Apeniny (Abruzzy) a ju?ne, ktore reprezentuju Neapolske a Kalaberske Apeniny . Ostrovy su hornate s ?innymi sopkami (napr. Etna , Stromboli a Vezuv ).

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Podnebie je preva?ne subtropicke stredomorske, na severe v Padskej ni?ine prechadza k miernemu s horucim suchym letom a miernej?ou zimou. V horach je drsne vysokohorske podnebie, kde ro?ne zra?ky dosahuju 1 000 a? 2 000 mm.

Vodstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku

Medzi najvyznamnej?ie rieky patri 652 km dlha rieka Pad , rieky Adige , Tiber (preteka cez Rim) a Arno . Zname jazera: Garda , Maggiore , Lugano, Trasimeno a Bolsenske jazero.

Politicky system [ upravi? | upravi? zdroj ]

Taliansko je republika s parlamentnym a kabinetnym systemom vlady. Je to unitarny ?tat so silnou miestnou autonomiou. Hlavou ?tatu je prezident voleny na 7 rokov. Zakonodarnu moc ma dvojkomorovy parlament , zlo?eny z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senatu (315 volenych ?lenov) a 11 do?ivotnych senatorov vymenovanych prezidentom. ?tat sa ?leni na 20 autonomnych historickych krajov, ktore maju svoje zakonodarne organy (regionalne rady) a takisto svoje vykonne organy (vykonne vybory).

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Priemysel je najma strojarsky (spracuva sa ?elezo a vyraba oce?), chemicky, textilny, obuvnicky, keramicky a potravinarsky. Po?nohospodarstvo zah??a mlie?ne vyrobky , obilniny , ovocie , zelenina , hrozno , zemiaky , cukrova repa , olivy .

Vyva?aju sa hlavne kovy , textil a oble?enie, motorove vozidla Fiat a Ferrari , chemikalie. Obchodnymi partnermi na vyvoz su europske krajiny, Spojene ?taty , OPEC . Dova?aju sa priemyselne stroje, petrolej a po?nohospodarske obilniny. Obchodnymi partnermi na dovoz su europske krajiny, Spojene ?taty , OPEC .

Nerastne bohatstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nerastne zdroje su roznorode, s malo vydatnymi lo?iskami. Z paliv sa ?a?i ropa, zemny plyn, hnede uhlie a v men?ich mno?stvach aj ?ierne uhlie. Z ostatnych surovin je to najma men?ia ?a?ba polymetalickych rud, azbestu, soli, siry, ortuti a mramoru. Zasoby ?ierneho uhlia su na Sardinii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnede uhlie sa ?a?i v Toskansku (Grosset). Men?ie naleziska ropy su pri mestach Parma , Bologna , Ferrara a hlavne na Sicilii . Vyznamnej?ia je ?a?ba zemneho plynu v okoli Milana . Lo?iska ?eleznej rudy, ktorej je pomerne malo, sa nachadzaju na ostrove Elba (z bane spravili turisticky pri?a?live miesto), na severozapade Sardinie a v Lombardii . Vyznamne lo?iska siry sa nachadzaju na Sicilii.

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na jeden km² pripada 201,3 obyvate?ov (udaj z roku 2017). Priemerna d??ka ?ivota u ?ien 81 a u mu?ov je 74 rokov. Uradnym jazykom v Taliansku je talian?ina , okrem nej sa tu pou?iva aj nem?ina v regione Tridentsko-Horna Adi?a a francuz?tina v regione Valle d’Aosta .

Etnicke zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Taliani 94,96 %, Rumuni 0,93 %, Arabi 0,82 %, Albanci 0,60 %, pris?ahovalci z Azie 0,55 %, Nemci 0,49 %, Brasil 0,41 %, ?i?ania 0,22 %, Ukrajinci 0,18 %, Romovia 0,08 % a ine.

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

rimski katolici 87,60 %, Jehovovi svedkovia 2,4 %, vychodni katolici 0,20 %, pravoslavni 1,30 %, moslimovia 1,70 %, protestanti 0,50 %, budhisti 0,30 %, hinduisti 0,20 %, bez vyznania 5,80 %

Vyznamne mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavne mesto Rim ma 2 877 215 obyvate?ov (udaj z roku 2017). ?al?ie vyznamne mesta su Milano , Neapol , Turin a Benatky . Dole?ite je men?ie mesto Verona pre svoju strategicku poziciu. ?al?ie ve?ke mesta: Pescara , Rimini , Piombino , Florencia , Bologna , Bolzano . Ve?kej nav?tevnosti sa taktie? te?ia historicke vykopavky mesta Paestum . V slave nezaostava ani historicke mesto Pompeje .

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Taliansko je narod s bohatou historiou a ve?kou kulturou. Ich predkovia vytvorili jednu z najva??ich svetovych ri?, Rimske imperium a boli to Rimania, ktori priniesli vyspelu kulturu do dovtedy barbarskej zapadnej a strednej Europy. Rimania vytvorili vobec najdokonalej?iu svetovu civilizaciu, mno?stvo technickych a administrativnych noviniek, ktore boli v stredoveku zabudnute a znovuobjavene a prekonane a? v polovici 18. stor. po?as priemyselnej revolucie . Z rimskeho systemu vychadza mno?stvo modernych odvetvi.

Aj v stredoveku boli Taliani vyspely narod, kulturne najvyspelej?i narod Europy a jeden z najvyspelej?ich narodov stredovekeho sveta (spolo?ne s Byzantskymi Grekmi , Arabmi a ?i?anmi ). Rozvijali sa tu rozne druhy umenia a kultury, zatia? ?o v ostatnej Europe panoval temny stredovek. V Rime sidlil pape?, hlava rimskokatolickej cirkvi. V?aka bohatym obchodnym stykom bohatli talianske mesta ako Florencia , Benatky a Janov , neskor aj Rim a Milano , ?o viedlo k ve?kemu kulturnemu rozmachu a naslednemu zaujmu o anticku minulos? a teda vznik renesancie , kedy sa Taliani dostali na ?pi?ku svetovej kultury a opa? ju rozniesli po celej "barbarskej" Europe. V tejto dobe vznikali vyznamne literarne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckych diel, najznamej?i umelci boli spisovatelia Dante Alighieri , Giovanni Boccaccio a Francesco Petrarca , filozofi ako Giordano Bruno , Niccolo Machiavelli ?i Galileo Galilei a znami umelci ako Leonardo Da Vinci , Raffaello ?i Michelangelo Buonarroti . Taliani tie? obohatili europsku kulturu o ?tyly ako barok a rokoko , ktoreho stavby najdeme vo v?etkych ?astiach Talianska.

Taliani su aj tradi?ne znami pestovanim hrozna , z ktoreho sa vyraba slavne talianske vino . Ka?dy taliansky kraj ma svoje zvyky a svoj dialekt a tak sa mo?eme stretnu? s ve?mi bohatou kulturou. Napriek niektorym rozdielom medzi severnym a ju?nym Talianskom tieto dve ?asti spojuje mnoho spolo?neho, spolo?ne tradicie, zvyky ?i kuchy?a.

V su?asnosti su Taliani znami aj svojou modou a vkusom, ktoru tento narod pestuje u? od antiky. Rimania boli znami svojim zmyslom pre kvalitu, dekoraciu, architekturu ?i elegantnym ?tylom obliekania, stredoveki Taliani ?asto obchodovali s luxusnymi latkami. Dnes je svetozname talianske oble?enie, obuv, parfumy, ?perky ?i modne doplnky patria medzi najznamej?ie a najkvalitnej?ie na svete. Tradi?nym svetovym mestom mody je popri Pari?i talianske Milano . Typicky a svetoznami je taliansky dizajn, najma nabytku ?i automobilov.

Kuchy?a [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Talianska kuchy?a

Talianska kuchy?a patri medzi najslavnej?ie a zarove? najzdrav?ie svetove kuchyne, nako?ko ma mno?stvo ?pecialit rozneho druhu. Najznamej?ie jedla su neapolska pizza , ktora ma povod v antike , kedy podobne jedlo robili u? Greci a Rimania, cestoviny rozneho druhu s ?irokym sortimentom oma?ok, ktore sa datuju 15. stor. a lasagne , pripadne pasticio, ktore sa spomina u? u starych Etruskov. Okrem tychto ?pecialit Taliani pripravuju rozne ?peciality z hovadzieho, jah?acieho a brav?oveho masa a tie? z morskych ?ivo?ichov a ryb. Znamy jej taliansky biftek z Florencie , fiorentina a tie? vypra?any milansky reze? milanese , ktory prevzali Raku?ania a vznikol tak tradi?ny viedensky reze? . Na severe Talianska sa vyrabaju rozne druhy salam a ?uniek, znama je svetoznama furlanska ?unka prosciutto crudo a tie? mortadella . Existuje aj ve?a druhov salamy (napr. ossocolo , sopressa a cotechino ), a klobas ( salsiccia ), tradi?na talianska slanina sa nazyva pancetta . Taliani su znami aj vyrobou syrov, ako syr parmezan , pecorino (ov?i syr), mozzarella ?i gorgonzola . Typicka talianska priloha je zeleninovy ?alat a kukuri?na ka?a polenta . Najznamej?ie talianske zakusky su benatske tiramisu a sicilske plnene trubi?ky cannoli , ine zname zakusky su profiterol a panna cotta . Z alkoholickych napojov je svetozname talianske vino, existuje mnoho urodnych vinnych krajov, najkvalitnej?ie hrozno sa doraba v strednom Taliansku, hlavne v kraji Toskansko a v severotalianskom kraji Furlansko (pozri furlanske vino ). Tvrde talianske alkoholicke napoje (tal. bevande superalcoliche ) je vinovica grappa ?i citronovy liker limoncello . Tradi?ne su aj sicilske krvave pomaran?e, ?i olivovy olej , pestovany v strednom a ju?nom Taliansku.

Folklor [ upravi? | upravi? zdroj ]

Taliansky folklor je ve?mi bohaty a stale ?ivy a ob?ubeny aj u mlad?ej generacie. Ide o preva?ne stredomorsky folklor, pripadne na severe Talianska aj so stredoeuropskym vplyvom. Znama folklorna oblas? je severovychodne Taliansko, tzv. benatsky ?tyl stredomorskych tradicii, typickej hudby a tancov, ktore ovplyvnili celu Dalmaciu a aj Balkan, znama je aj oblas? Romagna , najma svojou klarinetovou hudbou. Ju?ne Taliansko je zname tie? mno?stvom piesni a tancov, najznamej?i je tanec tarantella , ktory ma starogrecky povod a tancuje sa v celom ju?nom Taliansku. K miestnemu folkloru patria aj pesni?ky o mafii ( La musica della mafia ). Tradi?ne a pre Europu jedine?ne pesni?ky sa spievaju na ostrove Sardinia , su to polyfonicke pesni?ky, podobne tym v greckom kraji Epirus . Jednym z najznamej?ich talianskych ?udovych spevakov je Otello Profazio . Z talianskych ?udovych piesni sa vyvinula aj tradi?na opera , ktora obsahuje jednak prvky tradi?nej talianskej hudby a tie? ?udoveho talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konaju ?udove zabavy ( festa, sagra ), ?asto na po?es? roznych svatych, ?i oslava plodin (sviatok vina, chleba, melonov…), toto je pozostatok starovekych oslav bohov. Be?ne su aj procesie so sochou svatych. Talianske tradicie si pripominaju aj Taliani v zahrani?i, ktori sa ?asto di?tancuju od inych etnickych skupin. Medzi najznamej?ie ?udove talianske piesne patri tradi?na neapolska tarantella , sicilska piese? ciuri, ciuri ( kvety, kvety ), sicilska Che la luna a mezzo mare (Jeden mesiac v strede mora) , tie? sicilska Bruccia la terra , ktora bola pou?ita ako hlavna piese? filmu Krstny otec , neapolska O Sole Mio ( Moje slnko ), roma?olska Romagna mia (Moja Romagna) , benatska Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lir) , furlanske piesne E ducj mi clamin cont (V?etci ma volaju grof) a O ce bjel cjisciel di Udin (Aky pekny hrad v Udine ) a istrijske piesne La mula de Parenzo (Diev?a z Pore?u ) a Tutti mi chiamano bionda (V?etci ma volaju blondina) .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Talianska literatura
• Talianska renesancia

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Taliansko
• Wikislovnik ponuka heslo Taliansko