Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte .

Michelangelo Buonarroti
taliansky polyhistor
Narodenie	6. marec 1475 Caprese (dnes Caprese Michelangelo ), Taliansko
Umrtie	18. februar 1564 (88 rokov) Rim , Taliansko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Michelangelo Buonarroti (plne texty diel autora)
Commons	Michelangelo Buonarroti
Umelecky portal   Taliansky portal   Biograficky portal

Michelagniolo di Ludovico di Buonarroto Simoni alebo Michelangelo Buonarroti (* 6. marec 1475 , Caprese (dnes Caprese Michelangelo ), Taliansko ? † 18. februar 1564 , Rim , Taliansko) bol taliansky sochar , maliar , architekt a basnik , ktoreho dielom vyvrcholila renesancia a za?al sa barok . Je autorom freskovej vyzdoby Sixtinskej kaplnky vo Vatikane a slavnej mramorovej sochy Davida .

Stru?ny ?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 1475 : jeho rodina sa s?ahuje do Florencie
• 1488  – 1489 : u?e? dielne maliara Domenica Ghirlandaia
• 1489  – 1490 : ?iak sochara Bertolda di Giovanni v ?kole Lorenza de' Medici vo Florencii
• 1490  – 1492 : pracuje v palaci Mediciovcov na Lorenzovo pozvanie
• 1492  – 1494 : po Lorenzovej smrti sa vracia do rodneho domu, potom opa? pracuje v palaci Mediciovcov na pozvanie Piera de' Medici
• 1494  – 1495 : po (do?asnom) vyhnani Mediciovcov z Florencie uteka do Bologne , kde dokon?uje nahrobok sv. Dominika
• 1495  – 1496 : dobrovo?ny navrat do Florencie
• 1496  – 1500 : pobyt a praca v Rime na pozvanie kardinala Riaria; Michelangelo sa stava slavnym
• 1500  – 1505 : dobrovo?ny navrat do Florencie; zaobstaranie prvej vlastnej dielne
• 1505  – 1516 / 1518 : pobyt a praca v Rime na pozvanie pape?a Juliusa II. , ktory ho poveril vyma?bou stropu Sixtinskej kaplnky a svojim nahrobkom; krat?ie pobyty vo Florencii a Bologni
• 1516 / 1518  – 1534 : preva?ne architektonicke prace vo Florencii; prace na Kaplnke Mediciovcov
• 1534  – 1564 : definitivne pres?ahovany do Rima; prace na Poslednom sude a vatikanskom Kapitolskom v??ku

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Michelangelo svojim dielom predstihol nielen sudobych, ale aj antickych majstrov. Svojim dielom vyjadril to, o ?o sa usilovalo cele renesan?ne umenie. O jeho umeleckej genialite sa nepochybovalo v ?iadnom obdobi dejin umenia a jeho dielo bolo vzorom pre umelcov a? do 18. stor. . Roky vzniku niektorych diel su sporne. V zatvorke sa uvadza: druh diela, dne?ne umiestnenie, roky vzniku. ^[1]

Vytvarne umenie a architektura ^[2] [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Maska Fauna (socha, 1490 )
• Madona na schodoch a Zapas Kentaurov s Lapitmi ( reliefy , obe vo Florencii , Casa Buonarroti , 1491  – 1492 )
• Ukri?ovany (Kri? z kla?tora Santo Spirito) (plastika, Florencia, Casa Buonarroti, 1492  – 1493 ) ? jeho jedina praca v dreve)
• Herkules (socha, okolo 1493 )
• posledne socharske prace na nahrobku svateho Dominika (socha (K?a?iaceho) anjela , socha sv. Petronia a socha sv. Prokula , Bologna , Basilika San Domenico , 1494  – 1495 )
• Svaty Jan (socha, 1495  – 1496 )
• Spiaci Amor (socha, 1496 )
• Amor pre Jacopa Galliho (socha, 1496 )
• Bakchus (socha, Florencia, Museo Nazionale del Bargello , 1496  – 1497 ) ? prva vo?na figura v nad?ivotnej ve?kosti
• Pieta (socha, Chram Sv. Petra , Vatikan , 1498  – 1500 )
• sochy pre oltar Piccolominiovcov a dokon?enie sochy sv. Franti?ka od Pietra Torrigianiho (od 1500 )
• David (mramorova socha, Florencia, kopia na namesti Piazza della Signoria , original v galerii Galleria dell'Accademia , 1501  – 1504 )
• Bronzova socha Davida (kopia Donatellovej sochy Davida vo Florencii, 1502  – 1504 )
• Svata rodina (obraz, J. Paul Getty Museum , Kalifornia USA , okolo 1503 )
• Madona Doni (Madona pre Doniho, Svata rodina so sv. Janom Krstite?om) (okruhly obraz, Florencia, Galleria degli Uffizi , 1503  – 1506 )
• Bruggeska Madona (Madona pre Mouscronovcov, Madona s die?a?om) (socha, Bruggy , Onze Lieve-Vrouw, 1504 )
• Madona Pitti (Tondo Pitti, Madona pre Pittiovcov) (okruhly relief, Florencia, Museo Nazionale del Bargello, 1504 )
• Madona Taddei Tondo Taddei, Madona pre Taddeiho (okruhly relief, 1504 , Londyn , Royal Academy of Arts )
• Svaty Matu? (nedokon?ena socha zo suboru apo?tolov objednaneho roku 1503 , 1504  – 1506 )
• Bitka pri Cascine (Cascinska bitka, Kupa?i) , karton pre neuskuto?nenu fresku ( 1504  – 1505 ), zachovala sa len kopia (napr. Holkham Hall, Norfolk , Spojene kra?ovstvo )
• Bronzova socha Julia II. (socha, 1507  – 1508 (?))
• Manchesterska Madona (Madona s die?a?om, sv. Janom Krstite?om a 4 anjelmi) (obraz, Londyn, National Gallery , 1510 , pripisovane Michelangelovi)
• Ukladanie do hrobu (obraz, Londyn, National Gallery, 1511 , pripisovane Michelangelovi)
• Sixtinska kaplnka (fresky na stenach, Vatikan, Musei Vaticani , strop: 1509  – 1512 , Posledny sud: 1535  – 1541 ):
  • vyzdoba stropu (klenby) pozostavajuca v strede z vyjavov o stvoreni sveta (o Adamovi a Eve a o Noemovi ), pri rohoch men?ich obrazov z 20 obrazkov ignudiov (nahych mladikov a duchovnych milencov autora), medzi lunetami z 5 sibyl a deviatich? prorokov , v rohoch z predobrazov spasenia ?udstva a nad oknami z obrazov Kristovych predkov; jednotlive ?asti su:
    • Stvorenie sveta (Oddelenie svetla a temnoty, Oddelenie zeme a vody, Stvorenie Slnka a Mesiaca), Stvorenie a pad ?loveka (Stvorenie Adama ( 1511 ), Stvorenie Evy, Pad ?loveka a vyhnanie z raja), Pribeh o Noemovi (Noemova obeta, Potopa, Noemova opitos?)
    • Ignudi (dvadsa?krat)
    • Proroci : Prorok Jeremia? , Prorok Zacharia? , Prorok Izaia? , Prorok Daniel , Prorok Jona? , Prorok Ezechiel , Prorok Joel
    • Sibyly : Libyjska Sibyla , Delfska Sibyla ( 1509 ), Kumska Sibyla , Perzska Sibyla , Erythrejska Sibyla
    • Spasenie ?udstva : David a Golia? , Judita a Holofernes , Potrestanie Hamana , Bronzovy (?) had
    • Kristovi predkovia : Azor a Sadok ; Jozia?, Jechonia? a Salatiel ; Ezechia?, Manase a Amon ; Aza, Jozafat a Joram ; Jesse, David a ?alamun ; Naason ; Aminadab ; Salmon, Boaz a Obed ; Roboam a Abia ; Ozia?, Jotam a Achaz ; Zorobabel ; Abiud a Elijakim ; Achim a Eliud ; Jakub a Jozef ; Eleazar a Mattan
  • Posledny sud (stena nad oltarom, 1535  – 1541 ), jedno z najvyznamnej?ich diel v dejinach maliarstva, ustrednou postavou fresky je Je?i? Kristus so zdvihnutou pravicou, ved?a neho Panna Maria , na ?avej strane ?udia, ktori idu hore, do neba, na pravej strane ?udia, iduci dole, do pekla; najznamej?ie ?asti su:
    • Kristus
    • Vzkriesenie m?tvych
    • Zatratenci
• nedokon?ene prace na nahrobku Julia II. ( Rim , kostol San Pietro in Vincoli , 1512  – 1528 ), urobil len:
  • Moj?i? (plastika, Rim, kostol San Pietro in Vincoli, 1513  – 1516 )
  • Umierajuci otrok a Hrdinsky otrok ( Pari? , Musee du Louvre , 1513  – 1516 )
  • ?tyria ?al?i tzv. Boboliho otroci , nedokon?ene (Florencia, Galleria dell'Accademia, 1519  – 1528 )
• nerealizovany plan prie?elia mediciovskeho rodinneho kostola San Lorenzo (architektura, Florencia, asi 1516  – 1519 )
• Vzkriesenie Krista (socha, Rim, S. Maria sopra Minerva , okolo 1519 )
• mediciovske nahrobky v Kaplnke Mediciovcov pri kostole San Lorenzo (sochy, Florencia, Kaplnka Mediciovcov pri kostole San Lorenzo,):
  • sediace postavy vojvodov Giuliana de' Medici a Lorenza de' Medici na ich nahroboch
  • le?iace alegoricke postavy na tych istych nahrobkoch; ako prve vznikli De? ( 1524 ) a Noc , ?alej Rano (Svitanie) a Ve?er (Sumrak)
  • Madona mediciovska (Panna Maria s die?a?om) (nedokon?ena plastika, Florencia, Kaplnka Mediciovcov pri kostole San Lorenzo, 1521  – 1534 )
• nedokon?ena stavba Novej sakristie (Kaplnky Mediciovcov) pri kostole San Lorenzo (architektura, Florencia, 1524  – 1526 )
• Vi?azstvo (socha, okolo 1520  – 1525 )
• Biblioteca Medicea Laurenziana (Kni?nica Mediciovcov) , kni?nica pri?ahla k Novej sakristii (architektura, Florencia, 1524  – 1526 (schody 1555  – 1568 ))
• Skr?eny chlapec (socha, Petrohrad , Ermita? , asi 1524 )
• kamenne ju?ne opevnenie Florencie (architektura, Florencia, asi okolo 1530 )
• Leda a labu? (obraz, 1532 )
• Unos Ganymeda (obraz, Fogg Art Museum , Cambridge , 1533 , pripisovane Michelangelovi)
• Pieta (nedokon?ena socha, Florencia, Dom, 1535  – 1549 )
• Kapitol 1, uzatvoreny z troch stran Palacom senatorov a dvoma muzejnymi budovami (architektura, Rim, od roku 1538 , dokon?ene po jeho smrti 1568 )
• Brutus (busta, Florencia, Museo Nazionale del Bargello, 1540 )
• Obratenie Saula (Obratenie sv. Pavla) (freska, Vatikan, Paulinska kaplnka , Musei Vaticani, 1541  – 1545 )
• Ukri?ovanie sv. Petra (freska, Vatikan, Paulinska kaplnka, Musei Vaticani, 1546  – 1549 / 1550 )
• Lea (socha, Rim, San Pietro in Vincoli, 1542 )
• Rachel (socha, Rim, San Pietro in Vincoli, 1542 )
• Chram svateho Petra (veduci stavby, Vatikan, 1546  – 1564 , dreveny model kupoly 1558  – 1561 ) ? najma obrovska kupola
• Farnesky palac (Palazzo Farnese) (dokon?enie, architektura, Rim, 1546  – 1548 )
• prestavba zvy?ku Dioklecianovych teriem na mariansky kostol S. Maria degli Agneli alle Therme (architektura, Rim)
• Most S. Maria (architektura, Rim, 1548 )
• Dvor Belvedere (architektura schodov a terasy, Rim, 1550 )
• Pieta (socha, Florencia, Museo dell'Opera del Duomo , asi 1550 )
• S. Giovanni dei Fiorentini (architektura, Rim, 1550  ?  1559 )
• Snimanie z kri?a (suso?ie, asi 1550 )
• Pieta Rondanini (Rondaniniovska pieta) (socha, Milano , Castello Sforzesco , 1555  ?  1564 )
• Capella Sforza (architektura, Rim, okolo 1560 )
• mestska brana Porta Pia (architektura, Rim, 1561  ?  1564 )

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nemenej dole?ita je jeho basnicka tvorba ( sonety , madrigaly , epigramy ), uputavajuca svojou obsahovou va?nos?ou a ve?kou lyrickou in?piraciou. Basne pisane v rokoch 1504  – 1563 (prvykrat vy?li roku 1623 , ale so zmenou mu?skeho rodu oslovovanych osob za ?ensky) su intimnym prejavom tvorcu, podobne ako listy, ?asto citovo bezprostredne a basnicky u?inne. Pozri aj: ?ubostny ?ivot .

Podrobny ?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Detstvo ( 1475  – 1488 ) ^[3] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa v Caprese ako druhy z piatich synov Floren?ana Lodovica di Leonardo Buonarroti-Simoni (v tej dobe bol Lodovico starosta obci Chiusi a Caprese ) a Francesky di Neri di Miniato del Sera. V tom istom roku sa rodina pres?ahovala spa? do Florencie.

Ke? mal Michelangelo 6 rokov ( 1481 ), umrela mu matka a Lodovico ?il cele ?tyri roky sam. O domacnos? sa starala teta Cassandra a Michelangelo bol v tejto dobe ve?mi osamoteny. Nev?imal si ho nikto, okrem starej matky Monny Alessandry a kamenarskej rodiny Topolinovcov. Kamenarova ?ena Monna Margherita doj?ila Michelangela v ?ase, ke? bola jeho vlastna matka chora. Topolinovci ho u? ako maleho chlapca nau?ili svojmu remeslu ? praci s pietrou serenou, kame?om zo susedneho kame?olomu.

Po ?tyroch rokoch sa Lodovico znova o?enil. Za man?elku si vzal Lucreziu di Antonio di Sandro Ubaldini da Gagliano, ktoru v?etci volali ?La Migliore“ (tal. Najlep?ia). Michelangelo sa v tejto dobe u?il latin?inu a gre?tinu v gramatickej ?kole Francesca da Urbino.

Bottega (1488 – 1489) [ upravi? | upravi? zdroj ]

V aprili roku 1488 ho Michelangelov priate?, 19-ro?ny Francesco Grancci , priviedol do bottegy (tal. diel?a) ? umeleckej dielne Domenica Ghirlandaia . Michelangelov otec nesuhlasil s tym, aby sa Michelangelo u?il ma?ova?, chcel, aby sa jeho syn stal obchodnikom, ale Domenicovi Ghirlandaiovi sa ho nakoniec podarilo presved?i?.

U??ov v bottege viedol 28-ro?ny Sebastiano Mainardi, Domenicov ?vagor. 16. aprila 1488 Michelangelo podpisal s Ghirlandaiom zmluvu o svojom posobeni v bottege. Domenico ho u?il naraba? s perom, mie?a? farby a ma?ova? fresky .

Socharska zahrada (1489 – 1490) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po roku Michelangelovho u?enia v bottege pri?iel za Domenicom Lorenzo de' Medici , ktory v tej dobe stal na ?ele republiky, bol basnikom a zalo?il prvu verejnu kni?nicu v Europe. Navrhol mu, aby poslal dvoch svojich najlep?ich u??ov do novozriadenej Mediciho ?koly, kde sa u?ni pod vedenim Bertolda di Giovanni u?ili socharstvu. Domenico poslal do jeho socharskej zahrady Granacciho a Michelangela. V socharskej zahrade si Michelangelo na?iel novych priate?ov ? zoznamil sa s Pietrom Torrigianim, ktory pochadzal zo starej ??achtickej rodiny obchodnikov s vinom, Rusticim a pri jednej z Il Magnificovych nav?tev sa zoznamil s jeho dcerou ? Contessinou.

Prvych osem mesiacov nedovolil Bertoldo Michelangelovi pracova? na socharskych pracach. Michelangelo sa v tom ?ase citil odstr?eny a podce?ovany; v?etci okolo neho pracovali s kame?om, zarabali peniaze a boli pozyvani do Mediciovskeho palaca, aby ?tudovali anticke diela z ve?kej Mediciovskej zbierky. Lodovico u? ?asom tie? za?al straca? trpezlivos? a vyhra?al sa Michelangelovi, ?e ke? po roku u?enia v Socharskej zahrade nedonesie domov ?iadnu vyplatu, zaka?e mu tam chodi?. Jedneho d?a v?ak Bertoldo kone?ne zobral Michelangela do palaca, aby mu ukazal novoobjaveneho Fauna z ?ias pohanskeho Grecka .

Michelangelo ve?mi tu?il za?a? pracova? s kame?om. V noci po svojej prvej nav?teve palaca, ke? nemohol zaspa?, vybehol z domu do Socharskej zahrady, vzal kus bieleho mramoru a za?al z neho tesa? masku Fauna, na ktroej potom tajne pracoval tri noci. Ke? Lorenzo videl Michelangelovho Fauna, dal si ho zavola? do palaca, povedal mu, ?e sa u? davno s Bertoldom zhodli na jeho ve?kom socharskom nadani a na tom, ?e sa mo?e sta? nastupcom Orcagnu, Ghibertiho a Donatella . Navrhol mu, aby ako ?len rodiny byval v palaci. Dal si zavola? Lodovica, s?ubil mu, ?e sa o Michelangela postara a Lodovicovi zaobstaral miesto uradnika na colnici, o ktore ho Lodovico po?iadal.

Palac Mediciovcov (1490 – 1492) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Michelangelo sa nas?ahoval do Medicejskeho palaca do izby v tvare pismena L (byval v nej spolu s Bertoldom) a za?al dostava? pravidelny plat ? tri floriny ty?denne, ?o ve?mi pote?ilo Michelangelovho otca. Po?as svojho pobytu v palaci Michelangelo travil ve?a ?asu s Contessinou ? stali sa ve?mi dobrymi priate?mi. V palaci sa zoznamil s Lorenzovymi synmi: Pierom (Lorenzov nastupca), Giovannim (buduci pape? Lev X. ), Giulianom a Lorenzovym synovcom Giuliom (buduci pape? Klement VII. ), ktoreho Lorenzo prijal po smrti svojho brata, Giuliovho otca Giuliana. Bertoldo za?al Michelangela u?i? praci s mramorom a Lorenzo ho priviedol do Platonskej akademie , ktoru tvorili:

• Marsilio Ficino (zakladate? Platonskej akademie - zalo?il ju z poverenia Cosima, Lorenzovho stareho otca, prelo?il va??inu Platonovych diel a egyptskych mudrosti),
• Cristofor Landin (u?ite? Lorenzovho otca Piera a aj samotneho Lorenza Il Magnifica, vyborny znalec Danteho )
• Angelo Poliziano (vedec, u?ite? Lorenzovych synov)
• Pico della Mirandola (vedel pisa? a ?ita? v dvadsiatich dvoch re?iach).

Tito ?tyria sa pravidelne schadzali v palaci Mediciovcov a za?ali Michelangela vzdelava?. U?ili ho latin?inu , gre?tinu , nau?ili ho nahlas ?ita? basne a pisa? vlastne ver?e.

V tomto ?ase za?al vo Florencii posobi? dominikansky mnich z Ferrary Girolamo Savonarola , ktoreho do Florencie pozval po dohode s Platonskou akademiou Lorenzo, aby Savonarola ?o?istil cirkev“. K Savonarolovi sa o nejaky ?as pripojil Michelangelov star?i brat Lionardo, ktory sa rozhodol sta? mnichom . Odsudzoval Michelangela, tvrdil, ?e umenie je neres? a pova?oval Lorenza aj samotnu Platonsku akademiu za pohanov , ateistov a nepriate?ov cirkvi. Michelangelo sa rozhodol vytesa? z mramoru madonu s die?a?om. Za?al ?tudova? v?etky madony, ktore sa nachadzali v palaci (Madona Sandra Botticelliho , Filippa Lippiho ) a po celej Florencii (Madona Bernarda Rossellina , Desideria da Segnana, Agostinadia Duccia ), chodil na vidiek a kreslil na?rty doj?iacich ?ien. Maleho Je?i?ka vytesal ve?mi nezvy?ajne ? je oto?eny chrbtom k divakovi. Madona je zobrazena vo chvili rozhodnutia, vo chvili, ke? musi rozhodnu? o buducnosti za seba, za die?a, za cely svet. Platonska akademia prijala jeho prve ve?ke dielo ? Madonu na schodoch ve?mi pozitivne. Lorenzo vyhlasil, ?e Michelangelovi sa podarilo dosiahnu? syntezu ? jeho dielo bolo grecke aj kres?anske zarove? a dal mu odmenu ? pa?desiat zlatych florinov, ktore Michelangelo, tak ako v?etky ostatne peniaze, ktore od Lorenza dostaval, priniesol domov otcovi.

V tomto obdobi za?ali Michelangelove spory s priate?om Torriganim, ktori ?iarlil, zavidel Michelangelovi Il Magnificovu priaze? a vy?ital mu, ?e s nim u? netravi to?ko ?asu, ako predtym. Ke? Bertoldo so svojimi zverencami prekres?oval Massaciove fresky v kaplnke Branacciovcov v Carmine, Torrigani sa pohadal s Michelangelom a v navale zlosti ho udrel pas?ou do tvare. Michelangelo stratil vedomie a prebral sa a? v posteli v palaci, kde sa po vy?etreni Lorenzovho osobneho lekara Piera Leoniho ukazalo, ?e ma rozdrveny hrebe? nosa, ktory ostane nepekny do konca ?ivota ? v strede nosa ostala Michelangelovi masivna hr?a a cely nos sa skrutil do kutika praveho oka. Torrigani po svojom ?ine u?iel z Florencie.

V tomto obdobi vo Florencii rastla Savonarolova slava. Na jeho kazne chodievalo ?oraz viac ?udi a Savonarola ich upozor?oval na skazu, ktora ?aka Florenciu a cele Taliansko, ak sa nebudu kaja?. Sandro Boticelli odi?iel k Savonarolovi do kla?tora a vyhlasil v?etky svoje akty za oplzle a nemravne.

Ke? u? mal Michelangelo nos skoro zahojeny, pri?iel za nim do izby Poliziano , povedal mu o svojich prave dokon?enych prekladoch Ovidiovych Metamorfoz a navrhol mu, aby vytesal Zapas Kentaurov s Lapitami . Michelangelov Zapas Kentaurov sa odli?uje od star?ich diel s tymto nametom. Michelangelo zobrazil v?etky postavy uplne nahe a vylu?il tie? kone a zbrane.

Aby ziskal predstavu o nahom tele, chodil kresli? kamenarov, ktori pracovali len s tenkou plachtou okolo slabin. Ke? skicoval v kni?nici palaca, pri?la za nim Contessina, aby mu oznamila, ?e jej otec u? podpisal soba?nu zmluvu s Pierom Ridolfim.

Pri jednej zo svojich kazni obvinil Savonarola zo v?etkeho zla v meste Mediciovcov a dovolil si zauto?i? aj na samotneho pape?a ( Inocent VIII. ). Savonarola predpovedal Lorenzov odchod a odchod celej vladnucej rodiny Mediciovcov a nastup novej vlady pod spravou novych prisnych zakonov.

Michelangelo dokon?il Zapas Kentaurov , o nieko?ko dni ho nav?tivil brat Lionardo a po?iadal ho, aby obetoval svoje dielo Bohu ? priniesol svoj mramor a spolu s ostatnymi umelcami hodil svoje ?neslu?ne“ a ?ruha?ske“ dielo do oh?a. Michelangelo brata bez slova vyviedol na ulicu.

Kratko po dokon?eni suso?ia Bertoldo umrel. Michelangelo bol pri ?om a v poslednych minutach mu Bertoldo povedal: ?Michelangelo… si mojim dedi?om… ako ja som bol Donatellovym.“

Po Bertoldovej smrti Socharska zahrada prestala fungova?. Michelangelo za?al na podnet Platonskej akademie pisa? prve sonety . Lorenzo zariadil aby Giovannimu udelili kardinalsku hodnos? a Giovanni spolu s Bratrancom Giuliom odi?iel do Rima . Hne? potom Lorenzo odi?iel do Carreggi, zotavi? sa a nabra? nove sily na boj s Savonarolom, a poveril svojho syna Piera, aby po?as jeho nepritomnosti spravoval palac. ?oskoro sa v?ak Lorenzov zdravotny stav e?te viac zhor?il a do palaca pri?iel chyr, ?e Il Magnifico umiera. Pier s Contessinou a Giulianom odcestovali do Carreggi, kde Lorenzo o par dni umrel.

Navrat do rodneho domu, pitvy (Herkules) (1492 – november 1494) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po Lorenzovej smrti Michelangelo bez vyzvania odi?iel z Medicejskeho palaca a vratil sa do rodneho domu. V juli dostal ponuku od Domenica Ghirlandaia, aby sa tak, ako Granacci vratil spa? do maliarskeho cechu. Michelangelo tuto ponuku odmietol, preto?e si uvedomil, ?e by to bol krok spa?, ?e by mu po?iadavky fresky zmenili kresbu a ?tyl a ?e by stratil v?etko, ?o sa za posledne tri roky u Bertolda nau?il.

Pri prechadzke ulicami Florencie stretol priora rehole mnichov Santo Spirito (Svateho ducha) Nicolu Bichielliniho, ktory mu navrhol, ?e mo?e nav?tevova? kni?nicu a spristupnil mu pre verejnos? nepristupne chodby kla?tora, kde Michelangelo za?al ?tudova? fresky roznych autorov.

Po ?ase sa Michelangelo rozhodol vytesa? prvu samostatnu sochu. Nebol si isty, ?o chce vytesa?, vedel len, ?e to bude socha na po?es? Lorenzovi. Neskor si spomenul, ako Lorenzo hovorieval o Herkulovi a uvedomil si, ?e on sam ?asto Lorenza vnimal ako Herkula ? Lorenzo v herkulovskych rozmeroch zakladal univerzity, akademie, zbierky umeleckych diel a rukopisov. Nechcel Herkula vytesa? v men?ej, ako ?ivotnej ve?kosti, ale nevedel odkia? na takyto ve?ky blok mramoru zoberie peniaze. Jeho vlastne uspory, ktore mu ostali od ?ias, ke? ?il v palaci, sta?ili sotva na desatinu takehoto bloku.

Spomenul si na diel?u pri Dome, kde sa zoznamil s kamenarom Beppem. U? vtedy sa Michelangelo zaujimal o ?Ducciov blok“ ? osemnas? stop vysoky carrarsky blok, na ktorom pred nieko?kymi desa?ro?iami za?al pracova? sochar Agostino di Duccio, ktory prili? hlboko zaryl do prostriedku a svoje dielo nedokon?il. Stavebny vybor blok odmietol preda?. Nakoniec si Michelangelo vybral trojmetrovy seravezsky blok. Beppe zariadil, aby mu ho predali za slu?nu cenu, a aby si Michelangelo mohol postavi? diel?u pri zadnom mure budovy kamenarov. Za?al sledova? zlieva?ov medi, farbiarov, kova?ov, kamenarov, nosi?ov, mladych atletov, takmer nahych robotnikov, sedliakov a uvedomil si, ?e mo?e vidie? iba ko?u, vonkaj?ie krivky, naznak kosti a zopar pracujucich svalov. Chcel vedie?, ?o sa skryva pod povrchom, chcel sa nau?i? anatomiu . Dlho rozmy??al, ako sa dosta? k m?tvym telam, ktore by mohol tajne pitva? a spomenul si, ?e najva??ia nemocnica pre chudobnych je pri Santa Spirito. Za?iel za priorom Nicolom Bichiellinim. Ten jeho prosbu najprv razne odmietol, ale neskor mu nazna?il, aby si vzal ve?ky bronzovy k?u? od marnice a Michelangelo za?al pitva?. Chodil do nemocnice pri Santa Spirito takmer ka?du noc. V rodine sa za?ali ?iri? popla?ne chyry o tom, ?e Michelangelo, podobne ako jeho mlad?i brat Giovansimone chodi v noci po kr?mach a zabava sa s prostitutkami .

Michelangelove pitvy ukon?ila ne?akana smr? ? Domenico Ghirlandaio sa uprostred prace nakazil morom a o dva dni umrel. Michelangelo vratil ve?ky bronzovy k?u? priorovi Bichiellinimu a z v?a?nosti sa ponukol, ?e nie?o vytesa pre kostol. Prior navrhol dreveny krucifix v ?ivotnej ve?kosti a Michelangelo navrh prijal. Za?al pracova? v stolarskej dielni kla?tora spolu s mnichmi, ktori ho prijali medzi seba. Z orechoveho dreva vytesal Krista s hlavou oto?enou jednym a kolenami druhym smerom.

Jedneho d?a za Michelangelom pri?iel sluha Piera de´Mediciho s odkazom, aby pri?iel do palaca. Pier mu navrhol, aby sa zase pris?ahoval do palaca, za tych istych podmienok, ake mal, ke? e?te ?il Il Magnifico. Michelangelo sa nas?ahoval do svojej starej izby, v ktorej kedysi byval s Bertoldom a v starej socharskej zahrade za?al tesa? Herkula.

V tomto obdobi u? boli v plnom prude pripravy na svadbu Contessiny s Pierom Ridolfim. Michelangelo chcel da? svojho Herkula Contessine ako svadobny dar, ale Granacci ho od tohto napadu odhovoril. Tvrdil, ?e Herkules by bol prili? ve?ky dar a Piero Ridolfi by to mohol poklada? za neslu?ne. Herkula napokon kupila rodina Strozziovcov a umiestnila ho na nadvorie svojho noveho palaca. 24. maja 1494 sa Contessina vydala.

Po skon?eni Contessininych svadobnych oslav pri?li za Michelangelom Lorenzo a Giovanni de´ Medici (Pierovi bratranci, ktori sa spikli proti Pierovi) a po?iadali ho o so?ku sv. Jana z bieleho mramoru. Michelangelo ponuku neprijal.

Bologna (Sv. Petronius, Proculus a anjel) (november 1494 – jese? 1495) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na jese? 1494 sa Florencia zaplietla do medzinarodneho sporu. 21. septembra mal Savonarola kaze? s cie?om vyhna? Piera z Florencie. Francuzsky kra? Karol VIII. napadol pohrani?ne toskanske mocnosti. Do palaca vtrhol dav a za?al ho pusto?i? ? Michelangelovi sa podarilo zachrani? nieko?ko najvzacnej?ich diel.

10. novembra sa Michelangelo spolu so svojimi priate?mi Jacopom a Bugiardinim vydal na cestu do Benatok . Druhy de? na poludnie prekro?ili brany mesta Bologna . Kratko nato ich obk?u?ila bolonska policia a zatkla ich za to, ?e neboli ozna?eni voskovou pe?a?ou (cudzinci, ktori prichadzali do Bologne sa pri vstupe museli da? ozna?i? voskom). Policia od nich po?adovala pokutu pa?desiat bolonskych libier a hrozila im v pripade nezaplatenia 50-d?ovym vazenim. Oslobodil ich v?ak Giafrancesco Aldovrandi , ?len jednej z poprednych bolonskych rodin, s ktorym sa Michelangelo zoznamil kedysi v Medicejskom palaci. Aldovrandi pozval Michelangela a jeho spolo?nikov na ve?eru. Jacopa a Bugiardiniho pre?la po skusenosti s bolonskou policiou chu? cestova? a rozhodli sa, ?e sa hne? na druhy de? rano vratia do Florencie. Michelangelo sa rozhodol osta? v Bologni ? Aldovrandi mu s?ubil, ?e ho zoznami so znamym bolonskym socharom Jacopom Della Querciom a prijal ho ako hos?a vo svojom dome.

Aldovrandi bral Michelangela v?ade so sebou a na jednej ve?eri, ktoru usporiadal Marco, Aldovrandiho synovec, sa Michelangelo zoznamil s Clarissou Saffi, Marcovou milenkou. Prvykrat Michelangela zaujali ?enske tvary, hoci zastaval postoj ?e na nich nie je ni?, ?o by sa dalo vytesa? z mramoru. V noci, ke? nemohol zaspa?, zi?iel do Aldovrandiho kni?nice a napisal sonet o Clarisse.

Ty?de? po Michelangelovom odchode do Bologne vtrhol do Florencie Karol VIII.. Floren?ania ho najprv prijali, ale neskor v meste vypukli boje, Karol VIII. so svojimi vojskami odi?iel a vladu nad Florenciou prebral Savonarola.

Na Vianoce dostal Michelangelo objednavku na tri chybajuce sochy (sv. Petronius a Proculus s anjelom) na nahrobku sv. Dominika v San Domenico , ktory vytvoril Nikola Pisano , a na ktorom neskor pracoval sochar Niccolo dell'Arca , ktory umrel osem mesiacov pred Michelangelovym prichodom do Bologne a nestihol dielo dokon?i?. Michelangelo sa z v?a?nosti rozhodol ka?dy de? ilustrova? Aldovrandimu jednu stranu Danteho . Za?al pracova? aj na na?rtoch soch. Jedneho d?a ho v dielni nav?tivil Vincenzo, mladik z najlep?ej tehlarskej rodiny v Bologni, ktory bol presved?eny, ?e objednavku na chybajuce sochy v San Domenico mal dosta? on. Vyhra?al sa Michelangelovi fyzickymi utokmi, ak sa Michelangelo objednavky nevzda, ale Aldovrandi mu poradil, aby na Vincenza zabudol.

Za?iatkom noveho roku pri?iel do Bologne Pier de' Medici a zalo?il si tam hlavny stan. Pier po?iadal Aldovrandiho o dvetisic florinov na vojnu a Michelangelovi navrhol, aby vstupil do jeho vojska ako stavite? opevneni. Chystal sa znova doby? Florenciu. Aldovrandi aj Michelangelo odmietli.

Aldovrandi zaobstaral Michelangelovi tri kusy bieleho carrarskeho mramoru a ten za?al pracova?. Anjela stelesnil ako sedliackeho chlapca a dal mu ve?ke, ?a?ke kridla podobne orlim. Sv. Petronia, patrona mesta Bologne, zobrazil ako smutneho, zvraskaveneho starca s ve?kou vnutornou silou.

Michelangelo za?al pracova? na soche sv. Procula, ktoreho v roku 303 umu?ili pred branami Bologne. Po?as horucich letnych mesiacov bola Bologna ve?mi pusta, Marco odviedol Clarissu na leto do svojej loveckej vily v Apeninach a do hor odi?iel aj Aldovrandi so svojou rodinou. Jedneho d?a pri?iel Aldovrandi so spravou, ?e Savonarola vyhlasil vojnu pape?ovi Alexandrovi VI. Na jese? Michelangelo dokon?il sv. Procula a rozhodol sa vrati? do Florencie. Po?kal si na ve?ierok, na ktorom sa mohol rozlu?i? s Clarissou a odi?iel domov.

Navrat do Florencie, Popolanovci (Sv. Jan, Spiaci Amor) (jese? 1495 – jun 1496) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po svojom navrate domov sa stretol s Granaccim, ktory mu oznamil, ?e rodina Popolanovcov chce, aby im urobil nejake socharske dielo. Rodinu Popolanovcov tvorili Pierovi bratranci Giovanni a Lorenzo, ktori si zmenili meno, aby znelo rovnako ako nazov ?udovej strany, a ktori sa zu?ast?ovali spravy Florencie.

Granacci k nim Michelangela priviedol a ten zistil, ?e sa u nich nachadza va??ina diel z vyrabovanej medicejskej zbierky, ktore Florencia po vyhnani Piera dala do dra?by. Lorenzo a Giovanni tieto diela odkupili. Dohodli sa s Michelangelom na soche mladeho sv. Jana, ktory odchadza kaza? na pu??, o ktoreho mali zaujem u? davnej?ie.

Ke? sa Michelangelo prechadzal ulicami Florencie, zistil, ?e sa v meste ve?mi ve?a zmenilo. Floren?ania, ktori ?ili medzi sebou v mieri od ?ias Il Magnificovho stareho otca Cosima , boli teraz rozdeleni do troch nepriate?skych skupin:

• Arrabiati (Besni) ? zamo?ni ?udia, stupenci republiky, ktori nenavideli Piera aj Savonarolu,
• Frateschi (Bieli), ku ktorym patrili aj Popolanovci ? nemali Savonarolu o ni? rad?ej ako Besni, ale museli ho podporova?, preto?e bol na strane vlady ?udu
• Palleschi (Sivi) ? stupenci Piera de' Mediciho. Florencia sa odmietla pripoji? k Talianskej lige mestskych ?tatov a hrozilo, ?e Liga dosadi k moci Piera.

Michelangelo za?al v zahrade pri palaci Popolanovcov tesa? sochu sv. Jana. Vytesal sochu patnas?ro?neho mladika bez svato?iary a bez tradi?neho vysokeho kri?a a zakryl mu len bedra. Popolanovci boli so sochou spokojni, ale sam Michelangelo nevedel, ?o ?ou chcel vlastne vyjadri?. Ke? sa raz vratil do dielne, na?iel na pracovnom stole blok mramoru a odkaz napisany Granacciho pismom: ?Pokus sa znovu!“. Michelangelo z bloku vytesal robustne, zdrave, pohanske ?es?ro?ne spiace die?a, ktore sa mu vynaralo v mysli, ke? tesal sv. Jana. Chcel ho posla? Granaccimu s odkazom: ?Vraciam, ?o som dostal, len trochu opotrebovane“, ale Lorenzo Popolano ho nahovoril, aby sochu upravil tak, aby vyzerala, akoby dlho le?ala v zemi a poslal ju do Rima, kde by Spiaceho Amora iste pokladali za anticke dielo. Lorenzo zariadil, aby sa o sochu postaral obchodnik Baldassare del Milanese, ktory s nim odi?iel do Rima, kde ho predal kardinalovi Raffaelovi Riariovi di San Giorgio, prasynovcovi niekdaj?ieho pape?a Sixta IV. a poslal za?ho Michelangelovi tridsa? zlatych florinov.

V juni pri?iel za Michelangelom sluha od Popolanovcov s odkazom, aby sa pri?iel do palaca porozprava? s hos?om Popolanovcov ? Loeom Baglionim, ktory mal zaujem o socharske diela. Vysvitlo, ?e Baglioniho poslal do Florencie jeho pan ? kardinal Riario di San Giorgio , aby na?iel sochara, ktory vytesal Spiaceho Amora. Po rozhovore s Baglionim Michelangelo zistil, ?e kardinal kupil sochu od Baldassara za dvesto florinov (Baldassare poslal Michelangelovi iba tridsa?). Baglioni Michelangelovi oznamil, ?e kardinal Riario ho na jeho odporu?anie pozyva do Rima , kde bude Michelangelo jeho hos?om.

Rim (Amor pre Jacopa Galliho, Bakchus, Pieta) (jun 1496 – jun 1500) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po prichode do Rima Michelangela prijal kardinal Riario a poveril Baglioniho, aby Michelangelovi ukazal najkraj?ie socharske diela v meste. Na druhy de? ho zobral kardinal do skladu mramoru, kde si Michelangelo vybral dvojmetrovy carrarsky blok. Riario neskor Michelangelovi navrhol, aby sa pres?ahoval do jeho palaca, ale stale mu nepovedal, aku sochu si z carrarskeho bloku ?ela vytesa?. Baglioni Michelangela varoval, aby sa nedotykal mramoru, kym mu kardinal nedovoli.

Michelangelo chcel vyu?i? prile?itos? a preto po?iadal Baglioniho, aby mu zadova?il nahe modely, ktore by mohol skicova? (vo Florencii to bolo zakazane). Baglioni mu spo?iatku posielal ?udi do jeho dielne, a neskor mu navrhol, aby s nim za?iel do kupe?ov, kde mo?e zachyti? stovky ?udi na jedno posedenie. Michelangelo chodieval s Baglionim do kupe?ov, kde skicoval nahych mu?ov. Ke? mu Baglioni navrhol, aby spolu za?li do zmie?anych kupe?ov pre obidve pohlavia, Michelangelo mu povedal, ?e ho ?enske tvary nezaujimaju, preto?e mu?ske telo je pekne pri hocijakom pohybe, ale ?enske je pekne iba vtedy, ke? je absolutne nehybne.

Jedneho d?a stretol Michelangelo na ulici Balducciho ? svojho rovesnika z Florencie, ktory ho priviedol do domu Paola Rucellaiho, bratranca florentskych Rucellaiovcov (Michelangelovej rodiny z matkinej strany). Ke? sa jedneho d?a vratil z prechadzky do palaca, na?iel tam pozvanku od Paola Rucellaiho na recepciu usporiadanu na po?es? Piera de' Medici (ktory pri?iel do Rima a sna?il sa tu zhroma?di? vojsko) a Giovanniho de' Medici . Michelangelo bol nespokojny, preto?e nemal ?iadnu pracu, a preto po?iadal Baglioniho, aby mu sprostredkoval stretnutie s kardinalom Riariom. Kardinal mu v?ak opa? nezadal ?iaden konkretny navrh na sochu a Michelangelo za?al by? ve?mi netrpezlivy. Ke? sa vratil do svojej izby, na?iel tam brata Lionarda, ktory mu oznamil, ?e ho Savonarola poslal s osobitnym posolstvom do Arezza a Perugie a teraz sa vracia do Viterba , aby v kla?tore obnovil reho?nu disciplinu. Po?iadal Michelangela o jeden florin na cestu do Viterba a bez po?akovania odi?iel. O par dni pri?iel Michelangelovi list od otca, v ktorom ho ?iadal, aby poslal domov nejake peniaze, ktorymi Lodovico splati svoje dl?oby. Michelangelo si uvedomil, ?e jeho uspory sa mi?aju a za?al e?te viac nalieha? na kardinala Riaria, no kardinal si stale nevedel najs? ?as, aby mu povedal, ?o ma z carrarskeho bloku vytesa?.

V novembri pri?iel za Michelangelom brat Buonarroto a chcel si najs? v Rime pracu. Po ty?dni vysvitlo, ?e v Rime nemaju vlnarsky cech a Rimania nechceli Floren?ana zamestna?, preto Buonarotto odi?iel naspa? do Florencie. Michelangelo sa ve?mi za?udoval, ke? jedneho d?a dostal vlastnoru?nu pozvanku od Piera de' Medici na viano?ny obed u kardinala Giovanniho. Piero mu na obede povedal, ?e mu u? odpustil jeho nelojalnos? v Bologni, preto?e sa od Contessiny dozvedel, ako Michelangelo zachranil nieko?ko umeleckych diel, ke? Floren?ania rabovali Medicejsky palac. Piero pred celou spolo?nos?ou oznamil Michelangelovi, ?e si u neho objednava ve?ku mramorovu sochu.

V re?tauracii Trattoria Toscane, kam Michelangelo ob?as s Balduccim za?iel, stretli Giuliana da Sangallo , florentskeho architekta a Lorenzovho priate?a, ktory uvadzal Michelangela do tajov architektonickeho umenia. Sangallo Michelangelovi navrhol, ?e ho predstavi kardinalovi Giulianovi della Rovere , ktory kedysi poveril Ghirlandaia, Botticelliho a Rosselliho aby vyhotovili nastenne ma?by do kaplnky jeho stryka Sixta IV.

Michelangelo za?al pochybova?, ?e mu kardinal Riario dovoli niekedy tesa? carrarsky blok, ktory mu kupil; preto za?iel za Pierom, a povedal mu, ?e sochou, ktoru mu navrhol na Giovanniho viano?nom obede by mohol by? Amor . Piero suhlasil a Michelangelo si zo svojich stale sa zmen?ujucich uspor kupil biely mramorovy blok. Ke? o par dni zase za?iel za Pierom, aby s nim podpisal zmluvu, Piero mu nazna?il, ?e svoju objednavku nemyslel celkom va?ne, ?e odchadza z Rima a na umenie nema ?as. Michelangelo bol sklamany, ale napriek tomu Amora z bloku vytesal.

Jedneho d?a sa v Rime opa? objavil Michelangelov brat Lionardo. Mal zakrvavenu tvar a roztrhany habit. Z Lionardovho nesuvisleho rozpravania Michelangelo vyrozumel, ?e mnisi vo Viterbe sa obratili proti nemu, zbili ho a vyhodili z kla?tora, preto?e sa zastaval exkomunikovaneho Savonarolu. Dal bratovi svoje posledne peniaze, aby sa Lionardo mohol vrati? do Florencie.

Kratko po Lionardovom odchode zastihol Michelangela list od otca s ne?akanou spravou ? Il Migliore, Lodovicova druha ?ena a Michelangelova nevlastna matka zomrela. Nieko?ko dni nato sa do Rima vratil Buonarotto, aby Michelangelovi oznamil, ?e Lodovico sa pre svoje dlhy dostal do sudneho sporu a hrozi mu vazenie. Michelangelo okam?ite po?iadal o prijatie u kardinala Riaria a po?iadal ho o vyplatu za to, ?e taky dlhy ?as venoval ?akaniu na jeho objednavku.

Kardinal Michelangelovi povedal, ?e sa vzdava mramoroveho bloku, ktory pre neho kupil a Michelangelovi neostavalo ni? ine, ako obrati? sa na Paola Rucellaiho, ktory mu bez urokov po?i?al dvadsa?pa? florinov. Peniaze ihne? poslal otcovi do Florencie.

Ke? Michelangelo dokon?il Amora, Balducci, ktory bol sochou nad?eny, mu navrhol, aby ho odniesol Jacopovi Gallimu, rimskemu bankarovi, u ktoreho bol Balducci zamestnany. Jacopo Galli vlastnil ve?ku zbierku antickych soch, ktoru predstihla iba zbierka kardinala Rovereho. Galli od Michelangela sochu kupil za sedemdesiatpa? dukatov. Tie? ho zaujal napad vytesa? z dvojmetroveho bloku od kardinala Riaria postavu Bakcha a navrhol Michelangelovi, aby mu na druhy de? doniesol svoje vykresy. Ke? si ich Galli prezrel, navrhol, aby sa Michelangelo nas?ahoval do jeho domu, dal si k nemu doviez? blok a vytesal z neho Bakcha, za ktoreho mu potom zaplati tristo dukatov. Michelangelo ponuku prijal a za?al si robi? na?rty. Rozhodol sa, ?e jeho socha bude jasa? rados?ou, ?e bude zachytava? plodnos? Dionyza, boha prirody a moc opojneho napoja, ktora dopomaha ?loveku smia? sa, spieva? a na chvi?u zabudnu? na smutnu stranku pozemskeho ?itia. Bakchus bude ustrednou postavou, skor ?lovek ako poloboh a pri ?om bude figurova? milu?ke sedemro?ne die?a s nohami capa, ktore ujeda zo strapca hrozna.

Michelangelo za?iel za Leom Baglionim a po?iadal ho, aby mu na?iel model ? najviac tridsa?ro?neho mladika z vy??ie postavenej rodiny s telom kedysi peknym, ale teraz na upadku od vina a zmyselnosti. Leo navrhol grofa Ghinazza, boha?a zo ??achtickeho rodu. Ke? ho Michelangelo uvidel, bol nad?eny. Grof mal hlavu pridrobnu k telu, brucho makke a tu?ne, zadok prive?ky v porovnani s hru?ou, nohy rovne a pevne sformovane ako nohy greckeho zapasnika a bezchybnu ako saten hladku poko?ku. Zachytil ho v stovkach roznych poloh.

Ke? Jacopo Galli uvidel hotove na?rty, bol nad?eny. Ke? sa spytal Michelangela, ako sa mu mo?e odv?a?i?, ten ho po?iadal, aby poslal par florinov Lodovicovi do Florencie. Jacopo zariadil, aby banka posielala Lodovicovi zopar florinov ka?dy mesiac. Ke? sa raz Michelangelo vratil z prechadzky, zistil, ?e Galliho pri?iel nav?tivi? francuzsky kardinal Groslay zo Sanzo San Dionigi. Jacopo mu Michelangela ihne? predstavil a po?iadalo ho, aby ukazal Groslayovi svojho nedokon?eneho Bakcha. O nieko?ko dni pozval Galli Michelangela na ve?eru s Groslayom. Po ve?eri Groslay Michelangelovi navrhol, aby vytesal sochu ?ivotnej ve?kosti, ktora by bola umiestena vo vyklenku v kaplnke francuzskych kra?ov v Chrame sv. Petra .

Michelangelo bol nad?eny a o ty?de? neskor za?iel za francuzskym kardinalom Groslayom, aby mu predlo?il navrhy na pietu. Groslay suhlasil a dohodol sa s Michelangelom, ?e hne? napi?e do Carrary, aby tam pre Michelangela na?li vhodny mramor. Kardinal chcel, aby za?al s pracou hne? ako privezu mramor, ale Michelangelo sa rozhodol najprv dokon?i? Bakcha.

O par dni neskor Michelangelo za?iel k Rucellaiovcom, aby si vypo?ul spravy z Florencie. Dozvedel sa, ?e exkomunikovany Savonarola odslu?il v San Marco tri zakazane om?e a vypisoval kra?om, ?tatnikom aj cirkevnym hodnostarom, u ktorych sa do?adoval napravy za svoju exkomunikaciu, pri?om neustale verejne uto?il na pape?a. Komisia vo Florencii neskor dala Savonarolu mu?i? a po jeho priznani ho vyhlasila za vinneho z kacirstva a odsudila ho na smr? obesenim. 23. maja 1498 bol fra Savonarola aj so svojimi spolo?nikmi ? fra Domenicom a fra Silvestrom obeseny a upaleny na hranici.

Koncom leta Michelangelo dokon?il Bakcha. Jacopo Galli si ho dal postavi? do zahrady, usporiadal na jeho po?es? oslavu a vyhlasil, ?e Bakchus je najkraj?ou sochou v celom Taliansku.

O par dni Michelangelo podpisal zmluvu s kardinalom Groslayom na mramorovu pietu, ktoru mal vytesa? do roka a za ktoru mal od kardinala dosta? ?tyristopa?desiat dukatov v pape?skom zlate. V zmluve Michelangela po prvy raz titulovali maestrom, na ?o bol mimoriadne py?ny. Jacopo Galli sa za?ho v zmluve zaviazal, ?e dielo bude ?kraj?ie nad v?etky mramory v Rime“.

V Rime za?ala Michelangelova slava rychlo ras?. Jacopovi znami sa chodili pozera? na Bakcha, Ruccelaiovci na Michelangelovu po?es? usporaduvali ve?ierky a Michelangelo si po mesiaci uvedomil, ?e sa musi od Jacopa ods?ahova?, aby mal u? pohanskeho Bakcha za sebou a mohol sa kone?ne venova? duchovnej piete. S Jacopovou pomocou si na?iel a prenajal maly dom na Via Sistina.

Ke? sa vratil k Galliovcom, aby si odtia? zobral v?etky svoje veci, na?iel tam brata Buonarrota. S jeho pomocou sa Michelangelovi podarilo upravi? miestnosti, ktore si prenajal. Buonarroto potom pomohol Michelangelovi zariadi? dom, chodil nakupova?, varil a upratoval. O par dni sa Buonarroto muslel vrati? do Florencie a po mesiaci mu poslal Piera Argienta, trinas?ro?neho chlapca, ktory h?adal sochara, ktory by ho vzal do u?enia. Argiento sa k Michelangelovi nas?ahoval, za?al mu vari?, upratova? a Michelangelo ho ka?dy de? po obede u?il kresli?.

Po Argientovom prichode za?al Michelangelo pracova? na hrubych na?rtoch Piety . Za?iel do ?idovskej ?tvrte a po?iadal rabina , aby mu do atelieru posielal robotnikov ? chcel Je?i?a zobrazi? ako praveho ?ida . Mariu mal zobrazi? pribli?ne tridsa?tri rokov po narodeni Krista, ale nevedel si ju predstavi? ako vy?e pa?desiatro?nu zostarnutu ?enu. V?dy si ju predstavoval mladu, tak ako sa pamatal na svoju matku. Preto je jeho Maria mlada, citliva, a pritom dos? silna, aby udr?ala v lone syna. Je?i?a zobrazil sice chudeho, ale silneho aj po smrti.

Koncom augusta roku 1499 kardinal Groslay umrel a Michelangelo Gallimu oznamil, ?e so sochou bude hotovy do konca roka. V tomto obdobi pri?iel do Rima Donato Bramante ? architekt z Urbina , ktory sa votrel do priazne kardinala Riaria a chystal sa zbura? jeden z najkraj?ich kostolov v Taliansku ? kostol San Lorenzo.

Za?iatkom roka 1500 Michelangelo dokon?uje Pietu. Ako prvy videl jeho dielo hotove Sangallo, ktory ocenil architektonicku stranku trojuholnikovej kompozicie a rovnovahu linii a hmot. Jacopo Galli vyhlasil, ?e Michelangelo splnil v?etko, k ?omu sa zaviazal v zmluve, preto?e socha je najkraj?ou mramorovou sochou aku mo?no vidie? v Rime. Ta bola kratko po dokon?eni v tichosti, bez bohoslu?ieb a po?ehnani in?talovana v bazilike sv. Petra . O par dni neskor sa Michelangelo vratil do chramu a na ?erpu prechadzajucu Marii cez prsia vyryl ozdobnymi pismenami: MICHELANGELUS BUONARROTUS FLORENT FACIEBANT ? Michelangelo Buonarroti z Florencie vyhotovil. Potom sa vratil do svojho prenajateho domu, spalil stovky pripravnych kresieb na Bakcha a Pietu a na druhy de? sa spolu s Argientom vydali na cestu do Florencie.

Navrat do Florencie (David, Svata rodina) (jun 1500 – januar 1505) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo Florencii sa v roku 1500, na oslavu steho vyro?ia su?a?e na dvere Baptisteria, rozhodli vyhlasi? su?a? na Ducciov blok. Do mesta sa po nieko?koro?nom posobeni v Portugalsku vratil Sansovino , Michelangelov niekdaj?i spoluu?e? zo zahrady Mediciovcov, ktory bol pova?ovany za jej samozrejmeho vi?aza. Kvoli tejto su?a?i sa sem v juni 1500 vracia aj Michelangelo. Jeho brat Sigsimondo posobi ako florentsky ?oldnier, Lionardo sa uchylil do kla?tora a Contessina de' Medici byva ne?aleko Fiesole po tom, ?o ju a jej mu?a vyhnali z Florencie.

Na ?ele Florencie v tom ?ase stal (ako vladnuci starosta mestskeho ?tatu) Piero Soderini , ktoreho kedysi Lorenzo Medici Il Magnifico vychoval ako najnadanej?ieho mladeho politika. Za?ali sa sem postupne vraca? umelci, ktori za Savonarolovej vlady utiekli do Milana , Benatok , Portugalska a Pari?a . Po svojom navrate si vo Florencii zalo?ili spolok ?Kotol“.

Do Florencie sa vratil aj Leonardo da Vinci , ktory si ziskal dobre meno jazdeckou sochou grofa Sforzu a milanskou freskou Posledna ve?era . Michelangelo sa s Da Vincim, ktory odi?iel z Florencie pribli?ne v roku 1482, nikdy nestretol. Ke? po?ul, ?e sa o ?om hovori ako o najlep?om talianskom maliarovi, i?iel sa do kostola Santissima Annunziata pozrie? na Leonardov obraz Panna Maria s die?a?om a sv. Anna. Okrem toho tam narazil aj na skicu nahej mu?skej postavy a pri poh?ade na ?u si bol takmer isty, ?e Leonardo pitve.

Mesto vyhlasilo Leonarda za vi?aza v su?a?i o Ducciov blok, ale Leonardo objednavku okam?ite odmietol; socharstvo pova?oval za ni??iu formu umenia, vhodnu iba pre remeselnikov. Michelangelo bol tymto vyrokom ve?mi pobureny. Jacopo Galli Michelangelovi vybavil objednavku na patnas? malych soch pre rodinny oltar Piccolominiovcov (vyhotoveny Androm Bregnom). Sochy mali by? hotove do troch rokov a Michelangelo sa v zmluve zaviazal, ?e tri roky neprijme inu objednavku. Bol v?ak ve?mi sklamany, ?e tri roky bude tesa? iba male, uplne oble?ene so?ky. Za?al preto rozmy??a? nad Davidom , ktoreho chcel vytesa? v pripade, ?e by ho vlnarsky cech poveril urobi? sochu z Ducciovho bloku. Chodil po Florencii, pozeral si v?etkych Davidov a zistil, ?e v?etci jeho predchodcovia zobrazili Davida ako mladeho chlapca, ktory by nebol schopny hrdusi? levy a medvede, alebo zabi? Golia?a , ktoreho hlava mu le?ala pri nohach. Florentski sochari sa za?ali postupne vzdava? zameru uchadza? sa o Ducciov blok, preto?e pod?a ich nazoru sa vzh?adom na hlboky zarez v jeho strede z neho nedala vytesa? ?iadna socha. Z Rima pri?la zmluva na sochy pre Piccolominiovcov a obsahovala sta?, ktora Michelangela mimoriadne poburila: mal dokon?i? prvu sochu ? postavu sv. Franti?ka , ktoru nedokon?il Pietro Torrigiani . Michelangelo 19. jula 1500 zmluvu podpisal, na?iel si diel?u, znova k sebe zavolal Argientina a za?al pracova? na sochach.

Najprv vytesal sv. Pavla a sv. Petra a koncom jula odi?iel do Sieny , aby tam dokon?il Torriganiho sv. Franti?ka. Hne? po navrate do Florencie po?ho poslal Soderini, aby mu oznamil, ?e veduci vlnarskeho cechu a Domu sa mu rozhodli zveri? Ducciov blok.

Lodovico bol ve?mi nespokojny, ?e Michelangelo za Davida dostane iba sto?tyridsa??tyri florinov (?es? florinov za ka?dy mesiac po?as dvoch rokov). Michelangelo si po rozhovore s bratom Buonarrotom uvedomil, ?e ?ivi celu rodinu.

Granacci usporiadal na Michelangelovu po?es? oslavu, na ktoru pozval v?etkych dvanas? ?lenov Kotla, Ghirlandaiov atelier, u??ov z byvalej Medicejskej zahrady a ve?a inych ?udi. Roselli (maliar, ktoreho atelier superil s Ghirlandaiovym), ?len Kotla, bol taky chory, ?e ho museli prinies? na nosidlach a kratko pred svitanim Michelangelovi oznamil, ?e sa v jeho prospech vzdava ?lenstva v Kotli. Michelangelo si na oslave vypo?ul Leonarda, ktory hovoril o tom, ako poh?da socharstvom a rozhodol sa, ?e mu doka?e opak.

Michelangelo si prevzal Ducciov blok a za?al rozmy??a? nad Davidom. David musi by? pod?a jeho predstavy v?eobecnej?ou postavou, ktora bude vyjadrova? odvahu. Rozhodol sa, ?e ho zobrazi pred bojom s Golia?om a v zime za?al tesa?. Pracoval cez de? aj v noci, prestal sa stretava? so svojimi priate?mi a chodi? na stretnutie Kotla. Po piatich mesiacoch prace priviedol Soderini do Michelangelovho atelieru ?estnastich ?lenov vyborov, ktory si pozreli nedokon?eneho Davida a rozhodli sa, ?e za? Michelangelovi vyplatia ?tyristo florinov.

V lete sa Michelangelo od Soderiniho dozvedel, ?e francuzskemu mar?alovi Pierrovi de Rohan, sa v dobe, ke? bol vo Florencii (v roku 1494) zapa?il Donatellov bronzovy David, ktory v tej dobe zaujimal ?estne miesto na nadvori Medicejskeho palaca, a rad by mal aj on takeho. Soderini Michelangela po?iadal, aby urobil kopiu.

Koncom aprila roku 1503 pozval Soderini Michelangela na obed, kde mu oznamil, ?e Stavebna hu? domu Santa Maria del Fiore si u?ho objednava sochy dvanastich apo?tolov v nad?ivotnej ve?kosti, ktorych by mal vytesa? za dvanas? rokov. Odmenou za tuto pracu mal by? dom s atelierom, ktory by Michelangelovi postavili pod?a jeho vlastneho navrhu. Za ka?du dokon?enu sochu by bola na Michelangela prepisana dvanastina domu a po dokon?eni celej objednavky by mu patril cely dom. Michelangelo napriek zavazku na najbli??ich dvanas? rokov zmluvu podpisal. V tom ?ase tie? dal u zlieva?ov odlia? kopiu Donatellovho bronzoveho Davida.

Jedneho d?a Michelangela nav?tivil Angolo Doni - sused, ktoreho poznal od detstva - a po?iadal ho, aby pre?ho nama?oval obraz Svatej rodiny, ako svadobny dar pre jeho snubenicu Maddalenu Strozzi (rodi?ia Maddaleny kedysi kupili Michelangelovho Herkula). Michelangelo napriek tomu, ?e maliarstvo nebolo jeho remeslom, napokon suhlasil. Nama?oval Donimu Svatu rodinu sediacu v trave a v pozadi ?iestich nahych mladikov sediacich na mure. Doni bol z obrazu sklamany, ale ke??e Maddalena po obraze od Michelangela tu?ila, vyplatil mu za? dvojnasobok povodnej sumy, sto?tyridsa? florinov.

Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte .

V auguste 1503 zomrel pape? Alexander VI. a 22. septembra sa siensky kardinal Piccolomini stal pape?om Piom III. Michelangelo sa obaval, ?e pape? donuti Soderiniho, aby ho uvo?nil so zmluvy na Obra ? Davida, kym nedokon?i zvy?nych jedenas? postav pre oltar Piccolominiovcov, a preto za?al na Davidovi pracova? e?te usilovnej?ie. Pape? Pius III. v?ak po nieko?kych mesiacoch vladnutia nahle umrel a za pape?a bol zvoleny kardinal Rovere, ktory prijal meno Julius II. V tomto obdobi Leonardovi da Vincimu zadali objednavku na fresku v sale, v ktorej zasadal Soderini a Signoria (Rada), ktora vladla Florencii. Da Vinci mal za tuto pracu dosta? desa? tisic florinov. Michelangelo prave pracoval na poslednej ?asti Obra ? na Davidovej hlave.

Za?iatkom januara 1504 sa Florencia dozvedela, ?e Piero de´ Medici, ktory bojoval vo francuzskej armade (dufal, ?e ?udovit XII. mu pomo?e doby? Florenciu) sa po?as bojov utopil v rieke Garrigliano.

Koncom januara Soderini zvolal florentskych umelcov, aby rozhodli o umiestneni Obra ? Davida. Florentski umelci a nieko?ko ?lenov Signorie rozhodlo, ?e David bude umiestneny na miesto, kde dovtedy stala Donatellova Judita , pred Palazzo della Signoria . David bol Floren?anmi prijaty s nad?enim a Michelangelo bol na svojho Obra pravom py?ny.

Jedneho d?a Michelangelo dostal list z Rima. Bol to list od Jacopa Galliho v ktorom mu Jacopo posielal zmluvu podpisanu bratmi Mouscronovcami, ktori si u neho objednavali Madonu s die?a?om pod?a jeho vlastnej predstavy. Jacopo Michelangelovi tie? napisal, ?e Piccolominiho dedi?ia, od neho po?aduju, aby do dvoch rokov dokon?il so?ky pre oltar Piccolominiovcov.

Bezprostrednou reakciou na Davida bola nav?teva Bartolomea Pittiho, ktory Michelangelovi oznamil, ?e si so ?enou zakladaju umelecku zbierku a rad by vlastnil nejake dielo od Michelangela. Michelangelo mu s?ubil, ?e by pre neho mohol vytesa? dielo podobne svojmu pravemu dielu ? reliefu Madona so schodmi a Pitti nad?ene suhlasil.

Michelangelo za?al kresli? navrhy na svoj novy dom, ktory bol v kratkom ?ase postaveny.

Michelangelovi sa vo vlastnom atelieri ve?mi dobre pracovalo, zhotovil voskovy model na Bruggesku madonu (pre bratov Mouscronovcov), na?rty na basrelief Madona s die?a?om pre Pittiovcov , predbe?ne kresby na Apo?tola sv. Matu?a do Domu a opilovaval bronzoveho Davida pre francuzskeho mar?ala. Ke? pri?iel z Carrary mramor za?al tesa? Bruggesku madonu. Zobrazil ju ako ve?mi smutnu ?enu, ktora u? tu?i, ?o sa stane s jej synom. Po jej dokon?eni za?al pracova? na Madone pre Pittiovcov ? prvykrat sa podujal vytesa? okruhlu plastiku. Pittiovci boli reliefom nad?eni.

V nasledujucich mesiacoch prijala Florencia Obra ? Davida za svoj symbol. Jedneho d?a Pittiovci poslali k Michelangelovi Tadea Taddeiho, florentskeho intelektuala a milovnika umenia, ktory Michelangela prosil, aby aj jemu vytesal ?medailon“, tak ako Pittiovcom. Michelangelo suhlasil.

V tomto obdobi Michelangelovi napisal z Rima architekt Giuliano de Sangallo (ktory do Rima odi?iel na pozvanie pape?a Julia II.) a upozor?oval Michelangela, ?e ho pape? ?oskoro povola do Rima.

V maji 1504 Leonardo da Vinci po upozorneni Signoriou za?al pracova? na freske. Temou mala by? bitka pri Anghiari a Leonardov pripravny karton zo?al ve?ky uspech. Umelci, aj oby?ajni ?udia sa hufne hrnuli do Leonardovho atelieru v Santa Maria Novella, kde karton ?tudovali, obdivovali a kopirovali. Leonardovi odsuhlasili na jeho fresku polovicu steny vo ve?kej sale Signorie a Michelangelo sa rozhodol, ?e jemu musia zada? druhu polovicu. Za?iel za Soderinim a poprosil ho, aby jeho po?iadavku predniesol na najbli??om zasadnuti Signorie. Michelangelo si pre svoju fresku vybral vyjav, ktory sa odohral v Casine, ne?aleko Pisy, kde sa florentske vojska za horuceho letneho d?a utaborili na brehu Arna. Vojaci sa citili bezpe?ni pred utokom, a preto poskladali ?a?ke brnenia, kupali sa v Arne, alebo opa?ovali na brehu, ke? na nich zrazu zauto?ili Pisania. Michelangelo s hotovymi na?rtmi znova za?iel za Soderinim, ktory mu s?ubil, ?e mu objednavku vymo?e. Signoria nakoniec Michelangelovi zadala objednavku za tritisic florinov (ani nie tretinu z toho, ?o mal za svoju fresku dosta? Leonardo) a Michelangelo sa pustil do kartonu na fresku Kupa?i. Na novy rok roku 1505, v rekordnom ?ase tri mesiace karton na fresku dokon?il. Medzi obdivovate?mi kartonu bol aj vtedy dvadsa?jedenro?ny Raffael Sanzio (Santi), ktoreho priviedol Tadeo Taddei.

Kratko po dokon?eni kartonu, v dobe, ke? sa ho Michelangelo chystal prenies? ako fresku na stenu vo ve?kej sale, pri?iel z Rima odkaz, ?e pape? Julius II. si ?ela, aby Michelangelo ihne? pri?iel do Rima a na cestu posiela sto florinov.

Rim a pape? Julius II. (Bronzovy Julius II., klenba Sixtinskej kaplnky) (februar 1505 – 1513) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Michelangelo spravu oznamil Soderinimu, ktory rozhodol, ?e obe zmluvy (zmluva na dvanas? apo?tolov a zmluva na fresku) musia by? odlo?ene a Michelangelo musi okam?ite odcestova? do Rima.

Po prichode do Rima Michelangelo nav?tivil Jacopa Galliho a dozvedel sa, ?e Jacopo je ?a?ko chory. Po par d?och Michelangelovho pobytu v Rime ho prijal pape? a oznamil mu, ?e chce, aby pre neho Michelangelo vytesal ve?kolepy nahrobok s mno?stvom mramorovych soch.

Michelangelo za?al rozmy??a? nad nahrobkom a o nieko?ko ty?d?ov predlo?il pape?ovi na?rty pribli?ne ?tyridsiatich soch ? Moj?i?a, Rachel, Ley, Rut, anjelov, apo?tola Pavla, sochu pape?a a nieko?ko nahych otrokov. Pape? na?rty schvalil a poslal Michelangela so Sangallom (ktory bol v tej dobe hlavnym pape?ovym architektom) a s Bramantem (?al?i pape?ov architekt) do Chramu sv. Petra najs? pre nahrobok vhodne miesto. Ke? zistili, ?e na tak monumentalny nahrobok nie je v chrame dos? miesta, Sangallo navrhol, aby sa kvoli nemu dala postavi? uplne nova stavba. V tychto d?och Jacopo Galli po dlhej a ?a?kej chorobe umrel.

Michelangelo odi?iel do Carrary, najs? na nahrobok vhodny mramor a vratil sa a? na novoro?nu recepciu k roku 1506.

Po navrate zistil, ?e Bramante odhovoril pape?a od stavby kaplnky pre nahrobok a na mieste, ktore pre ?u so Sangallom vybrali sa bude stava? novy Chram sv. Petra, na ktory bude vyhlaseny konkurz. Pape? dal Michelangelovi k dispozicii dom na Piazza San Pietro a odmietol mu da? viac ako tisic dukatov (peniaze, ktore Michelangelo minul na nakup mramoru), kym neuvidi hotovu prvu sochu. Ke? lode priviezli mramor, Michelangelo zobral k sebe tesara Cosima, ktory mu pomohol postavi? dreveny model prvych dvoch poschodi nahrobku.

V marci pape? vyhlasil vi?aza konkurzu na novy Chram sv. Petra, ktorym sa stal urbinsky architekt Bramante. Michelangelo to spo?iatku nevedel pochopi?, bol presved?eny, ?e vi?azom sa mal sta? Sangallo, pape?ov uradny architekt, ke? mu v?ak Leo Baglioni ukazal navrhy oboch architektov, uvedomil si, ?e pape? rozhodol spravodlivo ? Bramantov navrh bol neporovnate?ne lep?i ako Sangallov. Su?as?ou Bramanteho navrhov bol v?ak plan, ktory sa Michelangelovi vobec nepa?il ? zbura? stary Chram sv. Petra a uvo?ni? tak miesto pre novy.

V maji mala pris? z Carrary ?al?ia zasielka mramoru a Michelangelo sa rozhodol zajs? za pape?om a po?iada? ho o ?al?ie peniaze. Pape? Michelangela nieko?kokrat odmietol prija? (Leo Baglioni Michelangelovi prezradil, ?e Bramante pape?ovi nahovoril, ?e nahrobok by mu mohol prinies? ne??astie a privola? jeho smr?).

Ke? ho stra? jedneho d?a na pape?ov prikaz odmietla pusti? do pape?skeho palaca Michelangelo stratil trpezlivos? a vydal sa na cestu do Florencie. V Siene ho dostihol Leo Baglioni so skupinou piatich ?lenov pape?skej stra?e a oznamil mu, ?e pape? mu prikazuje, aby sa okam?ite vratil do Rima. Michelangelo sa odmietol vrati? a pokra?oval v ceste do Florencie.

Po navrate za?iel Michelangelo do Ve?kej saly palaca Signorie, aby sa pozrel, ako pokra?uje Leonardo da Vinci v praci na svojej freske Bitka pri Anghiari. Ke? pri?iel do saly zistil, ?e Leonardova freska je uplne zni?ena. Soderini mu vysvetlil, ?e Leonardo chcel pou?i? starodavnu metodu enkaustiky, do omietky pridal vosk a ke? po dokon?eni nechal fresku su?i? oh?om, vosk sa roztopil a farby stiekli. Michelangelo bol Leonarda nav?tivi? v jeho dome a vyjadril mu svoju ?utos? nad tym, ?o sa stalo.

O dva dni neskor po Michelangela poslal Soderini, aby mu oznamil, ?e dostal od pape?a list: ak Signoria neprinuti Michelangela okam?ite sa vrati? do Rima, Florencia strati pape?ovu pontifikalnu priaze?. Michelangelo sa odmietol vrati?, ale za?iatkom jula si ho Soderini nechal zavola? znovu, a povedal mu, ?e dostal od pape?a list, v ktorom mu oznamuje, ?e sa na Michelangela nehneva, a ?e sa nemusi ba? a ma sa ihne? vrati? do Rima. Koncom augusta odi?iel pape? z Rima, dobyl Perugiu a vpochodoval do Bologne. Michelangelo si uvedomil, ?e prehral a novembri odi?iel do Bologne, aby sa pomeril s pape?om. Michelangelo svoj pobyt v Bologni vyu?il, a nav?tivil starych priate?ov ? Aldovrandiho a Clarissu.

Pape? prijal Michelangelovo ospravedlnenie a oznamil mu, ?e si ?ela, aby pre neho Michelangelo odlial bronzovu sochu s jeho podobiz?ou do vonkaj?ieho vyklenku Chramu sv. Petronia v Bologni. Michelangelo bol sklamany, ale na pape?ove naliehanie vyhotovil na?rty a po ich schvaleni nakupil material a poslal do Ferrary po Argienta a do Florencie po dvoch zlieva?ov. Na Via de´Toschi si prenajal dom, nakupil si stary nabytok a za?al pracova? na bronzovej soche pape?a Julia II.

Ke? Michelangelo poslal jedneho zo zlieva?ov kupi? vosk, zistil, ?e ho oklamal a bol nuteny oboch zlieva?ov prepusti?. Pred ve?kou nocou pape? naposledy schvalil voskovy model a odi?iel aj so svojim vojskom spa? do Rima. V maji Michelangelo poslal po florentskeho zlieva?a ? majstra Bernardina a v juni sa pokusili sochu odlia?. Po pas socha vy?la vyborne, ale druha polovica nevytvorila zliatinu. Michelangelo sa v?ak nevzdal a spolu s Bernardinom sa pokusili sochu odlia? e?te raz. Druhy pokus bol uspe?ny a Michelangelo sa pustil do opilovavania a le?tenia sochy.Uprostred februara bola socha in?talovana do vyklenku nad Della Querciovym portalom a Michelangelo odi?iel do Florencie, kde dokon?oval apo?tola sv. Matu?a. Na radu Soderiniho poprosil otca, aby spolu za?li k notarovi, kde Lodovico s nevo?ou podpisal Michelangelove zakonne osamostatnenie.

Po par ty?d?och ho pape? opa? povolal do Rima a oznamil mu, ?e si ?ela, aby Michelangelo vyzdobil freskami klenbu Sixtinskej kaplnky (pomenovanu pod?a Juliovho stryka pape?a Sixta IV.) Michelangelo protestoval, ale pape? mu s?ubil, ?e sa po dokon?eni fresiek bude moc? vrati? k praci na nahrobku a Michelangelovi neostavalo ni? ine, ako suhlasi?. Michelangelo napisal Granaccimu, aby mu pomohol zorganizova? bottegu a nas?ahoval sa do domu, ktory pri svojom nahlom uteku z Rima pred dvoma rokmi opustil. V maji podpisal s pape?om zmluvu a kratko nato pri?iel do Rima Granacci, ktory sa s Michelangelom dohodol na maliaroch, odi?iel do Florencie a v septembri sa vratil s celou bottegou.

V oktobri za?ali v?etci pracova? v Sixtinskej kaplnke. Koncom decembra, ke? bola vyma?ovana sedmina klenby si Michelangelo uvedomil, ?e pape? bude s vysledkom sice spokojny, ale on si nikdy neodpusti, ?e klenba je iba priemernym dielom, ktore neprinieslo umeniu ni? nove. Na novy rok dostal napad ? in?pirova? sa Genezou a nama?ova? na klenbu stvorenie sveta. Za?iel za pape?om a oznamil mu svoj plan. Pape? suhlasil a Michelangelo sa pustil do navrhov na klenbu Sixtinskej kaplnky. Michelangelo za?al ma?ova? potopu. Na konci prveho ty?d?a v?ak zistil, ?e freska je pokryta ples?ou a i?iel pape?ovi oznami?, ?e nepochodil. Pape? Michelangela upokojil a poslal do kaplnky Sangalla, aby zistil, ?o sa da robi?. Sangallo poprezeral fresky a oznamil Michelangelovi, ?e chyba je v tom, ?e rimske vapno neschne tak rychlo ako florentske a posta?i par dni a plese? zmizne. Michelangelo sa vratil k praci na freskach, ale jeho priate? Sangallo sa chystal vrati? do Florencie. Bramante si uplne ziskal pape?ovu priaze? a Sangallo u? nedostaval v Rime ?iadne objednavky. Michelangelo dostaval listy od otca o od bratov, v ktorych ?iadali neustale viac a viac pe?azi.

V tomto obdobi pri?iel do Rima na pape?ovo pozvanie Raffaello Sanzio a pape? mu zadal fresky v Stanziach ? izbach jeho bytu. Bramante za?al ruca? Chram sv. Petra a uvo??ova? tym miesto pre novy. Michelangelova Pieta bola na ?as pres?ahovana do susednej kaplnky. Jedneho d?a Michelangelo zistil, ?e Bramante a Raffael chodia v noci tajne do Sixtiny kopirova? jeho fresky a po?iadal pape?a, aby Bramante odovzdal k?u?.

Michelangela si dala zavola? Piccolominiho neter a po?iadala ho, aby vytesal zvy?nych jedenas? soch pre oltar Piccolominiovcov.

Jedneho d?a Michelangela zastihla ne?akana sprava ? brat Lionardo umrel v kla?tore v Pise. Michelangelo sa prestal styka? s ?u?mi, chodi? na nav?tevy a venoval sa iba praci na freskach.

V juni 1510, pribli?ne rok a dva mesiace po za?ati dokon?il prvu polovicu klenby. Pape? sa pri?iel pozrie? do kaplnky a pohadal sa s Michelangelom, preto?e odmietol da? dole le?enie a ukaza? hotovu polovicu klenby ?u?om. Nazlosteny pape? udrel Michelangela palicou po pleci a urazeny Michelangelo odi?iel. Bol rozhodnuty znova utiec? z Rima, ale nav?tivil ho pape?ov komornik, ktory mu priniesol pa?sto dukatov a pape?ovo ospravedlnenie. Le?enie bolo s?ate a kaplnka na par dni spristupnena verejnosti, ale jediny, kto sa pri?iel Michelangelovi pokloni? bol vtedy dvadsa?sedemro?ny Raffaello Sanzio .

Dva dni po odhaleni fresiek odi?iel pape? na ?ele svojho vojska vyhna? Francuzov zo severneho Talianska a doby? Ferraru. Pape? Michelangelovi nenechal vyslovne povolenie postavi? naspa? le?enie a za?a? pracu na druhej polovici klenby, a preto jedneho d?a odi?iel za pape?om do Bologne, kde v?ak zistil, ?e pape? je ve?mi zaneprazdneny vojnou a nemo?e ho prija?. Cestou spa? sa Michelangelo zastavil vo Florencii a nav?tivil choreho brata Buonarrota. Po jeho navrate do Rima ho nav?tivil pape?ov kronikar, ktory mu odovzdal peniaze na stavbu noveho le?enia a povolenie pokra?ova? v praci.

Pape?ske vojsko bolo porazene a Julius II. sa ako najnenavidenej?i ?lovek v celom Taliansku vratil do Rima. Michelangelo sa v Sixtine sna?il napredova? e?te rychlej?ie, preto?e tu?il, ?e sa bli?i pape?ov koniec. Pape? po svojom prichode za?iel do kaplnky a vyjadril spokojnos? s Michelangelovou pracou. V zime 1512 pape? opa? nav?tivil Sixtinu a oznamil Michelangelovi, ?e chce, aby bola klenba ?o najskor hotova, preto?e na Sviatok v?etkych svatych chce v kaplnke odslu?i? om?u. Michelangelo fresky urychlene dokon?il, dal s?a? le?enie a v danom termine bola klenba odhalena.

Mediciovski pape?i (1513 – 1534) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nieko?ko mesiacov po odhaleni fresiek pape? umrel. Novym pape?om sa stal Giovanni de´ Medici, ktory prijal meno Lev X.

Michelangelo si za peniaze, ktore mu Julius II. vyplatil tesne pred smr?ou, kupil novy dom a za?al kresa? tri giganticke bloky carrarskeho mramoru (po ktore ho do Carrary poslal v roku 1505 pape? Julius II.) naraz ? Moj?i?a a dvoch heroickych otrokov (Hrdinsky a Umierajuci otrok).

Rozhodol sa, ?e Moj?i? bude dva a pol metra vysoka, mohutna postava v sediacej polohe s jednou nohou vysunutou prudko dozadu a s kamennymi tabu?ami pod pazuchou. Pape? Lev X. vyu?il svoj vplyv a presved?il dedi?ov rodu Rovere (dedi?ia Julia II.), aby s Michelangelom uzavreli spravodlivej?iu zmluvu a poskytli mu viac ?asu a pe?azi.

Sixtinska kaplnka mala podobny ohlas ako kedysi odhalenie Davida vo Florencii ? do Rima prichadzali umelci, aby si mohli prezrie? sixtinske fresky a vyhlasovali Michelangela za ?u?ite?a sveta“.

Vo Florencii za?al vladnu? Giuliano de´ Medici a Michelangelo sa od Granacciho dozvedel, ?e vladne dobre a rozumne, ako kedysi jeho otec Il Magnifico. To sa v?ak nepa?ilo bratrancovi Giuliovi, ani pape?ovi Levovi (bratovi Giuliana de´ Medici), ktory Giuliana po kratkom ?ase odvolal a dal ho menova? rimskym baronom.

Cez zimu pri?iel do Rima na Giulianovo pozvanie Leonardo da Vinci , ktory Michelangelovi povedal, ?e freskami v Sixtinskej kaplnke doviedol anatomicke maliarstvo k dokonalosti.

Na jar zomrel Bramante a pape? dal do Rima zavola? Giuliana de Sangallo (otcovho ob?ubeneho architekta), ktory po Bramantem prevzal stavbu noveho Chramu sv. Petra.

Michelangela nav?tivili Metello Vari dei Porcari a Bernardo Cencio a po?iadali ho, aby pre kostol Santa Maria sopra Minerva vytesal sochu Vzkriesenie Krista, na ktorej bude, vzh?adom na zmluvu s Roverovcami, pracova? vo vo?nom ?ase.

Rodina Michelangela neustale ?iadala o ?al?ie peniaze, ktore im bez slova posielal. Giuilano de Sangallo jedneho d?a ochorel a umrel po?as prevozu do Florencie. Hlavnym architektom Chramu sv. Petra a celeho Rima sa stal Raffael Sanzio.

Contessina ochorela a dala si zavola? Michelangela do svojho palaca. Vtedy ju Michelangelo videl naposledy ? o par dni umrela. Jej smr? Michelangelom ve?mi otriasla.

Michelangela si nechal v tychto d?och zavola? pape? Lev X. a oznamil mu, ?e chce, aby pre Mediciovcov vytvoril prie?elie rodinneho kostola San Lorenzo. Michelangelo ho prosil, aby mu dal e?te dva roky, aby si splnil svoje zavazky vo?i rodine Rovere a dokon?il nahrobok Julia II., ale pape? bol neoblomny a ihne? poslal Michelangela do Carrary, najs? vhodny mramor. Z Florencie pri?la sprava, ?e brat Buonarroto sa o?enil. Michelangelo odi?iel do Carrary, kde stravil zvy?ok roka h?adanim dokonaleho mramoru. Za?iatkom roka sa v?ak prace v lomoch zastavili a Michelangelo sa vratil do Rima. Po navrate za?al pracova? na navrhoch na prie?elie.

Pape? Lev X. Michelangelovi oznamil, ?e nechce, aby bol mramor z Carrary, ale z lomov v Pietrasante . O Pietrasante sa hovorilo, ?e je tam najlep?i mramor na svete, ale e?te nikdy sa nikomu nepodarilo vy?a?i? odtia? ani jeden blok mramoru ? neviedla tam nijaka cesta a ani rimskym in?inierom sa nepodarilo Pietrasante spristupni?. Lev Michelangela poveril, aby si i?iel obzrie? vrchol Monte Altissimo v Pietrasante a podal mu spravu o tom, ?o zistil. Michelangelo sa vratil do Carrary a za?al nakupova? mramor. Po par d?och dostal od pape?a spravu, aby sa ihne? vydal do Pietrasante. Ke? tam dorazil, zaplatil si sprievodcu a vydal sa na cestu na Monte Altissimo, kde zistil, ?e chyry o mramore su pravdive ? mramor bol dokonaly, ale Michelangelo si uvedomil, ?e vies? cestu na Monte Altissimo je takmer nemo?ne.

Na jar sa Michelangelo vratil do Florencie, aby mohol oslavi? narodenie Buonarrotovej prvej dcery Francescy (Cecca) a kupil si pozemok na novy priestranny atelier. Nieko?ko ty?d?ov pracoval na novych navrhoch na prie?elie, ale napriek tomu, ?e sa pape?ovi tieto navrhy pa?ili, neposlal Michelangelovi ?iadne peniaze.

Jedneho d?a, ke? Lodovico ?iadal od Michelangela ?al?ie peniaze, syn sa po prvy raz vzoprel otcovi. Urazeny Lodovico odi?iel z domu a za?al o Michelangelovi roz?irova?, ?e ho vyhnal. Michelangelo sa mu ospravedlnil a poprosil ho, aby sa vratil.

Jedneho d?a Michelangela nav?tivil Grannaci a oznamil mu, ?e jeho karton na fresku Kupa?i zmizol.

Michelangelo sa sustredil na prie?elie , vyhotovil model a podpisal s pape?om zmluvu na ?tyridsa?tisic dukatov (pa?tisic dukatov ro?ne po dobu osmich rokov). Pape? dal v?ak Michelangelovi podmienku ? cele prie?elie musi by? z mramoru z Pietrasante. Po svojom navrate do Carrary sa na piazze zhroma?dil carrarsky ?ud, ktory sa bal, ?e ich otvorenie lomov v Pietrasante zruinuje. Ke? Michelangelo vy?iel na piazzu, ?udia po ?om za?ali hadza? mramor a jeden kus ho zasiahol do ?ela. Na druhy de? Michelangelo odi?iel do Pietrasante.

V nasledujucich d?och Michelangelo na?iel pracovnu ?atu a u?il kamenarov lama? mramor. Po nieko?kych ty?d?och pri?iel do Pietrasante stavite? Bocca, ktory mal postavi? cestu k Monte Altissimo, ale Michelangelo sa s nim nezhodol a rozhodol sa, ?e postavi cestu sam. V polovici septembra, ke? u? kamenari na ?ele s Michelangelom lamali mramor, sa pri nakladani stalo ne??astie ? ve?ky mramorovy blok sa skotu?al a zabil jedneho z Michelangelovych mladych pomocnikov. Pracu v lomoch zastavili a Michelangelo odi?iel do Florencie a pokra?oval v stavbe svojho noveho domu. Neskor sa aj s kamenarmi vratil do Pietrasante, kde sa zase za?ala praca v lomoch. Praca sa darila a po par ty?d?och bol nalamany dostato?ny po?et krasnych mramorovych blokov, ale Michelangela odvolali a prikazali mu pris? do Florencie.

Kardinal Giulio de´ Medici mu oznamil, ?e plany na prie?elie San Lorenzo sa ru?ia a vylamany mramor bude pou?ity na predla?denie Domu (Duomo). Michelangelo bol zni?eny, ale vzchopil sa a rozhodol sa, ?e za?ne pracova? vo svojom novom florentskom atelieri.

Michelangelo sa rozhodol splni? zmluvu, ktoru pred nieko?kymi rokmi uzavrel v Rime a vytesa? jednoduchu sochu vzkrieseneho Krista. Hotovu sochu mal posla? do Rima, a preto nechal blanu medzi ?avym ramenom a hru?ou a oboma nohami a nevypracoval podrobne vlasy, aby sa socha cestou nepo?kodila. V tomto obdobi umrel vo Francuzsku Leonardo da Vinci.

Michelangelo sa pustil do ?tyroch dvaatri?tvrtemetrovych blokov, ktore mali by? su?as?ou nametu otrokov na nahrobku Julia II. Nemali to by? ?tyri osobitne postavy, ale ?asti jednotneho celku: driemajuci Mlady obor, Prebudzajuci sa obor, Atlas, ktory dr?i na svojich pleciach cely svet a stary Bradaty obor. Michelangelo pracoval na otrokoch a? do jari, kym ho pape? Lev a kardinal Giulio nepo?iadali, aby s pracou prestal a vytesal sochy na nahrobky ich otcov, Lorenza (Il Magnifica) a Giuliana de´ Medici. Michelangelo spo?iatku odmietal, ale na pape?ove naliehanie nakoniec suhlasil. Vypracoval navrhy na dva sarkofagy, na ka?dom dve le?iace alegoricke postavy, ktore predstavuju ?ivotny cyklus ?loveka ? Svitanie, De?, Ve?er (Sumrak) a Noc a navrh soch oboch Mediciovcov a Panny Marie s die?a?om na stenu oproti oltaru. Pape? tieto Michelangelove navrhy prijal a poveril Michelangela aj architektonickymi pracami na kaplnke Mediciovcov, v ktorej mali by? nahrobky neskor umiestnene.

Koncom novembra sa pape? Lev X. vratil z po?ova?ky prechladnuty a prveho decembra 1521 u? le?al vo Vatikane m?tvy. Jeho nastupcom sa stal Hadrian VI.

Roverovci, podporovani novym pape?om sa rozhodli za?alova? Michelangela za nesplnenie zmluvy ? Michelangelo v stanovenom termine nestihol dokon?i? sochy na nahrobok Julia II.

Po dvadsiatich dvoch mesiacoch Michelangelovej uzkosti a strachu z buducnosti pape? Hadrian VI. umrel a novym pape?om sa stal Giulio de´ Medici, ktory prijal meno Klement VII. a hne? po svojom korunovani poveril Michelangela, aby pokra?oval v praci na kaplnke. Pape? Klement Michelangelovi udelil do?ivotny dochodok ? pa?desiat dukatov mesa?ne a prehovoril Roverovcov, aby odstupili od sudneho sporu a pristali na jednoduch?i nahrobok Julia II., ktory by tvorila jedina stena, na ktoru mal Michelangelo okrem Panny a pape?a u? v?etky ostatne sochy hotove.

Pape? Klement zadal Michelangelovi ?al?iu objednavku ? vystavbu kni?nice na medicejske rukopisy a knihy ( Kni?nica Mediciovcov ).

Michelangelo nakreslil predbe?ne na?rty a za?al pracova? na prvych ?tyroch sochach na nahrobok Mediciovcov ? Svitanie, Sumrak, Panna Maria s die?a?om a Lorenzo de´ Medici a neskor aj na zvy?nych troch sochach ? De?, Noc a Giuliano de´ Medici.

V tomto obdobi sa vzburili Floren?ania, chceli vyhna? Mediciovcov a znova nastoli? Florentsku republiku. Pape? Klement musel ujs? do pevnosti Sant´Angelo, lebo Rim zaplavila nemecka, ?panielska a talianska armada, ktora rabovala a pusto?ila mesto.

Michelangelo za?al tesa? Vi?azstvo , ktore povodne zamy??al umiestni? na Juliov nahrobok. Socha vi?azstva sa vynorila v podobe klasickeho, dobre stavaneho greckeho mladika. Floren?ania zvi?azili a bola znovu nastolena Florentska republika na ?ele s gonfalonierom Niccolom Capponim a Signoriou. Po siedmich mesiacoch sa pape?ovi Klementovi podarilo utiec? do Orvieta. Florenciu zachvatila morova epidemia, zomreli tisicky ?udi a medzi nimi aj Michelangelov brat Buonarroto.

Mor ustupil a ?udia sa za?ali vraca? do mesta. Pape? Klement sa v Rime znova dostal k moci, zhroma?dil vojsko a rozhodol sa zauto?i? na Florenciu. Michelangela povolali pred Signoriu a prikazali mu postavi? pevne kamenne opevnenie na ju?nej strane mesta. Po dokon?eni opevnenia Michelangela zvolili za generalneho guvernera opevneni a poslali ho skontrolova? opevnenie v Pise a Livorne a neskor aj vo Ferrare. Vojvoda z Ferrary Michelangela po?iadal, aby pre neho nie?o nama?oval.

Po navrate do Florencie Michelangelo zistil, ?e do mesta pozvali generala Malresu z Perugie, ktory sa s nim hne? po jeho prichode pohadal kvoli Michelangelovym navrhom na stavbu opevneni. Michelangelo podozrieval Maltesu, ?e chce zradi? Florenciu a oznamil svoje podozrenie Signorii, ktora ho vysmiala. Raz v noci sa Michelangelo prechadzal popri hradbach a z tmy za?ul hlas, ktory mu hovoril, ?e ho Maltesa necha zabi?, lebo odhalil jeho plany a radil mu, aby hne? u?iel. Michelangelo sa zbalil a vydal sa do Bologne, Ferrary, Benatok a Francuzska. Po siedmich ty?d?och sa vratil v nemilosti. Signoria mu udelila pokutu, ale znova ho poverila stavbou opevneni, ke??e pape?ske vojska u? taborili na vrchoch za ju?nymi hradbami. Kratko po Michelangelovom navrate pape?ske vojska zauto?ili na Florenciu. Pape? Klement dobyl republiku a brany mesta mu otvorilo Maltesovo vojsko. Michelangelo u?iel a skryl sa v zvonici San Niccolo na brehu Arna. Z Rima dostal spravu, ?e neskuseny u?e? po?kodil jeho Vzkrieseneho Krista, ke? odstra?oval mramorove blany medzi kon?atinami. Michelangelo za?al ma?ova? s?ubeny obraz pre vojvodu z Ferrary ? Ledu a labu? .

V polovici novembra pri?iel za Michelangelom Giovanni Spina so spravou, ?e pape? mu odpustil, a chce, aby Michelangelo pokra?oval v praci na kaplnke a nahrobkoch.

Michelangelo sa rozhodol prerobi? provizorneho Davida, ktoreho kedysi pokusne vytesal z mramoru, ktory mu daroval Beppe. Golia?ovu hlavu prerobil na gu?u ? svet, a zo starej sochy sa stal David ? Apolon.

V juni 1533 dokon?il Svitanie a v auguste Noc ? dve alegoricke ?enske postavy. V septembri dokon?il ?al?ie dve alegoricke mu?ske postavy ? Sumrak a De?. Michelangelo postupne dokon?il zvy?ne tri sochy ? Pannu Mariu s die?a?om, Lorenza a Giuliana de ´Medici a pape? ho pozval do Rima, aby sa tam pri?iel zotavi?.

Po prichode bol Michelangelo pozvany na ve?eru do Vatikanu, kde mu pape? oznamil, ?e by bol ve?mi rad, keby sa Michelangelo podujal nama?ova? na oltarnu stenu Sixtinskej kaplnky fresku Posledny sud . Na tejto ve?eri sa Michelangelo stretol s neoby?ajne krasnym Tomassom de' Cavalierim ? dvadsa?dvaro?nym, vzdelanym mladikom z rimskeho patricijskeho rodu, ktory sa chcel sta? maliarom a po?iadal Michelangela, ?i by ho po?as svojho pobytu v Rime nemohol u?i? kresli?. Michelangelo suhlasil a po nieko?kych ty?d?och stravenych v Rime sa z nich stali priatelia.

Michelangelo sa vratil do Florencie a dokon?il niektore drobne upravy na alegorickych postavach a na soche Panny Marie.

Definitivny pobyt v Rime (1534 – 1564) [ upravi? | upravi? zdroj ]

V juni, pri oslavach Lodovicovych deva?desiatych narodenin, Lodovico umrel. Michelangelo si zbalil svoje veci a odi?iel do Rima. Dva dni po Michelangelovom prichode pape? Klement VII. vo Vatikane umrel.

Novym pape?om Pavlom III. sa stal Alessandro Farnese. Hne? po svojom korunovani Michelangelovi oznamil, ?e chce, aby pracoval v jeho slu?bach a vytvoril fresku posledneho sudu.

Michelangelo znova nav?tivil svojho priate?a Tomassa de´ Cavalieri, ktory mu dodal silu a odvahu na to, aby sa pustil do prace na patnas? metrov vysokej a dvanas? metrov ?irokej oltarnej stene Sixtinskej kaplnky. Michelangelo a Tomasso sa stali nerozlu?nymi priate?mi. Tomasso sa rozhodol, ?e Michelangela zoznami s markizou Vittoriou Colonnou di Pescara, vdovou po generalovi z Neapola. Vittoria, jedna z najbystrej?ich hlav v Rime, vyznamna poetka a vyborna znalky?a latin?iny a gre?tiny sa stala prvou rimskou damou. Vittoria na Michelangela ve?mi silno zaposobila. O par dni ho opa? pozvala na nav?tevu a postupne ho uplne ovladla. Netrvalo dlho, kym si Michelangelo uvedomil, ?e Vittoriu miluje. Vittoria ho neustale pozyvala na nav?tevy, ale vyhybala sa tomu, aby spolu ostali sami.

Michelangelo dokon?oval karton na Posledny sud. Freska mala obsahova? vy?e tristo postav v ?ivotnej a nad?ivotnej ve?kosti.Ustrednou postavou fresky je Je?i? Kristus so zdvihnutou pravicou, ved?a neho Panna Maria, na ?avej strane ?udia, ktori idu hore, do neba, na pravej strane ?udia, iduci dole, do pekla.

V tomto obdobi vyhlasil pape? Pavol Michelangela za Sochara, Maliara a Architekta celeho Vatikanu s do?ivotnym dochodkom sto dukatov mesa?ne. Michelangelo sa pustil do zva??ovania a prena?ania kartonu na oltarnu stenu. V obdobi, ke? mal u? hotove dve tretiny fresky musela Vittoria Colonna odis? z Rima do kla?tora sv. Katariny vo Viterbe.

De? pred Sviatkom v?etkych svatych, presne dvadsa?deva? rokov od posvatenia klenby pape?om Juliom II., odslu?il pape? Pavol III. om?u na oslavu dokon?enia Posledneho sudu.

Pape? Michelangela po?iadal, aby nama?oval dve fresky ? Obratenie sv. Pavla a Ukri?ovanie sv. Petra na dve ve?ke steny v Paulinskej kaplnke, stojacej medzi Sixtinou a Chramom sv. Petra. Zatia?, ?o rozmy??al nad freskami, zamestnaval sa mramorom ? dokon?oval Moj?i?a, vytesal Bruta, ktoreho od neho nemilosrdne ?iadala florentska kolonia a za?al tesa? Rachel a Leu do dvoch vyklenkov po oboch stranach Moj?i?a na Juliov nahrobok. Hrdinsky a Zomierajuci otrok, ani ?tyria nedokon?eni otroci sa nemohli sta? su?as?ou nahrobku, preto?e vyklenky boli pre nich primale. Michelangelo dokon?il skice Panny, Proroka a Sibyly a poslal po Raffaela da Montelupo, ktory ich mal vytesa?.

Michelangelo za?al pracova? na navrhoch fresky Obratenie sv. Pavla. Pape? vyhlasil su?a? na Farnesky palaca (Palazzo Farnese) ? na dokon?enie druheho poschodia a ozdobnej rimsy. Su?a? vyhral Michelangelo.

Potom dokon?il Obratenie sv. Pavla, kde Krista, skla?ajuceho sa z otvorenej oblohy, obkolesuju po oboch stranach bezkridli anjeli. Pavol, ktory spadol z ko?a, omra?eny a nastra?eny zjavenim, le?i na zemi.

Po dokon?eni tejto fresky sa za?al pripravova? na Ukri?ovanie sv. Petra a za?al hrubo otesava? blok na Snimanie z kri?a ? suso?ie ?tyroch postav: Krista, podopieraneho z jednej strany Pannou Mariou a z druhej Mariou Magdalenou a za nimi Nikodema (autoportret), ktory pomahal s?a? Krista z kri?a.

Po smrti hlavneho architekta Chramu sv. Petra bol na jeho miesto pape?om vymenovany Michelangelo, ktory okam?ite za?al pracova? na stavbe noveho Chramu sv. Petra.

Jedneho d?a Michelangela nav?tivil Vybor rimskych konzervatorov a po?iadal ho, aby zre?tauroval Kapitolsky vrch ? Campidoglio . Michelangelo suhlasil a vyhlasil Tomassa de´ Cavalieri za svojho pomocnika. V tomto obdobi zomrela Michelangelova najva??ia laska ? Vittoria Colonna.

Michelangelo pracoval na freske Ukri?ovanie sv. Petra v Paulinskej kaplnke. Tomasso de´ Cavalieri sa o?enil, do roka sa mu narodil prvy syn a kratko na to umrel pape? Pavol III. Michelangelo dokon?oval fresku a pokra?oval v tesani Snimania z kri?a, ktore chcel ma? na vlastnom hrobe. Novym pape?om sa stal Julius III. , ktory Michelangela podporoval a poveril ho, aby na stavbe Chramu sv. Petra pracoval ako hlavny architekt aj na?alej.

Ke? Michelangelo dokon?oval Snimanie z kri?a, narazil na Kristovom predlakti na smirok ? chybu mramoru a od zlosti nieko?kokrat silno udrel po mramore, a? kym sa predlaktie nezlomilo a nespadlo na zem. Michelangela tento vybuch zlosti ve?mi mrzel a e?te v ten de? si kupil novy blok mramoru a rozhodol sa vytesa? Ukladanie do hrobu a za?al pracova? na renovacii Campidoglio.

Dva ty?dne po oslave Michelangelovych osemdesiatych narodenin zomrel pape? Julius III. a za pape?a bol na Michelangelovo zdesenie zvoleny nepriate? Marcello Cervini, ktory prijal meno Marcel II. , ktory po troch ty?d?och umrel. Pape?om sa stal ?al?i Michelangelov nepriate? ? Giovanni Pietro Caraffa ? Pavol IV. , ktory si Michelangela pozval na nav?tevu a oznamil mu, ?e jeho nemravny Posledny sud musi by? zni?eny. Rimski umelci a Michelangelovi privr?enci utvorili spolok, ktory bojoval za zachranu fresky, a tak pape? nakoniec suhlasil, ale poveril maliara Daniele da Volterra, aby nahe postavy zahalil.

Pape? Pavol IV. ne?akane umrel a novym pape?om sa stal Pius IV. , ktory potvrdil Michelangela vo funkcii architekta chramu. Medzi architektonickymi pracami (stavba Chramu sv. Petra, Porta Pia a kostol Santa Maria Degli Angeli) sa Michelangelo venoval praci na novej Piete ( Pieta Rondanini ).

V poslednych d?och svojho ?ivota sa sna?il dokon?i? Rondaniniovsku Pietu. Michelangelo si dal zavola? Tomassa a povedal mu, ?e svoju du?u poru?a Bohu, telo zemi a majetok rodine. Kratko na to, 18. februara 1564 Michelangelo Buonarroti umrel. Pape? mu ponukol miesto v Chrame sv. Petra, ale on chcel by? pochovany kostole Santa Croce vo Florencii, kam bol nieko?ko dni po smrti svojim synovcom Lionardom tajne prevezeny.

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Michelangelo, ktory bol ?asto arogantny vo?i ostatnym a stale nespokojny so sebou samym, sa domnieval, ?e umenie ma povod vo vnutornej in?piracii a v kulture. V protiklade s nazormi jeho rivala Leonarda da Vinci videl Michelangelo prirodu ako nepriate?a, ktoreho treba prekona?. Postavy, ktore stvoril su preto v energickom pohybe; ka?da je vo svojom vlastnom priestore oddelenom od vonkaj?ieho sveta. Pod?a Michelangela je ulohou sochara uvo?ni? formy, ktore, ako sa domnieval, su u? vnutri kame?a. Toto najlep?ie vidno na jeho nedokon?enych socharskych postavach, ktore pre mnohych vyzeraju tak, akoby bojovali, aby sa uvo?nili z kame?a.

Do svojich postav vdychol aj zmysel pre moralny dovod konania. Dobrym prikladom je vyraz tvare v jeho mramorovej soche David a. Pravdepodobne jeho druhym najznamej?im dielom po Davidovi je freska na strope Sixtinskej kaplnky , ktora je syntezou architektury, sochy a ma?by. Jeho Posledny sud , takisto v Sixtinskej kaplnke, zobrazuje extremnu krizu.

Viacero anekdot ukazuje, ?e Michelangelova zru?nos?, najma v socharstve , bola ve?mi oce?ovana u? v jeho dobe. Vravi sa, ?e ke? e?te bol mlady u?e?, urobil pasti? rimskej sochy (Il Putto Dormiente ? Spiace die?a), ktora bola taka krasna a dokonala, ?e ju neskor predali v Rime ako starorimsky original. Ina anekdota tvrdi, ?e ke? dokon?oval Moj?i?a (dnes v San Pietro in Vincoli, Rim), Michelangelo silou udrel kladivom do kolena sochy a zakri?al: Pre?o ku mne neprehovori??"

?ubostny ?ivot ^[4] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zakladnym prvkom Michelangelovho umenia je jeho laska k mu?skej krase, ktora ho pri?ahovala tak esteticky, ako aj citovo. Tieto pocity mu sposobovali ve?ke muky a vo svojich sochach, ma?bach a bas?ach vyjadroval boj medzi platonickymi idealmi a telesnymi tu?bami.

Michelangelo miloval ve?mi ve?a mladikov, z ktorych pre?ho mnohi pozovali a aj s nim spali. Niektori boli urodzeneho povodu, ako napriklad ?etnas?ro?ny Cecchino dei Bracci, chlapec nesmiernej krasy, ktoreho smr? (iba rok po ich stretnuti v roku 1543) bola Michelangelovi in?piraciou pre napisanie 48 pohrebnych epigramov. Druhi boli rafinovani a sochara vyu?ivali. V roku 1522 ho nehorazne okradol Gherardo Perini. V roku 1532 Febbo di Poggio ako reakciu na jemu ur?ene ?ubostne basne Michelangela ?iadal peniaze.

Jeho najva??ou laskou bol Tommaso dei Cavalieri (1516 ? 1574), ktory mal 16 rokov, ke? ho 57-ro?ny Michelangelo stretol v roku 1532. V ich prvej kore?pondencii 1. januara 1533 Michelangelo vyhlasil: Va?e lordstvo…, nikdy vas nemo?e pote?i? praca ineho mu?a, preto?e niet ineho mu?a, ktory sa vam podoba, ani mu?a, ktory by sa vam rovnal…Ve?mi ma zarmucuje, ?e nemo?em znovu prinavrati? minulos? tak, aby som Vam bol dlh?ie k slu?bam. V teraj?om stave Vam mo?em ponuknu? len svoju buducnos?, ktora je kratka, preto?e som pristary…To je v?etko, ?o mi treba poveda?. Pre?itajte si moje srdce, lebo ?pero nedoka?e vyjadri? dobru vo?u.“ Jeho milovany prejavil otvorenos? vo?i naklonnosti Michelangela: Prisaham, ?e opatujem Va?u lasku. Nikdy som nemiloval mu?a viac ako vas, nikdy som si ne?elal priate?stvo viac ako to Va?e. Svojmu milencovi ostal oddany a? do uplneho konca, pri?om dr?al jeho ruku, ke? naposledy vydychol. Michelangelo mu venoval vy?e 300 sonetov a madrigalov, ?o predstavuje najva??iu sadu basni zlo?enych Michelangom. Hoci moderni apologeti tvrdia, ?e vz?ah bol ?isto platonicky, tieto sonety su prvy va??i subor basni ur?eny mu?om mu?ovi. Je asi o 50 rokov star?ia ako Shakespearove sonety pre jeho mladeho priate?a.

Homoerotizmus v Michelangovych bas?ach zastrelo vydanie tychto basni v roku 1623 , ktore uskuto?nil Michelangelo Mlad?i, Michelangelov prasynovec, a v ktorom bol zameneny rod zamien. V anglicky hovoriacich krajinach tuto zmenu vratil spa? a? John Addington Symonds , ke? prelo?il povodne sonety do angli?tiny a napisal dvojzvazkovy ?ivotopis, ktory vy?iel v roku 1893. ^[5]

• 
• 
• 
  Leda
• 
• 
  Madonna
• 

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Old?ich J. Bla?i?ek: Michelangelo, vydavate?stvo Odeon, Praha, 1975, 1.vydanie, obalka a vazba: Old?ich Hlavsa, str. 78
• Michelangelo Buonarroti: Tebe to, laska hovorim, zbierka poezie, vydavate?stvo: Slovensky spisovate?, rok 1963, preklad z tal. Le Rime od Michelangelo Buonarroti, vydanie 1., str. 70
• Bruno Nardini: Stretnutie s Michelangelom, vydavate?stvo: Tatran, Bratislava, 1978, preklad z tal. jazyka Jozef Felix 1978, original vydania 1972, v Nardini Editore-Centro Internazionale del Libro S.p.a. Firenze, str. 203

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Michelangelo Buonarroti
• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Michelangelo Buonarroti

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ob?irny ?ivotopis Michelangela
• Podrobny ?ivotopis v angli?tine Archivovane 2006-12-12 na Wayback Machine
• Zaujimava stranka v ?e?tine aj s citatmi Archivovane 2005-02-05 na Wayback Machine
• Obrazky jeho diel
• Art Gallery  ? Michelangelo Buonarroti
• "Michelangelo, the sculptor" - online exhibition for Michelangelo's sculpture Archivovane 2018-09-06 na Wayback Machine