Prva svetova vojna
pred rokom 1939 znama ako Ve?ka vojna alebo
Svetova vojna
bol ozbrojeny
konflikt globalnych rozmerov
trvajuci od
28. jula
1914
do
11. novembra
1918
, ktory sa odohraval preva?ne na uzemi
Europy
, ale aj v
Afrike
,
Azii
, na
oceanoch
, na
Blizkom vychode
. Bol to dovtedy najva??i vojnovy konflikt v dejinach ?udstva.
Zamienkou vojny sa stal uspe?ny atentat na arcivojvodu a naslednika rakusko-uhorskeho tronu
Franti?ka Ferdinanda d'Este
. Rakusko-Uhorsko nasledne vyhlasilo vojnu
Srbsku
, ?im vyvolalo re?azovu reakciu veducu k vojne dvoch ve?kych koalicii, ktore mali za nasledok roz?irenie vojny po celej Europe v priebehu jedineho mesiaca.
Na jednej strane stali ?taty
Dohody
, ktore na za?iatku vojny tvorilo
Francuzsko
,
Rusko
a
Spojene kra?ovstvo
. Neskor sa k nim pridalo
Taliansko
(1915),
USA
(1917),
Japonsko
a ?al?ie. Ich oponentom boli
Ustredne ve?moci
?
Nemecko
a
Rakusko-Uhorsko
. Neskor sa k nim pridala
Osmanska ri?a
,
Bulharsko
a ?al?i. Neutralne do konca vojny v Europe zostalo
?panielsko
,
?vaj?iarsko
,
Holandsko
a
?kandinavske
krajiny.
Boje v Europe sa viedli na viacerych frontoch (vychodny, zapadny, taliansky, balkansky a ?al?ie). Vyznamny bol predov?etkym
zapadny front
, kde sa viedla dlhodoba
zakopova vojna
. Po?as vojny bolo zmobilizovanych viac ne? 60 milionov vojakov. Vojna sa skon?ila kapitulaciou Ustrednych ve?moci. Primerie bolo podpisane o 5:00 11. novembra 1918 v
Compiegne
a za?alo plati? od 11:00. Formalnym zakon?enim vojny v?ak boli a?
Pari?ske predmestske zmluvy
podpisane s jednotlivymi porazenymi krajinami v priebehu roku 1919.
Vojna vznikla ako dosledok krajneho zostrenia rozporov medzi svetovymi
mocnos?ami
v zapase o sferu vplyvu,
kolonie
, zdroje
surovin
, odbytiska a
trhy
.
[1]
Najagresivnej?ie vystupovalo
Nemecko
, ktore sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednoteni (
1871
) a v boji o ziskanie novych kolonii sa jeho zaujmy stretli so zaujmami najsilnej?ich kolonialnych ve?moci ?
Anglicka
a
Francuzska
. Neustale vzrastal aj spor
Rakusko-Uhorska
s
Ruskom
o sferu vplyvu na
Balkane
.
U? v poslednej tretine
19. storo?ia
sa za?ali vytvara? spojenecke bloky imperialnych ve?moci. Zaklad tymto blokom polo?ilo spojenectvo
Nemeckeho cisarstva
a
Rakusko-Uhorska
, tzv. Dvojspolok z roku
1879
, ku ktoremu sa roku
1882
pripojilo
Talianske kra?ovstvo
(
Trojspolok
). Trojspolok dotvorilo podpisanie zmluvy s
Rumunskom
v roku 1883.
Francuzsko
a
Rusko
podpisali spojenecku zmluvu v roku
1892
tzv. Dvojdohoda. V roku
1904
sa zbli?ilo
Anglicko
a
Francuzsko
a podpisali srde?nu dohodu (
entente cordiale
). Dotvorenie druheho vojenskeho bloku ?
Dohody
(=Trojdohody) sa ukon?ilo podpisanim rusko-anglickej zmluvy v roku
1907
.
Vojne predchadzal rad konfliktov a diplomatickych kriz medzi ve?mocami, tiahnucich sa od konca 19. storo?ia. Patria medzi ne napriklad
fa?odska kriza
v
Sudane
v roku 1898,
druha burska vojna
v
Ju?nej Afrike
v rokoch (1899 ? 1902),
rusko-japonska vojna
na
?alekom vychode
v rokoch (1904 ? 1906),
marocke krizy
(1905 a 1911) a
talianska invazia do Libye
(1911), ktore boli dosledkom superenia medzi ve?mocami. Ine ako napriklad udalosti na Balkane suvisiace s Rakusko-uhorskou anexiou
Bosny a Hercegoviny
(1908 ? 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobej?ich problemov.
[1]
Zatknutie Gavrila Principa po atentate na Franti?ka Ferdinanda
Svoje pohnutky na vstup do vojny mali v?etky vtedaj?ie europske mocnosti, najva??iu aktivitu v tomto smere v?ak viedlo Nemecke cisarstvo. Nemecko pri?lo u? na konci prveho desa?ro?ia
20. storo?ia
k zaveru, ?e je na vojnu pripravene, lep?ie vyzbrojene ako ostatne mocnosti, a ?e ?im skor vojna vypukne, tym lep?ie pre Nemecko. Sami za?a? vojnu sa v?ak Nemci z vnutropolitickych aj vonkaj?ich politickych dovodov neodva?ili. Obzvla?? vystupovala proti nemecka socialno-demokraticka strana.
Vhodna zamienka sa nemeckym vladnucim kruhom naskytla v juni
1914
, kedy rakusko-uhorska armada uskuto?nila v
Bosne
ve?ke vojenske manevre. Obyvatelia
Bosny a Hercegoviny
sa nechceli zmieri? s nedavnym pripojenim ich uzemia k Rakusko-Uhorsku a ich odboj podporovalo
Srbsko
.
[
chyba zdroj
]
Manevre sa provokativne konali pri srbskych hraniciach. Naslednik tronu
Franti?ek Ferdinand d’Este
ako hlavny in?pektor rakusko-uhorskej armady pri?iel na manevre a na ich zaver okazalo nav?tivil
Sarajevo
, hlavne mesto
Bosny
.
28. juna
1914
zastrelil
Franti?ka Ferdinanda
s man?elkou
?ofiou Chotkovou
po?as cesty autom po
sarajevskom
nabre?i mlady ?tudent
Gavrilo Princip
, ?len srbskej teroristickej organizacie
Mlada Bosna
. Naslednik tronu nebol v Rakusko-Uhorsku ob?ubeny, jeho vra?da v?ak bola vhodnou prile?itos?ou na rozputanie vojny.
Nemecko
za?alo poukazova? na vplyv ?
ruskeho
barbarstva“ na Balkane a naliehalo na
Rakusko-Uhorsko
, aby postupovalo tvrdo a s?ubilo mu svoju v?estrannu podporu.
Rozdelenie bojujucich stran vo vojne:
zelena ? Dohoda
?lta ? Centralne mocnosti
siva ? neutralne ?taty.
Rakusko-Uhorsko
povzbudene podporou
Berlina
zaslalo
Srbsku
ultimatum, ktoreho ostro formulovane podmienky boli pre Srbsko neprijate?ne, ak nechcelo strati?
suverenitu
.
Srbsko
na radu
Ruska
, ktore e?te nebolo na vojnu pripravene, ustupilo, ale ultimatum v plnom rozsahu nemohlo prija?. D?a
28. jula
1914
vypovedalo
Rakusko-Uhorsko
Srbsku
vojnu. O de? neskor za?alo jeho podunajske lo?stvo bombardova?
Belehrad
. To okam?ite vyu?ili v Berline ako zamienku na vypovedanie vojny
Rusku
. Ruska vlada vyhlasila
30. jula
generalnu mobilizaciu, rakusko-uhorska
31. jula
. Nemci ?iadali, aby Rusko preru?ilo mobilizaciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Rusky car takuto ?iados? odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlasili Rusku vojnu.
[2]
D?a
2. augusta
obsadilo Nemecko
Luxembursko
;
3. augusta
vypovedalo vojnu
Francuzsku
a de? nato vstupili nemecke vojska do neutralneho
Belgicka
, aby tak ziskali prechod do Francuzska. Belgicko po?iadalo o pomoc Britaniu. Poru?enie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kra?ovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku (
4. augusta
). D?a
6. augusta
vypovedalo Rakusko-Uhorsko vojnu Rusku,
7. augusta
ohlasila vojnu s Rakusko-Uhorskom
?ierna Hora
, do ty?d?a vstupili do vojny proti Rakusko-Uhorsku aj Francuzsko a Spojene kra?ovstvo a 28. augusta ohlasilo Rakusko-Uhorsko vojnu
Belgicku
.
Z azijskych krajin vstupilo do vojny po boku Dohody
Japonsko
(
23. augusta
, Japonsko zabralo v
?ine
nemecky pristav
?ching-tao
) a
Turecko
po boku Nemecka a Rakusko-Uhorska (
30. oktobra
). Maly srbsky konflikt sa rozrastol na svetovu vojnu. Neutralnymi ostali
?vedsko
,
Norsko
,
Dansko
,
Holandsko
,
?panielsko
,
Portugalsko
,
Grecko
,
Bulharsko
,
USA
, viacere krajiny v Azii a Latinskej Amerike, ako aj
Taliansko
a
Rumunsko
, hoci mali spojenecke zmluvy s ustrednymi ve?mocami (Nemeckom a Rakusko-Uhorskom).
V roku
1914
proti sebe teda stali 2 strany:
- ?taty
Dohody
: Francuzsko, Rusko a Spojene kra?ovstvo ? tabor s najmohutnej?im ekonomickym, materialovym i ?udskym potencialom (Neskor sa pripojilo Taliansko a USA)
- Ustredne ve?moci
(Ustredne mocnosti): Nemecko, Rakusko-Uhorsko ? nazov skupina ziskala na zaklade geografickej polohy v Europe (neskor sa pripojilo Turecko a Bulharsko)
Vojnova psychoza ovladla europske mesta. V Nemecku sa i?lo do vojny s heslami: ?Ideme na kratky vylet do
Pari?a
“. Dokonca aj nemecki socialni demokrati pod?ahli psychoze.
Na
Slovensku
bolo obyvate?stvo proti vojne, najma preto, ?e bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, ?e bola vedena za ich ?vlas?“ Rakusko-Uhorsko. Davali to najavo u? pri
mobilizacii
, neskor
dezerciami
, prebiehanim do ruskeho zajatia,
vzburami
vo vojsku. Podobna bola situacia v ?esku. Na Slovensku
Slovenska narodna strana
vyhlasila politicku pasivitu, aby sa vyhla zasahom vladnej moci, a aby od nej Ma?ari nemohli vynucova? verejne prejavy vernosti ?vlasti“, ktore boli v rozpore s citenim Slovakov.
Postupujuca nemecka pechota v roku 1914.
V nemeckom generalnom ?tabe ratali od za?iatku s vedenim vojny na dve strany ? proti Francuzsku a Rusku. Pre tento pripad mali vypracovany plan tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazyvany tie?
Schlieffenov plan
, ktory predpokladal pomalu mobilizaciu v Rusku. Plan povodne vypracoval nemecky generalny ?tab pod vedenim grofa
von Schlieffena
, ale neskor bol upraveny
von Moltkem ml.
Pod?a neho malo Nemecko rychlym
obchvatnym
manevrom vniknu? do Francuzska a porazi? ho. Potom chceli nemecki generali rychlo presunu? jadro svojich sil na vychod a porazi? Rusko. Preto Nemecko nere?pektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo v?etko rychlemu vojenskemu uspechu. Zapadny front sa tak od sameho za?iatku vojny stal rozhodujucim bojiskom.
Francuzi naopak o?akavali, ?e Nemecko porazia rychlym utokom cez
Alsasko
a
Lotrinsko
. Riadili sa pod?a pred vojnou pripraveneho planu XVII, zostaveneho francuzskym generalnym ?tabom pod vedenim
Joffreho
. Francuzska strategia mala rad nedostatkov. Predov?etkym nemecke velenie dopredu o?akavalo francuzske kroky a planovalo ich znemo?ni? jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktie? obchvatnym utokom cez
Belgicko
. 2. augusta 1914 nemecke jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujuci de? do Belgicka. Do?lo k prvym pohrani?nym bojom medzi Francuzskom a Nemeckom.
[3]
Nemeckemu prechodu cez Belgicko stali v ceste opevnenia mesta
Liege
, ktore padlo v polovici augusta. Belgi?ania, ktorych armadu viedol kra?
Albert
, boli nuteni ustupova? k
Antverpam
. 20. augusta Nemci obsadili hlavne mesto
Brusel
a 23. augusta mesto
Namur
[4]
. Briti a Francuzi sa pokusili zastavi? Nemcov v
bitke pri Mons
, blizko francuzskych hranic, ale boli pred nemeckou presilou nuteni ustupi?. Francuzi sa zarove? pokusili zmierni? tlak nemeckeho utoku cez Belgicko protiofenzivou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenziva v?ak nebola uspe?na.
Francuzskym vojskam sa v?ak podarilo vybudova? provizornu obrannu liniu asi 50 km od Pari?a na rieke
Marna
, medzi
Sedanom
a
Verdunom
. V polovici septembra po
bitke na rieke Marne
sa tu front zastavil a obe strany sa marne poku?ali o prielom. Nemecky utok na zapade sa premenil na
zakopovu vojnu
. Plan bleskovej vojny dostal prvu va?nu trhlinu. V septembri a oktobri 1914 do?lo k
prvej bitke o Ypres
poslednemu nemeckemu pokusu o pohyblivu vojnu na zapadnom fronte. Obe strany v?ak utrpeli ?a?ke straty bez vyrazneho posunu frontovej linie.
[5]
Druha trhlina sa objavila na vychodnom fronte. Rusko zauto?ilo skor ako sa ?akalo. Ruske vojska prv ako dokon?ili mobilizaciu, zauto?ili proti
Vychodnemu Prusku
(?as? Nemecka), porazili slabe nemecke vojska pri Gumbinnene (Gusev) a postupovali k Baltskemu moru. Kvoli kritickej situacii na vychodnom fronte vymenoval nemecky cisar za velite?a vychodneho frontu
Paul von Hindenburga
, za na?elnika ?tabu
E. Ludendorffa
a presunul pa? divizii zo zapadneho frontu na vychod. Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo po vi?aznej
bitke pri Tannenbergu
(23. ? 31. augusta) zatla?i? ruske vojska spa? a vytla?il ich z celeho vychodneho Pruska. Napriek tomuto uspechu bolo jasne, ?e povodny nemecky plan bleskovej vojny sa u? nepodari uskuto?ni?.
Aj na rakusko-uhorskom useku vychodneho frontu, na tzv.
hali?skom
fronte, postupovali spo?iatku ruske vojska ve?mi rychlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na uzemie vychodneho Slovenska. V Karpatoch prebiehali boje po?as celej zimy a? do maja 1915. V tejto suvislosti prenikli ruske vojska na uzemie Slovenska (jedine boje prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili vychodoslovenske mesta
Bardejov
,
Svidnik
,
Stropkov
,
Medzilaborce
,
Sninu
a
Humenne
. ?as? slovenskej inteligencie vtedy po?itala s oslobodenim Slovenska Rusmi a pripravovala vznik ?esko-slovenskeho ?tatu. Z ?eska (ku ktoreho severovychodnym hraniciam sa Rusi tie? pribli?ili) zas v decembri emigroval
Toma? Garrigue Masaryk
. A? v suvislosti s nemeckym protiutokom sa podarilo aj Rakusko-Uhorsku zatla?i? rusku armadu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na vychodnom fronte pre?la vojna na ur?ity ?as do zakopov.
Na srbskom fronte malo spo?iatku iniciativu Rakusko-Uhorsko. Hlavny velite? rakusko-uhorskych vojsk bojujucich proti Srbsku a ?iernej hore bol ponem?eny Slovinec, Oskar Potiorek. Rakusko-uhorska ri?a uto?ila na
Srbske kra?ovstvo
tromi armadami v po?te okolo 220 tisic dobre vyzbrojenych mu?ov. Srbska armada v po?te okolo 180 tisic menej dobre vyzbrojenych mu?ov. Hlavny velite? srbskej armady bol
Stepa Stepanovi?
. Prve rakuske vojnove operacie proti Srbsku sa za?ali 12. augusta na rieke Drina na severnych rakusko-srbskych hraniciach (ktore rieka tvorila). Bojovali tu rakuska tretia armada pod vedenim velite?a von Franka a srbska piata armada pod vedenim Pavla Jurisi?a ?turma. Rakuskym vojskam sa po krvavych bitkach, v ktorych zahynulo viac rakusko-uhorskych ne? srbskych vojakov, podarilo prekro?i? rieku Drinu a? 14. augusta. Potom, ?o sa k srbskej tretej armade pridala aj novo zmobilizovana druha armada pod vedenim generala Stepanovi?a, sa srbskym vojskam podarilo vyhra? bitku pri Ceri trvajucu od 15. a? do 24. augusta a nasledne zatla?i? rakuske vojska spa? za hranice. Stepan Stepanovi? bol z generala povy?eny na po?neho
mar?ala
(vojvodu).
Ke? sa ruske vrchne velenie dozvedelo o tomto uspechu srbskych vojsk, po?iadalo srbske vrchne velenie, aby podniklo ofenzivu proti Rakusko-Uhorsku a u?ah?ilo tak Rusom dobyjanie Rakusko-Uhorska. Tak sa aj 26. augusta stalo. Srbske hlavne velenie naplanovalo ofenzivu do
Bosny a Hercegoviny
(vtedy e?te patriacej Rakusko-Uhorsku). Do ofenzivy sa zapojila aj
?ierna hora
. Srbske a ?iernohorske vojska prekro?ili rieku Drinu na juhu na srbsko-bosnansko-?iernohorskych hraniciach. Srbske a ?iernohorske vojska sa prebijali rakuskymi vojskami. Dobyli Jahorinu a nakoniec sa dostali a? do
Pale
. V oktobri boli srbske a ?iernohorske vojska zatla?ene rakusko-uhorskou protiofenzivou spa? za hranice. E?te tri dni po za?ati ofenzivy do Bosny, sa podarilo srbskej prvej a druhej armade prekro?i? na severe Srbska rieku Drinu pri
Sreme
a udr?a? obranne pozicie proti rakuskym vojskam. Tym sa posilnila aj obrana
Belehradu
(ktory nane??astie pre Srbov le?al na hranici s Rakusko-Uhorskom (Rakusko-Uhorsku vtedy patrila cela
Vojvodina
)). Ale ke??e rakusky natlak vzrastal, po?ny
mar?al
Putnik sa rozhodol stiahnu? prvu srbsku armadu zo Sremu, aj ke? s tymto aktom srbske hlavne velenie ve?mi nesuhlasilo. Ukazalo sa, ?e Srbsko a ?ierna Hora su schopne vies? ofenzivy proti europskym mocnostiam. Velite? rakusko-uhorskej armady pri Sreme, Alfred Kraus priznal, ?e srbska armada sposobila rakuskej armade ?tatisticky va??ie straty, ne? ruska, talianska ?i rumunska armada.
Po?et rakusko-uhorskych vojakov sustrediacich sa na dobytie Srbska i ?iernej Hory sa zvy?il na 400 tisic vojakov a takisto Srbska armada za?ala ?ita? okolo 270 tisic mu?ov. Men?ie boje stale pokra?ovali a ke??e nastala zima, srbski vojaci boli vy?erpanej?i a zni?ila sa im moralka, preto?e nemali dostato?ne zimne vojnove vybavenie a ukazovali sa v ur?itych chvi?ach aj nedostatky municie. Toho sa rakusko-uhorske hlavne velenie rozhodlo vyu?i? a zorganizovalo ve?ku ofenzivu na uzemie Srbska. Ta sa za?ala v druhej polovici oktobra. Ofenziva bola naplanovana postupom rakuskych vojsk zo severnej ?asti Srbska. Zo za?iatku bola uspe?na, srbske vojska sa podarilo zatla?i? hlb?ie srbskym uzemim. Rakusko-uhorske vojska okupovali skoro cely severozapad Srbskeho kra?ovstva. Srbski vojaci stracali moralku a preto ich musel povzbudi? dokonca sam srbsky kra? Peter I. V naj?a??om momente bol general
?ivojin Mi?i?
nasadeny ako velite? prvej srbskej armady. Srbske vojska ako-tak dr?ali liniu pri rieke Kolubara (
bitka o Kolubaru
). Aby srbske vojska mohli tuto liniu udr?a?, rozhodlo sa hlavne velenie evakuova? srbske vojska z Belehradu a pou?i? ich pri obrane frontu. Ke? bol Belehrad vyprazdneny od srbskych vojsk, rakusko-uhorska armada ho za?ala 1. decembra okupova?. A ke??e obsadenie Belehradu bolo hlavnou prioritou Rakusko-uhorskej monarchie, jeho obsadenie za?alo by? vo Viedni oslavovane, z Berlina pri?la do Viedne gratulacia a svetove noviny dokonca tvrdili, ?e obsadenie Belehradu sposobilo pad Srbska. Ale, e?te v ten de? sa ?ivojin Mi?i? rozhodol naplanova? ve?ku protiofenzivu a ve?ke pripravovanie delostreleckej artilerie. Ta sa za?ala u? 3. decembra o siedmej hodine rano. Rakuske vojska tuto srbsku protiofenzivu vobec neo?akavali, a preto za?ali by? vytla?ane zo srbskeho uzemia. Rakuska armada pri tak rychlom ustupe nestihala budova? obranne linie a nakoniec bola zase vytla?ena zo Srbskeho kra?ovstva. Rakusko-uhorske vojska boli nutene opusti? aj Belehrad. Srbsko opa? zasadilo Rakusko-uhorskej ri?i tvrdy uder.
Po namornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. oktobra 1914 vyhlasila vojnu Osmanskej ri?i (dne?nemu Turecku), ku ktorej vtedy e?te patrila aj
Mezopotamia
a
Palestina
. Pre Osmansku ri?u to bola zarove? aj zamienka na to, aby pomohla centralnym mocnostiam porazi? jej uhlavneho nepriate?a ? Rusko ? a tie? aby roz?irila svoje hranice na Blizkom vychode a v severnej Afrike. O par dni nato prekro?ili ruske vojska hranice na severovychode Osmanskej ri?e (pri dne?nom
Armensku
a
Gruzinsku
) a za?ali ofenzivu, pri ktorej bola osmanska (turecka) armada zatla?ena vy?e sto kilometrov na juhozapad. No len po par d?och, v polovici novembra, za?ala osmanska armada protiofenzivu a zatla?ila ruske vojska spa? za hranice. V polovici decembra za?ali osmanske vojska pod vedenim hlavneho velite?a Envera Pa?u, ofenzivu, v ktorej sa prebili do dne?neho Gruzinska (vtedy uzemie Ruska), no su?asne sa Britske vojska z Kuvajtu (ktory bol vtedy britskou koloniou) prebili cez Mezopotamiu a? k Baghdadu, tam v?ak boli osmanskou armadou zastavene. Enver Pa?a sa chcel so svojimi jednotkami dosta? a? za
Kaukaz
, no ?a?ke ruske obranne linie osmansku ofenzivu odrazili a na za?iatku januara 1915 bola osmanska armada zatla?ena zase spa? k hraniciam. Dovodom kolapsu tejto osmanskej ofenzivy bolo aj to, ?e Enver Pa?a uskuto?nil tuto ofenzivu len s asi 100 000 mu?mi, ?o bolo malo na prerazenie ruskych obrannych linii. Tunaj?im osmanskym jednotkam nebola dokonca poskytnuta ani zimna vojenska vystroj, preto mnoho desiatok tisic vojakov zahynulo na nasledky podchladenia.
Su?asne so zatla?enim osmanskej armady
Rusmi
k rusko-osmanskym hraniciam sa osmanska armada za?ala prebija? Rusmi okupovanou severnou ?as?ou Perzie (
Iranu
). Dostala sa a? za Urmijske jazero. No aj ta bola v aprili zatla?ena spa? k hraniciam.
E?te v polovici februara prekro?ila osmanska armada hranice v severnom
Egypte
(ktory bol su?as?ou Britskeho imperia) pri Arabskom zalive. Osmanska armada sa dostala takmer k Suezskemu prieplavu, no v polovici maja bola zatla?ena zase spa? k hraniciam.
Na konci augusta sa ruska armada prebila za Vanske Jazero. ?alej sa v?ak zatia? nedostala.
Na za?iatku novembra sa otvoril novy front v Irane. Velite?
?andarstva
v
Hamadane
,
plukovnik Pessian
, zahajil utok na pro-rusky kozacky zbor pri bitke pri Musalle. Pessian tuto bitku vyhral, pri?om si ziskal par iranskych Kozakov na svoju stranu. Rusi za?ali podnika? rozsiahle utoky na iranske ?andarstva. Podobny utok rozputal aj Ali Kuli Chan Pasyan proti pro-britskym iranskym kme?om pri
?iraze
, kde boli britski obyvatelia nasledne zatknuti. Zapo?alo sa tak Iranske Odbojove Hnutie proti ruskym i britskym okupantom, ?im Iran vstupil na stranu Ustrednych Mocnosti.
V polovici novembra, rusky general
Nikolaj Judeni?
vyslal z Kaukazu dve kolony vojsk do iranskeho Azerbajd?anu. Jedna kolona pod velenim generala
Nikolaja Baratova
mala za ulohu sa prebi? juhozapadom Iranu cez Hamadan do
Bagdadu
. Oddiel ruskej armady na Kaukaze medzitym zauto?il na
Teheran
. Iransky ?ah,
Ahmad Kad?ar
, sa v?ak nemienil vzda?. Preto nariadil princovi z Reussu zorganizova? obranu v po?te okolo 15 tisic mu?ov, z toho 3 000 Turkov. Na konci novembra bol v?ak Teheran dobyty.
V decembri bol ?ah donuteny vymenova? novy pro-spojenecky kabinet spolu s princom
Firma Firmanom
. Baratov medzitym ziskal Hamadan. S?elil sa s nizkou mierou odporu.
Sir Percy Sykes
ur?il novu misiu, v ktorej zoskupil juzhoiranskych domorodcov, aby sa postavili proti nemeckym vplyvom.
Nemecka no?na delostrelecka pa?ba pri Ypres.
Linia zapadneho frontu sa nachadzala pribli?ne na ?iare
Nieuport
?
Arras
?
Reims
?
Verdun
. Nemcom, ktorym v kone?nom dosledku vyhovovalo, ?e sa front na zapade stabilizoval, sa rozhodli uprednostni? vychodny front, aby ?o najskor vyradili Rusko z vojny a na zapade zatia? viedli iba staticku obranu, okrem lokalnych utokov v oblasti
Ypres
, kde prebiehala
druha bitka o Ypres
. Aj tieto boje v?ak prebiehali s defenzivnym cie?om skrati? frontovu liniu. 22. aprila 1915 Nemci na zapadnom fronte po prvykrat pou?ili ako
chemicku zbra?
chlor pri
Langemark-Poelkapelle
. K pou?itiu chloru do?lo po neuspechoch s inymi plynmi za?iatkom roku na vychodnom fronte.
Na jar 1915 sa strany Dohody pokusili o prelom frontu. Briti podnikli v maji silou 6 divizii
ofenzivu pri Festubert
. Francuzi podnikli ove?a masivnej?iu
ofenzivu na Artois
. Boje v?ak viedli iba k obsadeniu uzemia o ?irke 5 km a ?a?kym stratam francuzskych vojsk, ktore dosahovali 100 000 mu?ov.
[6]
Boje tie? pokra?ovali v oblasti
Verdunu
pri
Saint-Mihiel
a tie? pri
Argonne
.
Briti, ktorych pozemna armada sa pre vojnu ve?kych rozmerov ukazala mala, za?ali na prelome rokov 1914 a 1915 poci?ova? nedostatok vojakov. Za?ali preto s masivnym naborom do armady, ktory viedol lord
Kitchener
. Novym doplnkom hovorili Nova armada alebo Kitchenerova armada. Doplnky sa po prvykrat dostali vo ve?kom do bojov v septembri a oktobri 1915 v
bitke o Loos
. Po bitke do?lo k zmene velite?a Britskeho expedi?neho zboru, sira
Johna Frencha
nahradil
Douglas Haig
.
Po?as bojov v roku 1915 velenie Dohodovych vojsk na zapadnom fronte pomaly za?inalo uspe?ne aplikova? jedinu mo?nu taktiku, ktora viedla k uspechom na fronte. Proti nepriate?skym poziciam musela by? vedena efektivna a intenzivna delostrelecka pa?ba, ktoru nasledoval rychly a rozhodny utok pechoty. Ak to dovo?oval dostatok municie delostrelectvo neprestavalo ostre?ova? nepriate?ske pozicie ani po za?iatku utoku vlastnej pechoty, ale prenieslo pa?bu na ?al?ie linie nepriate?skej obrany. Takato taktika pomahala Britom v bojoch pri
Neuve Chapelle
a neskor aj pri
Loose
. Prelomeniu prvej linie v?ak museli nasledova? rovnako zurive utoky na ?al?ie linie obrany nepriate?a. Takato taktika si vy?adovala doslednu pripravu, planovanie, ?erstve jednotky, zalohy a dostatok municie pre dela.
[7]
V tomto obdobi sa za?ali uplat?ova? aj rozne takticke novinky. Okrem pou?itia chemickych zbrani to bolo roz?irenie pou?itia
plame?ometu
,
ru?nych granatov
a
minometov
. Pre boj s nepriate?skym opevnenim sa ?oskoro za?ali pou?iva? aj oddiely minerov, ktore h?bili
tunely
pod nepriate?ske pozicie a vyhadzovali ich do vzduchu. Vzh?adom na to, ?e obe strany oby?ajne svoje pozicie postupne roz?irovali a opev?ovali aj do h?bky, bolo vedenie obrannej zakopovej vojny zatia? stale krok pred sposobom ako obranu zakopov prekonava?.
Prislu?nici talianskych horskych jednotiek Alpini presuvajuci sa v ?a?kom terene.
D?a 23. maja 1915 vstupilo do vojny proti Rakusko-Uhorsku (teda proti svojim byvalym spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ?al?i ?
taliansky front
. Taliansko sa tu usilovalo o iniciativu, ale rakusko-uhorske vojska udr?ali obranne pozicie v udoli rieky
Isonzo
.
Na za?iatku roku 1915 do?lo k prvemu pou?itiu
chemickych zbrani
, ke? Nemci pou?ili proti ruskym vojskam pri Mazurskych jazerach slzny plyn xylyl bromid. Ich utok v?ak zmarilo nepriaznive chladne po?asie, ktore sposobilo jeho zam?zanie a vietor, ktory navy?e neumo?nil efektivne ?irenie plynu.
Nemecke hlavne velenie sa po uspechu vychodnej protiofenzivy za?iatkom roku 1915 rozhodlo zmeni? strategicky plan vedenia vojny a na natlak Hindenburga a Ludendorffa uskuto?nilo v lete 1915 rozhodujuci utok na vychodnom fronte. V su?innosti s rakusko-uhorskymi vojskami sa podarilo nemeckej armade zasadi? ruskym jednotkam drvivu pora?ku. Ruska armada bola vytla?ena z Po?ska a Litvy, ?asti Loty?ska a Bieloruska. Uplne porazi? ruske vojska sa v?ak Nemecku nepodarilo. Na jese? 1915 sa front ustalil na linii rieka
Zapadna Dvina
(
Daugava
) ?
Naro?ske jazero
?
Strypa
.
Ustredne ve?moci boli uspe?ne aj na ju?nom fronte. Po vstupe
Bulharska
do vojny na strane ustrednych ve?moci 14. oktobra 1915, Bulharsko podporene ustrednymi mocnos?ami uskuto?nilo sustredeny utok na Srbsko. Napriek hrdinskemu odporu srbskych vojakov obsadili ustredne ve?moci do konca novembra cele Srbsko a v januari 1916 aj ?iernu Horu. Balkansky front bol zlikvidovany a zvy?ky Srbskych sil ustupili cez Albansko a? na Korfu a greckym hraniciam. Nemecko ziskalo cez Rakusko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj v?aka tejto strategickej situacii sa Dohode nepodaril utok na Dardanelsku u?inu.
Bitka pri polostrove Gallipoli.
?taty dohody sa rozhodli napadnu? Osmansku ri?u aj
vysadkom
vojsk Australsko-novozelandskeho zboru (
ANZAC
) na polostrove Gallipoli, ktoreho obsadenim by mohli vojska ANZAC ?vpochodova?“ do hlavneho mesta Osmanskej ri?e ?
Kon?tantinopolu
(dne?ny
Istanbul
), bol by kontrolovany vstup do ?ierneho mora cez Dardanely, zjednodu?ilo by sa spojenie s Ruskom a od?ah?ena by bola aj situacia na srbskom fronte. Vojska britskeho spolo?enstva nepostupovali dostato?ne rychlo a boli zastavene v krvavych bojoch, ktore Dohode nepriniesli ?iadne vysledky.
Britski raneni po?as bojov na Somme.
Dohodove krajiny i nemecke hlavne velenie pochopili, ?e rozhodnutie musi prinies? zapadny front. Obe strany preto planovali na tomto fronte na rok 1916 ve?ke ofenzivy. Nemecka
ofenziva
sa za?ala u? vo februari a smerovala na pevnos?
Verdun
. V Nemecku po?itali s tym, ?e Francuzi budu brani? Verdun z presti?nych dovodov a? do posledneho mu?a. Chceli tak francuzsku armadu necha? vykrvaca? a otvori? si cestu na
Pari?
. Uporne boje o Verdun v?ak rozhodnutie nepriniesli. Francuzi stratili 315 000 vojakov. Nemci 281 000 vojakov. E?te po?as bojov o Verdun podnikla Dohoda dve ve?ke ofenzivy ? na vychode aj na zapade. Na zapade to bola anglofrancuzska ofenziva
na rieke Somme
? najkrvavej?ia bitka prvej svetovej vojny. Na oboch stranach v nej padlo dokopy viac ako 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke pou?ili Angli?ania 15. septembra po prvykrat
tanky
. Ich pou?itie sa na prvykrat ve?mi nepodarilo pre komplikovany teren, ktorym sa oce?ove kolosy pohybovali v blate iba s ?a?kos?ami.
Koncom maja 1916 do?lo k namornej
bitke pri Jutskom polostrove
. Britske namornictvo utrpelo v bitke sice va??ie straty ako Nemci, ale napriek nejasnemu vysledku sa v neskor?om obdobi znasobila namorna izolacia Nemecka na europskej pevnine. Nemecka flotila zostala po va??inu konfliktu v pristave
Wilhelmshaven
a podnikla iba dve va??ie operacie.
[8]
Nastupeni ruski vojaci.
Uspe?nej?ia bola letna ruska tzv.
Brusilovova protiofenziva
, nazyvana aj
Brusilov parny valec
. Ruska armada postupila miestami a? o 150 km, obsadila
Bukovinu
a vychodnu
Hali?
. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) v?ak ruskej protiofenzive ve?mi nepomohol. Front sa roztiahol do ?irky a zastavil.
27. augusta, v spojeni s Brusilovovou ofenzivou, vyhlasilo
Rumunske kra?ovstvo
vojnu po boku Dohody. Cie?om Rumunska bolo dobytie a ziskanie
Transylvanie
(Sedmohradska) i niektore uzemia severovychodneho Bulharska, a tak zaisti? jednotu rumunskeho naroda pod jedno kra?ovstvo. Tieto uzemia boli Dohodou Rumunsku s?ubene. Rumunske vojska podnikli rozsiahli utok na uzemie Rakusko-uhorskej ri?e pozd?? celych hranic s Rakusko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovychodnom cipe
Sedmohradska
dostali asi 60 km za hranice, no v tento de? za?ali nemecke a bulharske vojska zo severovychodu Bulharska ofenzivu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli ju?nu
Dobrud?u
(region dnes patriaci
Bulharsku
). O de? nato sa Rumunom podarilo spoji? s ruskymi vojskami ne?aleko mesta Piatra-Neam?, ?im sa Rusom na severovychode Rakusko-Uhorska podarilo postupi?, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postupi? do Sedmohradska o nie?o hlb?ie a dr?ali pas za celymi hranicami s Rakusko-Uhorskom. Najva??ie okupovane uzemie bol prave juhovychodny sedmohradsky cip, kde sa Rumuni nachadzali vy?e 120 km za hranicami. Vy?erpana rakusko-uhorska armada ?eliaca v tom obdobi nieko?kym nepriate?om, nemohla tuto liniu udr?ova? dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnu 8. armadu o sile 350 000 vojakov. E?te len 15. septembra sa v?ak Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrud?i dosta? za pristavne mesto
Constan?a
(Konstanca). 26. septembra za?ali ustredne mocnosti v Sedmohradsku protiofenzivu. Do 26. oktobra sa Rumunov podarilo z takmer celeho Sedmohradska zatla?i? k hraniciam. V novembri sa nemeckej armade darilo dobyja? zapadne uzemia
Vala?ska
. V ?ase dobytia Bukure?ti zomrel cisar
Franti?ek Jozef I.
(21. novembra) a nastupil jeho synovec
Karol I.
26. novembra sa podarilo Nemcom a Raku?anom spoji? s nemeckymi a bulharskymi jednotkami v Dobrud?i. 1. decembra podnikli rumunske vojska protiofenzivu ne?aleko mesta Foc?ani proti rakusko-uhorskym jednotkam a zatla?ili ich asi o 45 km k mestu Buz?u. Napriek tomu sa ale ustrednym mocnostiam podarilo do konca decembra doby? takmer cele Vala?sko.
Frontove linie v Osmanskej Ri?i sa po?as prvych mesiacov nijako ve?mi nemenili. A? v polovici aprila nastala vyraznej?ia zmena, ke? sa ruska armada prebila a? k ju?nym brehom
?ierneho mora
na severe Osmanskej ri?e a dr?ala linie na celom severovychode ri?e. Od tejto chvile Rusi nepodnikali zava?ne vojenske operacie na osmanskom uzemi, preto?e Osmani tu pre Rusov nepredstavovali ve?ku hrozbu. Na konci aprila a? za?iatkom maja za?ala osmanska armada ?al?iu ofenzivu na severe Britskeho Egypta. Dostala sa a? za Suezsky prieplav.
V Irane sa Baratovovi podarilo doby? Kerman?aha a Charind. Nachadzal sa asi 150 km od osmanskych hranic. O?akavalo sa, ?e sa mu podari spoji? s britskymi vojskami a doby? Bagdad. V skuto?nosti sa v?ak v maji
Kozaci
od Rusov oddelili, pre?li cez juhoiranske hory a spojili sa s Britmi pri
Tigrise
. V polovici februara sa iranski ?andari pod natlakom ruskych vojsk museli stiahnu? do Kasr-i-?irinu. Tento region sa im darilo udr?a? do maja, ke? ho Rusi nakoniec obsadili. Pro-ruske kmene pod velenim Ibrahima Chana Kavam-ul-Mulka porazili ?andarstva Ali Kuliho Chana Pesyana a Ghulama Rizu Chana Pesyana, ktori sa nasledne navzajom zastrelili. Mnohi ?andari, vratane nemeckeho konzula
Roevera
boli zajati a odi?li do exilu.
Za?iatkom marca sa britske vojska vylodili na ju?nych brehoch Iranu pri
Hormuzskom prielive
. Vytvorili kolonu, spojili sa s ruskymi vojskami na severe a spolu s vojskami z Indie oddelili vychodnych iranskych ?andarov od zvy?ku.
V maji na naliehanie Envera Pa?u vtrhol do Iranu osmansky 13. armadny zbor ?itajuci okolo 25 tisic mu?ov pod velenim Aliho ?hsana Beyho. Nemci s?ubili Osmanom, ?e im poskytnu svoje delostrelecke baterie, tato pomoc v?ak nikdy nepri?la. Rusi sa ich pokusili zastavi? pri Hankine. Ich vojska v?ak boli zle rozlo?ene a utrpeli ?a?ke straty. General Baratov planoval doby? Charakin a tiahnu? kone?ne na Bagdad. Ali Bey v?ak ruske sily rozdrvil. Nasledne Osmani znovu dobyli Hamadan a zatla?ili Baratova na sever.
12. juna sa Sykesova kolona dostala do Kermanu. Od tej chvile za?al podporova? ruske operacie. Na konci septembra sa Britom s ruskou pomocou podarilo rozdeli? iranskych odbojarov na juhu do troch skupin, ktore v?ak na?alej vzdorovali.
V decembri Baratov zahajil ?al?i postup, pri ktorom opa? dobyl Hamadan i Koms od Irancov a zatla?il osmanske vojska spa? za hranice.
Tie? v severnom Egypte to pre Osmanov nevyzeralo dobre, preto?e tunaj?ia Britska armada zatla?ala osmansku armadu opa? spa? k hraniciam. Nemecka ri?a bola nutena vysla? do Osmanskej ri?e svoje jednotky.
Za?iatkom roka 1917 boli vojska ustrednych ve?moci hlboko na nepriate?skom uzemi, nemali u? v?ak sil na rozhodny utok. Zd?hava vojna a rastuca izolacia neposkytovali Nemecku a jeho spojencom priaznive vyhliadky. Preto sa koncom roka 1916 obratili na Dohodu s mierovym navrhom, ktory v?ak Dohoda rozhodne odmietla. Dohadovanie sa o mo?nosti separatneho mieru pokra?ovalo roku 1917, neviedlo v?ak k pozitivnemu vysledku.
Nemecko v usili prekona? dohodovu namornu blokadu (9.1.) pre?lo na
neobmedzenu ponorkovu vojnu
(31.1.), ?o mimoriadne zhor?ilo vz?ahy Nemecka k USA. Dohoda dosiahla uspechy aj na mimoeuropskych bojiskach ? v Pacifiku a v Afrike, kde a? na Nemecku vychodnu Afriku obsadila Dohoda v?etky nemecke kolonie.
8. januara 1918 vydal americky prezident Wilson svojich znamych 14 bodov o pravach malych narodov (v Rakusko-Uhorsku). Februarova revolucia v Rusku zaktivizovala aj narodnooslobodzovaci boj ?echov a Slovakov. Za?iatkom roka 1917 novy minister zahrani?nych veci totalne vy?erpaneho Rakusko-Uhorska
Ottokar Czernin
pochopil, ?e Rakusko-Uhorsko je na pokraji zrutenia, a preto musi uzavrie? mier. Pokusy o uzavretie mieru s Dohodou bez Nemecka skon?ili bez uspechu, jednak pre odpor Talianska (po?adovalo ?as? rakusko-uhorskeho uzemia) a jednak pre odpor jednotlivych narodov ?ijucich v krajine a po?adujucich u dohodovych ?tatov odtrhnutie od resp. (v pripade ?echov aj Slovakov) zanik Rakusko-Uhorska. ?esko-slovensky odboj v tom ?ase pre?iel do ?al?ej fazy ? vznikala ?esko-slovenska armada (tzv.
?esko-slovenske legie
), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francuzsku (vratane dobrovo?nikov z Ameriky) a v aprili 1918 v Taliansku. Tato bojovala po boku Dohody s cie?om ?zaslu?i?“ ?echom a Slovakom vznik samostatneho ?tatu.
[9]
Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v juli 1917 v bojoch pri ukrajinskej dedine
Zborov
. Po tomto uspechu vzrastol po?et ?esko-slovenskych legii a autorita ?esko-slovenskeho odboja.
Nemecki vojaci v zakope po?as francuzskeho utoku pri Champagne.
V bojujucich krajinach sa objavili priznaky vy?erpanosti. V dosledku nemeckej ponorkovej vojny s Dohodou vstupili aj USA 6. aprila 1917 do vojny proti Nemecku. Tym sa vytvorila ve?ka materialna i ?udska prevaha na strane Dohody. Ta sa v?ak neprejavila hne?. Naopak, dohodove vojska utrpeli obrovske straty pri pokuse o ofenzivu (tzv.
Nivellova ofenziva
v aprili-maji 1917). Briti pod vedenim gen.
Haiga
za?ali 7. juna utok na hrebe?
Messines
na useku frontu pri Ypres. Do dejin vo?iel predov?etkym samotny za?iatok utoku, ke? 7. juna 1917 okolo 3. hodiny rano nechali vyhodi? do vzduchu 19 ve?kych podkopov (
min
) (?al?ie 3 neexplodovali) so 450 tonami vybu?nin, pod viacerymi dole?itymi nemeckymi poziciami. Explozie boli udajne nato?ko hlasne, ?e ich bolo po?u? a? v Anglicku. Boje ?alej pokra?ovali pri
Gheluvelt
a
Passchendaele
od augusta do novembra a stali sa zname ako
tretia bitka o Ypres
, alebo
bitka o Passchendaele
. Britske jednotky spolu s jednotkami z britskych dominii stratili okolo 70 000 m?tvych a 170 000 ranenych a podarilo sa im postupi? iba 10 km.
[10]
V novembri a? decembri prebiehali
boje
v oblasti
Cambrai
, kde boli po prvykrat v dejinach nasadene masovo
tanky
.
[11]
Briti po prvykrat vo va??ej miere vyu?ili cielenu delostrelecku pa?bu na predtym zamerane dole?ite ciele. Napriek tomu, ?e sa podarilo zaja? asi 11 000 Nemcov utrpeli obe strany porovnate?ne straty. Moralka britskych jednotiek klesala. Situaciu na fronte v?ak zmenil prichod Ameri?anov. Prve americke vojska pod vedenim gen.
Pershinga
sa vylodili vo Francuzsku aby pomohli jednotkam Dohody 24. juna 1917.
[12]
V oktobri spojene nemecko-rakusko-uhorske sily porazili taliansku armadu pri
Caporette
a postupili hlboko do talianskeho uzemia. Front sa zastavil a? na rieke
Piave
. Briti a Francuzi boli nuteni vysla? do Talianska vlastne jednotky.
[11]
Koncom juna 1917 odstupil grecky kra?
Kon?tantin I.
a Grecko nasledne vstupilo do vojny po boku Dohody. Novy balkansky front vznikol pri severnych hraniciach s Bulharskom.
Stre?ba do davu demon?trantov na Nevskom prospekte v
Petrohrade
.
V marci 1917 vypukla v dosledku ?a?kej hospodarskej situacie a ve?kej nespokojnosti obyvate?stva s carskou vladou v krajine tzv.
februarova revolucia
. 15. marca 1917 padol nenavideny carizmus, ke? sa rusky car
Mikula? II.
vzdal tronu. Novym predsedom do?asnej vlady sa stal knie?a
?vov
, ktoreho ?oskoro nahradil
Kerenskij
. Nova vlada pokra?ovala vo vojne proti Ustrednym mocnostiam.
D?a
7. novembra
1917
prebehla v Rusku ?al?ia revolucia, tzv.
oktobrova revolucia
, ktorou sa v chaotickej situacii takmer bez boja dostali k moci
bo??evici
na ?ele s
Leninom
. Nova vlada sa jednym zo svojich prvych dekretov ? Dekretom o mieri, obratila na v?etky bojujuce strany s vyzvou uzavrie? demokraticky mier bez anexii a platenia vojnovych nahrad. Na vyzvu zareagovali iba ustredne ve?moci, pre ktorych bola ponuka vyhodna, a ktore pochopili ponuku ako kapitulaciu Ruska. Bo??evicka vlada nakoniec podpisala 3. marca 1918 v
Breste
nemecky mierovy diktat (
brestlitovsky mier
). Sovietske Rusko sa vzdalo Finska, pobaltskych ?tatov, Po?ska a Ukrajiny, ktore obsadili na jar 1918 Nemci a rakusko-uhorske vojska. Podpisom separatneho mieru medzi Ruskom a Ustrednymi mocnos?ami bolo aj Rumunsko donutene podpisa? mier a vychodny front prestal existova?.
V?etka pozornos? sa sustredila na front zapadny, kam Nemecko presuvalo svoje divizie z vychodu a ?iasto?ne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakusko-Uhorsko. Pre ?esko-slovensky odboj mal tento mier negativne nasledky, preto?e sa ?rtala mo?nos?, ?e nakoniec Rakusko-Uhorsko a Nemecko vyhraju vojnu, a preto?e ?esko-slovenske vojsko v Rusku stratilo svoj vyznam.
V krajinach byvalej Ruskej ri?e sa v lete 1918 rozhorela v dosledku odporu obyvate?stva vo?i bo??evikom a privr?encom cara krvava
ob?ianska vojna
.
V januari 1917 sa s Baratovom spojil rusky ve?kovojvoda
Dmitrij Pavlovi? Romanov
. Zalo?ili velite?stvo jazdeckeho pluku, ten v?ak pre revolucionarsku naladu za?al trpie? dezerciami. V aprili sa sice Baratov stretol s britskym plukovnikom Rowlandsonom, aby sa kaukazsky jazdecky zbor spojil s
Dunsterforce
, no ruski vojaci stracali vo?u bojova?. Po zvy?ok roku u Rusov nejestvovala u?inna vojenska sila.
Ruske odstupenie z vojny pomohlo armade Osmanskej ri?e, aby mohla zauja? v?etku pozornos? len na vojska Britskeho Imperia v dne?nej Palestine a Mezopotamii, ktore postupovali smerom od Perzskeho zalivu a 11. marca 1917 dobyli
Bagdad
. V Arabii znamy britsky archeolog a vojak
T. E. Lawrence
pomohol v juni 1916 protiosmanskej vzbure, na?o z
Egypta
Briti spolu s
Arabmi
v oktobri 1917 zauto?ili na
Palestinu
a zmocnili sa jej. V decembri 1917 ziskali Briti
Jeruzalem
. Nemecke aj turecke sily boli vytla?ene z arabskych krajin.
Bojovalo sa aj na oceanoch (Nemecku patrili ostrovy severne od Australie ?
Karoliny
,
Marshallove ostrovy
, Nemecka Nova Guinea at?.) ? okrem ponorkovej vojny najma okolo pobre?ia Ju?nej Ameriky (1914, 1915) a pri Indii a Indonezii a spominanych nemeckych ostrovoch. Marshallove ostrovy v roku 1917 obsadili Japonci.
Nemci
mali ?alej ?tyri kolonie v Afrike, ktorych sa postupne zmoc?ovali ?taty Dohody (datumy nemeckej kapitulacie su v zatvorke):
Togo
(august 1914),
Nemecka juhozapadna Afrika
(dne?na
Namibia
, jul 1915),
Kamerun
(februar 1916), Nemecka vychodna Afrika (
Tanzania
, november 1918). Nemeckym silam tu velil general
Paul von Lettow-Vorbeck
. Dlhu dobu odolaval po?etne silnej?im vojskam
Ve?kej Britanie
a
Belgicka
, proti ktorym viedol
guerillovu vojnu
.
Vojaci britskej 55. divizie oslepeni chlorom ?akajuci na o?etrenie.
Po podpise separatneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadi? svoje sily v plnej miere na zapadnom fronte. Jednotky stiahnute z vychodu mali vysoku moralku a bojove skusenosti. Snahy Nemecka, ?o najskor u?tedri? Dohode pora?ku boli o to va??ie, ?e krajina u? stracala ?udske kapacity na vedenie ?al?ej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamatavali zo strat z bojov pri Passchendaele. Francuzi po reformach mar?ala
Petaina
opa? naberali na sile a sily Dohody dop??alo do marca 1918 u? vy?e 300 000 Ameri?anov. Jarna nemecka ofenziva na zapadnom fronte sa za?ala uderom na britske pozicie 21. marca 1918 (tzv.
operacia Michael
). Do aprila sa Nemcom podarilo postupi? k
Montdidier
, ich straty v?ak boli vysoke. Nasledne
Ludendorff
udrel na Britov v oblasti Flamska medzi
Ypres
a
Bethune
(tzv.
operacia Georgette
). Britske a Belgicke jednotky boli sice zatla?ene ale Nemci opa? utrpeli ?a?ke straty. V maji sa Nemci pokusili udrie? na vojska Dohody v strednej ?asti frontu na rieke
Aisne
(
Operacia Blucher-Yorck
). Nemcom sa spo?iatku podarilo preniknu? hlboko do nepriate?skeho uzemia, ale boli zastaveni americkou obranou pri
Chateau-Thierry
. Po tom, ?o bola v juni zastavena aj ofenziva na Marne, sa nemecky ofenzivny potencial vy?erpal.
[13]
Ke? sa pri ofenzive podarilo Nemcom postupi? bli??ie k Pari?u, za?ali ho ostre?ova? ?a?kym delostrelectvom (
Kaiser Wilhelm Geschutz
). 18. jula Francuzi s americkou podporou podnikli seriu protiutokov, aby vytla?ili Nemcov z vybe?ku. Bitka sa stala znamou ako
Fochova ofenziva
.
[14]
8. augusta
1918
vojska Dohody prelomili nemecku obranu medzi
Albertom
a
Montdidierom
. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckych vojakov. Nasledne 12. a 13. septembra zauto?ili na nemecky vybe?ok pri
Saint-Mihiel
ju?ne od Verdunu a sposobili Nemcom va?ne straty. 26. septembra jednotky Dohody za?ali ?iroku ofenzivu po celom fronte (tzv. meusko-argonska ofenziva). Koncom oktobra Francuzi a Ameri?ania znovu obsadili
Sedan
.
Nemecke najvy??ie velenie pochopilo, ?e vojna je prehrana.
Rakusko-Uhorsko
informovalo svojho spojenca, ?e je schopne vies? vojnu najviac do decembra. Vzh?adom na to, ?e u? ani Nemci nepredpokladali, ?e sa udr?ia do zimy
Ludendorff
navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 na?elnik nemeckeho generalneho ?tabu
Hindenburg
navrhol rakuskemu cisarovi
Karolovi I.
aby za?al jednania o mieri prostrednictvom neutralneho
Holandska
. ?taty Dohody najprv nemecke aj rakuske navrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecky kancelar
Georg von Hertling
aj cela vlada. Cisar
Viliam II.
poveril funkciou kancelara
Maximiliana Badenskeho
, ktory zostavil novu vladu s cie?om demokratizacie krajiny a vedenia rokovani o mieri.
[1]
Nemecku situaciu s?a?ili ekonomicke problemy. V oktobri 1918 nemecka ekonomika za?inala zlyhava?. Problemy so zasobovanim postihli nielen nemecku armadu ale aj
civilne obyvate?stvo
, ktore okrem nedostatku vyrobkov dennej potreby za?inalo trpie?
hladom
.
Mar?al Foch (druhy sprava) s ?al?imi dostojnikmi a politikmi po podpise primeria s Nemeckom ved?a vagonu v Compiegnskom lese, 11. novembra 1918.
Nova nemecka vlada za?ala rokovania s americkym prezidentom
Wilsonom
, v nadeji, ?e im ponukne lep?ie podmienky ne? Briti a Francuzi. Wilson po?adoval, aby bolo Nemecko transformovane na kon?titu?nu monarchiu, a aby sa nemecka armada dostala pod parlamentnu kontrolu. 9. novembra Maximilan Badensky prenechal svoju funkciu socialnemu demokratovi
Friedrichovi Ebertovi
.
Philipp Scheidemann
nasledne vyhlasil Nemecko za republiku, vznikla
Weimarska republika
. Cisar a ??achta boli zbaveni moci. Viliam II. bol donuteny odstupi? z tronu a u?iel do Holandska. Rokovania o mieri sa za?ali 11. novembra 1918. Nemecki predstavitelia o 5. hodine rano podpisali primerie v ?elezni?nom vagone v
Compiegnskom
lese. Primerie za?alo plati? o jedenastej hodine toho isteho d?a. Na niektorych miestach boje pokra?ovali doslova do poslednej minuty, na va??ine frontu v?ak bol relativny pokoj u? od rana. Ve?ka vojna sa skon?ila primerim, k oficialnemu podpisaniu mierovych zmluv do?lo v priebehu nasledujucich rokov.
V novembri 1918 mali krajiny Dohody dostatok vojakov a vyzbroje a vystroja aby vpadli do Nemecka. V obdobi podpisania primeria, v?ak ani na jednom mieste na uzemie Nemecka neprenikli. Jednotky cisarskej armady po podpise primeria za?ali z bojiska sporiadane ustupova?. Aj preto po vojne viacero vysokych nemeckych dostojnikov a politikov ako bol napriklad general
von Hindenburg
, ?irilo tvrdenie, ?e ich armady neboli naozaj porazene. To vyustilo k vzniku legendy o dyke do chrbta, ktora pripisovala pora?ku Nemecka nie jeho vojenskej neschopnosti ?alej pokra?ova? v boji (aj ke? napr. a? milion vojakov v priebehu roku 1918 dostal pandemicku
?panielsku chripku
a boli neschopni boja), ale spolo?enskemu zlyhaniu a nedostatku
vlastenectva
a udajnej umyselnej
sabota?i
vojnoveho usilia
, najma zo strany
?idov
,
socialistov
a
bo??evikov
.
Stroskotala aj rakusko-uhorska
ofenziva na Piave
, kde Taliani 24. oktobra za?ali rozhodujuci utok a rakusko-uhorski vojaci sa dali na bezhlavy utek. Bitka mala pre ?esko-Slovensko vyznam nie len preto, ?e v nasledujucich d?och zaniklo
Rakusko-Uhorsko
ale aj preto, ?e v tejto bitke bojovali ?esi a Slovaci vo ve?kom mno?stve na oboch stranach. Rakusko-Uhorsko, v tej dobe u? neexistujuci ?tat, podpisalo primerie s Dohodou
3. novembra
1918 vo
Villa Giusti
pri
Padove
(rokovania sa za?ali 1. novembra) a
11. novembra
rakusky cisar
Karol I.
podpisal abdika?nu listinu. Toho isteho d?a cisar opustil aj
Schonbrunnsky
zamok vo
Viedni
, ?im sa Rakusko-Uhorsko definitivne rozpadlo.
28. oktobra
1918 vzniklo
?esko-Slovensko
.
V septembri sa vojskam Dohody podarilo prelomi? bulharsky front. 29. septembra po?iadalo Bulharsko o mier, ktory bol podpisany v
Solune
.
Briti pozvali armenskych dostojnikov do Bagdadu, kde zorganizovali Dunsterforce, pod velenim Lionela Dunstervilla. Jej cie?om bolo sa dosta? na Kaukaz a spoji? sa tam s Armenmi i inymi pro-spojeneckymi prvkami. Hoci ruska vlada bola podpisala mierovu zmluvu s Osmanskou Ri?ou, na Kaukaze sa stale nachadzalo par tisic vernych Kozakov aj s Baratovom, ktori Armenov podporovali. Armeni sa v?ak z osmanskej
provincie Van
stiahli do
iranskeho Azerbajd?anu
, preto?e na nich uto?ila osmanska tretia armada. Pri
Dilmane
sa k Armenom pridali aj
Asyr?ania
. Medzitym sa v aprili podarilo dvom iranskym odbojovym skupinam na juhu prelomi? britske kolony a spoji? sa. Britska kolona tiahnuca sa od ?irazu po E?vahan v?ak spolu s vojskami na zapade takmer obk?u?ovala zapadny sektor iranskych odbojarov. 8. juna vstupil osmansky 4. Zbor do
Tabrizu
. Pri Dilmane 4. zboru ?elilo 4 000 Armenov, ktori mali za ulohu prerazi? liniu medzi ?ahtahtı a Tabrizom a spoji? sa s armenskym velite?om
Ozanianom
. 15. juna sa v?ak 4. zboru podarilo tuto jednotku pri Dilmane porazi? a obsadi? mesto. 24. juna Ozanian porazil Osmanov pri meste
Khoy
a za?al ho oblieha?. Osmanska 12. divizia 4. zboru v?ak Ozaniana odrazila. Na konci jula spadal region
Urmia
pod osmansky 4. zbor. Osmansky postup sa ale zastavil pre va??iu a va??iu pritomnos? Britov na zapade Iranu.
V oktobri sa iranske odbojove sily nakoniec rozpadli a britske vojska ich porazili. Iranske Odbojove Hnutie stroskotalo.
Ke??e Briti okupovali celu Palestinu i Mezopotamiu, Osmanska Ri?a 30. oktobra v
Mudrose
podpisala mier. Vtedy u? bolo jasne, ?e Osmanska Ri?a v dosledku vyslobodenia Palestiny i Mezopotamie zanikne, a aj sa tak po vojne stalo.
Pokia? ide o ?esko-slovenske vojsko v Rusku, za?iatkom leta 1918 ?esko-slovenske vojska obsadili takmer celu rusku sibirsku magistralu (lebo po incidente s ma?arskymi zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikazane Rusku Nemeckom), za ?o si vyslu?ili uznanie dohodovych mocnosti a jednotlive dohodove krajiny za?ali postupne v priebehu roka 1918 uznava? ?esko-slovensku narodnu radu (teda akusi ?esko-slovensku vladu), odkia? bol u? len kro?ik k vzniku ?esko-Slovenska.
Mierove dohody a zahrani?nopoliticke dopady
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Nemecka delegacia vo Versailles: prof.
W. Schucking
,
J. Giesberts
,
O. Landsberg
,
U. von Brockdorff-Rantzau
,
R. Leinert
a
C. Melchior
.
Ve?ka vojna vyrazne zmenila tvar Europy. Priniesla rozvrat
Nemeckeho cisarstva
,
Rakusko-Uhorska
,
Osmanskej ri?e
a
carskeho Ruska
. S padom tychto krajin skon?ila vlada
Hohenzollernovcov
,
Habsburgovcov
a
Romanovcov
.
Mapa politickych zmien v Europe z roku 1923, ktore nasledovali po vojne.
Vi?azne mocnosti podpisali s porazenymi krajinami mierove dohody po?as rokovani v roznych ?astiach Pari?a a jeho okoli v roznom obdobi. Prva bola podpisana
28. juna
1919
v zamku vo
Versailles
mierova zmluva s Nemeckom (tzv.
versaillska zmluva
). Nemecko stratilo
Alsasko
a
Lotrinsko
, ?asti pohrani?ia s Po?skom, ?esko-Slovenskom, Danskom a Belgickom a pri?lo o v?etky kolonie. Krajina musela plati? vysoke
reparacie
? poplatky za ?kody, ktore sposobilo vojnou inym krajinam. Nemecka armada bola po?etne obmedzena na 100 000 mu?ov, krajina pri?la o va??inu namornictva a nemohla prevadzkova? vojenske letectvo.
Sarsko
pre?lo na 15 rokov pod spravu novo zriadenej
Spolo?nosti narodov
. Na konferencii boli definovane nove hranice krajin po celej Europe.
Rakusko-Uhorsko
bolo rozdelene medzi
Rakusko
,
Ma?arsko
,
?esko-Slovensko
a
Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov
. ?asti krajiny pripadli
Po?sku
,
Rumunsku
a
Taliansku
. Nasledovali rokovania s
Rakuskom
, ktore boli ukon?ene 10. septembra 1919 podpisanim
saintgermainskej zmluvy
. 27. novembra 1919 podpisalo
Bulharsko
neuillysku zmluvu. S
Ma?arskom
bola podpisana 4. juna 1920
trianonska zmluva
, potvrdila podobu jeho hranic ur?enych Dohodou v predo?lom obdobi. Napokon ako posledne prebehli rokovania s
Tureckom
(tzv.
sevreska zmluva
). ?asti byvalej Osmanskej ri?e boli rozdelene medzi vi?azne mocnosti. To sa v?ak nepa?ilo ?mladotureckemu hnutiu“, preto v 1919 vypukla
Turecka vojna za nezavislos?
, v ktorej boli Turci schopni vydoby? si ?as? uzemi od vi?aznych mocnosti spa? a v roku 1923 vznikla
Turecka republika
.
Celkom bokom od v?etkeho diania bolo odsunute
Rusko
, ktore podpisalo e?te pred koncom vojny separatny mier s Nemeckom a Rakusko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela
ob?ianska vojna
medzi roznymi politickymi smermi ruskej spolo?nosti ako aj men?imi silami inych narodov a
bo??evikmi
, ktori presadzovali radikalny militantny komunizmus, ale ponukli obyvate?stvu okam?ity mier a dovtedy nebyvale narodnostne slobody
[15]
. Aj v jej dosledku sa podarilo opa? vytvori? samostatny
Po?sky ?tat
, osamostatnili sa 3 pobaltske ?taty:
Litva
,
Loty?sko
a
Estonsko
. V ob?ianskej vojne si vybojovali samostatnos? aj
Fini
. O samostatnos? sa pokusili aj na
Ukrajine
, no spolu s
Bieloruskom
boli pohlteni bo??evickymi silami do spolo?neho
sovietskeho ?tatu
, ktory vznikol na uzemi byvaleho carskeho Ruska v roku 1922.
Tvrde mierove podmienky, ktore postihli porazene krajiny, predov?etkym Nemecko alebo Ma?arsko boli zarodkom pre buduce snahy o odplatu. Rovnako v?ak neboli uspokojene zahrani?nopoliticke predstavy niektorych vi?aznych krajin ako Talianska a Japonska. Celkom osobitym pripadom bolo postavenie Sovietskeho zvazu, ktore bolo v nasledujucom obdobi riadene nevypo?itate?nymi bo??evickymi vodcami.
Celkovym dosledkom bolo oslabenie primatu Europy vo svete, industrializacia niektorych novych krajin (Latinska Amerika, britske dominia), upevnenie postavenia Japonska v Azii a Tichomori a najma fakt, ?e USA sa stali verite?om Europy a potvrdili svoju hospodarsku prevahu.
Viacero krajin utrpelo ?a?ke ?udske a materialne ?kody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov
[16]
a asi 7 000 000
civilistov
. Zranenych bolo vy?e 20 000 000 ?udi. Va??inu obeti vojny tvorili vojaci, ?asto ve?mi mladi.
Kanadsky vojak s popaleninami sposobenymi yperitom (tzv. hor?icovym plynom).
* V zatvorke su uvedene po?ty vojakov z krajin Britskeho spolo?enstva a kolonii.
Padli nemecki vojaci v zni?enom gu?ometnom postaveni pri Guillemonte, september 1916.
Va??inu obeti tvorili vojaci, ale ani straty na ?ivotoch civilistov neboli nizke. Hlad, choroby a pod., ktore postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakusko, Rusko si vy?iadali 4 642 000 obeti. Namorne a letecke utoky najmenej 100 000. V roznych oblastiach do?lo k vyvra??ovaniu (Armeni, ?idia, Syr?ania, Greci) ? dovedna asi 4 000 000 obeti. Napokon v dosledku hladu a stradania sa po celej Europe roz?irila epidemia
?panielskej chripky
, ktora pripravila o ?ivot v obdobi od roku 1918 najmenej 6 000 000 ?udi.
?eny pracujuce po?as vojny v britskej tovarni na zbrane.
Brutalita vojny zanechala ?a?ke rany v srdciach a spomienkach vojnovych veteranov, ktori pre?ili. Dlhe trvanie a intenzita bojovych operacii, ktora nemala paralelu s doteraj?imi konfliktami v dejinach bola sposobena pou?itim viacerych novych
zbrani
a
taktik
. Vojaci na fronte boli vystaveni dlhotrvajucej a nesmierne intenzivnej
delostreleckej
pa?be ako aj nasadeniu
gu?ometov
a
plame?ometov
, ktore sa stali neoddelite?nou su?as?ou
zakopovej vojny
. Utoky vedene pechotou bez ?a?kych zbrani na opevnene nepriate?ske pozicie obohnane ostnatym drotom a branene gu?ometmi znamenali ?asto smr? celych uto?iacich jednotiek. Nesmierne fyzicky a du?evne naro?ny bol samotny ?ivot v
zakopoch
, ktore sa spolu so svojim okolim v obdobi da??ov menili na nekone?ne blatiste mo?iare. V priebehu vojny sa v bahne a vodou zatopenych zakopoch utopili alebo zomreli od vy?erpania tisice vojakov v?etkych bojujucich stran. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie
chemickych zbrani
, predov?etkym jedovatych plynov ako bol
chlor
,
yperit
alebo
fosgen
. Tieto zbrane v priebehu vojny sposobili bolestive popaleniny alebo oslepnutie asi 1 230 853 vojakom a smr? asi 90 000 ?al?im.
[18]
Vojna tie? posunula bojiska do novych dimenzii. V bojoch na mori sa po prvykrat objavili vo ve?kej miere
ponorky
. Do?lo tie? k masovemu nasadeniu
letectva
a jeho rychlemu rozvoju.
Najma mlada generacia niesla ?a?ko navrat do civilneho ?ivota, ktory vo va??ine Europy s?a?ovali opakovane hospodarske krizy. V umeni sa objavila tzv.
stratena generacia
. Vojna silne pozna?ila aj mladeho
Adolfa Hitlera
, strojcu
druhej svetovej vojny
, napriklad i tym, ?e napriek v?etkym spachanym zverstvam nikdy nedovolil na fronte nasadenie chemickych zbrani
[
chyba zdroj
]
. V Europe sa prejavil aj odklon od
cirkvi
.
Sekularizacia
sa prejavila napriklad aj v novovzniknutom ?esko-Slovensku.
[19]
Vojna priniesla mno?stvo ranenych, ktori pri?li o kon?atiny alebo boli v dosledku zraneni zohaveni v po?toch, ake si predtym nikto nevedel predstavi?. Medicina sa musela vysporiada? s novymi problemami, boli vynajdene prve funk?ne
protezy
kon?atin, za?ala sa rozvija?
plasticka chirurgia
. V ramci rie?enia psychologickych problemov bolo potrebne rie?i? nove neuroticke problemy ako ?ok z bombardovania, vojnova neuroza, ?i bojova unava, ktore sa predtym neobjavili u tak ve?keho mno?stva vojakov. Trvalo v?ak e?te desiatky rokov, kym za?al by?
posttraumaticky ?ok
chapany ako reakcia na bezprostredne ohrozenie ?ivota pri bojoch.
Dosledky vojny sa v?ak preniesli aj do ?ivota ?ien, ktore nemuseli priamo nasadzova? ?ivoty na fronte ako mu?i. V priebehu vojny v?ak boli plne zapojene do hospodarskeho ?ivota svojich krajin, kde museli nahradzova? chybajucu pracovnu silu mu?ov odvedenych do vojny. ?eny obsluhujuce
stroje
v
tovar?ach
sa stali samozrejmos?ou. Vo viacerych krajinach sa im podarilo ziska?
volebne pravo
.
Slovensko
bolo po?as vojny su?as?ou
Rakusko-Uhorska
. Celkovo bolo do
rakusko-uhorskej armady
mobilizovanych asi 400 a? 450 tisic Slovakov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrza?enych.
[20]
Slovaci tvorili asi 4% rakusko-uhorskej armady a boli su?as?ou v?etkych druhov vojsk. Posobili najma v pechote, delostrelectve, v ?pecialnych jednotkach, medzi ?enistami, v tylovych jednotkach. V men?om po?te slu?ili v namornictve. Medzi vyznamnych slovenskych letcov patria napriklad Jan Andreansky, Valentin Beniak, Vojtech Alexander, Julius Smutny. Etnicke zlo?enie armad sa po?as vojny menilo hlavne z narodnostnych dovodov.
Va??ie jednotky V. a VI. Zboru s pomerne ve?kym zastupenim Slovakov spo?iatku slu?ili v boji proti Rusku pod velenim 1. a 4. armady v oblasti Hali?e. Pod velenie 1. armady generala Viktora Dankla spadal V. bratislavsky zbor. V oblasti Hali?e operoval aj tren?iansky 71. pe?i pluk a 72. pe?i pluk. 28. brigada 14. pe?ej divizie obsahovala komar?ansky 19. prapor po?nych strelcov. Su?as?ou 66. brigady 33. pe?ej divizie V. zboru bol komar?ansky 12. pe?i pluk. Ve?ke zastupenie Slovakov mali aj dva honvedske pe?ie pluky 74. brigady 37. honvedskej pe?ej divizie a to 14. nitriansky a 15. tren?iansky pluk a 13. bratislavsky pluk 66. brigady. Pluky VI. ko?ickeho zboru patrili do 4. armady pod velenim Morica Auffenberga. V ko?ickej 27. pe?ej divizii slu?il pre?ovsky 67. pluk 54. pe?ej brigady a takisto 53. pe?ia brigada, ktorej su?as?ou bol lu?enecky 25. pe?i pluk a 29. prapor po?nych strelcov. Do 4. armady patrila e?te 39. honvedska pe?ia divizia so 77.brigadou zahr?ujucou ko?icky 9. honvedsky pe?i pluk a 78. brigadou s banskobystrickym 16. honvedskym plukom.
[21]
Viac ako polovica z nich zahynula na vychodnom (ruskom a srbskom) fronte
[22]
, kde bojovali predov?etkym na za?iatku vojny. V neskor?om obdobi boli jednotky s va??im zastupenim Slovakov nasadene hlavne na
talianskom
(a francuzskom) fronte. Najma na za?iatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobru poves?.
[22]
Bolo to hlavne v?aka relativnej zaostalosti slovenskeho prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s ve?kou autoritou cisara a Habsburgovcov, ako aj vierou v odveku platnos? a stabilitu spolo?enskych pomerov na za?iatku vojny.
[23]
Odpor vo?i vojne sa za?al vo va??ej miere prejavova? a? neskor. Znama bola napr. vzbura slovenskych vojakov
tren?ianskeho 71. pluku
v
Kragujevaci
.
Ve?a Slovakov vstupilo po?as vojny do
?esko-slovenskych legii
vo Francuzsku, Rusku a Taliansku, kde sa predtym dostali ako vojnovi zajatci alebo trvalo ?ili pred vojnou. Na formovani legii sa vyznamne podie?al slovensky general vo francuzskych slu?bach
Milan Rastislav ?tefanik
. Slovenski dobrovo?nici vstupovali aj do jednotiek americkej armady.
Od novembra 1914 do maja 1915 prebiehali vojnove operacie aj na severe ?ari?a a Zemplina, no preva?na ?as? su?asneho uzemia Slovenska zostala a? do konca vojny v zazemi.
[24]
Demon?tracia na Pra?skom Vaclavskom namesti 28. oktobra 1918.
Domaci politicki reprezentanti Slovakov na slovenskom uzemi boli po?as vojny pod kontrolou uhorskych organov a ich odbojova ?innos? bola iba skryta. Propagatormi my?lienok samostatnosti Slovakov, resp. spoluprace s ?echmi preto boli zahrani?ni Slovaci, najma asi polmilionova slovenska komunita ?ijuca za?iatkom 20. storo?ia v
Spojenych ?tatoch americkych
. Jej predstavitelia organizovani v tzv.
Slovenskej lige
u? 10. septembra 1914 pod vedenim
Ivana Daxnera
vydali
Memorandum o krivdach a po?iadavkach slovenskych
, v ktorom po?adovali pre Slovakov v Rakusko-Uhorsku pravo na svojbytnos? a uplnu narodnu samospravu.
[25]
My?lienka spolo?neho ?tatu ?echov a Slovakov sa za?ala objavova? hne? na za?iatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny.
[26]
Jeden z prvych modelov vytvoril
T. G. Masaryk
pre britske ministerstvo zahrani?nych veci. Zahrani?ny odboj proti Rakusko-Uhorskej monarchii na?iel vyznamnu podporu u ?echov a Slovakov ?ijucich v zahrani?i, hlavne v USA, Francuzsku a Rusku. Cie?om zahrani?neho odboja bol boj proti Rakusko-Uhorsku a ovplyv?ovanie verejnej mienky a politikov v krajinach Dohody s cie?om ziska? ich pre my?lienku samostatneho ?esko-Slovenska. 22. oktobra 1915 vypracovali
Slovenska liga
a
?eske narodne zdru?enie
tzv.
Clevelandsku dohodu
, ktora po?adovala, aby sa ?esi a Slovaci spojili v spolo?nom
federativnom
?tate, ktory po?ital s uplnou narodnou autonomiou Slovenska.
Vo februari 1916 sa stala hlavnym predstavite?om zahrani?neho odboja
?eskoslovenska narodna rada
, ktora sidlila v
Pari?i
. Predsedal jej T. G. Masaryk, podpredsedom bol
?tefanik
a tajomnikom
Bene?
. Narodna rada sa podie?ala na organizacii zahrani?neho vojska.
30. maja 1918 sa organizacie ?echov a Slovakov v USA dohodli na Masarykovom navrhu tzv.
Pittsburskej dohody
, ktora na rozdiel od predo?lych planov upustila od federativneho usporiadania buduceho ?tatu, po?itala v?ak s autonomiou Slovenska.
18. oktobra 1918 uverejnil vo Washingtone T. G. Masaryk nezavislos? ?esko-Slovenska, ktora sa stala znama ako
Washingtonska deklaracia
. Koncom oktobra 1918 sa konali v
?eneve
a Pari?i jednania prislu?nikov zahrani?neho a domaceho odboja. Ich vysledkom bolo vytvorenie prvej vlady, ktorej predsedal
K. Krama?
.
28. oktobra 1918 po kapitulacii Rakusko-Uhorska vy?li do ulic obyvatelia Prahy a narodny vybor (za ?echov ?
?vehla
,
Ra?in
,
St?ibrny
,
Soukup
a za Slovakov
?robar
) vyhlasili samostatnos?. 30. oktobra sa stretli v
Martine
na podnet
M. Dulu
slovenski politicki predstavitelia, ktori tu vytvorili
Slovensku narodnu radu
a prijali deklaraciu, ktorou sa pripojili k spolo?nemu ?esko-slovenskemu samostatnemu ?tatu.
- ↑
a
b
c
Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 ? 2084
- ↑
Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 32
- ↑
Westwell, I., 2004, Prvni sv?tova valka den po dni. Na?e vojsko, Columbus, Praha, s. 12
- ↑
Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londyn, s. 32 ? 34
- ↑
Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londyn, s. 14
- ↑
Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914?1916. Routledge, New York, s. 32
- ↑
Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914?1916. Routledge, New York, s. 39
- ↑
Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 102
- ↑
PRECLIK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), vaz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelstvi Paris Karvina, ?i?kova 2379 (734 01 Karvina, CZ) ve spolupraci s Masarykovym demokratickym hnutim (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019,
ISBN 978-80-87173-47-3
, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 ? 96, 100- 140, 159 ? 184, 187 - 199
- ↑
Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 136
- ↑
a
b
Ogarkov, N. V. (editor) 1978, Sovetskaja vojennaja enciklopedia. Tom 6. Voennoe izdate?stvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 272
- ↑
Westwell, I., 2004, Prvni sv?tova valka den po dni. Na?e vojsko-Columbus, Praha, s. 134
- ↑
Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 ? 157
- ↑
Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184
- ↑
Figes, O., 2005: Lidska tragedie. Ruska revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovsky ?ev?ik, Praha-Plze?, 837 s.
- ↑
a
b
c
Janda, L., 2005, Causalities, Combatant and Noncombatant. in Tucker, S., Encyclopedia of World War I, Abc-Clio, Santa Barbara, s. 272 ? 274
- ↑
a
b
Casualties | WW 1
[online]. www.100letprve.si, [cit. 2019-03-30].
Dostupne online.
- ↑
Duffy, M.
Weapons of War - Poison Gas
[online]. firstworldwar.com, 22.08.2009, [cit. 2014-11-29].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
Gyarfa?ova, S., 2014, ?o v?etko zmenila prva svetova vojna. 1. svetova vojna o?ami Slovakov. Priloha dennika SME, 23. jula 2014, s. 9
- ↑
Ve?ky, J. a kolektiv, 1980, Encyklopedia Slovenska IV. zvazok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 ? 578
- ↑
SEGE?, Vladimir.
Slovensko-vojenska kronika
. Bratislava : Perfekt, 2007.
ISBN
978-80-8046-381-6
. S. 199.
- ↑
a
b
Gyarfa?ova, S., 2014, Na?i trpeli na Piave aj na vychode. 1. svetova vojna o?ami Slovakov. Priloha dennika SME, 23. jula 2014, s. 6 ? 7
- ↑
Sege?, V. a kolektiv, 2007, Slovensko ? vojenska kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84
- ↑
Trianon v dokumentoch
. 2020. vyd. [s.l.] : Min. vnutra. S. 1.
- ↑
Sege?, V. a kolektiv, 2007, Slovensko - vojenska kronika. Perfekt, Bratislava, s. 86
- ↑
Kova?, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelstvi Lidove noviny, Praha, 401 s.