Karol I. Habsbursky
rakusky arcivojvoda a cisar, ?esky a uhorsky kra?
Panovanie
Dynastia	habsbursko-lotrinska dynastia
Panovanie	1916  – 1918
Korunovacia	30. december 1916
Predchodca	Franti?ek Jozef I.
Nastupca	Toma? Garrigue Masaryk ( ?SR ), Miklos Horthy ( Ma?arsko ), Karl Seitz ( Rakusko ), Peter I. ( Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov )
Biograficke udaje
Narodenie	17. august 1887 Persenbeug-Gottsdorf , Rakusko
Umrtie	1. april 1922 (34 rokov) Madeira , Portugalsko
Pochovanie	Kostol Nossa Senhora do Monte, Madeira
Rodina
Man?elka	Zita Bourbon-Parmska
Potomstvo	Otto Adelheid Robert d´Este Felix Karol ?udovit Rudolf Charlotte Al?beta
Otec	Otto Franti?ek Jozef Habsbursky
Matka	Maria Jozefa Saska
Svatec
V cirkvi	katolicka
Blahore?enie	3. oktober 2004 Jan Pavol II. Namestie svateho Petra , Vatikan
Atributy	kra?ovske insignie
Odkazy
	Karol I. (multimedialne subory na commons)
Historicky portal   Biograficky portal

Blahoslaveny Karol I. Habsbursky (* 17. august 1887 , Persenbeug-Gottsdorf , Rakusko  ? † 1. april 1922 , Madeira , Portugalsko ) bol rakusky arcivojvoda a posledny cisar (v rokoch 1916  – 1918 ), ?esky (ako Karol III.) a uhorsky kra? (v rokoch 1916  – 1921 ako Karol IV.) z habsbursko-lotrinskeho rodu , najstar?i syn arcivojvodu Otta Franti?ka a Marie Jozefy Saskej . Bol vnukom arcivojvodu Karola ?udovita , prasynovcom cisara Franti?ka Jozefa I. a synovcom arcivojvodu a naslednika tronu Franti?ka Ferdinanda d´Este .

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Plnym menom sa volal Karol Franti?ek Jozef ?udovit Hubert Juraj Otto Maria a povodne vobec nebol predur?eny sta? sa panovnikom. V naslednickej linii bol a? na poslednom mieste, ke? pred nim v poradi ako prvy naslednik bol syn panujuceho cisara Franti?ka Jozefa I. Rudolf (resp. jeho synovia), cisarovi bratia, arcivojvoda a mexicky cisar Maximilian a arcivojvoda Karol ?udovit a cisarovi synovci Franti?ek Ferdinand d’Este a Otto (Karolov otec). A? po nich nasledoval v hierarchii naslednictva Karol. Osud v?ak svojou pozoruhodnou hrou doviedol na rakusky tron prave Karola.

Maximilianov ?ivot vyhasol v roku 1867 na popravisku. Rudolf skon?il 30. januara 1889 svoj ?ivot samovra?dou bez mu?skeho potomka. Arcivojvoda Karol ?udovit sa vzdal nastupnickych prav v prospech svojho syna Franti?ka Ferdinanda d´Este . Ten svojim dynasticky nerovnym soba?om s grofkou ?ofiou Chotkovou vyradil z naslednictva svojich potomkov. Po smrti svojho otca Otta († 1. november 1906 ) a sarajevskom atentate na Ferdinanda ( 28. jun 1914 ) sa Karol stal priamym naslednikom rakuskeho tronu. Od detstva sa na jeho vychove podie?ala hlavne matka a dozeral na ?u cisar Franti?ek Jozef I. Ako dvanas?ro?ny za?al na prianie svojho otca ?tudova? prirodne vedy na benediktinskom ?kotskom gymnaziu vo Viedni . Jeho vzdelanie sa zav??ilo v roku 1908 v Prahe . U? v roku 1903 sa Karol stal prislu?nikom c. a k. armady v hodnosti poru?ika. Neskor sa jeho posobiskom stali i ?al?ie utvary (Chude?ice pri Biline , Brandys nad Labem ).

Man?elstvo a kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1909 pricestoval do Franti?kovych Lazni , kde sa zoznamil so svojou buducou man?elkou Zitou . Po nieko?kych ?al?ich stretnutiach sa 21. oktobra 1911 na zamku Schwarzau pri Steinfelde , rakuskom sidle parmskych Bourbonovcov , konala svadba, ke? predtym so soba?om suhlasil i Franti?ek Jozef I. V tomto pripade ?lo o rovnocenny soba?. Nevestin rod nebol sice rodom vladnucim, ale rod Bourbon-Parma bol jednou z priamych linii francuzskeho kra?ovskeho rodu Bourbonovcov , ktory v minulosti panoval nielen vo Francuzsku, ale aj v Kra?ovstve oboch Sicilii (Sicilia a Neapolsko). Po skon?eni svadobnej cesty, po?as ktorej nav?tivili mladoman?elia krajiny habsburskej monarchie, sa Karol opa? vratil k vojenskej slu?be. Pri jazdeckych manevroch svojho 7. dragunskeho pluku utrpel zranenie mozgu. Po vylie?eni bol prelo?eny v hodnosti majora k 39. pe?iemu pluku vo Viedni.

Hlavnou napl?ou jeho ?ivota bola armada. Zaujimal sa sice o reformne plany svojho stryka, naslednika tronu Franti?ka Ferdinanda d´Este, ale ostaval mimo politickeho diania. V dolnorakuskom Reichenau ho zastihla sprava o Ferdinandovej smrti. Karol, u? ako naslednik tronu, vypuknutie prvej svetovej vojny pre?ival v hlavnom stane rakusko-uhorskej armady v hodnosti plukovnika. Tu posobil ako informa?na spojka medzi na?elnikom ?tabu a cisarom Franti?kom Jozefom. Ten ho v juli 1915 povy?il do hodnosti generalmajora. Pri uradnych jednaniach ho cisar zasvacoval do politickych a vladarskych povinnosti. Medzitym sa Karol so svojou rodinou pres?ahovali do cisarskej rezidencie Schonbrunn , kde sa mali mo?nos? bli??ie spoznava? staru?ky cisar a mlada rodina. V prvej polovici roku 1916 bol Karol povy?eny na po?neho podmar?ala a neskor?ie na velite?a zboru a generala jazdectva. V tejto funkcii a hodnosti bol nasadeny do bojov proti Taliansku. V hlavnom stane svojej jednotky v uhorskom Segesvare dostal v novembri 1916 spravu o cisarovej chorobe a ?iadosti aby sa vratil do Viedne. Franti?ek Jozef I. umrel 21. novembra 1916 . V ten isty de? Karol prevzal vladu nad monarchiou a o par dni nato, 2. decembra 1916 sa ujal vrchneho velenia armady.

Na cisarskom trone [ upravi? | upravi? zdroj ]

Habsburske dedi?stvo zdedil uprostred vojnovej vravy. Jeho hlavnym cie?om bolo urychlene ukon?enie vojnoveho besnenia, ktore sa mohlo sta? zahubou celej ri?e. Nara?al v?ak na rozhodny nesuhlas nemeckej strany. Prinosom pre skore mierove urovnanie situacie mala by? i korunovacia za uhorskeho kra?a, ktora sa konala 30. decembra 1916 v Budape?ti . ^[1] Do nepriazniveho vyvinu vojnovej situacie zasiahli i udalosti v carskom Rusku , kde bo??evici zvrhli vladu Romanovcov ^{[ chyba zdroj ]} a vyhlasili sovietsku republiku.

Pod vplyvom prebiehajucich udalosti gradovali odstredive snahy narodov rakusko-uhorskeho mocnarstva o samostatnos?. Najma zo strany ?echov narastal odpor k monarchii. Karol v snahe o zmiernenie napatia nav?tevoval s man?elkou krajiny Rakusko-Uhorska , aby dokazal, ako ve?mi mu zale?i na buducnosti ri?e. Neustale v?ak nara?al najma na uhorsku neustupnos? a nelojalnos?, nepodarilo sa mu uzmieri? narodnostne spory v Predlitavsku . Narastajuca zavislos? monarchie na nemeckom spojenectve uplne odcudzila nenemecke narody, ktore sa priklonili k exilovym politikom, usilujucim sa o vznik narodnych ?tatov. V zahrani?nej politike sa cisar sna?il za?a? mierove rokovania. No u? pokusy o ich sprostredkovanie skon?ili neuspechom. Pod vplyvom nemeckej pora?ky po skon?eni prvej svetovej vojny do?lo k postupnemu rozpadavaniu sa ri?e.

V tejto situacii sa Karol podujal na zufaly krok. 16. oktobra 1918 vydal vo Viedni manifest Vernym rakuskym narodom . Bol to jeden z poslednych pokusov, ktory mal za cie? zachrani? ri?u pred jej rozpadom. V manifeste sa zaviazal k pretvoreniu Rakuskej monarchie na spolkovy ?tat. Opa? narazil na odpor Ma?arov , ktori rozhodne odmietli my?lienku, aby ka?dy narod mal v ramci monarchie svoj vlastny ?tatny utvar. Ich odpove?ou bolo vypovedanie rakusko-uhorskeho vyrovnania z roku 1867 , ?im sa fakticky odtrhli od Predlitavska. Karol na zachranu situacie podnikol cestu do Uhorska. 23. oktobra sa cisarsky par zu?astnil na otvoreni univerzity v Debrecine . No v Uhorsku u? nebol Karol s rodinou v bezpe?i.

Situacia vo Viedni sa tie? stavala ?oraz napatej?ou. Cisar sa rozhodol pre navrat. Tu v?ak bola skuto?nos? ?aleko va?nej?ia, ako predpokladal. Udalosti nabrali rychly spad. 26. oktobra vypovedal Karol spojenectvo s Nemeckom, 27. oktobra menoval poslednu vladu, 28. oktobra bola vyhlasena ?esko-slovenska republika a 31. oktobra vypukla v Budape?ti revolucia. Karol u? nemohol vzniknutu situaciu ovplyvni?. Jeho jedinou snahou bolo dosta? do Viedne svoje deti, ktore zanechal v Uhorsku.

3. novembra 1918 Rakusko-Uhorsko podpisalo v Padove primerie so ?tatmi Dohody , ?im sa skon?ila prva svetova vojna. D?a 11. novembra 1918 bol Karol nuteny podpisa? manifest, v ktorom oznamil stiahnutie sa z riadenia vladnych zale?itosti, ale vyslovne sa nezriekol tronu. Tlak na jeho abdikaciu narastal a preto sa rozhodol opusti? Viede?. Nasledujuci polrok stravil s rodinou na loveckom zamku Eckartsau , le?iacom ne?aleko Hainburgu . Odtia? sa u? iba bezmocne prizeral vyvinu udalosti.

12. novembra 1918 bola vo Viedni vyhlasena republika Nemecke Rakusko . Cisarove pravomoci pre?li na ?tatnu radu a habsburske privilegia boli zru?ene. 16. novembra vyhlasili republiku Ma?ari, ke? predtym, 13. novembra , zbavili Habsburgovcov v?etkych narokov na uhorsky tron. 14. novembra podnikla rovnaky krok ?esko-slovenska vlada v suvislosti s pripadnymi narokmi dynastie na ?esky tron.

Rezignacia a exil [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek tomu, ?e sa stiahol z verejneho i politickeho ?ivota, neustavali snahy o jeho abdikaciu, alebo aby opustil krajinu. To v?ak Karol odmietal. Su?asne v Rakusku nastala kuriozna situacia: Rakusko bolo republikou, malo v?ak cisara, ktory de jure bol stale hlavou ?tatu, hoci nemal ?iadnu moc. Krajina neustavala vo vyvijani natlaku na Karola, aby ju opustil. Ten v?ak tvrdo?ijne odmietal odis? z vlasti a jeho jedinou snahou bola opatovne prinavratenie moci, ktora mu nale?ala. O?akaval pomoc od anglickeho a ?panielskeho kra?a. Anglicka vlada mu mohla zaru?i? bezpe?nos? ale iba v pripade, ak opusti Rakusko. Tato skuto?nos? i naliehanie man?elky ho prinutilo, aby zmenil stanovisko, ke? sa nechal presved?i?, ?e situacia sa bude da? lep?ie zvlada? z exilu. 23. marca 1919 Karol opustil vlas?, do ktorej sa u? nikdy nevratil.

S rodinou sa usadili vo ?vaj?iarsku na zamku Wartegg v meste Rorschacherberg . ?oskoro na?li novy domov pri ?enevskom jazere vo vile Prangins. Tu si po dlhom ?ase kone?ne mohla rodina vydychnu?. Napriek tomu Karol neprestaval vyvija? aktivity smerujuce k re?tauracii monarchie a navrateniu rodovych prav. Jeho prvym ?inom bolo vydanie tzv. Feldkirchenskeho manifestu, ktory anuloval v?etky rozhodnutia rakuskej vlady od 11. novembra 1918 .

Stale veril, ?e sa vrati do vlasti ako cisar. Prijimal nav?tevy, ?ital listy a spravy prichadzajuce z byvalej monarchie. Najma jedna z nich bola pre neho a jeho rodinu zvla?? kruta. Rakusky parlament schvalil 3. aprila 1919 protihabsburske zakony, na zaklade ktorych boli zru?ene v?etky Karolove panovnicke prava a prepadnutie habsburskeho majetku v prospech ?tatu. Z cisara sa stal ?obrak bez vlasti i majetku. ?al?im ustanovenim spominanych zakonov bolo vyhostenie ka?deho, kto sa nezriekne prislu?nosti k tomuto rodu.

Zo svojho ?vaj?iarskeho exilu podnikol dva neuspe?ne pokusy o prevzatie vlady. Najma prvy z nich spo?iatku vyzeral ve?mi nadejne, ke? optimizmus mu dodaval vyvin poslednych udalosti v Ma?arsku . Prave sem za?al Karol upiera? svoje nadeje na obnovu predchadzajuceho stavu. 1. marca 1920 bola v Ma?arsku opa? vyhlasena monarchia na ?ele s regentom admiralom Miklosom Horthym . Ten sprvu otvorene prejavoval lojalitu k Habsburgovcom a ubezpe?oval Karola, ?e podnikne kroky veduce k jeho navratu na uhorsky tron. Karol sa podujal na riskantny plan a koncom marca 1920 inkognito pricestoval do Ma?arska. Horthy bol v?ak medzitym menovany tzv. Regentom Ma?arska (faktickou hlavou ?tatu) a o svoj post nemienil pris?, zvla??, ke? za sebou citil podporu politickych sil, ktore sa rozhodli nepovola? Karola na uhorsky tron. Karolova tu?ba tak stroskotala.

Rovnakym vysledkom dopadol i ?al?i pokus na jese? roku 1921 , ke? opa? podnikol cestu do Ma?arska, tentoraz i so svojou man?elkou. Tu sice najprv v Budape?ti za?il chvi?kovy pocit z navratu za?lej slavy, ke? menoval novu vladu, prijal slavnostnu prisahu vojenskej jednotky v ?oproni a pri prechadzke Budape??ou ho ?ud oslavoval ako svojho kra?a. No nasledujuci de? dorazili Horthyho ozbrojene jednotky a v?etkym snaham bol koniec. Karol bol vzapati definitivne detronizovany.

Internacia a umrtie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?i osud Karola i jeho rodiny u? nebol v jeho rukach. Na zaklade jednani dohodovych ?tatov bolo rozhodnute o internacii Karolovej rodiny i jeho samotneho na ostrove Madeira . Sem dorazili v novembri 1921. Vo vile Quinta de Monte nad mestom Funchal 1. aprila 1922 po mesiacoch stradania zomrel na zapal p?uc . O ?tyri dni sa konal pohreb.

Karol bol pochovany v kostole Nossa Senhora do Monte. V rodinnej hrobke Habsburgovcov v Kapucinskej krypte vo Viedni bola neskor postavena jeho busta. 3. oktobra 2004 (82 rokov po svojej smrti) bol blahore?eny pape?om Janom Pavlom II.

Rodinne pomery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zo ??astneho man?elstva so Zitou Bourbon-Parmska sa narodilo osem deti:

• Otto (* 20. november 1912  ? † 4. jul 2011 ) ∞ 10. maj 1951 Regina Sasko-Meiningenska (* 1925  ? † 2010 ), 7 deti
• Adelheida (* 3. januar 1914  ? † 3. oktober 1971 )
• Robert d´Este (* 8. februar 1915  ? † 7. februar 1996 ) ∞ 28. december 1953 Margita Savojska (* 1930 ), 5 deti
• Felix (* 31. maj 1916 ? † 6. september 2011 ) ∞ 19. november 1952 Anna Eugenia z Arenbergu (* 1925  ? † 1997 ), 7 deti
• Karol ?udovit (* 10. marec 1918  ? † 11. december 2007 ) ∞ 17. januar 1950 Yolanda z Ligne (* 1923 ), 4 deti
• Rudolf (* 5. september 1919  ? † 15. maj 2010 ) ∞
  • 1/ 22. jun 1953 Xenia Sergejevna Bezobrazova (* 1929  ? † 1968 ), 4 deti
  • 2/ 15. oktober 1971 Anna Gabriela von Wrede (* 1940 ), 1 dcera
• ?arlota (* 1. marec 1921  ? † 23. jul 1989 ) ∞ 25. jul 1956 Juraj Meklenbursky (* 1899  ? † 1963 )
• Al?beta (* 31. maj 1922  ? † 6. januar 1993 ) ∞ 12. september 1949 Henrich Lichten?tajnsky (* 1916  ? † 1991 ), 5 deti

Rodokme? Karola I. [ upravi? | upravi? zdroj ]

Panovnicke pomery [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Karol I. (Rakusko-Uhorsko)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Filmovy zaznam svadby Karla I.
• Prejav Karola I. o vojne (po nemecky)
• Stranky o Karolovi a jeho pribuznych Archivovane 2007-05-05 na Wayback Machine