Gambia (?tat)

	Gambijska republika
Vlajka	Znak
	Narodne motto : ; Progress, Peace, Prosperity ; (Pokrok, mier, prosperita)
	?tatna hymna : ; For The Gambia Our Homeland ; (Pre Gambiu, na?u vlas?)
Miestny nazov
• dlhy	Republic of The Gambia
• kratky	The Gambia
Hlavne mesto	Banjul ; 13°28′ s.?. 16°36′ z.d.
Najva??ie mesto	Serekunda
Uradne jazyky	angli?tina ;
?tatne zriadenie ; Prezident	republika ; Adama Barrow
Vznik	18. februar 1965
Susedia	Senegal
Rozloha ; • celkova ; • voda (%)	; 10 689 km² ( 159 .) ; 1 300 km² (11,5 %)
Po?et obyvate?ov ; • odhad ( 2022 ) ; • hustota (2022)	; 2 585 135 ( 144 .) ; ; 176/km² ( 74 .)
HDP ; • celkovy ; • na hlavu (PKS)	2005 ; 5 420 mil. $ ( 157 .) ; 2 240 $ ( 142 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2019 )	0,496 ( 172 .) ? nizky
Mena	dalasi (GMD)
?asove pasmo ; • Letny ?as	GMT ( UTC ) ; bez zmeny ( UTC )
Medzinarodny kod	GMB / GM
Medzinarodna poznavacia zna?ka	WAG
Internetova domena	.gm
Smerove telefonne ?islo	+220

Suradnice : 13°30′S 15°30′Z / 13,5°S 15,5°Z / 13.5; -15.5

Gambia , dlhy tvar Gambijska republika , je ?tat v Zapadnej Afrike .

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najmen?i ?tat kontinentu sa nachadza v jeho zapadnej ?asti, v povodi dolneho toku rieky Gambia . Jedinym susedom, obklopujucim Gambiu zo severu, vychodu i juhu je Senegal , zapadnu hranicu tvori pobre?ie Atlantickeho oceanu . Poloha krajiny v ni?inatej oblasti u? tropickeho pasma mimo severnej?ie le?iaceho sucheho sahelu poskytuje dostatok vlahy pre pestovanie po?nohospodarskych plodin.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemie dne?nej Gambie patrilo v 10. a 11. storo?i do ri?e Ghana, v 14. storo?i do Malijskej ri?e a v 15. a? sem siahali hranice Songhajskej ri?e. Tak ako na celom zapadnom pobre?i Afriky, aj tu pristali v roku 1455 prvi portugalski namornici, ktorych onedlho nasledovali obchodnici, ktori v usti rieky Gambia zalo?ili obchodnu stanicu.

Oblas? bola znama mno?stvom malych superiacich kra?ovstiev, medzi ktorymi bolo mno?stvo konfliktov, u?ah?ujucich kolonizaciu. V 18. storo?i tu prebiehalo superenie Britov a Francuzov o nadvladu, ktorej sa napokon ujali Francuzi. Briti kupili v roku 1816 od miestneho kra?a ostrov v usti rieky, kde na mieste dne?neho hlavneho mesta Banjul zalo?ili vojensku zaklad?u. V rokoch 1821 ? 1843 uzemie Gambie spravuje Britska zapadoafricka federacia, potom je a? do roku 1866 samostatnou koloniou, kedy spada pod guvernera vo Freetowne v Sierra Leone . Koniec 19. storo?ia je opa? v znameni nabo?enskych konfliktov a v oblasti sa za?al presadzova? islam . Po dohode Francuzov a Britov dochadza v roku 1889 k vyty?eniu pevnych hranic, platiacich dodnes. Od roku 1894 je Gambia britskym protektoratom s nepriamou spravou a uzemie je rozdelene na 35 oblasti, spravovanych na?elnikmi. Autonomiu ziskala krajina v roku 1962 a od 18. februara 1965 je Gambia nezavislym ?tatom.

Vo vo?bach v roku 1962 sa dominantnou stranou stala ?udova pokrokova strana Dawda Jawaru, ktory napokon vydobyl pre krajinu nezavislos? v ramci Commonwealthu . V roku 1970 sa Gambia stala republikou na ?ele s prezidentom. Obdobie viactranickeho systemu vlady Jawaru trvalo takmer 30 rokov a bolo vnimane skor pozitivne. Pokus o prevrat v roku 1981 bol potla?eny v?aka vy?iadanej vojenskej intervencii Senegalu, s ktorym Gambia nasledne vytvorila konfederaciu Senegambia . Ta sa v?ak rozpadla u? po siedmich rokoch v roku 1989 . Nespokojnos? so skorumpovanym re?imom, no najma rastuca nespokojnos? vojakov so zlymi podmienkami vyustila 22. jula 1994 do vojenskeho prevratu pod vedenim poru?ika Yahyu Jammeha. Jawara bol po neuspe?nej ?iadosti zahrani?ia o pomoc nuteny odis? do exilu vo Ve?kej Britanii.

Prevrat mal ve?ku podporu medzi obyvate?stvom, ktore verilo v zasadne zmeny a Jammeh sa napokon po kontroverznych zasahoch v ustave postavil do pozicie jedineho prezidentskeho kandidata. Predvolebna kampa? sa opa? niesla v duchu zastra?ovania a obmedzovania opozicie a Jammeh i jeho strana APRC vo vo?bach v januari 1997 zvi?azili. Sklamanie obyvate?ov a najma obmedzovanie nezavislych medii a novinarov sposobovali opakovane sprisahania a demon?tracie. Nerovne podmienky pozna?ili i kampane v ?al?ich vo?bach, kde opa? jednozna?ne uspel Jammeh a jeho strana.

D?a 11. decembra 2015 vyhlasil prezident Yahya Jammeh Gambiu za islamsku republiku . Oficialny nazov sa zmenil z povodneho "Gambijska republika" na novy "Gambijska islamska republika".

Spravne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gambiu tvori 5 krajov ( division ), jedno ve?komesto (city) a 37 okresov.

Hlavne mesto Banjul je klasifikovane ako ve?komesto (city).

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gambia je zaostaly po?nohospodarsky ?tat, ktory v?ak v?aka polohe na strategickej rieke Gambia zohrava dole?itu ulohu pri doprave tovaru do senegalskeho vnutrozemia. Pestuje sa tu najma podzemnica olejna , ry?a , proso , maniok , strukoviny , kukurica a bavlna . Chova sa hovadzi dobytok, ovce a kozy a dole?ity je rybolov .

Od roku 2006 do roku 2012 rastla gambijska ekonomika ro?ne tempom 5 ? 6 % HDP.

Stale vyznamnej?im odvetvim priemyslu s rastucimi prijmami je turizmus, ktory sa rozvija najma na pobre?i Atlantiku a zapadoeuropskym nav?tevnikom ponuka vhodne podmienky po?as celeho roka.

Po?nohospodarstvo tvori zhruba 30 % hrubeho domaceho produktu (HDP) a zamestnava pribli?ne 70 % pracovnej sily. V ramci po?nohospodarstva tvori produkcia ara?idov 6,9 % HDP, ostatne plodiny 8,3 %, chov dobytka 5,3 %, rybolov 1,8 % a lesnictvo 0,5 %. Priemysel tvori pribli?ne 8 % HDP a slu?by pribli?ne 58 %. Obmedzene mno?stvo vyroby je primarne zalo?ene na po?nohospodarstve (napr. spracovanie ara?idov, pekarne, pivovar a garbiare?). ?al?ie vyrobne ?innosti zah??aju mydlo, nealkoholicke napoje a odevy.

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodnostne zlo?enie: Malinkovia (Malinke, Mandingo, 43%), Fulbovia (Fula, 18%), Wolofovia (Wolof, 13%), ?ula ( ?ulovia , D?ola, Dyola, 7%), Soninke (Sarakole, 8,2%)

Nabo?enstvo: 96,4% moslimovia, 3,5% kres?ania , 0,1% ostatni.