Burundska republika
Vlajka Znak
Narodne motto : Unite, Travail, Progres (Jednota, praca, pokrok)
?tatna hymna : Burundi bwacu (Milovane Burundi)
Miestny nazov
• dlhy	Republika y’Uburundi (run.), Republique du Burundi (fr.)
• kratky	Uburundi (run.), Burundi (fr.)
Hlavne mesto	Gitega 3°30′ j.?. 30°0′ v.d.
Najva??ie mesto	Bujumbura
Uradne jazyky	rund?ina , francuz?tina
?tatne zriadenie Prezident	prezidentska republika Evariste Ndayishimiye
Vznik	1. jul 1962
Susedia	Kongo (byv. Zair) , Rwanda , Tanzania
Rozloha  • celkova  • voda (%)	27 834 km² ( 142 .)   2 783 km² (10 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2016 )  • s?itanie ( 2008 )  • hustota (2016)	10 524 117 ( 86 .) 8 053 574 401,6/km² ( ? .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2017 3 393 mil. $ ( ? .) 808 $ ( ? .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2015 )	0,404 ( 184 .) ? nizky
Mena	burundsky frank (BIF)
?asove pasmo  • Letny ?as	CAT ( UTC +2) bez zmeny ( UTC +2)
Medzinarodny kod	BDI / BI
Medzinarodna poznavacia zna?ka	BU
Internetova domena	.bi
Smerove telefonne ?islo	+257

Suradnice : 3°40′00″J 29°49′00″V  /  3,666667°J 29,816667°V  / -3.666667; 29.816667

Burundi (v minulosti Urundi ), dlhy tvar: Burundska republika , je maly ?tat z okolia Ve?kych jazier v strednej Afrike , ktory hrani?i s Rwandou , Kongom (byv. Zairom) a Tanzaniou . Napriek tomu, ?e ide o vnutrozemsky ?tat, ve?ku ?as? jeho zapadnej hranice tvori jazero Tanganika . Nazov ?tatu je odvodeny z domorodeho nazvu rund?iny  ? Kirundi. Geograficka izolacia, etnicke konflikty a takmer ?iadne nerastne bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnej?ich krajin Afriky.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Byvale nemecke kolonialne uzemie (od roku 1890 ) a belgicke mandatne uzemie Ruanda-Urundi (od roku 1916 ) ziskalo 1. juna 1962 nezavislos? ako monarchia. Od ?tatneho prevratu 28. novembra 1966 , vedeneho plukovnikom Micomberom , je Burundi republikou.

Od 15. storo?ia sidlili na uzemi dne?neho Burundi vo vychodnej Afrike pri jazere Tanganika kmene Twaov a Hutuov . Neskor sem pri?li Tutsiovia , ktori v 17. storo?i zalo?ili dynastiu Abaganwa , vladnucu a? do roku 1966 . Roku 1858 pri?li k jazeru Tanganika prvi Europania a roku 1871 Brit Henry Morton Stanley v Ud?id?i na?iel svojho nezvestneho krajana, badate?a Davida Livingstona .

Roku 1890 bolo Burundi za?lenene do Vychodnej Afriky , roku 1916 obsadili Belgi?ania a Spolo?enstvo narodov ho pridelilo roku 1920 ako mandatne uzemie Belgicku . Roku 1946 OSN mandat obnovila a roku 1962 Belgicko udelilo krajine nezavislos? . Monarchia bola v roku 1966 zvrhnuta a vedenie ?tatu prevzal plukovnik Micombero , prislu?nik kme?a Tutsi . Po krvavych bojoch medzi kme?mi Hutuov a Tutsiov a po povstaniach Twaov bol Micombero 9. novembra 1976 zosadeny a novou hlavou ?tatu sa stal Jean-Baptiste Bagaza , ktory stranu UPRONA (Union pour le Progres National) , zalo?enu roku 1979 , vyzdvihol na urove? ?tatnej strany. Boje medzi kme?mi sa znovu rozhoreli v 80. a 90. rokoch. V referende roku 1992 bol schvaleny navrh novej ustavy, ktora obnovila pluralitny system. Hlavnym vyvoznym artiklom je kava.

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Burundi sa deli na 17 provincii (fr. provinces), 117 obci (fr. communes) a tie na ?collines“.

Provincie su nasledovne: Bubanza , Bujumbura Mairie , Bujumbura Rural , Bururi , Cankuzo , Cibitoke , Gitega , Karuzi , Kayanza , Kirundo , Makamba , Muramvya , Muyinga , Mwaro , Ngozi , Rutana a Ruyigi .

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a odhadov OSN ?ilo v roku 2021 v Burundi 12 346 893 ?udi ^[1] v porovnani s iba 2 456 000 v roku 1950. ^[1]

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a ?tatistiky z roku 2017 je nabo?enska prislu?nos? v Burundi nasledovna: rimski katolici 58,6 %, protestantizmus 35,3 %, moslimovia 3,4 % (va??ina sunnitov ), ??ostatne nabo?enstvo 1,3 %, bez vyznania 1,4 %. ^[2] Kres?anstvo sa do Burundi v prvej apo?tolskej faze christianizacie Afriky nedostalo. ^[3] Prva zaznamenana misia prebehla a? v roku 1879. Va??ie a uspe?nej?ie misie za?ali posobi? v Burundi na za?iatku 20. storo?ia. ^[4] Christianizacia regionu teda prebehla a? v neskorej druhej faze christianizacie subsaharskej Afriky . ^[3] Islam sa do krajiny dostal s arabskymi obchodnikmi na za?iatku 19. storo?ia. ^[5] Niektori kres?ania (naprie? denominaciami) vyznavaju zarove? niektore z lokalnych tradi?nych nabo?enstiev ( viacpo?etna nabo?enska identita ), pripadne synkretizmus kres?anstva a tradi?neho nabo?enstva. Roz?ireny je kult predkov , nabo?enske fenomeny ako Nkisi Nkondi ^[6] a rozli?ne tradi?ne bantuske nabo?enstva, ktorych spolo?nym menovate?om je viera v najvy??ieho Boha . ^[7]

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Medzinarodne letisko v Bujumbure
• 
  ?urav kra?ovsky, Bujumbura

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Burundi

1. ↑ ^{a b} World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2022-10-24]. Dostupne online.
2. ↑ Burundi . [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-10-19. Dostupne online. (po anglicky)
3. ↑ ^{a b} HAVELKA, Ond?ej . K?es?anstvi v Africe: t?i faze christianizace a specifika africke teologie a spirituality. Theologicka revue , 2022, ro?. 92, ?is. 3, s. 291-309.
4. ↑ BONGMBA, Elias Kifon. Routledge Companion to Christianity in Africa . 1. vyd. London : Routledge, 2015. S. 365-367.
5. ↑ FALOLA, Toyin; JEAN-JACQUES, Daniel. Africa: An Encyclopedia of Culture and Society [3 volumes]: An Encyclopedia of Culture and Society . [s.l.] : ABC-CLIO, 2015-12-14. Google-Books-ID: YjoVCwAAQBAJ. Dostupne online. ISBN 978-1-59884-666-9 . (po anglicky)
6. ↑ HAVELKA, Ond?ej. Nkisi Nkondi: mocne feti?ove figury centralni Afriky [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupne online. (po ?esky)
7. ↑ HAVELKA, Ond?ej. Men? znama africka nabo?enstvi 2/4: st?edni Afrika [online]. Dingir, [cit. 2022-10-24]. Dostupne online. (po ?esky)