Transparent za osemhodinovy pracovny de? (Melbourne, 1856)
Pracovny de?
je vo v?eobecnom chapani ka?dy
kalendarny de?
s vynimkou vikendov (naj?astej?ie
sobota
a
nede?a
),
?tatnych sviatkov
a
dni pracovneho vo?na
. V niektorych ?tatoch su pracovne dni ine, ako
pondelok
a?
piatok
. Rovnako ma ka?dy ?tat svoje vlastne ?tatne sviatky. Historicky pre?lo toto chapanie pracovneho d?a vyvojom.
V inom vyzname (napr. v slovenskom
zakonniku prace
) je pracovny de? chapany ako kalendarny de?, na ktory pripada pracovnikova smena.
V
starovekom Rime
mal ty?de? osem dni; osmy de?
nundiae
bol d?om odpo?inku a trhovy de?. Kres?anska tradicia ur?ila za de? odpo?inku nede?u. Ostatne dni vratane soboty boli a? do
20. storo?ia
pracovnym d?om. V stredoveku v?ak existovalo ?al?ich 44 cirkevnych sviatkov, kedy sa pracova? nesmelo. Obdobou kres?anskej nedele je v inych virach piatok (
islam
) a sobota (
judaizmus
).
Pa?d?ovy pracovny ty?de? (pondelok a? piatok so ?tyridsa?hodinovou ty?dennou pracovnou dobou) zaviedol
Henry Ford
vo svojich zavodoch
26. septembra
1926
. V
?esko-Slovensku
zaviedol obdobne opatrenie od
13. oktobra
1930
Toma? Ba?a
vo svojich zavodoch v
Zline
. Celo?tatne bolo 5 pracovnych dni v ty?dni prijate v
USA
v roku
1940
.
V ?esko-Slovensku boli vo?ne soboty (t.j. pa?d?ovy pracovny ty?de?) postupne zavadzane od polovice
60. rokov 20. storo?ia
, najprv na urovni niektorych podnikov 1x mesa?ne, neskor ka?du druhu sobotu. Pa?d?ovy pracovny ty?de? zavedeny od
29. septembra
1968
. Nieko?ko pracovnych sobot v roku, ktorymi sa predov?etkym nahradzali sviatky, v?ak zostavalo ako pracovne dni e?te v
80. rokoch 20. storo?ia
.
Pracovny de? ako d??ka pracovneho ?asu
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Pojem
pracovny de?
bol v
sloven?ine
19. storo?ia
a na po?iatku
20. storo?ia
, t.j. v ?ase boja za uzakonenie osemhodinoveho pracovneho ?asu, pou?ivany pre d??ku pracovnej smeny.
Angli?tina
pou?iva vyraz
business day
, ktory sa prebera aj v inych jazykoch. Rozumie sa nim, ako na
Slovensku
, v?etky kalendarne dni bez soboty, nedele a
sviatkov
.
V nemecky hovoriacich krajinach (
Nemecko
,
Rakusko
,
?vaj?iarsko
) sa rozli?uju vyrazy
Werkktag
a
Arbeitstag
.
Werktag
zah??a kalendarne dni s vynimkou nedeli a sviatkov. V tieto dni mo?u prebieha? ?innosti ako je drobny obchod.
Arbeitstag
je de?, kedy dana osoba pracuje (vo va??ine pripadov
pondelok
a?
piatok
bez sviatkov, pre mno?stvo profesii aj sobota a nede?a).
Podobne ako
nem?ina
rozli?uje
francuz?tina
les jours ouvries
(pondelok a? piatok bez sviatkov) a
les jours ouvrables
(pondelok a? sobota bez sviatkov).
Po?et pracovnych dni v ty?dni vo svete
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Vo va??ine ?tatov sveta je zavedeny pa?d?ovy pracovny ty?de? za?inajuci v pondelok, ?es?d?ovy je vynimkou. V niektorych ?tatoch
Blizkeho vychodu
(napr.
Irak
,
Kuvajt
,
Saudska Arabia
) a v ?asti
Malajzie
je prvym pracovnym d?om nede?a. V
Irane
,
Afganistane
a nieko?kych ?al?ich ?tatoch za?ina pracovny ty?de? sobotou.
So ?tvord?ovym pracovnym ty?d?om experimentoval v rokoch
2015
?
2019
Island
, v roku
2021
malo 86% Islan?anov bu? u? ?tvord?ovy pracovny ty?de? alebo malo mo?nos? si ho dohodnu?. Men?ie experimenty prebiehali aj v ?al?ich ?tatoch.
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Pracovni den
na ?eskej Wikipedii.