Cunami

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
" Ve?ka vlna pri Kanagawe " alebo cunami, ako ho zve?nil slavny japonsky vytvarnik Kacu?ika Hokusai na obraze z cyklu "36 poh?adov na horu Fud?i" z 20. rokov 19. storo?ia
Vznik cunami

Cunami (-tvar kodifikovany od roku 2020) [1] alebo star?ie tsunami (v anglickom prepise tsunami ; z japonskeho 津波 znamenajuce pristavna vlna ) je jedna alebo nieko?ko po sebe iducich v?n na hladine mora , ktore vznikaju pri silnom zemetraseni pod hladinou mora, podmorskom zosuve alebo po dopade meteoritu do mora alebo jeho blizkosti. Namiesto cunami sa niekedy nespravne pou?iva termin prilivova vlna , ale z vedeckeho poh?adu ide o rozne deje.

Fyzika cunami [ upravi? | upravi? zdroj ]

Energia cunami je kon?tantna a zavisi od jeho rychlosti a ?tvorca (druhej mocniny) jeho vy?ky. Ke? vlna dorazi k pobre?iu, jej vy?ka rastie a rychlos? klesa. Vlnova d??ka cunami je ve?mi ve?ka, v rade stoviek kilometrov, ?o ur?uje jeho spravanie. Vlna s takou ve?kou vlnovou d??kou sa sprava aj na vo?nom oceane ako v plytkej vode. Preto?e rychlos? vlny je v?eobecne v plytkych vodach ur?ena vz?ahom , kde je gravita?ne zrychlenie a h?bka, cunami ziska na hlbokom mori rychlos? a? 700 km h -1 . Pri pobre?i sa ale vlna zna?ne spomali. Kym na hlbokom mori je cunami ?a?ko pozorovate?ne (zvy?ajne ma vy?ku v cm a? desiatkach cm), pri pobre?i nahromadena energia zdviha vlnu a? do vy?ky 30 metrov a viac. V?aka ve?mi ve?kej vlnovej d??ke na hlbokom mori mo?e cunami putova? tisice kilometrov bez va??ich strat energie.

Z poh?adu pozorovate?a na brehu skor ne? o vodnu stenu, ako je ?asto vyobrazovana, ide o nahlu zaplavu. Aj ke? vlna pri pobre?i spomali a? stokrat, stale ma vlnovu d??ku v rade kilometrov. Po?as nieko?kych minut stupne hladina mora a? o desiatky metrov a po nieko?kych minutach voda zase opadne. V niektorych miestach sa v?aka zlemu odtoku mo?e udr?a? aj dlh?i ?as. Ohromne mno?stvo prudiacej vody pochopite?ne pacha rozsiahle ?kody. Pri prenikani cez preka?ky vytvara dojem silnych v?n. ?elo vlny byva z brehu vidite?ne. Jeho vy?ka je ale len predzves?ou toho, ?o pride po?as nasledujucich minut.

Varovne systemy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?a miest na pobre?i Ticheho oceanu , hlavne v Japonsku , USA a Kanade , ma vystra?ny system a pripravene evakua?ne plany pre pripad va?nej vlny cunami. Cunami sa daju predpoveda? v?aka seizmologickym observatoriam rozmiestnenym po celom svete a ich vyvoj sledova? pomocou satelitov z obe?nej drahy .

Hoci je cunami zni?ujuca pohroma, na prechod cez Tichy ocean z Japonska na zapadne pobre?ie USA by potrebovalo okolo 18 hodin, tak?e obyvate?stvo mo?e by? varovane s dostato?nym predstihom, ak je cunami zaznamenane.

Jeden z varovnych systemov je projekt CREST (angl. Consolidated Reporting of Earthquakes and Tsunamis ) na zapadnom pobre?i Severnej Ameriky a na Havaji . Nahle cunami ale nemo?no predpoveda? ?iadnym podobnym systemom.

Katastroficke cunami v dejinach [ upravi? | upravi? zdroj ]

Animacia cunami z roku 2004 v Indickom oceane

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. cunami. In: Kratky slovnik slovenskeho jazyka . 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenska, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4 . S. 99.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Cunami

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Tsunami na ?eskej Wikipedii.