Kryosfera
(z
gr.
kryos
-
?ad
,
mraz
) ozna?uje tu ?as?
zemskeho
telesa, ktora je trvalo pokryta ?adom, alebo snehom. Zah??a oceansky ?ad na poloch,
snehovu
pokryvku v zimnych mesiacoch, ?adove ?iapky na vrcholoch vysokych hor, trvalo zamrznutu podu (
permafrost
) a
?adovce
. V Antarktide sa nachadza najva??i objem ?adu na Zemi, konkretnej?ie na Vychodoantarktickom ?adovom ?tite. Na severnej pologuli je najva??ie pokrytie ?adom a snehom v
januari
- a? 23 % povrchu. Kryosfera je su?as?ou globalnej
klimy
, hra dole?itu ulohu v systeme
zra?ok
, pri tvorbe
oblakov
, v
hydrologickom cykle
a vzniku vzdu?nych prudov.
Voda v tuhom skupenstve
sa na povrchu Zeme vyskytuje v podobe
snehu
, ako ?ad v
jazerach
,
riekach
,
?adovcoch
a v podobe ve?ne zamrznutej pody -
permafrost
. ?as, po aky vydr?i voda v tuhom skupenstve v jednotlivych systemoch je rozny. Od sezonnych zale?itosti, ako je snehova pokryvka a zamrznuta voda vo va??ine riek a jazier, cez nieko?ko rokov sa roztapajuce ?adove kryhy v
oceanoch
a? po 10 000 - 1 mil. rokov stare ?adovce (najstar?ie pochadzaju z
Antarktidy
).
Ve?ke uzemia, trvalo pokryte snehom a ?adom maju vy??iu odrazivos? slne?neho ?iarenia (
albedo
), priemerne hodnoty odrazivosti su ~80 - 90 %. Vo vy??ich zemepisnych je vysoke albedo v jarnych a jesennych mesiacoch pri?inou ?astych zmien
po?asia
(
"blaznivy april"
). Ve?ke klimaticke dopady ma aj ni??ia tepelna vodivos? ?adu a snehu oproti vzduchu (poznaju a vyu?ivaju to
eskymaci
, ktori si stavaju svoje zimne obydlia zo snehu, vo vnutri sa udr?uje prijate?na teplota). Zni?ena tepelna vodivos? vyrazne ovplyv?uje hydrologicky cyklus. V netrvalo zamrznutych oblastiach sa to prejavuje nezam?zanim pody pod ur?itou hranicou (napr. preto sa vodovodne potrubia ukladaju pribli?ne meter pod zem). Jarne topenie sa snehu vy?aduje ve?ke mno?stvo energie, ?o vyvolava odozvy v
atmosferickych
systemoch a pravdpodobne zapri?i?uje letnu
monzunovu
aktivitu v
Eurazii
a juhozapade
USA
.