Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Indicky ocean je treti najva??i ocean na Zemi , zabera okolo 20 % jej vodnej plochy. Na severe je ohrani?eny ju?nou Aziou ; na zapade Arabskym polostrovom a Afrikou ; na vychode Malajskym polostrovom , Sundskymi ostrovmi a Australiou ; a na juhu Ju?nym oceanom . Od Atlantickeho oceanu je oddeleny 20. poludnikom (ju?ny cip Afriky ) a od Ticheho oceanu 147. poludnikom. Najsevernej?i okraj Indickeho oceanu je pribli?ne 30 ° severnej zemepisnej ?irky v Perzskom zalive . Ocean je pribli?ne 10 000 km ?iroky a ma plochu 73 556 000 km² (vratane ?erveneho mora a Perzskeho zalivu ). Jeho objem sa odhaduje na 292 131 000 km³.

V oceane sa nachadza mno?stvo ostrovov, mnohe su samostatne ostrovne ?taty. Jednym z nich je Madagaskar , ?tvrty najva??i ostrov, ?alej su to Komory ; Seychely ; Maldivy ; Mauricius , Cejlon a Indonezia le?iaca na okraji oceanu. Indicky ocean sa pre svoju dole?itos? ako obchodna cesta medzi Aziou a Afrikou stal miestom po?etnych konfliktov. Pre svoju ve?kos? v?ak trvalo a? do za?iatku 19. storo?ia , kym Britania ziskala dominantne postavenia, ke? dostala pod kontrolu va??inu pri?ahlych krajin.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najstar?ie zname civilizacie sa rozvinuli v povodi riek Nil , Eufrat , Tigris a Indus v juhovychodnej Azii, blizko Indickeho oceanu. V ?asoch egyptskej 1. dynastie (cca. 3000 pred Kr. ) podnikli namornici obchodnu cestu do Puntu , le?iacom v dne?nom Somalsku . Vratili sa spa? nalo?ene zlatom a myrhou.

Indicky ocean je ove?a pokojnej?i a teda skor pristupnej?i lodnej doprave ako Atlanticky ?i Tichy ocean . Silne monzuny tie? umo??ovali lodiam v sezone ?ahko preplava? na zapad, potom po?ka? nieko?ko mesiacov a vrati? sa spa?. To umo?nilo dosta? sa ?u?om z Indonezie cez ocean a usadi? sa na Madagaskare .

V druhom alebo prvom storo?i pred Kr. sa Eudoxus z Kyzikosu stal prvym znamym Grekom brazdiacim Indicky ocean. Objavenie priamej trasy z Arabie do Indie sa pripisuje Hippalusovi , zhruba v tom istom ?ase. Po?as prveho a druheho storo?ia po Kr. sa rozvinul intenzivny obchod medzi Egyptom a starovekymi kra?ovstvami Tamilu v ju?nej Indii - Cheras , Cholas a Pandyas . Tak ako predtym obyvatelia Indonezie, zapadni moreplavci vyu?ili monzunove vetry, aby preklenuli ocean. Neznamy autor Periplusu Eritrejskeho mora opisuje tuto cestu pozd?? pobre?ia Afriky a Indie, spolu pristavmi a prepravovanym tovarom (okolo 70 po Kr.).

V roku 1497 Vasco da Gama oboplaval Mys Dobrej nadeje a doplaval a? do Indie. Europske lode, vystrojene delami, rychlo ovladli obchod. Portugalci sa prvi pokusili ziska? dominantne postavenie zalo?enim pevnosti v dole?itych bodoch a pristavoch. Taky maly narod v?ak nebol schopny dosiahnu? ciele takeho nakladneho projektu a boli v polovici 17. storo?ia postupne nahradeni inymi europskymi mocnos?ami. Ziska? kontrolu nad obchodom sa poku?ala Nizozemska vychodoindicka spolo?nos? ( 1602 - 1798 ). Obchodne spolo?nosti zalo?ila aj Britania a Francuzsko . ?asom Britania ziskavala prevahu a do roku 1815 priestor ovladla.

Otvorenie Suezskeho prieplavu v roku 1869 obnovilo zaujem Europy o Vychod, no ?iadny narod u? nadvladu nad obchodom neziskal. Od 2. svetovej vojny sa Spojene kra?ovstvo z oblasti stiahlo, ?iasto?ne ho nahradili India , Sovietsky zvaz a Spojene ?taty .

26. decembra 2004 boli krajiny priliehajuce k Indickemu oceanu zasiahnute vlnami ts unami sposobenymi zemetrasenim v Indickom oceane . Vlny pripravili vy?e 226 000 ?udi o ?ivot a ?al?iemu viac ako milionu zobrali strechu nad hlavou.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Indicky ocean