Mezopotamia
(z
starogr.
Μεσοποταμ?α
Mesopotamia
? ?Medzirie?ie“;
aram.
????????
Beth Nahrin
;
arab.
???? ????????
?
Bilad al-rafdajn
) je nazov:
Mezopotamia je pravdepodobne koliskou ?udskej civilizacie (najprv severna, potom ju?na). Nazov Mezopotamia sa tradi?ne pou?iva najma pre obdobie asi 10000 pred Kr. (prve sidla) a? 651 po Kr. (dobytie
Arabmi
).
Mezopotamia tvori jadro tzv.
Predneho vychodu
, ktory zah??a
Malu Aziu
,
Arabsky polostrov
a dne?ne ?taty
Syria
,
Libanon
,
Izrael
,
Jordansko
,
Palestina
,
Irak
a
Iran
.
Proces znovuobjavovania Mezopotamie badate?mi (najma) od 19. storo?ia po Kr. je stru?ne opisany dolu na konci kapitoly Vyvoj.
Mezopotamia sa po roku 3500 pred Kr.
politicky
delila na
Akkad
a
Sumer
, neskor na
Asyriu
a
Babyloniu
.
Z ?isto praktickeho
geografickeho
h?adiska sa v?ak pre ?ubovo?ne obdobie rozli?uje:
- na severe:
- Asyria
, ?i?e severne povodie rieky Tigris a? dolu po mesto Samarra
- Mezopotamia v u??om zmysle
, ?i?e stredne povodie rieky
Eufrat
na zapad od Asyrie
- na juhu:
Babylonia
, ?i?e (zaplavove) uzemie riek Eufrat a Tigris od dne?neho
Bagdadu
na juh
- Datumy pred rokom 2350 pred Kr. su len pribli?ne.
- Datumy medzi 2350 pred Kr. a? 2100 pred Kr. su s presnos?ou +/- 100 rokov
- Pre datumy medzi 2100 a? 1500 pred Kr. existuje tzv. dlha, stredna alebo kratka chronologia. Rozdiel medzi dlhou a strednou je spravidla 56 rokov (smerom k dne?ku), rozdiel medzi strednou a kratkou spravidla 64 rokov (smerom k dne?ku). Dlha sa u? dnes nepou?iva, stredna sa tradi?ne pou?iva na
Slovensku
(a v
?esku
) a kratka je pod?a poslednych vypo?tov najpravdepodobnej?ia.
Tu budeme pou?iva? strednu s ob?asnou poznamkou ?k…“ ?o znamena ?kratka chronologia“.
- Datumy medzi 1500 pred Kr. a? 1000 pred Kr. su s presnos?ou prinajhor?om +/- 10 rokov
- Datumy po roku 1000 pred Kr. su s presnos?ou prinajhor?om +/- 1 alebo 2 roky
Ve?ke utvary v oblasti Mezopotamie a blizkeho okolia od ?ias Obejdskej kultury (5000 pred Kr.) po obdobie Novobabylonskej ri?e (6. stor. pred Kr.)
Uzemia vyzna?ene na mape:
Sidla vyzna?ene na mape (pod?a abecedy):
Najstar?ie stopy osidlenia su zo stareho
paleolitu
(starej star?ej kamennej doby), presnej?ie z mladeho acheuleenu (
acheuleen
: 1,5 mil. ? 200 000 pred Kr.), z nalezisk v pohori
Zagros
v iracko-iranskej oblasti (naleziska
Barda Balka
a
Keman?ah
).
Bohat?ie su nalezy z rovnakej oblasti zo stredneho paleolitu, presnej?ie nelevalloisienskeho
mousterienu
. Ide najma o nalezy
neandertalcov
z rokov 50 000 ? 40 000 pred Kr. v jaskyniach
?anidar
,
Hazer Merd
a
Tamtana
.
V mladom paleolite (40 000 ? 10 000 pred Kr.) sa (opa?) v pohori Zagros, ale aj v ju?nom
Kaukaze
, objavuje kultura s ?epe?ovou industriou, pomenovana
baradostien
pod?a horskeho masivu, v ktorom le?i ?anidar. Rozli?ujeme dve fazy baradostienu: star?ia (38 000 ? 30 000 pred Kr.) a mlad?ia (30 000 ? 20 000 pred Kr.). Baradostien bol ekvivalentom blizkovychodnej kultury
emireen
. Nasledoval ?asovy
hiat
(20 000 ? 11 000 pred Kr.), mo?no sposobeny poslednym za?adnenim v Zagrose, a potom (opa?) v pohori Zagros, ale aj v ?irokom pase a? k ju?nemu Kaukazu, kultura
zarzien
(11 000 ? 8 000 pred Kr.). I?lo o kulturu s mikrolitickou ?epe?ovou industriou a mo?no pochadzala niekde z okolia Kaukazu. Tato kultura je u? ?asto pova?ovana za mezoliticku.
Bohat?ie archeologicke nalezy su a? z
mezolitu
(strednej kamennej doby).
V mezolite v Mezopotamii vzniklo
po?nohospodarstvo
a ?udia si budovali prve stale sidla, a to v severnej Mezopotamii (v dne?nom
Kurdistane
). Nalezy su z jasky? (?anidar B1) aj otvorenych sidlisk ? v povodi
Horneho Zabu
(
Zavi ?emi
10000 pred Kr.) a v oblasti dne?neho
Mosulu
(napr. M'lafaat, Karim ?ahir 9000 ? 8000 pred Kr.) ? z ktorych bol prinajmen?om
M'lafaat
stalym sidlom. V spodnej vrstve v Zavi ?emi bola objavena domestikovana
ovca
(okolo 9000 pred Kr.). Obchod v tychto oblastiach smeroval ku zdrojom
obsidianu
v okoli jazera
Van
a z krajin vzdialenych asi 100 km na juh sa dova?al
bitumen
pou?ivany na upev?ovanie kombinovanych nastrojov.
V
neolite
(mlad?ej kamennej dobe) vznikla ako prva tzv.
d?armska kultura
(pribli?ne 8. a 7. tisicro?ie, ine pramene: 6750 ? 6500 pred Kr.) s hlavnym naleziskom v meste
Kal'at D?armo
(tie?:
D?armo
) pri najsevernej?ej ?asti rieky
Dijala
v severovychodnom Iraku. Ide o poslednu akeramicku kulturu. Niet tu diskontinuity medzi akeramickou a neskor?ou keramickou fazou. Hlavnym zdrojom ob?ivy bolo
po?nohospodarstvo
, chovali sa
koza
a
psy
, lovili sa
diviaky
, ovce,
tury
,
ryby
a ine, zbierali sa
slimaky
,
?alude
a pistacie. Potraviny sa uschovavali v kamennych misach a vypalenych priehlbniach v zemi. Domy pozostavali z viacerych malych miestnosti, boli z prutia a omietnute hlinou, neskor mali kamenne podmurovky a kozuby. Tuto kulturu nakoniec prekryla hassunska kultura, niektore sidliska d?armskej kultury (napr.
Tell ?em?ara
) zostali v?ak akeramickymi a? do nastupu neskorej hassunskej prip. samarrskej kultury (pozri ?alej).
Podobny vyvoj sa odohral zapadnej?ie, ?i?e na pla?ach severneho Iraku (Asyria). Akeramicke kultury su dolo?ene v
Sind?are
a v okoli
Tell Afaru
a niet diskontinuity s neskor?imi keramickymi fazami.
Vyznamnou kulturou na severe bola
ummdabagijska kultura
(pod?a osady
Umm Dabagija
) okolo roku (azda pred rokom) 6000 pred Kr. (ine pramene 6000 ? 5500 pred Kr.), ktoru potom prekryla hassunska kultura (pozri dole). V tejto kulture sa po?nohospodarstvu opa? ve?mi nevenovali (dovoz va??iny obilia), ale lovili
onagery
a
gazely
, spracuvali ko?e a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultury bolo
Tell Sotto
pri Tell Afare, ktore medzi ummdabagijskou a neskor?ou hassunskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultury.
?alej existovala v rokoch 6500 ? 5500 pred Kr. (ine pramene 5800 ? 5500/5000 ? 4400 pred Kr.) v Asyrii
hassunska kultura
/chassunska kultura (a v Syrii su?asne kultura
Amuk
). Vyznamne sidliska hassunskej kultury boli
Tell Hassuna
,
Jarim Tepe
,
Kal'at D?armo
,
Ninive
a Umm Dagabija. Nachadzala sa pribli?ne medzi riekami
Chabur
a Horny Zab. I?lo o prvu keramicku kulturu v Mezopotamii (u?itkova keramika i jemna zdobena). Jej povod je nejasny, azda povodne pochadza z okolia
Mardinu
a
Diyarberkiru
. Tato kultura prevzala zo severozapadneho Iranu po?nohospodarstvo,
pluh
a trstene obydlia i drevene obydlia s hlinenymi zakladmi.
V rokoch 6000 ? 5000 pred Kr. (ine pramene 5600 ? 5000 /4400 ? 3700 pred Kr.) existovala v Asyrii
samarrska kultura
. Nachadzala sa pribli?ne na uzemi Hassunskej kultury plus na uzemi dolu a? po
Samarra
. Vyznamne naleziska su samarra,
Tell as-Sauvan
,
?oga Mami
a
Tell Abada
. Prvykrat tu mame nalezy
zavla?ovacich kanalov
(?oga Mami pri Bagdade), ktore umo?nili, aby sidla (od roku 5000 pred Kr.) vznikali aj v ju?nej?ich ?astiach Mezopotamie, kde boli potrebne zavla?ovacie a odvod?ovacie techniky. Povod je nejasny, niektori sa domnievaju, ?e pochadza z Iranu, ka?dopadne nevznikla z hassunskej kultury. Objavuju sa u? stavby majuce tri miestnosti a charakteristicka keramika. Samarrske nadoby maju pozoruhodnu vytvarnu a technicku urove? a rozmanite tvary. Nabo?enstvo bolo odli?ne od nabo?enstva halafskej kultury.
V rokoch 5500 ? 4000 pred Kr. (ine pramene 5500 ? 4500/4400 ? 3700 pred Kr.) existovala v severnej Mezopotamii
halafska kultura
(chalafska kultura). Tiahla sa v ?irokom pase od rieky
Karche
(Iran) ponad Bagdad a? k
Stredozemnemu moru
v Syrii a dne?nom juhovychodnom Turecku. Centrom bola severna Mezopotamia a severovychodna Syria. Vyznamne naleziska su
Tell Halaf
, Tell Hassuna,
Tell Brak
,
?agar Bazar
,
Jarim Kepe
,
Tell Arpa?ija
,
Tepe Guara
a
Ninive
. Jej povodcom je zrejme nejaky ?ud, ktory pri?iel zo severu. Hlinene zaklady obydli i (malych) svaty? boli u? z drveneho kame?a. Uctievali bohy?u-matku (podobnu neskor?ej
I?tar
) a boha-byvola (pravdepodobne boha
Mesiaca
). Kultura je znama najma peknymi nadobami s farebnou ma?ovanou vyzdobou s geometrickymi, rastlinnymi aj figuralnymi motivmi. Bola to prva kultura v Mezopotamii, ktora pou?ivala
kovy
(
me?
a
olovo
).
Predchadzajuce ?tyri kultury sa ?iasto?ne prekryvali (?asovo i geograficky). Z vyvojoveho h?adiska je v?ak rozdiel v tom, ?e samarrska kultura hassunsku kulturu vystriedala, kym halafska kultura zo samarrskej vznikala postupne a s?asti sube?ne. Pre ?al?i vyvoj bola zrejme najdole?itej?ia samarrska kultura.
Hoci sa va??ina laikov domnieva, ?e prve sidla vznikli v Sumeri, ?i?e v ju?nej Babylonii, nie je tomu tak. Prve ?udske sidliska v Babylonii sa na rozdiel od severu objavili pravdepodobne a? v druhej polovice 6. tisicro?ia pred Kr., ur?ite v?ak a? okolo roku 5000 pred Kr., a to pravdepodobne najskor v
Eridu
(Eridu bolo pod?a sumerskej tradicie najstar?im mestom na svete).
Okolo roku 5000 ? 4500 pred Kr. (ine pramene 4200 ? 3800 pred Kr.) existovala v Babylonii kultura
Eridu-Had?d?i Muhammad
(pozri pod
obejdska kultura
), ktora sa ?asto pova?uje za prvu fazu
obejdskej kultury
. Naleziska su Eridu,
Had?d?i Muhammad
,
Ur
,
Tell Ubajd
(Obejd),
Nippur
a
Ras el-Amja
. Hojne sa u? pou?ivali
kanaly
. Sidliska su e?te stale dedinami. V Eridu vznikol prvy chram na terase (prototyp buducich
zikkuratov
).
V obdobi
chalkolitu
(medenej doby) sa u? ?astej?ie objavuju aj ozdoby a pristroje z medi a zriedkavo aj z vzacnych kovov. Centrum vyvoja sa definitivne presuva do Babylonie, t. j. ju?nej Mezopotamie. Tvoria sa zakladne rysy buducej mezopotamskej civilizacie. Vznikaju zarodky buducich miest a zlo?itej?ie formy ekonomickej a spolo?enskej organizacie.
V rokoch 5000 ? 3500 pred Kr. (ine pramene 4200 ? 3300 pred Kr.) existovala
obejdska kultura
(= ubajdska kultura), zah??ajuca kulturu Eridu-Had?d?i Muhammad (pozri hore) a vlastnu (prip. vrcholnu) Obejdsku kulturu. Nachadzala sa spo?iatku len v Babylonii, ale jej kone?ny rozsah bol pribli?ne na uzemi Halafskej kultury plus Babylonia, t. j. od Syrie a? po
Perzsky zaliv
(s?asti okrem Mezopotamie v u??om zmysle). Najvyznamnej?ie naleziska su Eridu a
Tell Avajli
, ?al?imi su Ur,
Uruk
, Had?d?i Muhammad,
Girsu
, Nippur, ?oga Mami,
Tell Madhur
,
Tell Arpa?ija
,
Tepe Guara
, Tell Brak, ?agar Bazar a samozrejme
Tell Ubajd
(Obejd). Vznikali u? ve?ke verejne stavby (chramy) a formovali sa prve
mesta
. Kultura na konci zaznamenala isty upadok. Obejdska kultura v severnych oblastiach bola trocha odli?na od juhu ? ?astej?ie sa pou?ivaju kovy (pre blizkos?
Armenska
bohateho na kovy), ma?by maju ine a bohat?ie motivy, svatyne vyzeraju trochu inak a aj domy su inak?ie (okruhle stavby rozdelene na va??i po?et miestnosti).
Po roku 3800 pred Kr. (t. j. v polovici 4. tisicro?ia pred Kr.) v dosledku ?astych da??ov stupli moria, ktore sposobili potopy v ni?inach a su zdrojom (aj
biblickych
) povesti o
potope
. Zarove? sa v?ak stali priechodnymi pu?te, ?o umo?nilo migracie obyvate?stva.
Pod?a va??inoveho nazoru
Sumeri
(Sumerovia), prve mezopotamske
etnikum
zname pod?a mena, pri?lo do ju?nej Babylonie z vychodu najneskor v ?ase po vzniku (t. j. 3500 resp. 3300 pred Kr.) alebo v ?ase pred vrcholom (t. j. pred 3300 resp. 3100 pred Kr.) uruckej kultury (pozri dolu), ?i?e boli nosite?mi (vrcholu) tejto kultury. Je mo?ne, ?e pri?li u? po?as obejdskej kultury, a ?e boli jej nosite?mi. Sumeri pravdepodobne neboli povodnymi obyvate?mi tohto uzemia, existuju ale aj opa?ne nazory. Pod?a jazykovedcov pri?li Sumeri z
Indie
. Pod?a inych nazorov Sumeri pri?li do Mezopotamie a? okolo roku 2600 pred Kr., tak?e nalezy zo star?ieho obdobia treba pripisa? nejakemu neznamemu inemu narodu.
Po
sumersky
sa v Mezopotamii aktivne hovorilo a? pribli?ne do roku 2000 pred Kr. Pod?a obrazkov sa delili na skupinu s dlhymi lebkami a skupinu s kratkymi lebkami (armenoidny typ).
Okrem Sumerov do oblasti pri?li aj
Semiti
(neskor?i
Akkadi
). Pri?li zo severozapadnej Afriky ako ko?ovnici do Mezopotamie v u??om zmysle (t. j. severozapad) ? neskor aj do severnej Babylonie ? najneskor na za?iatku Ranodynastickeho obdobia (pozri dolu), ale predpoklada sa, ?e pri?li tesne po alebo pred Sumermi.
Urucka kultura, vznik pisma (3500 ? 3200 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V rokoch 3500 ? 3200 pred Kr. (ine pramene 3300 ? 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotamii existovala
urucka kultura
(=kultura
Uruk-Gaura
), ktora nadviazala na vysledky obejdskej kultury. Vyznamne naleziska su Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura,
Habuba Kabira
a
D?ebel Aruda
. Po?iato?na faza je slabo dokumentovana. Sidla na severe sa ?asto vy?le?uju ako paralelna
gaurska kultura
(pod?a Tepe Gaura). V poslednych rokoch siahala Urucka kultura a? do Syrie. Vplyv mala aj v juhozapadnom Irane (uzemie neskor nazyvane
Elam
). Keramiku uruckeho typu (ktora je spravidla jednofarebna ? ?ervena alebo siva) nachadzame v ju?nej Babylonii a ?alej na severozapade. Gaurska kultura sa zas vyzna?uje zvla?tnymi svaty?ami a bohatym umenim rezby pe?atidiel (pe?atidla pou?ivali u? neoliticke kultury). Steny chramov zo su?enych tehal zvonka zdobili mozaiky z farebnych kolikov z vypalenej hliny alebo z vapenca (Uruk); na inych miestach zas chramove steny zdobili nastenne ma?by s figuralnymi nametmi (Tell Ukajr).
Po roku 3300 (ine pramene 3100) pred Kr. urucka kultura dosiahla svoj vrchol najma v ju?nej Babylonii (vznik prvej tzv.
vyspelej kultury
). V Uruku sa vtedy objavili monumentalne trojlo?ove 80-metrove svatyne (na terase z tehal) s pestrymi mozaikami. Namiesto dovtedaj?ich pe?iatkovych pe?atidiel sa zjavili valcovite pe?atidla (
pe?atne val?eky
; vznikli su?asne aj v susednom Elame), ktore zostali typickymi pre Mezopotamiu a? do jej zaniku. Odtla?ali sa do hliny. Krajina pozostavala z nieko?kych mestskych centier obklopenych zavislymi sidlami. V?etka poda bola vlastnictvom chramu (svatyne), ktory bol nabo?enskym i svetskym centrom mesta a bol asi zasvateny miestnemu bo?stvu. Chramovi ekonomicki uradnici neskorouruckeho obdobia su aj autormi najstar?ieho
pisma
na Zemi, ktore potom od Sumerov pravdepodobne prevzali
Indovia
a
Egyp?ania
. Najstar?ie
hlinene tabu?ky
s pisomnymi zaznamami pochadzaju z Uruku (vrstva Uruk IV). Pred rokom 3000 pred Kr. sa pismo pou?ivalo len pre zoznamy a u?tovne zaznamy, pisalo sa na hlinene tabu?ky.
Grafemy
tohto obrazkoveho pisma sa u? v d?emdetnasrskom obdobi, ale najma v ranodynastickom obdobi (pozri ?alej), stavali abstraktnymi a menili svoj vyzor na charakteristicke ?kliny“. Tak vzniklo tzv.
klinove pismo
, ktore sa dlho pou?ivalo v celej Prednej Azii. Paralelne vzniklo okolo roku 3000 pred Kr. v zapadnom Irane pod?a vzoru uruckeho pisma odli?ne pismo ?
protoelamske pismo
. Vznikaju skuto?ne mesta, formuje sa vladnuca vrstva, nastal technologicky pokrok vo v?etkych oblastiach, roz?iruje sa pou?ivanie kovov, za?ina vyroba
bronzu
a inych zliatin. V Uruku rozli?ovali ?tyri ?stupne“ sveta: rastliny, ?ivo?ichy, ?lovek a najvy??ie svet bohov. ?udia ?ili vo viacgenera?nych domacnostiach a obydliach.
D?emdetnasrska kultura (3200 a? 3000 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V rokoch 3200 a? 3000 pred Kr. (ine pramene 2950 ? 2750 pred Kr.) existovala v Babylonii a v Mezopotamii v u??om zmysle
d?emdetnasrska kultura
, ktora sa ?asto pova?uje za neskoru fazu Uruckej kultury (suhrnne potom
urucko-d?emdetnasrska kultura
). Vyznamne naleziska su Uruk,
D?emdet Nasr
(pri
Ki?i
),
Tutub
a
E?nunna
. Vznikla pravdepodobne v dosledku novych migracii, ktore sposobili zni?enie ve?kych chramov v Uruku. Centrom zostava ju?na Babylonia (Sumeri). Na severe do?lo pravdepodobne k vzniku nejakej ri?e. Keramika je opa? viacfarebna, vyzdoba stien svaty? je ina ako predtym. Prevzali sa podstatne prvky uruckej kultury. Chramy boli rozsiahle, prvykrat na vyvy?enej terase. Rozvijal sa typ so stredovou halou a bo?nymi men?imi priestormi (
Biely chram
v Uruku). Hlinene tabu?ky sa objavili v D?emdet Nasri a
Tell Ukvajri
. Po?et znakov je u? vy??i, ?o sa niekedy zdovod?uje vy??im po?tom ovladajucim pismo. Uspe?ne sa rozvijalo remeslo.
Sumerske pismo sa u? pou?iva aj pre jazyk Semitov v severnej Babylonii, ktorych u? mo?eme nazva?
Akkadi
(hoci to meno dostali a? neskor). Akkadi sa menia z ko?ovnych pastierov na ro?nikov a me??anov a s?asti preberaju slova, kulturu a remeslo Sumerov.
Ranodynasticke obdobie (3000 ? 2340 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V rokoch 3000 a? 2340 pred Kr. (ine pramene 2750 a? 2350 pred Kr.) nasledovalo v Mezopotamii tzv.
ranodynasticke obdobie
. Najvyznamnej?ie naleziska su
Ki?
,
E?nunna
,
Tutub
,
Ur
,
Uruk
,
?uruppak
,
Tell Ad?rab
,
Laga?
,
Girsu
,
Umma
,
Abu Salabich
a
Nippur
. Obdobie sa asi za?alo vpadmi z Iranu, ktore sposobili viacero zmien.
V tomto obdobi sa v Mezopotamii formuju
mestske ?taty
. Na ich ?ele stali dedi?ne vladarske dynastie. Centrum tvorili mestske ?taty v Babylonii, ale obdobie sa tyka aj mestskych ?tatov v susednych oblastiach, napr. v Syrii (
Ebla
,
Mari
) a juhozapadnom Irane (
Susy
). V samotnej Mezopotamii existovalo asi 30 rozne spolupracujucich aj bojujucich mestskych ?tatov. K etnickemu zlo?eniu pozri D?emretnasrska kultura. Na opis dejin su u? k dispozicii po?etne pisomne pramene (mestske archivy
hlinenych tabuliek
, stavebne napisy) z roznych oblasti ?ivota (i slovniky a zmluvy). Dole?itym prame?om je
Sumersky kra?ovsky zoznam
napisany asi a? okolo 2000 pred Kr., ktory opisuje dynastie panujuce v roznych mestach od najstar?ich dob (prvych panovnikov vladnucich pred potopou v?ak historici ignoruju, lebo pod?a zoznamu vladli a ?ili aj nieko?ko sto rokov).
V socialnej oblasti sa niekedy v tomto obdobi oddelila svetska moc (dedi?ny vladca/kra? ?lugal“ v palaci) od predtym jedinej nabo?enskej moci (najvy??i spravca/ve?k?az ?en(si)“ v chrame/svatyni). Monumentalne svatyne sa zmen?ili a zato sa zjavili prve ve?ke (svetske) palace (v Ki?i okolo 2700 pred Kr.). Ka?de mesto malo svojho vlastneho najvy?ieho boha. Okrem toho sa (asi u? aj pred ranodynastickym obdobim) rozli?ovali dva druhy tzv. ?domacnosti“: sukromne domacnosti a in?titucionalne domacnosti. Sukromne domacnosti boli viacgenera?ne pribuzenske rodiny byvajuce a pracujuce v/pri jednom dome. Mali 20 a? 30 ?lenov a zdru?ovali sa do
rodov
, ktore kolektivne vlastnili (a pripadne predavali) podu. In?titucionalne domacnosti boli ?chramove domacnosti“ zlo?ene z najvy??ieho spravcu a jemu podriadenych zamestnancov, rodiny, vojakov, kultovych osob a pod. a ?palacove domacnosti“, zlo?ene z vladcu a jemu podriadenych obdobnych osob. Zamestnanci boli asi odme?ovani v naturaliach. In?titucionalne domacnosti ?as? pody, ktoru vlastnili, davali ako odmenu zamestnancom a ?as? tie? prenajimali tretim osobam.
Prva faza Ranodynastickeho obdobia (3000 ? 2600 pred Kr.) je znama len nedostato?ne, lebo pisomne pramene su zriedkave. Druha (2600 ? 2340 pred Kr.) je naopak zdokumentovana dobre. Najdole?itej?imi mestami v prvej faze boli Ki? a Uruk. V meste Uruk vladol niekedy na za?iatku tohto obdobia
Gilgame?
(mo?no 2800 pred Kr.), ktory je aj udajnym stavite?om najdenych ve?kych hlinenych hradieb okolo Uruku. V meste Ki? vladol niekedy v tomto obdobi ?kra? Ki?a“
Mebaragesi
, prvy vladca potvrdeny sudobymi napismi (pod?a Sumerskeho kra?ovskeho zoznamu vladol 900 rokov). Presti?ny titul ?kra? Ki?a“ nosili aj vladcovia inych miest. Nastupca a syn Mebaragesiho bol
Akka
, ktory bojoval s Gilgame?om. Okolo roku 2600 pred Kr. v Ki?i vladol
Mesalim
, ktory prvy dokazate?ne prechodne ovladal/zdru?il viacere mestske ?taty.
Najdole?itej?im mestom druhej fazy bol bohaty Ur s dole?itym pristavom, ?alej mesto
?aruppak
(dnes
Fara
), vtedy jedno z najva??ich miest (100
ha
, 15 000 ? 30 000 obyvate?ov) s dole?itym archivom a mesto Laga? takisto s dole?itym archivom. V meste Ur zalo?il
Mesanepada
okolo 2500 tzv. 1. ursku dynastiu, ktora zbohatla v?aka intenzivnemu obchodu. Zname su kra?ovske hroby so zlatymi, striebornymi a pod. bohatymi predmetmi z tohto mesta. Mesto Laga? bojovalo (asi od 2600 pred Kr.) nieko?ko generacii so susednym mestom Umma o pohrani?ne oblasti. Laga?sky kra?
Eanatum
(okolo 2470 pred Kr.) z tzv. 1. laga?skej dynastie (asi 2500 ? 2340 pred Kr.) prechodne ovladol va??ie uzemie (v celej Babylonii, v Asyrii, v Mari aj v Elame), tie? prijal titul ?kra? Ki?a“ a na?alej bojoval s Ummou. Boje s Ummou ukon?il a? kra? Uruku a Ummy
Lugalzagezi
(2355 ? 2340 pred Kr.), ke? dobyl a spusto?il Laga?. Urobil tak v ?ase ke? tam vladol
Uru-ini-gina
(Urukagina) posledny ?len 1. laga?skej dynastie, ktory vraj uskuto?nil rozsiahle socialne reformy (boj proti korupcii a honbe za peniazmi k?azov). Lugalzagezi neskor dobyl uzemia v Babylonii, prenikol a? k Stredozemnemu moru a bol na najlep?ie ceste vytvori? v Babylonii prvy jednotny
?tat
, v ?om mu v?ak zabranil akkadsky Sargon (pozri ?alej).
Akkadske obdobie (2340 ? 2159 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V rokoch 2340 a? 2159 pred Kr. (ine pramene 2330 a? 2150 pred Kr.) nasledovalo v Mezopotamii akkadske obdobie (Akkadska ri?a). Najvyznamnej?ie naleziska su
Adab
,
E?nunna
,
Tutub
,
Sippar
,
Gasur
(Nuzi),
Tell Brak
.
Obdobie sa za?ina roku 2340 pred Kr., kedy
Sargon I.
(
?arru-kin I.
), kra? Ki?a, porazil ummskeho (sumerskeho) kra?a Lugalzageziho, ?im ovladol prakticky celu Babyloniu. Sargon bol povodne hlavny komornik kra?a Ki?a menom
Ur-Zababu
, ale potom ho zvrhol, porazil Lugalzageziho a hlavnym mestom svojho akkadskeho (?i?e semitskeho) ?tatu urobil mesto
Akkad
, ktoreho poloha dnes nie je znama (niekde pri
Sippare
a Ki?i). Sargon vytvoril prvu ri?u v dejinach. Pod?a (nesudobych) literarnych textov Sargon nasledne dobyl rozsiahle uzemie od Stredozemneho mora a? po Perzsky zaliv. Nie je iste, ?i natrvalo ovladol, ale ka?dopadne bojoval, aj s tymito uzemiami:
Ebla
(ve?mi vyznamne syrske mesto),
Cyprus
,
Kreta
, Magan (asi
Oman
), Dilmun (asi ostrovy
Bahrajn
a
Failaka
) a stredna
Anatolia
.
Sargonov syn a nastupca
Rimu?
(2283 ? 2275 pred Kr.) musel neustale potla?a? vzbury v ri?i, najma v ju?nej Babylonii, preto?e mesta chceli obnovi? svoju nezavislos?. Jeho nastupca a brat
Mani?tu?u
(2274 ? 2260 pred Kr.) mal rovnake problemy. Vyznamny vladca bol
Naram-Sin
(2259 ? 2223 pred Kr.), ktory opa? skonsolidoval kra?ovsku moc v ri?i a viedol aj boje v Irane, Elame a Syrii. Prvykrat do ur?itej miery ovladol aj severnu Mezopotamiu, po prvykrat sa u?ho stretavame s
kultom
?ijuceho panovnika (nechal sa uctieva? ako boh). Naram-Sin podporoval umenie.
Po?nuc vladou
?ar-kali-?arriho
(2222 ? 2198 pred Kr.) sa za?ina obdobie upadku a pisomnych sprav je ve?ky nedostatok. Viedli sa jednak vnutorne boje a jednak boje proti prenikajucim
Gutejcom
a Lullubejcom z vychodu, semitskym
Amorejcom
zo zapadu a
Churritom
zo severu (horny tok Chaburu a pod.). Od akkadskeho ?tatu sa postupne opa? poodt?hali mestske ?taty, ktore za?ali medzi sebou bojova?. Akkadsky ?tat definitivne zanikol roku
2159
pred Kr., kedy Gutejci pusto?ivym vpadom zni?ili Akkad.
V tomto obdobi dejin vznikali napisy v
akkad?ine
. V dosledku prevzatia klinoveho pisma pre akkad?inu sa cely system pisma stal zna?ne komplikovany, ve?a znakov bolo viaczna?nych. Zapisovali sa 4 samohlasky. V oblasti vytvarneho umenia do?lo k uvo?neniu ?tylu v porovnani s abstraktnym sumerskym umenim. Vyznamnu ulohu v ?tate hrali in?titucie (kra?ovsky palac a chramy jednotlivych bo?stiev), existoval ale aj
sukromny sektor
. V ekonomike zrejme do?lo ku koncentracii pozemkoveho majetku v rukach panovnikov, ktori ju dokazate?ne vo ve?kom jednak skupovali od rodovych skupin a jednak vyvlast?ovali v dobytych oblastiach.
Gutejci a laga?sky ?tat (2159 ? 2109 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Roku 2159 pred Kr.
Gutejci
ovladli (najma) severnu ?as? Babylonie (byvaleho akkadskeho ?tatu), zatia? ?o na juhu sa znova ?aktivovali“ viacere sumerske metstke ?taty, predov?etkym Laga? a potom Ur (tzv.
sumerska renesancia
).
Gutejci (2159 ? 2116 pred Kr./k 2159 ? 2068)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
O Gutejcoch z Iranu sa vie malo. Ich etnicita je neznama. Ich hlavne mesto bolo asi pri meste
Adab
. Gutejcom sa nepodarilo vytvori? centralizovany ?tat, ?i?e Mezopotamia bola viac ?i menej opa? rozdrobena na mestske ?taty pod roznym vplyvom Gutejcov. Sumersky kra?ovsky zoznam uvadza, ?e Gutejci panovali v Mezopotamii asi 100 rokov (?i?e u? aj ?iasto?ne pred rokom 2159).
Vladca mestskeho ?tatu
Uruk
Utu-chengal
(2116 ? 2110 pred Kr.) (predo?li vladcovia Uruku su neznami) roku 2116 pred Kr. (k2068 pred Kr.) porazil gutejskeho na?elnika
Tirikana
, ?im definitivne vyhnal Gutejcov zo Sumeru. Utu-chengal nato rychlo ovladol nieko?ko miest v Babylonii, ktore potom spravovali jeho miestodr?itelia.
II. laga?ska dynastia (2164 ? 2109 pred Kr./k do 2061)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Najviac dokladov z ju?nej Babylonie mame o mestskom ?tate II. dynastie z Laga?a, ktora vladla v mestach Laga? a Girsu. Hlavnym mestom bolo
Girsu
.
Hoci bol ?tat rozlohou ve?mi maly, jeho vplyv (najneskor) od ?ias
Ur-baby
(2164 ? 2144 pred Kr.), zakladate?a dynastie, siahal ove?a ?alej. Na?as k ?tatu patrili aj vzdialene sumerske mesta (
Ur
,
Nippur
,
Adab
, Uruk,
Bad-tibira
). Laga?sky ?tat zaznamenaval ekonomicky a kulturny rozkvet. Hlavnymi bo?stvami ?tatu boli
Ningirsu
, bohy?a
Baba
a
Gatumdug
. Najdole?itej?im panovnikom bol
Gudea
(2144 ? 2124 pred Kr./k okolo 2060 pred Kr.), jeden z najznamej?ich mezopotamskych vladarov vobec. Za jeho vlady napriklad patrilo k laga?skemu ?tatu aj
Eridu
. Preslavil sa stavbami ve?kych chramov, vojenskymi uspechmi, podporovanim umenia a literatury. Zachovalo sa ve?a jeho soch z
dioritu
, ktoreho zobrazuju ako zbo?neho modliaceho sa. Ve?mi vyznamny je jeho hymnus pri prile?itosti stavby chramu zvaneho Eninnu, napisany na dvoch hlinenych valcoch.
Za Gudeovych nastupcov u? moc laga?skeho ?tatu opa? slabla, pravdepodobne v dosledku rastuceho vplyvu Uruku. Roku 2109 pred Kr. (k2061 pred Kr.) posledneho vladcu z tejto dynastie menom
Nammachani
(2113 ? 2109 pred Kr.) porazil a zabil vladca mesta Ur
Ur-Nammu
, zakladate? tzv. III. urskej dynastie, ktory bol povodne miestodr?ite?om jeho brata Utu-chengala z Uruku, ale neskor sa od neho odtrhol. Laga?sky ?tat bol pripojeny k Uru.
Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (2111 ? 2003 pred Kr./k 2064 ? 1955 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Jednym z miestodr?ite?ov sumerskeho Utu-chengala z Uruku (pozri hore) bol jeho brat Ur-Nammu, ktoremu bol prideleny Ur, hlavne centrum mesa?neho boha
Nannu
. Roku 2111 pred Kr. (k2064) sa Ur-Nammu (2111 ? 2094/k2064 ? 3046 pred Kr.) od svojho brata odtrhol a zalo?il tak tzv. III. ursku dynastiu (Ur III) v meste Ur. Kratko nato dobyl Laga? (2109), Uruk a ine mesta v Babylonii. Za jeho vlady vznikli (napr. v Ure) prve klasicke stup?ovite pyramidy (
zikkuraty
), tvorene svaty?ou stojacou na troch stup?ovitych terasach s pravouhlym podorysom. Urnammu zaviedol titul ?kra? Sumeru a Akkadu“, ?o sved?i o tom, ?e sa e?te rozli?oval semitsky sever Babylonie (Akkad) a preva?ne sumersky juh Babylonie (Sumer).
Ur-Nammov syn
?ulgi
(2093 ? 2046 pred Kr./k 2046 ? 1998) ovladol celu Babyloniu plus Asyriu a
Elam
(?i?e uzemie od Perzskeho zalivu po
Ninive
). Po zhruba 100 rokoch tak znova obnovil centralne vedenie (aspo?) pre celu Babyloniu. Uskuto?nil aj ve?a roznych reforiem na upevnenie centralizovanej moci. On (alebo jeho otec) dal spisa? zbierku pravnych predpisov, vykonal da?ovu reformu (boli centralne zhroma?di?tia odvedenych naturalii, ktore sa potom znova redistribuovali), reformu administrativneho aparatu, zaviedol jednotny
kalendar
pre cely ?tat, obnovil bo?sky kult kra?a. Po?nuc jeho vladou nadobudli sumerske literarne diela (hymny, ?alospevy, myticke basne, diskurzy a pod.) svoju klasicku podobu.
?ulgiho nastupcovia (
Amar-Sin
2045 ? 2037,
?u-Sin
2036 ? 2028,
Ibbi-Sin
2027 ? 2003) u? museli svoj ?tat brani? proti utokom zvonka. Zintenzivnili sa ? u? od akkadskeho obdobia prebiehajuce ? utoky zapadosemitskych
Amorejcov
(Amoriti) zo zapadu ako aj
Elamitov
(z
Elamu
) a
Churritov
. ?u-Sin proti Amorejcom dokonca v roku 2032 dal postavi? v severnej Babylonii 200 km dlhy mur. Dosledkom tychto bojov sa postupne provin?ni miestodr?itelia odt?hali od urskeho ?tatu a vytvarali nezavisle mestske ?taty (napriklad
Isin
a
Larsa
), tak?e Ibbi-Sin u? ovladal len okolie Uru. Po dlh?ej vojne Uru s Elamom nakoniec Elamiti roku 2003 (k1955) pred Kr. dobyli Ur a pripojili ho k svojmu ?tatu, ?im sa skon?ila doba uruckej dynastie. O tomto vznikli zname literarne skladby
Narek nad skazou Uru
a
Narek nad skazou Sumeru a Uru
.
?tat tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovany. Bol rozdeleny na provincie, ktore sa asi kryli s byvalymi mestskymi ?tatmi. Na ich ?ele stal miestodr?ite? (
ensi
) a kra?ovi podliehajuci vojenski velitelia (?agina). Kra? (?tat, palac) hral rozhodujucu ulohu v ekonomike ? kontroloval prakticky vyrobne faktory
poda
a
kapital
a na kra?ovskych pozemkoch a v palacovych diel?ach zamestnaval ve?mi ve?a ?udi odme?ovanych v naturaliach pripadne pridelmi pody. Rovnako vyznamne boli chramy, ktore v?ak boli pod kontrolou kra?a (ich hospodarenie kontroloval miestny ensi, museli odvadza? prebytky kra?ovi a pod.). Aj chramy v?ak kontrolovali a prenajimali ?as? pody a zamestnavali ?udi. V chramoch alebo ich diel?ach asi pracovali aj vojnovi zajatci a otroci, ktorych v?ak bolo ve?mi malo. Zamestnavali sa nie len dospeli, ale aj deti, ?eny a starci. Tretim ?sektorom“ boli sukromnici ? poda v sukromnom vlastnictve a sukromni obchodnici a remeselnici ? ktorych podiel na hospodarstve sa dnes u? da len hada?.
Starobabylonsko-staroasyrske obdobie (2003 ? 1594 pred Kr./k 1955 ? 1531)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V tomto obdobi existovalo v Mezopotamii najprv ve?a mestskych ?tatov, z ktorych sa postupne najdole?itej?im stal
Babylon
, ktory si ich za
Chammu-rabiho
podmanil. Boli to najma Isin, Larsa,
A??ur
,
Babylon
,
E?nunna
,
Der
,
Mari
a (?tat)
Elam
. Dole budu uvedene najdole?itej?ie z nich. V?etky sa sna?ili sta? sa akymisi nastupcami urskeho ?tatu. Dole?itym faktorom boli od tohto obdobia semitski povodne ko?ovni
Amorejci
(pozri hore), ktori u? zakladali aj vlastne osady na sumerskom uzemi, davali sa najima? ako sezonni pracovnici a v mnohych mestach sa stali kra?mi (?i?e cele dynastie boli amorejske, ?i?e semitske a nie sumerske). Dosledkom bolo, ?e sa pribli?ne do konca starobabylonskeho obdobia Sumeri uplne asimilovali (semitizovali). Sumer?ina v?ak e?te pou?ivala ako kultovy jazyk a? do ?ias helenizmu a babylonska duchovna kultura bola dvojjazy?na sumerska a akkadska (podobne sa v europskom stredoveku pou?ivala
latin?ina
).
Isin (2017 ? 1794 pred Kr./k 1969 ? 1732)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Zakladate?om tohto ?tatu a isinskej dynastie bol
I?bi-Erra
(2017 ? 1985 pred Kr.), povodne vojensky velite? urskeho ?tatu narodeny v Mari (na dne?nych iracko-syrskych hraniciach), ktory bol povereny spravou Isinu, a ktory tu roku 2017 vytvoril vlastny ?tat. I?bi-Erra postupne zjednotil ?as? Babylonie (napr. Ur, Uruk, Eridu a Nippur), prevzal spravny system uruckeho ?tatu.
Koncom vlady
Lipit-I?tara
(1934 ? 1924 pred Kr.), ktory vydal sumersku zbierku zakonov, vyznam Isinu zna?ne klesol, ke? mu susedna Larsa dobyla vyznamny Ur, ?im stratil kontrolu nad ju?nou Babyloniou.
Larsa (2025 ? 1763 pred Kr./k 1961 ? 1700)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Aj tento ?tat sa svojho ?asu odtrhol od uruckeho ?tatu. Prvym vladcom bol
Naplanum
(2025 ? 2005), zakladate? amorejskej dynastie larskych vladcov. Kra?
Gungunum
(1932 ? 1906 pred Kr.) sa zmocnil Uru.
Najdole?itej?i boli posledni vladcovia
Varad-Sin
(1834 ? 1823 pred Kr.) a jeho brat
Rim-Sin
(1822 ? 1763 pred Kr.), ktori u? ovladli vyznamne mesta v Babylonii (Ur, Uruk, Girsu, Eridu, Nippur). Roku 1794 Larsa dobyla aj Isin.
A??ur (Asyria, Staroasyrske obdobie) (cca 2000 ? 17 stor. pred Kr./ k 1935 ? 16. stor.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Na uvod rekapitulacia predo?lych dejin oblasti: Obyvatelia (geografickej) Asyrie boli vysledkom zmie?ania nostite?ov Halafskej a Samarrskej kultury so Semitmi, ktori pri?li v 4. tisicro?i. V 4. tisicro?i tu bola Urucka kultura. Okolo roku 3000 pred Kr. bola severna Asyria centrom tzv. kultury
Ninive 5
. Samotne mesto
A??ur
bolo osidlene od prvej polovice 3. tisicro?ia pred Kr. Okolo roku 2300 pred Kr. sa A??ur a (geograficka) Asyria stali su?as?ou akkadskeho ?tatu, potom boli na ju?nych ?tatoch opa? nezavisli a okolo roku 2070 pred Kr. zas boli su?as?ou ?tatu III. uruckej dynastie. Okolo roku 2000 pred Kr. sa A??ur opa? stal nezavislym mestskym ?tatom, ktory zatia? ovladal len male uzemie okolo mesta.
A? od za?iatku 2. tisicro?ia mame o A??ure a jeho ?tate bli??ie informacie. V 19. a 18. storo?i (k 1860 ? 1730 pred Kr.) sa v Malej Azii ? mimo asyrskeho ?tatu ? rozvijali po?etne asyrske obchodne kolonie s centrom v
Kane?i
. Asyrsky ?tat mal z nich ve?ke zisky. Obchodovalo sa s me?ou, cinom a latkami. O prvych vladcoch samotneho Asyrskeho ?tatu (vtedy s hlavnym mestom A??ur) sa dozvedame len z neskor?ieho nespo?ahliveho Asyrskeho kra?ovskeho zoznamu. Prvym znamym vladcom bol pod?a neho zrejme okolo roku 1960
Puzur-A??ur I.
Viac u? vieme o amorejskej dynastii, ktora sa zmocnila vlady v A??uri roku 1815 pred Kr.(k1750). Zakladate?om tejto dynastie bol
?am?i-Adad I.
(1815 ? 1782 pred Kr. / k 1750 ? 1717). Tento postupne ovladol celu severnu Mezopotamiu vratane dole?iteho mestskeho ?tatu Mari. Novym hlavnym mestom sa stal ?ubat Enlil (asi dne?ny
Tell Lejlan
).
Po smrti ?am?i-Adada bola ri?a rozdelena medzi jeho synov
I?me-Dagana
(oficialne kra?), ktory vladol z
Ekallatumu
(dnes nezname mesto) a
Jasmach-Adada
, ktory dostal Mari. Jasmach-Adad Mari stratil a Mari sa opa? stalo nezavisle pod vladou
Zimri-Lima
(1782 ? 1759 pred Kr.). Aj I?me-Daganova moc sa obmedzila na centralnu ?as? Asyrie. Niektore dole?ite asyrske mesta potom prechodne dobyl
Chammu-rabi
z Babylonu (pozri ?alej). Nasledujuce dejiny asyrskeho ?tatu asi do roku 1500 su prakticky nezname. I?me-Daganovi nastupcovia vladli zrejme z A??uru, ich mena su zname, ale inak u? prakticky ni?. Vieme v?ak, ?e okolo roku 1700 (k1635) sa v A??ure dostal k moci
Adasi
, a tym aj nova dynastia.
Babylon (1894 ? 1594 pred Kr./k 1830 ? 1531)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Chammu-rabi
Mesto Babylon zrejme vzniklo v 3. tisicro?i pred Kr., no spo?iatku bolo uplne bezvyznamne. To sa zmenilo nastupom amorejskeho panovnika menom
Sumuabum
(1894 ? 1884 pred Kr.), zakladate?om tzv. prvej babylonskej dynastie (1894 ? 1594 pred Kr.). Za Sumuabovych nastupcov Babylon e?te ovladal len okolite uzemia (
Ki?
,
Dilbat
,
Sippar
,
Borsippu
a pod.).
Najva??iu zmenu sposobil kra?
Chammu-rabi
(Chammurapi) (1792 ? 1750 / k 1729 ? 1686 pred Kr.). ?ikovne vyu?ivajuc spojenectva s inymi mestskymi ?tatmi a ?tatmi (Mari, Asyria, Elam, Syria) dobyl rozsiahle uzemia. Roku 1764 pred Kr. dobyl E?nunnu, o rok neskor aj Larsu a nakoniec Mari, ?im mal pod kontrolou celu Babyloniu a Mezopotamiu v u??om zmysle. Potom do?asne dobyl aj niektore ?asti Asyrie (A??ur, Ninive a pod.). Chammu-rabi sa staral o vybudovanie centralizovaneho administrativneho aparatu, preslavil sa svojim
Chammu-rabiho zakonnikom
. Za jeho vlady sa rozvijala aj literatura a vznikli pre neskor?ich badate?ov dole?ite akkadsko-sumerske ?slovniky“.
Chammu-rabiho ri?a dlho nevydr?ala. U? za jeho syna
Samsu-iluna
(1749 ? 1712 pred Kr.) sa za?ala rozpada?. Samsu-ilun musel potla?i? ve?ku vzburu v ju?nej Babylonii, pri?om bol okrem ineho roku 1740 pred Kr. zni?eny
Ur
a na nieko?ko storo?i zredukovany na bezvyznamne meste?ko. ?alej sa v dosledku hospodarskej krizy za?ala migracia obyvate?stva z ju?nej Babylonie na severne uzemia. A do tretice sa pobre?ia Perzskeho zalivu, tzv. Primoria, zmocnila vzburenecka tzv.
primorska dynastia
. Zvonka zas Samsu-ilun musel u? ?eli?
Kassitom
uto?iacim zo severovychodu, ktori postupne ziskavali knie?atstva v severnej Babylonii.
Za nasledujucich panovnikov sa uzemie starobabylonskeho ?tatu stale zmen?ovalo, a? napokon Babylon roku 1594 pred Kr. (k1531) dobyli
Chetiti
na ?ele s Mur?ilom I. na jednej zo svojich lupe?nych vyprav (potom Babylon znova opustili). Aku ulohu Kassiti zohravali pred rokom 1594 a ?i dokonca nepodporovali Chetitov pri ich vyprave, nie je zname. Ka?dopadne sa neskor spominaju prvi (nevedno kde sidliaci) kassitski krali u? zo starobabylonskeho tohto obdobia (
Ganda?
(Samsu-ilunov su?asnik),
Agum I.
at?. )
Stredobabylonsko-stredoasyrske obdobie (1594 ? cca 1000 pred Kr./k 1531 ? cca 1000)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
O udalostiach asi 200 rokov po roku 1594 v Mezopotamii nevieme takmer ni?.
Opa? treba rozli?ova? vyvoj na severe a na juhu:
Kassitska Babylonia (Stredobabylonske obdobie) (1594 ? 1025 pred Kr./k 1531 ? 1025)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Niekedy po roku 1594 pred Kr. sa
Kassiti
zmocnili Babylonu. Prvym dolo?ite?nym kasssitskym panovnikom v Babylone bol
Agum II.
(okolo roku 1580 pred Kr.).Ozna?oval sa ako kra? Kassitov, Akkadov, Babylonu, Almanu (Alman bolo zrejme vlastne kassitske uzemie),
Padanu
(mesta, ktore si stale narokovali Elamiti) a Gutejskej krajiny (?o vtedy zodpovedalo zhruba dne?nemu Kurdistanu). Na druhej strane pobre?ie Perzskeho zalivu zda sa stale ovladala tzv. primorska dynastia (vtedy tam vladol
Gulki?ar
).
Potom nasledovali krali
Burna-Buria? I.
,
Ka?tilia? III.
a
Ulam-Buria?
, pri?om posledny okolo roku 1450 porazil primorsku dynastiu (vtedy na ?ele s Ea-gamilom).
V neskorej faze kassitskeho obdobia (14. ? 13. stor.) u? Kassiti ovladali va??inu ju?nej Mezopotamie a prechodne aj Asyriu. Priatelili sa s egyptskymi
faraonmi
, venovali sa stavebnej a rekon?truk?nej ?innosti. Kra?
Kurigalzu I.
(pred 1374 pred Kr.) dal dokonca vybudova? nove mesto
Dur Kurigalzu
. Po roku 1350, kedy sa Asyria odtrhla od ?tatu
Mitanni
(pozri dole), museli viackrat bojova? s Asyriou. Vo vnutornej politike zas stale dochadzalo k vzburam pri pobre?i Perzskeho zalivu (tzv. Primorie).
Rozvijala sa aj literarna tvorba, roky 1400 ? 1025 pred Kr. sa pova?uju za klasicke obdobie mlad?ej babylonskej literatury ? ve?a star?ich diel bolo najma v 13. storo?i prepisanych do kanonickej podoby, ?i?e sa potom u? nemenili.
Kassitska dynastia bola v Babylone zosadena okolo roku 1155 pred Kr., kedy kra? susedneho
Elamu
Kutir-Nachchunte
dobyl Babylon a zajal posledneho kassitskeho kra?a.
Kratko nato, tie? okolo roku 1155 pred Kr., sa v?ak moci v Babylone znova ujala ?domaca“ dynastia pochadzajuca z
Isinu
, tzv. II. isinska dynastia (1155 ? 1025 pred Kr.). Najdole?itej?im vladcom z tejto dynastie bol
Nabukadnesar I.
(1124 ? 1103 pred Kr.), ktory prechodne skonsolidoval babylonsku moc a napriklad aj porazil ?tat Elam.
Zhruba po roku 1100 nastalo obdobie upadku, ktore suviselo so za?iatkom prenikania ko?ovnych
Aramejcov
(najma) do Babylonie. Tito sa potom postupne za?ali usadzova?, vytvara? drobne mestske ?taty (najma v Syrii (
Damask
) a Palestine), mie?a? sa do zale?itosti Predneho Vychodu, a? sa napokon ni?inna Mezopotamia uplne arameizovala.
V roku 1025 nastupila tzv. II. primorska dynastia (
?imma?-?ihu
1025 ? 1007,
Ka??u-nadin-ahhes
1006 ? 1004 at?.), ktora mo?no bola potomkami Kassitov.
Mitanni (17. stor. ? 12 stor. pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Severnu Mezopotamiu (severnu Asyriu) a uzemie na vychod od Tigrisu sa u? od 2. polovice 3. tisicro?ia pred Kr. obsadili
Churriti
, narod neznameho povodu s pravlas?ou pri Kaspickom mori. Utvorili tam drobne ?tatiky. Niekedy v 17. storo?i nastala nova ve?ka vlna churritskeho pris?ahovalstva do tychto oblasti a vtedy asi u? existoval najdole?itej?i z tychto ?tatikov ? churritsky ?tat Mitanni, ktoreho vznik sa neda presne rekon?truova? (asi 17. storo?ie pred Kr.).
?tat Mitanni sa povodne rozprestieral v severovychodnej Syrii (hlavne mesto
Va??ukkanni
), odkia? aj prichadzali Churriti u? od 3. tisicro?ia. Odtia? sa sa stale roz?iroval do okolitych uzemi (na vychod a na zapad).
Obyvate?mi ?tatu Mitanni boli Churriti, Semiti a men?i podiel Indoirancov (?i?e Indoeuropanov).
V 15. storo?i u? bol ?tat Mitanni vyznamnou ve?mocou ? superil s
Egyptom
,
Chetitskym ?tatom
, Babyloniou a Elamom. Najva??i rozmach ?tat dosiahol za kra?a
Sau?tara
(okolo 1430 pred Kr.), ktory dobyl Asyriu (podliehala formou zavislych vladcov) a ine uzemia, tak?e jeho ri?a siahala od dne?neho juhovychodneho Turecka a? po pohorie
Zagros
. Mitanni v?ak so susedmi nie len superila, ale kra?ovske rodiny mali aj priate?ske styky (zmluvy o priate?stve, rodinne kontakty a pod.).
V 14. stor. mitannsky ?tat za?al upada?. Okolo roku 1350 pred Kr. stratil Asyriu. Zarove? pred rokom 1300 pred Kr. vypukli boje o mitannsky tron, pri?om jednotlivych uchadza?ov podporovali Chetiti (za vlady ?uppiluliuma I.) a Asyria. K moci sa dostal Chetitmi podporovany
?attivaza
, ktory s Chetitskou ri?ou uzavrel zmluvu o ?poslu?nosti“ Chetitom. Hoci sa zo zavislosti ?oskoro vymanil, musel ?eli? silnejucej asyrskej expanzii.
Mitannsky ?tat sa potom stale viac redukoval a definitivne zanikol asi a? v 12. stor. (po 1200) v suvisloti s etnickymi pohybmi na Prednom Vychode (
morske narody
).
Asyria (17. ? cca 10. stor. pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V (ju?nej) Asyrii asi od roku 1700 pred Kr. stale vladla dynastia
Adasiho
a mo?no aj ini lokalni vladci. V?etci boli mo?no u? od 17. storo?ia viac-menej zavisli na Mitanni. Okolo roku 1430 pred Kr. definitivne pod?ahli ?tatu Mitanni.
Stredoasyrske obdobie (1350 ? cca 1000)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Okolo roku 1350 pred Kr. kra? A??uru
A??ur-uballit
(1365 ? 1330 pred Kr.) odtrhol Asyrsky ?tat (tzv. Stredoasyrska ri?a 1350 ? cca 1000) od ?tatu Mitanni, potom dobyl aj ?asti Mitanni v severovychodnej Syrii a zasahoval do babylonskej politiky. Dopisoval si s faraonom
Achnatonom
z Egypta. Svoju dceru vydal za kassitskobabylonskeho kra?a, ale jeho vnuk, ktory sa potom stal babylonskym kra?om sa stal obe?ou sprisahania. A??ur-uballit preto vojensky zasiahol a dosadil na babylonsky tron kra?a Kurigalza II. (1332 ? 1308 pred Kr.).
V 13. storo?i krali ?alej roz?irovali uzemie svojho ?tatu (pripojili Mezopotamiu v u??om zmysle a ju?ne Armensko). Vyznamnymi kra?mi boli
Salmanasar I.
(1274 ? 1245 pred Kr.) a
Tukulti-Ninurta I.
(1244 ? 1208 pred Kr.). Druhy z nich vybudoval novu kra?ovsku rezidenciu
Kar Tukulti-Ninurta
(5 km severne od A??uru; po smrti kra?a navrat k starej rezidencii), dvakrat uspe?ne (do?asne) dobyl Babylon a nakoniec bol zvrhnuty palacovym prevratom.
Po Tukulti-Ninurtovej smrti (1208) za?al asyrsky ?tat upada? a straca? uzemia, ?o suviselo aj s prichodom ve?keho mno?stva neznamych, tzv.
morskych narodov
(ku ktorym patrili aj
Fili?tinci
) okolo roku 1200 do oblasti Malej Azie, Syrie, Palestiny a okolia. 12. storo?ie bolo vyplnene bojmi o tron a zasahovanim Babylonu do asyrskych zale?itosti.
Aj Asyria bola ovplyvnena zhruba po roku 1100 za?iatkom prenikania ko?ovnych
Aramejcov
do tychto oblasti. Za vlady
Tiglatpilesara I.
(1115 ? 1076 pred Kr.) v?ak Asyria zaznamenala opa? rozkvet. Bojoval v ju?nom Armensku, viedol ?aste vypravy proti Aramejcom, dobyl Mezopotamiu v u??om zmysle a po smrti Nabukadnesara I. aj do?asne dobyl niektore vyznamne babylonske mesta.
Za Tiglatpilesarovych nastupcov sa v?ak uzemie asyrskeho ?tatu najma v dosledku aramejskych utokov opa? zredukovalo na centralnu oblas? okolo A??uru, Ninive a
Arbilu
.
Prva polovica 1. tisicro?ia pred Kr.
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Toto obdobie sa za?alo etnickymi presunmi asi po roku 1100 pred Kr. a v tomto obdobi za?ala postupna arameizacia obyvate?stva ni?innej Mezopotamie.V ekonomike u? od roku 1200 pred Kr. za?ala na Prednom Vychode
?elezna doba
. ?elezne nastroje zlep?ovali po?nohospodarske vynosy, vyroba ?eleza sa stala novym odvetvim a naleziska kovov sa stali pri?inami roznych vojen. Okrem toho sa od konca 2. tisicro?ia za?ali vo ve?kej miere na dopravu pou?iva?
?avy
. Stavali sa nakladne palace a chramy. Toto v?etko prispievalo k rozvoju obchodu.
Politicky v Prednom Vychode postupne vznikol cely rad ?tatov a kme?ovych zvazov. V deviatom storo?i si ve?ku ?as? z nich podmanila Novoasyrska ri?a a v 7. storo?i Novobabylonska ri?a (pozri ?alej). Boli to najma:
- Na pobre?i Stredozemneho mora boli v prvej polovici 1. tisicro?ia
fenicke
mesta.
- Na juh a vychod od nich boli
judske
a
izraelske
strediska, ktore pod?a
Biblie
(ine pramene to nepotvrdzuju) tvorili medzi 1000 a 930 judsko-izraelske kra?ovstvo (kra?
?alamun
), ktore sa potom rozpadlo na Izrael a Judsko, ktore postupne dobyl Egypt, Novoasyrska ri?a a Novobabylonska ri?a.
- V ju?nej Malej Azii a severnej Syrii bola kopa malych ?tatov, napr.
Sam'al
,
Karchemi?
,
Guzana
- V dne?nom Armensku a sevozapadnom Irane: ?tat
Urartu
(povodne nazyvany krajina
Nairi
; najneskor v 13. stor. pred Kr. tu vzniklo viacero urartskych ?tatov, ktore sa v 9. stor. pred Kr. centralizovali do ?tatu Urartu), proti ktoremu ?asto bojovala Novoasyrska ri?a
- V juhozapadnom Irane u? odpradavna existoval ?tat
Elam
, ktory v 7. stor. pred Kr. zdecimoval novoasyrsky utok
- V severozapadnom Irane boli najneskor od 9. stor. pred Kr. ?tatiky
Medov
a
Per?anov
. Medovia zohrali dole?itu ulohu pri zaniku Novoasyrskej ri?e: Od 8. stor. boli viac-menej pod asyrskou nadvladou, okolo roku 672 pred Kr. vytla?ili Asyr?anov z niektorych oblasti, od roku 653 pred Kr. (po asyrsko-
skytskej
dohode) boli pod skytskou nadvladou, roku 625 pred Kr. ich kra?
Kyaxares
zatla?il Skytov za Kaukaz a roku 616 pred Kr. definitivne ukon?il skytsku nadvladu a za?al budova? mohutnu ri?u.
- Juhovychodne od Urmijskeho jazera boli v 9. a 8. stor. pred Kr. vyspeli
Mannejci
, proti ktorym bojoval Urartu aj Asyria
- Juhozapadne od Urmijskeho jazera bol ?tat
Musasir
(hlavne mesto Musasir), ktoreho preslavene bohatstvo sa sna?ili ziska? Urartu aj Asyria
- V Syrii, pozd?? toku Eufratu a v Babylonii mali svoje ?taty
Aramejci
a pribuzni
Chaldejci
(Aramejci i Chaldejci ako etnikum tie? postupne prenikali aj do vlastnej Mezopotamie), proti ktorym sustavne bojovala Asyria a potom Babylon. Najdole?itej?ie ?taty boli:
Asyria (Novoasyrske obdobie) (cca 1000 ? 609 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Novoasyrska ri?a
(=Asyrska ve?ri?a)
V 9. stor. Asyr?ania, povodne obmedzeni len na uzemie centralnej Asyrie, dobyli, pripojili si a postupne asyrizovali aramejske ?taty pri Eufrate a v severnej Mezopotamii. Potom v 9. a 8. stor. dobyli aj Syriu, Palestinu a kraje na severozapade, severe a vychode, ?im vznikla prva ve?ka ri?a v dejinach Predneho vychodu. Najva??i rozsah dosiahla roku
671 pred Kr.
, kedy dobyla aj
Egypt
. Zvla?tny bol vz?ah k dobytej Babylonii, ktorej kulturu a vzdelanos? si Asyr?ania va?ili ako zaklad svojej kultury. Vyznamne babylonske mesta (Babylon,
Borsippa
,
Sippar
…) si preto mohli ponecha? svoje povodne vysady, niektori asyrski krali sa nachali v Babylone formalne korunova? za babylonskeho kra?a a podobne. Babylon?ania svoje postavenie vyu?ivali a ?asto sa proti asyrskej nadvlade burili. Ich spojencami bol pritom ?tat Elam.
Dobyte uzemia sa roznymi vzburami ?asto sna?ili od Novoasyrskej ri?e odtrhnu?. Zajatcov a buriace obyvate?stvo Asyr?ania mali vo zvyku presid?ova? (aj po statisicoch) ? usid?ovali ich v skupinach po celej ri?i. Vzniklo tak multietnicke osidlenie a ako
lingua franca
sa pou?ivala
aramej?ina
(?o platilo e?te aj neskor v ?asoch Perzskej ri?e). Do 10. stor. pred Kr. sa dobyte uzemia najprv ponechali v rukach domacich dynastii a od 9. stor. pred Kr. sa u? z nich spravidla stali asyrske provincie na ?ele s asyrskymi guvernermi. Od konca 9. stor. sa u? tito guverneri stavali takmer nezavislymi vladcami, ktori dokonca ?asto ohrozovali asyrsku centralnu vladu, ale kra?ovi menom
Tiglatpilesar III.
(745 ? 727 pred Kr.) sa reformou spravy podarilo pravomoci guvernerov obmedzi? (najma ich ?astym striedanim).
Najdole?itej?imi mestami novoasyrskej ri?e boli
A??ur
,
Kalchu
a
Ninive
.
Po skon?eni vlady vyznamneho panovnika
A??urbanipala
(668 ? 627/626 pred Kr.) vy?erpana krajina za?ala upada?. Roku 626 pred Kr. sa od Novoasyrskej ra?e odtrhol Babylon (vznik tzv. Novobabylonskej ri?e) a v rokoch 614 ? 609 pred Kr. spojene vojska Medskej ri?e a Novobabylonskej ri?e ri?u dobyli. Novoasyrska ri?a zanikla a bola rozdelena medzi Medsku ri?u a Novobabylonsku ri?u.
V Babylone sa v 1. polovici 1. tisicro?ia vystriedalo viacero vladnucich dynastii. Politicky vyznam Babylonie ? okrem symbolickeho a kulturneho ? bol v tomto obdobi nizky, dole?ita bola skor Novoasyrska ri?a. Uzemie v?ak bolo (e?te aj neskor pod perzskou nadvladou) pomerne bohate, lebo bohatlo z dia?koveho obchodu ? vznikali dokonca viacgenera?ne obchodne alebo finan?ne ?rodinne podniky“. Babylonia sa postupne dostavala do zavislosti na Novoasyrskej ri?i (pozri hore), definitivne sa stala jej su?a?ou vytvorenim personalnej unie za vlady asyrskeho kra?a menom
Tiglatpilesar III.
(745 ? 727 pred Kr.), ktory sa dal v Babylone korunova? za kra?a menom Pulu. Personalnu uniu neskor ob?as nahradili ine formy nadvlady, aj preto ?e v Babylonii dochadzalo k neustalym vzburam proti asyrskej nadvlade, ktore organizovali najma vodcovia aramejskych a chaldejskych kme?ov v ju?nej Mezopotamii podporovani ?tatom Elam. Znamy je najma boj asyrskeho kra?a
Sinacheriba
a potom jeho syna
Asarhaddona
proti aramejsko-chaldejskym kme?om na ?ele s Marduk-apla-iddinom II., pri ktorom bol aj roku 689 totalne zni?eny Babylon (o par rokov znova postaveny).
Novobabylonske obdobie (cca 626 ? 539 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Novobabylonska ri?a
(=Chaldejska ri?a)
V ?ase, ke? zomrel asyrsky kra?
A??urbanipal
(627/626 pred Kr.) zomrel aj Asyriou dosadeny babylonsky kra?
Kandalan
. Potom zostal babylonsky tron rok neobsadeny. Na jese? roku 626 chaldejske knie?a
Nabopolasar
z tzv. Primoria vydobyl Babylonii nezavislos? od Novoasyrskej ri?e a stal sa kra?om (626 ? 605 pred Kr.). Sprvu neve?ke novobabylonske uzemie rychlo roz?iril
Roku 616 pred Kr. u? novobabylonske vojska uto?ili na asyrskom uzemi. Potom ako Medovia dobyli
A??ur
(614 pred Kr.), uzavrel Nabopolasar s medskym kra?om Kyaxaresom spojenecku zmluvu, ktoru potvrdili soba?om Nabopolasarovho syna a Kyaxaresovej dcery. Roku 609 pred Kr. spojene medsko-babylonske vojska napokon dobyli Novoasyrsku ri?u, ktoru v poslednej faze intenzivne podporovali egyptske vojska (z obavy pred silnejucim Babylonom).
I?tarina brana
V nasledujucich rokoch Novobabylon?ania dobyjali (s?asti egyptske) oblasti Palestiny a Syrie, jednym z hlavnych velite?ov bol pri tychto vypravach kra?ovsky syn
Nebukadnesar II.
(biblicky
Nabuchodonozor
). Roku 605 dobyl strategicke mesto
Karchemi?
(na Eufrate) s egyptskou posadkou a nasledne dobyl celu Palestinu a Syriu. Po smrti svojho otca sa stal novobabylonskym kra?om (605 ? 562 pred Kr.). U? ako kra? pokra?oval v bojoch v Syrii a roku 601 sa neuspe?ne pokusil doby? Egypt. 16. marca 597 pred Kr. a opatovne roku 587 pred Kr. dobyl
Jeruzalem
(587 uplne zni?enie) a po oboch dobytiach boli tisice obyvate?ov Jeruzalema odvedene do Babylonu. Po roku 587 potom podobne 13 rokov obliehal fenicky
Tyros
. Roku 585 sprostredkoval Nebukadnesar mier medzi susednou Medskou a Lydskou ri?ou. Za Nabukadnesara dosiahla Novobabylonska ri?a najva??i mocensky aj uzemny rozmach. Ri?a bola organizovana pod?a novoasyrskeho vzoru. Nabukadnesar sa ale preslavil aj stavebnou ?innos?ou. Dal prestava? Babylon (
I?tarina brana
, hradby, dokon?enie stavby
babylonskej ve?e
?i?e zikkuratu
Etemenanki
v chramovej sustave boha Marduka Esagile at?.) a medzi Eufratom a Tigrisom postavi? tzv.
medsky mur
severne od Babylonu.
Po troch kratko vladnucich bezvyznamnych vladcoch (561 ? 556 pred Kr.) nastupil na tron
Nabonid
(Nabu-na'id; v
Biblii
omylom zameneny za ??ibnuteho“ Nebukadnesara) (556 ? 539 pred Kr.), ktoreho matka bola k?a?nou mesa?neho boha
Sina
v
Charrane
. Ke??e podporoval rekon?trukciu chramov boha Sina v Charrane a
Uru
a preto opustil Babylon (kde ho zastupoval syn
Bel-?ar-usura
(=biblicky Bel?asar)), a ke??e v Babylonii zatia? vypukol hladomor, k?azi babylonskeho boha
Marduka
ho odsudzovali. Preto?e sa teda nechcel vrati? do Babylonu, dobyl zapadnu ?as? Arabskeho polostrova a v oaze
Tajma
si postavil palac.
?al?im dovodom jeho dlheho pobytu v Arabii bola snaha zorganizova? odpor vo?i na severe vznikajucej
Perzskej ri?i
. Ke? toti? kra? Medskej ri?e vypovedal vojnu Novobabylonskej ri?i, vyu?il to roku 550 pred Kr. jeho dovtedaj?i perzsky vazal
Kyros II.
z dynastie
Achajmenovcov
, ovladol Medsku ri?u a premenil ju na perzsku ri?u. V roku 546 pred Kr. dobyl aj
Lydiu
, a tym aj Malu Aziu. Nabonid sa sice rychlo vratil do Babylonu, ale u? bolo neskoro. Na jese? roku
539 pred Kr.
Perzska ri?a bez va??ich ?a?kosti dobyla Babylon. Tym sa skon?ili vlastne dejiny Mezopotamie, ktora odvtedy u? bola su?as?ou mocnej?ich susednych utvarov. Do roku
482 pred Kr.
(pozri dole) v?ak Per?ania e?te Babylonii ponechali mnoho slobod.
Perzska ri?a (539 ? 331 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Perzska ri?a
Mezopotamia bola od roku 539 pred Kr. su?as?ou Perzskej ri?e, v ktorej vladli
Achajmenovci
. Okolo roku 520 pred Kr. sa za?al budova?
Perzepolis
. Po vzburach proti perzskej nadvlade perzsky kra?
Xerxes I.
definitivne zru?il okolo roku 482 pred Kr. ?babylonske kra?ovstvo“ (ktore bolo v personalnej unii s Perziou) ? formalne si zru?il dovtedy pou?ivany titul ?kra? Sumeru a Akkadu“.
Hlavny ?lanok:
Alexander Ve?ky
Po dobyti Babylonie Alexandrom Ve?kym, ktory urobil z Babylonu svoje sidelne mesto, vznikla akasi neskora renesancia ?babylonstva“ (najma v Uruku), ktora trvala e?te aj v ?ase Partskej ri?e. Alexander Ve?ky zni?il Perzepolis.
Ri?a Seleukovcov (321 ? 130/64 pred Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Seleukovci
Ri?a Seleukovcov bola jednou z nastupnickych ?tatov Macedonskej ri?e. Jej jadrom bola Syria a Mezopotamia. Od roku 164 pred Kr. ri?a za?ala upada?, v rokoch 150 ? 130 pred Kr. prakticky va??inu Mezopotamie ovladla susedna expandujuca
Partska ri?a
a Seleukovsky ?tat sa obmedzil len na Syriu.
Partska ri?a a Rimska ri?a (130/64 pred Kr. ? 226 po Kr.)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Parti
,
Staroveky Rim
,
Dejiny Iraku
V roku 64 pred Kr.
Pompeius
urobil zo Syrie rimsku provinciu, samotna Mezopotamia bola u? od 150/130 pred Kr. ?as?ou Partskej ri?e, v ktorej vladli
Arsakovci
. Potom sa Rimania viackrat poku?ali Mezopotamiu doby?, podarilo sa im to do?asne prakticky len v rokoch 115 ? 117 za
Trajana
, kedy bola Mezopotamia rimskou provinciou. Posledne klinopisne texty vznikli po prelome letopo?tu.
Novoperzska ri?a (Sasanovska ri?a) (226 ? 637)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Novoperzska ri?a
,
Dejiny Iraku
V Partskej ri?i sa ujal moci Per?an
Arda?ir
a zmenil ju na Novoperzsku ri?u pod vladou
Sasanovcov
. Ich sidlom bol
Ktesifon
(pri Bagdade). Z tohto obdobia pochadzaju posledne spravy o osidleni byvalych sumerskych miest. Napriklad roku 430 je e?te zmienka o Uruku ako o sidle kres?anskeho biskupa.
Hlavny ?lanok:
Arabska ri?a
V rokoch 637 ? 651 Mezopotamiu dobyli
Arabi
. V roku 763 zalo?ili
Bagdad
a Babylon sa za?al postupne vy?ud?ova?.
Bagdadsky kalifat (Ri?a Abbasovcov, Abbasovsky kalifat) (750 ? 1258)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Ako sa Arabska ri?a postupne rozpadala na viacero ?tatov, zostali na Mezopotamskom uzemi vladnu? arabski
Abbasovci
.
V rokoch 1160 ? 1170 Mezopotamiu nav?tivil rabin
Benjamin z Tudely
, ktory po staro?iach znova objavil ruiny
Ninive
a
Babylonu
(jeho kniha vy?la v?ak a? roku 1543 a nebola v?eobecne znama).
Vlada Mongolov (Tatarov) (1258 ? 1533)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Mongoli (mongolske jazyky)
Chan
Hulegu
roku
1258
z poverenia svojho brata, vtedaj?ieho vladcu Mongolov, dobyl Bagdadsky kalifat, pri?om stra?ne zni?il Mezopotamiu. Roku 1394
Timur
, jeden z jeho nastupcov, zni?il Bagdad.
Osmanska ri?a (Turecko) (1533 ? 1914)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Hlavny ?lanok:
Osmanska ri?a
V tomto obdobi nastal hospodarsky a kulturny upadok Mezopotamie.
Na druhej strane sa pomaly za?al vyskum Mezopotamie. Niekedy pred rokom 1583 Babylon nav?tivil ?vabsky lekar Rauwolff. Za?iatkom 17. storo?ia nav?tivil bohaty rimsky ??achtic
Pietro della Valle
ruiny Babylonu,
Perzepolisu
,
Uru
a inych miest v Babylonii. V tom istom storo?i nasledovalo e?te nieko?ko takychto europskych laickych vyprav. A? vyprava Nemca
Carstena Niebuhra
(1761 ? 1767), ktory okrem ineho napisal vplyvnu knihu a priniesol z Perzepolisu dlhe opisy klinopisnych textov, spolu so ?tyrmi vedcami za?ala nova epocha vyskumu Angli?ania a Francuzi dostali od Turecka povolenie na vyskumy.
Roku 1802 nemecky u?ite?
Georg Friedrich Grotefend
rozlu?til klinove pismo. Priekopnikom ozajstnej archeologie v severnej Mezopotamii boli v 40-tych rokoch 19. stor. francuzsky konzul v Mosule
Paul-Emile Botta
a anglicky cestovate?
Austen Henry Layard
(vykopal Ninive). Pokia? ide o juh, v Babylone kopal u? v roku 1811 Angli?an
Claudius James Rich
, ale a? roku 1855
Jules Oppert
z analyzy textov vyvodil, ?e obyvatelia juhu sa volali
Sumeri
a roku 1877
Ernest de Sarzec
vykopal prve pamiatky po Sumeroch. Odvtedy archeologicky a iny vyskum intenzivne pokra?uje.
Britsky protektorat (1914 ? 1932) a Irak (1924 ? dnes)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Spojene kra?ovstvo
bolo protektorom uzemia Mezopotamie po rozpade Osmanskej ri?e (definitivne od 1920). Od roku 1921 tu vzniklo
kra?ovstvo
, ktore sa od roku 1924 volalo ?
Irak
“. S u?inos?ou od roku 1932 mu Spojene kra?ovstvo dalo nezavislos?. Roku 1958 sa kra?ovstvo zmenilo na
republiku
.
Zdroje a ?al?ia zakladna literatura
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
- Novakova, N. et al.:
D?jiny Mezopotamie
, 1998 (po ?esky)
- Prosecky et al.:
Encyklopedie starov?keho P?edniho vychodu
, 2001 (po ?esky)
- Mezopotamia. In:
NOVOTNY, Bohuslav, et al.
Encyklopedia archeologie
. 1. vyd. Bratislava :
Obzor
, 1986. 1032 s. S. 546-547.
- Klima, Jozef:
?udia Mezopotamie
,
Vydavate?stvo Obzor
Bratislava, 1988 (?esky original:
Lide Mezopotamie
, 1976) (po slovensky)
- Helmut Uhlig: Sumeri
(nemecky original:
Helmut Uhlig: Die Sumerer
, vydavate?stvo C. Bertelsmann Verlag, Mnichov 1976, prelo?il Franti?ek Kalina) (po slovensky, dostupne online)
- Zamarovsky, V.:
Na po?iatku bol Sumer
, 2008 (po slovensky)
- Oppenheim, A. L.:
Starov?ka Mezopotamie
, 2001 (anglicky original:
Ancien Mesopotamia
, 1977 (1964)) (po ?esky)
- ?ukov, J. M. et al.:
D?jiny sv?ta v deseti svazcich
1 a 2, 1962 a 1963 in: D?jiny sv?ta v deseti svazcich 1 - 10 (rusky original: Vsemirnaja istorija v desjati tomach)
- Nissen, H. J.:
Geschichte Altvorderasiens
, 2012 (1. vydanie: 1999) in: Oldebourgh Grundriss der Geschichte, Band 25 (po nemecky)
- Klengel, H et al.:
Kulturgeschichte des alten Vorderasiens
, 1989 (po nemecky)
- Cassin, E (ed.):
Die altorientalischen Reiche
I-III in: Fischer Weltgeschichte, 1965-1967 (po nemecky)
- Meyers, Eric M.:
The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East
1-5, 1997 (po anglicky)
- Reallexikon der Assyriologie und Vorderasiatischen Archaologie
, 1932 - 2005 (po nemecky a po anglicky)
- The Cambridge Ancient History
vol. 1 - 4, 1970 - 1988 (po anglicky)
- Mesopotamien/Annaherungen
1 - 5, 1998 - 2005 (prve diely v nem?ine, posledny v angli?tine)
- Charvat, P.:
Mesopotamia before History
, 2002 (
[1]
Archivovane
2014-02-02 na
Wayback Machine
)
- History of Mesopotamia
in: Encyclopaedia Britannica online:
[2]
- Mesopotamia
in: Encyclopedie Larousse:
[3]