Nosite? Nobelovej ceny
?lenske krajiny (modra farba) a kandidatske krajiny (?lta farba) EU (klikate?na mapa)
Europska unia
(skratene
EU
alebo
Unia
[1]
) je integra?ne zoskupenie, ktore od februara 2020 tvori 27
?lenskych ?tatov
s celkovym po?tom 437 milionov obyvate?ov (pribli?ne 6 % svetovej populacie).
Prva organizacia,
Europske spolo?enstvo pre uhlie a oce?
, predchodky?a dne?nej EU, bola zalo?ena
Pari?skou zmluvou
z roku 1951. Samotna EU vznikla v roku
1993
na zaklade
Zmluvy o Europskej unii
, znamej aj pod nazvom
Maastrichtska zmluva
z roku
1992
.
Medzi zakladne principy Europskej unie patri prena?anie pravomoci narodnych ?tatov na nadnarodne europske
in?titucie
. Stupe? integracie v Unii nedosiahol taku h?bku, aby sa dalo hovori? o
federacii
ako zvrchovanom subjekte medzinarodneho prava, je v?ak ove?a hlb?ia ako v
medzinarodnych organizaciach
. Jej sposob rozhodovania je vo svetovom meradle unikatny, preto je Europska unia pova?ovana za zoskupenie ?tatov (?medzinarodnu organizaciu“)
sui generis
. Europska unia ma medzinarodnopravnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti
Lisabonskej zmluvy
ziskala Unia aj plnu subjektivitu z h?adiska unioveho prava (okrem ineho tym, ?e sa stala pravnym nastupcom zru?eneho
Europskeho spolo?enstva
).
Hlavnym cie?om Europskej unie je Europa s vyraznym hospodarskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlep?ujucou sa kvalitou
?ivotneho prostredia
. A predov?etkym nove ciele - spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika a spolupraca v oblasti justicie a vnutra. Mnohe jej ciele u? boli zrealizovane ? menova unia a zavedenie ob?ianstva unie.
Aktivity Europskej unie pokryvaju cely rad oblasti ?
po?nohospodarstvo
,
obchodnu politiku
,
menovu politiku
a podobne, pozri
Politika Europskej unie
.
V roku
2012
obdr?ala Europska unia
Nobelovu cenu za mier
za ?viac ako ?es? dekad pokroku mieru a uzmierenia, demokracie a ?udskych prav v Europe“.
[2]
?lenske ?taty EU sa rozkladaju na uzemi s rozlohou 4 382 217 km², ich uzemie ohrani?uje na severovychode
Finsko
, na juhovychode
Cyprus
, na juhozapade
Portugalsko
a na severozapade
Irsko
.
Neoddelite?nou su?as?ou Europskej unie su aj uzemia ozna?ovane ako ?najvzdialenej?ie regiony“:
[3]
Okrem toho je k Europskej unii ve?a uzemi
asociovanych
, ktore existuju taktie? pod spravou ?lenskych ?tatov Europskej unie, ale do Europskej unie nepatria. Patria sem napriklad
Faerske ostrovy
.
Po
druhej svetovej vojne
sa museli europske ?taty vysporiada? s celym radom problemov, v prvom rade bolo treba ?zabezpe?i? zakladne ?ivotne potreby“ pre
obyvate?stvo
. Po otrasnych skusenostiach s
2. svetovou vojnou
bolo hlavnym motivom
europskej integracie
?zabezpe?enie mieru a bezpe?nosti“ na
Europskom kontinente
? po vojne bol v spolo?nosti hlboko zakoreneny nazor, ?e mier a bezpe?nos? nedoka?u zaisti? klasicke narodne ?taty, ale zjednocujuca sa
Europa
. Svoju ulohu zohral taktie? aj rastuci vplyv
Sovietskeho zvazu
a jeho potencialna nebezpe?nos? pre zapadne
demokracie
; zjednotena zapadna Europa mala va??iu ?ancu prekona? potencialny konflikt so ?tatmi vychodneho bloku.
Taktie? sa zdoraz?ovala potreba ?noveho ducha” v protiklade s medzivojnovym ekonomickym a politickym
nacionalizmom
. V dosledku ekonomickeho nacionalizmu boli ve?mi vysoke
cla
a ine tarifne a netarifne opatrenia (mnohonasobne vy??ie ne? pred
1. svetovou vojnou
, ktore viedli k hospodarskej stagnacii, e?te umocnenej
Ve?kou hospodarskou krizou
. Politicky nacionalizmus sa stal priamou pri?inou 2. svetovej vojny. Preto sa da za jednu z hlavnych pri?in povojnovej europskej integracie ozna?i? snaha o prekonanie nacionalisticky orientovanych ?tatnych ?truktur.
Ob?ania europskych krajin taktie? tu?ili po ?vo?nom pohybe” po
Europe
, ktory bol medzi svetovymi vojnami ve?mi obmedzeny. Slobodne podnikanie v spojeni so ?spolo?nym trhom” malo zabezpe?i? dlhodoby hospodarsky rast a socialnu stabilitu.
Celkovo sa da poveda?, ?e dovody pre povojnovu europsku integraciu boli nasledujuce:
- zabezpe?enie mieru na
europskom kontinente
- prekonanie nacionalisticky orientovanych ?tatnych ?truktur
- umo?nenie spolo?neho trhu ako prostriedku ku zvy?ovaniu hospodarskeho blahobytu
Europski
politici
museli v povojnovych rokoch najs? sposob ako efektivne predis? rozputaniu vojnoveho konfliktu. Nutnos?ou sa ukazala kontrola uhliarskeho a predov?etkym oceliarskeho
priemyslu
, bez ktoreho je vedenie vojny nemyslite?ne.
Francuzsko
sa u? o podobne pokusilo v 20. rokoch 20. storo?ia, kedy okupovalo nemecke
Porynie
v snahe kontrolova? nemecky vojnovy priemysel, no aj napriek tomu nedokazalo Francuzsko zabrani? druhej svetovej vojne. Bolo teda zrejme, ?e sa tato kontrola bude musie? vykonava? inou formou.
Robert Schuman
, francuzsky minister zahrani?ia, predostrel
Schumanov plan
, aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali narodne ?taty (vi?azne ?taty by taktie? nemali ma? va??ie pravomoci ako porazene
Nemecko
); o priemysle mala rozhodova? nova medzinarodna
in?titucia
. Na zaklade tejto my?lienky vzniklo
Europske spolo?enstvo uhlia a ocele
(ESUO). Bolo to prvykrat, ?o sa sektor tradi?ne v rukach narodnych ?tatov dostal do kompetencii nadnarodnej in?titucie. V ramci nieko?kych rokov sa mal vytvori? spolo?ny trh pre uhlie a oce? so spolo?nou kontrolou, planovanim a mana?mentom odbytu. Zakladajucimi ?tatmi sa okrem
Francuzska
a
Nemecka
stali e?te
Taliansko
,
Belgicko
,
Holandsko
a
Luxembursko
. Tychto 6 krajin sa na dlhe desa?ro?ia stalo ?prointegra?nym jadrom“ europskeho spolo?enstva. Neuspe?ne boli projekty
Europskeho obranneho spolo?enstva
a
Europskeho politickeho spolo?enstva
.
Spojene kra?ovstvo
sa tohto zoskupenia nechcelo zu?astni? hlavne z obavy o prena?ani svojich pravomoci na medzinarodnu urove? a tym padom aj straty ?asti suverenity. My?lienka vo?neho trhu jej v?ak nebola proti srsti a preto neskor spolu s ?al?imi ?tatmi zalo?ila
Europske zdru?enie vo?neho obchodu
(EZVO), ktore si dalo za cie? umo?nenie vo?neho trhu, ale bez spolo?nych in?titucii (za?iatok fungovania v roku
1960
).
Podpisy
Eduarda Kukana
a
Mikula?a Dzurindu
do ustavy
Po uvo?neni svetovej politickej situacie koncom 50. rokov sa integra?ne zaujmy za?ali sustre?ova? na ekonomicku sferu. V roku
1957
boli podpisane takzvane
Rimske zmluvy
(s platnos?ou od roku
1958
) zakladajuce
Europske hospodarske spolo?enstvo
(EHS) a
Europske spolo?enstvo pre atomovu energiu
(Euratom). EHS malo za ulohu vytvorenie spolo?neho trhu a Euratom spolupracu na poli mieroveho vyu?itia jadrovej energie. Organiza?na ?truktura oboch spolo?enstiev bola zalo?ena na rovnakom principe ako ESUO, mala teda Komisiu s vykonnymi pravomocami, Radu ministrov ako legislativny organ, Parlamentne zhroma?denie a Sudny dvor.
V roku
1967
vstupila do platnosti zmluva o spojeni organov
EHS
,
Euratomu
a
ESUO
, ich pravna subjektivita v?ak nebola dotknuta. Od tejto doby sa tieto tri organizacie za?ali spolo?ne nazyva?
Europske spolo?enstva
.
V roku
1968
bola na zaklade Zmluvy o EHS vytvorena ?colna unia“, t. j. odstranenie vnutornych ciel a zavedenie spolo?nej tarify vo?i ne?lenskym krajinam, ako medzistupe? k spolo?nemu trhu. Liberalizacia obchodu s po?nohospodarskymi produktmi v?ak postupovala pomal?ie.
Quai d'Orsay
Europska centralna banka
Sedemdesiate roky boli v znameni
surovinovej a energetickej krizy
zapri?inene drastickym obmedzenim dodavok
ropy
zo ?tatov
Perzskeho zalivu
. Nasledne mnohonasobne zvy?enie cien energii a pohonnych hmot sa negativne premietlo v rastucich nakladoch europskych podnikov, navy?e oslabenych zvy?ujucou sa konkurenciou vychodoazijskych vyrobcov.
Europske ekonomiky stracali dynamiku a za?ala sa objavova? chronicka
nezamestnanos?
. Mnohe tradi?ne priemyselne odvetvia prechadzali krizou, predov?etkym hutny a textilny priemysel, ?o e?te viac zvy?ovalo socialne napatie. Tento nepriaznivy stav sa za?al meni? k lep?iemu a? v osemdesiatych rokoch. Preto nie je prekvapive, ?e v tejto atmosfere proces europskej integracie skor stagnoval.
Za?iatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto krize pridala e?te menova kriza v podobe rozpadu
Brettonwoodskeho menoveho systemu
. Pre zapadoeuropske ?taty to znamenalo zru?enie naviazania ich mien na
americky dolar
a prechod na
plavajuci kurz
(re?im vo?nych menovych kurzov). V roku
1979
sa europske ?taty rozhodli zamedzi? mo?nym ve?kym fluktuaciam v menovych kurzoch zavedenim
Europskeho menoveho systemu
(EMS), ?im sa zaviazali udr?iava? svoje menove kurzy v stabilnych pomeroch. Zaviedla sa taktie? ko?ova menova jednotka
ECU
(Europska menova jednotka), ktora slu?ila k zu?tovaniu medzinarodnych menovych operacii.
So zlep?ujucou sa hospodarskou a socialnou situaciou sa za?ali mno?i? reformne navrhy, ako ?alej postupova? v stagnujucej europskej integracii. Zasadnutie
Europskej rady
v
Luxembursku
vyustilo podpisanim
Jednotneho europskeho aktu
(JEA), ktory vstupil do platnosti v roku
1987
. JEA predstavoval do tej doby najvyznamnej?i zasah do
Rimskych zmluv
. Jeho hlavnym cie?om bolo dokon?enie jednotneho vnutorneho trhu do roku
1992
a identifikoval preka?ky, ktore e?te ostavali k jeho dov??eniu:
- ?fyzicke“ ? odstranenie kontrol na vnutornych hraniciach ES pre osoby, slu?by, tovar a kapital;
- ?technicke“ ? odstranenie rozdielov v predpisoch a normach a teda obmedzenie tzv. netarifnych preka?ok obchodu;
- ?da?ove“ ? i?lo o da?ovu harmonizaciu, tato tema je doteraz nedorie?ena a ve?mi politicky citliva.
JEA v mnohych oblastiach obmedzil rozhodovanie na zaklade jednomyse?nosti a viac podporoval rozhodovanie kvalifikovanou va??inou (v reakcii na roz?irenie ES o nove krajiny). JEA zvy?il taktie? aj pravomoci
Europskeho parlamentu
? jeho suhlas sa za?al vy?adova? pre prijatie novych ?lenov alebo pridru?enie; o mnohych aktivitach, ktore boli do tej doby v kompetencii ?lenskych ?tatov, za?alo spolurozhodova? ES ? i?lo napriklad o oblas? vedy a vyskumu, ?ivotneho prostredia a socialnej politiky.
V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Europske spolo?enstva rozrastli o 6 krajin:
Jedina krajina, ktora opustila ES, bolo
Gronsko
, ktore sa po ziskani nezavislosti od Danska v roku
1979
rozhodlo na zaklade
referenda
opusti? ES v roku
1985
.
V roku
1985
bola predstavite?mi piatich krajin podpisana
Schengenska dohoda
, ktorej cie?om bolo odstranenie kontrol na vnutornych hraniciach a spolupraca pri ochrane vonkaj?ich hranic. Tato dohoda nebola su?as?ou pravneho poriadku
Europskych spolo?enstiev
, stala sa ?ou a? od
Amsterdamskej zmluvy
. Signatarskymi krajinami boli v roku
1985
Nemecko
,
Francuzsko
,
Belgicko
,
Holandsko
a
Luxembursko
.
Deva?desiate roky a nove tisicro?ie
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Podpisanim
Maastrichtskej zmluvy
v roku
1992
uzavreli vrcholni europski predstavitelia vyraznu reformu zakladajucich zmluv. Po novom sa na europskej urovni za?alo spolupracova? v oblasti ?spolo?nej zahrani?nej a bezpe?nostnej politiky“ a ?justi?nych zale?itostiach“. Zmluva zmenila nazov
Europskeho hospodarskeho spolo?enstva
na
Europske spolo?enstvo
, preto?e integra?ne aktivity pod touto in?tituciou u? davno presiahli len povodne ekonomicke zamery. ?o ale bolo hlavne, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Europska unia, zastre?ujuca v?etky existujuce integra?ne aktivity. Tie sa od Maastrichtskej zmluvy za?ali deli? do troch hlavnych kategorii, tzv.
troch pilierov
, ktorymi boli
1. pilier
?
Europske spolo?enstva
: spadaju sem v?etky aktivity realizovane u? pred Maastrichtom, mimo inej politiky: po?nohospodarske, obchodne, regionalne, socialne aktivity spadaju pod ?al?ie dva piliere zavedene a? Maastrichtskou zmluvou:
2. pilier
?
Spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika
3. pilier
?
Justicia a vnutorna bezpe?nos?
Na za?iatku 90. rokov bol u? dokon?eny projekt vnutorneho trhu a medzi europskymi ?tatmi panoval konsenzus, ?e by bolo vhodne pokra?ova? v integracii smerom k hospodarskej a menovej unii. Medzi hlavne ciele
Maastrichtskej zmluvy
bolo preto taktie? vytvorenie
hospodarskej a menovej unie
a s tym spojene zavedenie spolo?nej europskej meny.
Zarove? sa za?iatkom 90. rokov podarilo dov??i? proces vytvorenia
Europskeho hospodarskeho priestoru
, teda integra?neho zoskupenia
Europskych spolo?enstiev
a
Europskeho zdru?enia vo?neho obchodu
.
V priebehu deva?desiatych rokov boli uzatvorene e?te dve zmluvy vyznamne ovplyv?ujuce fungovanie EU:
Amsterdamska zmluva
? 1997 ? roz?irila spolupracu v oblasti
Tretieho piliera
o spolupracu v imigra?nej politike a ochrane men?in, definovala
zakladne prava ob?anov EU
a zakladne principy spolo?nej zahrani?nej politiky.
Schengenske dohody
sa stali su?as?ou pravneho systemu EU.
Zmluva z Nice
? 2001 ? Predstavovala nove ?tadium v priprave na roz?irenie EU o krajiny strednej a vychodnej Europy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltske krajiny. Mala pripravi? europske in?titucie, aby boli aj po planovanom roz?ireni akcieschopne. Upravovala ich ve?kos? a sposob ich fungovania. Okrem ineho roz?irila hlasovanie kvalifikovanou va??inou do ?al?ich oblasti, v ktorych sa predtym hlasovalo jednohlasne.
V deva?desiatych rokoch a na za?iatku 21. storo?ia sa ?lenmi EU stali:
- Rakusko
,
?vedsko
,
Finsko
?
1995
- Estonsko
,
Loty?sko
,
Litva
,
Po?sko
,
Slovensko
,
?esko
,
Ma?arsko
,
Slovinsko
,
Malta
,
Cyprus
?
2004
- Bulharsko
,
Rumunsko
?
2007
- Chorvatsko
?
2013
Revizia
Paktu stability a rastu
:
Potom, ?o viac rokov za sebou prekra?ovali
Francuzsko
a
Nemecko
zavazky vyplyvajuce z ich ?lenstva v
eurozone
(konkretne i?lo o prekro?enie ro?neho deficitu verejnych financii o viac ako 3 %, jedno z kriterii
Paktu stability
, neboli na nich uvalene ?iadne sankcie, hoci zo zmluv vyplyva opak. Toto kriterium bolo nasledne v marci 2003 zmiernene. Toto je kritizovane hlavne men?imi krajinami, ktore sa sna?ili pod hrozbou sankcii a za nemalych obeti udr?a? svoje rozpo?tove deficity v danych medziach.
Reforma
rozpo?tu EU
:
Na rozpo?te Europskej unie sa dlhodobo kritizuje vysoky podiel vydavkov na po?nohospodarstvo (cez 40 %) a maly podiel vydavkov na vedu a vyskum (medzi 3 % a 4 %). Reformne snahy v?ak nara?aju na odpor ?tatov s relativne silnym po?nohospodarstvom ako je
Francuzsko
,
?panielsko
a
Po?sko
.
Lisabonska zmluva
Roz?irovanie Europskej unie
Po krachu
Ustavy pre Europu
sa na zasadnuti
Europskej rady
v juni 2007 rozhodlo, ?e sa zvola medzivladna konferencia, ktora vypracuje navrh novej tzv.
reformnej zmluvy
.
Reformna zmluva
, ktora dostala oficialny nazov
Lisabonska zmluva
, zachovava podstatu navrhu
Ustavy pre Europu
, ma v?ak inu formu a upu??a od niektorych politickych symbolov obsiahnutych v navrhu
Ustavy
, ktore s?asti sposobili neuspech projektu
Ustavy
.
Lisabonska zmluva
nadobudla platnos?
1. decembra
2009
.
Finan?na a hospodarska kriza do?ahla na Uniu a jej ?lenske ?taty v roku
2008
. Viedlo to k zavedeniu viacerych protikrizovych opatreni. Vytvorene boli dva finan?ne mechanizmy. Prvym bol
Europsky nastroj finan?nej stability
, tzv. do?asny Euroval. Druhym bol
Europsky mechanizmus pre stabilitu
, nazyvany aj trvaly Euroval.
Unia a ?lenske ?taty, najma ?taty pou?ivajuce menu
euro
, pracovali tie? na posilneni koordinacie hospodarskych politik. Jednym z opatreni smerujucich k posilneniu koordinacie hospodarskych politik bolo uzavretie
Zmluvy o stabilite, koordinacii a sprave v hospodarskej a menovej unii
, skratene ozna?ovanej ako fi?kalny pakt.
Spojene kra?ovstvo
, doteraj?i ?lensky ?tat EU, konalo d?a
23. juna
2016
referendum o ?lenstve ?tatu v Europskej unii. Voli?i hlasovali nadpolovi?nou va??inou 17,411 milionov hlasov (51,9 %) za vystupenie z unie, za zotrvanie v unii hlasovalo 48,1 % voli?ov. Novotvar ?
brexit“
ozna?uje z
angl.
Britain
a
angl.
exit
, britsky odchod.
Nasledujuce rano 24. juna 2016 rezignoval vtedaj?i premier
David Cameron
a vo funkcii ho vystriedala ministerka vnutra
Theresa Mayova
.
[4]
V roku
2017
za?ali oficialne jednania Spojeneho kra?ovstva s organmi Europskej unie o podmienkach vystupenia. V tejto suvislosti unia po?aduje finan?nu kompenzaciu a ostatne ?lenske ?taty sa sna?ia ujasni? podmienky ?al?ieho vo?neho pracovneho trhu, ?i pohybu obyvate?ov medzi ?lenskymi a ne?lenskymi ?tatmi.
Satelitna snimka Europy
Najvy??ou horou Europskej unie je
Mont Blanc
(4 808 m), ktoreho vrchol le?i na pomedzi
Francuzska
a
Talianska
. Najva??im jazerom je
Vanern
na juhu
?vedska
s plochou 5 650 km², jeho najva??ia h?bka je 106 m. Najdlh?ou riekou EU je
Dunaj
(d??ka 2 850 km, z ?oho 1 627 km sa nachadza v EU). Prameni v nemeckom pohori
Schwarzwald
a usti do
?ierneho mora
pri rumunsko-ukrajinskych hraniciach.
EU sa nachadza preva?ne v miernom klimatickom pasme, severne oblasti
Finska
spadaju do subarktickeho pasma a Stredomorie do pasma subtropickeho. Jednotlive krajiny EU maju rozmanite klimaticke podmienky. Napriklad v
Helsinkach
je priemerna teplota v januari -5,6 °C a v juli 17,8 °C, naproti tomu na
Malte
je priemerna teplota v januari 12,8 a v juli 25,6 °C.
V predchadzajucich vlnach roz?irovania neboli zo strany Europskej unie pre kandidatske krajiny stanovene ?iadne kriteria, ktore by bolo potrebne splni?, aby sa krajina stala plnopravnym ?lenom EU (okrem v?eobecne platnych podmienok stanovenych v zakladajucich zmluvach). Ekonomicka i politicka situacia krajin strednej a vychodnej Europy sa zna?ne odli?ovala od predchadzajucich kandidatov na ?lenstvo,
Europska rada
preto v juni 1993 v Kodani ustanovila, ?e ?
K pristupeniu dojde, len ?o bude dana krajina schopna prevzia? zavazky vyplyvajuce z ?lenstva a zarove? bude schopna sp??a? hospodarske a politicke podmienky“
.Tieto po?iadavky je od tej doby nutne splni?, aby sa kandidatska krajina mohla sta? plnopravnym ?lenom EU. Suhrnne su tieto podmienky ozna?ovane ako
Kodanske kriteria
:
- politicke kriteria
: kandidatska krajina musi ma? stabilne in?titucie zais?ujuce demokraciu, pravny ?tat, dodr?iavanie ?udskych prav a prav men?in;
- ekonomicke kriteria
: krajina musi ma? fungujucu trhovu ekonomiku schopnu sa vysporiada? s konkuren?nymi tlakmi vo vnutri unie;
- kriteria prijatia
acquis communautaire
: krajina musi by? schopna prija? zavazky vyplyvajuce z ?lenstva, vratane politickych a hospodarskych cie?ov a menovej unie.
Zakladnym principom fungovania Europskej unie je zverovanie pravomoci, ktore boli skor v kompetencii ?lenskych ?tatov, na europske in?titucie. Zakladom europskych in?titucii je tzv. ?in?titucionalny trojuholnik“ ?
Rada Europskej unie
,
Europska komisia
a
Europsky parlament
.
Rada Europskej unie
(skratene ? "
Rada"
) je rozhodujucou in?tituciou EU a zastupuje zaujmy ?lenskych ?tatov na europskej urovni. Napriek tomu, ?e mnohe pravomoci v minulosti delegovala na
Europsku komisiu
, stale zostava najvplyvnej?im organom EU. Vyznamne pravomoci ma v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spolo?na zahrani?na politika, alebo policajna spolupraca), v oblasti 1. piliera mo?e rozhodova? len na zaklade navrhu Komisie.
Rada sa sklada z ministrov vlad jednotlivych ?tatov, ktori sa schadzaju pod?a potreby. Naj?astej?ie zasadania maju ministri po?nohospodarstva (asi ?trnas?krat do roka), ministri financii (oficialny nazov
Ecofin
) a ministri zahrani?nych veci (
V?eobecna rada
), ktori sa schadzaju pribli?ne raz za mesiac. Rokovania prebiehaju v
Bruseli
a
Luxemburgu
.
Rada rozhoduje bu? jednomyse?ne, kvalifikovanou, dvojtretinovou, alebo jednoduchou va??inou hlasov. Jednomyse?nos? je po?adovana v oblasti 2. a 3. piliera. Va??ina hlasov je potrebna len pri hlasovaniach o proceduralnych otazkach a niektorych aspektoch spolo?nej obchodnej politiky, ako napr.
antidumpingova ochrana
. Va??ina rozhodovani sa vykonava na zaklade kvalifikovanej va??iny, kedy hlasy ?lenskych ?tatov maju roznu vahu v zavislosti od po?tu obyvate?ov.
Predsednictvo
v Rade je rotujuce. Rade predseda postupne ka?dy ?lensky ?tat, o poradi predsednickych ?tatov rozhoduje Rada jednomyse?ne, naposledy sa uzniesla rozhodnutim 2007/7/ES o poradi ?tatov na obdobie rokov 2007 a? 2020.
[5]
Slovensku bolo ur?ene predsednictvo Rady EU na obdobie od
1. jula
do
31. decembra
2016
.
Europska komisia
sleduje zaujmy Europskej unie ako celku, komisari teda nemaju prihliada? k zaujmom jednotlivych krajin. Najva??iu pravomoc ma v 1. pilieri, ma pravo iniciova? navrhy zakonov a dohliada na dodr?iavanie prijatych zmluv. Vypracuva taktie? navrh rozpo?tu EU a kontroluje jeho plnenie. ?alej komisia zastupuje EU pri medzinarodnych rokovaniach a ma pravo, v sulade s mandatom schvalenym Radou Europskej unie, vyjednava? s tretimi ?tatmi dohody. Ma vyznamne pravomoci pri prijimani novych ?lenov do Unie a zais?uje kontakty s ne?lenskymi ?tatmi EU.
Na zaklade
Zmluvy z Nice
ma ka?da krajina jedneho komisara, v su?asnosti je ich teda 27. Europska komisia rozhoduje na zaklade va??iny hlasov. Sidlo ma v
Bruseli
.
Europsky parlament
funguje ako kontrolny a poradny organ Europskej unie. Schva?uje zlo?enie
Europskej komisie
a ma pravo kontrolova? jej ?innos?, podie?a sa na tvorbe zakonov, vyslovuje suhlas s medzinarodnymi zmluvami a prijimanim novych ?lenskych ?tatov. Ma taktie? zna?ne pravomoci v oblasti spolo?neho rozpo?tu EU.
Europsky parlament ma 705
poslancov
vratane predsedu, ktori su od roku 1979 voleni obyvate?mi EU na obdobie pa? rokov. Poslanci maju teda mo?nos? zdru?ova? sa do poslaneckych klubov na zaklade politickej prislu?nosti, nie su preto rozsadeni pod?a narodnosti. Sidlom EP je
?trasburg
, ale parlament pracuje taktie? v
Bruseli
a
Luxemburgu
. Europsky parlament sa uzna?a prostou va??inou. Je jedinou nadnarodnou in?tituciou, ktorej poslanci su voleni v demokratickych, priamych a v?eobecnych vo?bach v jednotlivych ?lenskych ?tatoch EU.
Europska rada
(pozor na zamenu s
Radou Europskej unie
, alebo
Radou Europy
) je najvy??i politicky organ EU a zasada dva razy do roka. Sklada sa z hlav ?tatov a predsedov vlad ?lenskych ?tatov EU, svojho predsedu a predsedu
Europskej komisie
. Rozhoduje o najzava?nej?ich politickych a ekonomickych otazkach a vymedzuje smery, ktorymi sa ma Unia ubera?.
Eurotower, sidlo Europskej centralnej banky
Sudny dvor
dba na dodr?iavanie europskeho prava a je vyznamnym kontrolnym organom EU. Ma sidlo v
Luxemburgu
.
Europska investi?na banka
poskytuje verejnym i sukromnym subjektom dlhodobe po?i?ky na kapitalove investicie. Sidlo banky je v
Luxembursku
, s pobo?kami v
Atenach
,
Lisabone
,
Londyne
,
Madride
a
Rime
.
Europsky investi?ny fond
pomaha s roz?irovanim transeuropskych infra?truktur a poskytuje zaruky na po?i?ky malym a strednym podnikom. Sidli v
Luxemburgu
.
Europsky ombudsman
sa zaobera s?a?nos?ami na ?innos? organov a in?titucii EU. Sidli v
?trasburgu
.
Europska centralna banka
je k?u?ovou in?tituciou pre ?innos?
Europskej menovej unie
. Sidli vo
Frankfurte nad Mohanom
.
Vyznamne poradne a konzultativne organy Europskej unie su
Hospodarsky a socialny vybor
a
Vybor regionov
.
Krajiny eurozony
V roku 2006 bol su?et
HDP
?lenskych krajin EU najva??i na svete (13,84 bilionov USD).
Europska ekonomika ma dlhodobe aktivne saldo be?neho u?tu
platobna bilancia
s nizkou
inflaciou
(zvla?? v krajinach byvalej ?patnastky“); u? nieko?ko rokov v?ak za?iva ekonomicku stagnaciu a s tym spojenu relativne vysoku nezamestnanos?. Je potreba poveda?, ?e medzi jednotlivymi ?tatmi existuju vyznamne rozdiely ako v ekonomickej vyspelosti, tak aj v ostatnych ekonomickych ukazovate?och. Va??ina hospodarskych aktivit je bu? koordinovana (napr.
socialna politika
), alebo je uplne v pravomoci in?titucii Europskej unie (napr.
obchodna politika
).
V?etky ?taty Europskej unie su zapojene do
jednotneho vnutorneho trhu
, ?o znamena, ?e:
- je zaisteny vo?ny pohyb tovaru, slu?ieb a kapitalu;
- neexistuju technicke preka?ky obchodu (rozdiely technickych po?iadaviek, rozne stupne ochrany du?evneho vlastnictva a pod);
- zni?enie administrativy v da?ovej oblasti.
19 krajin EU (
Francuzsko
,
Nemecko
,
Rakusko
,
Finsko
,
Belgicko
,
Holandsko
,
Luxembursko
,
Grecko
,
Taliansko
,
?panielsko
,
Portugalsko
,
Irsko
,
Slovinsko
,
Malta
,
Cyprus
,
Slovensko
,
Estonsko
,
Loty?sko
a
Litva
) zaviedlo spolo?nu menu
euro
(tzv. tretia etapa
hospodarskej a menovej unie
) j. Nutnou podmienkou pre zavedenie eura je splnenie
maastrichtskych kriterii
:
- priemerna miera inflacie krajiny v obdobi jedneho roku pred preverenim o vstupe do zavere?neho ?tadia nesmie prevy?i? o viac ako 1,5 % priemernu mieru inflacie troch krajin s najni??ou inflaciou;
- dlhodoba nominalna
urokova miera
nesmie v roku pred preverenim krajiny o mo?nosti vstupu do zavere?neho ?tadia prevy?i? o viac ako 2 % priemernu urokovu mieru troch krajin s najni??ou urokovou mierou inflacie;
- deficit verejnych financii
nesmie prevy?i? 3 % HDP a
?tatny dlh
nesmie prevy?i?
60 % HDP
v dobe, kedy bude EU preverova? zavedenie eura;
- menovy kurz
? ?lenske krajiny nesmu prekro?i? rozpatie dane systemom
EMR II
a aspo? dva roky pred preverenim mo?nosti vstupu do zavere?neho ?tadia nesmie ?lenska krajina devalvova? svoju menu oproti menam ostatnych ?lenskych krajin EU.
Rozpo?et Europskej unie
je ur?eny k financovaniu politiky EU, administrativnym vydavkom europskych in?titucii a na ?al?ie u?ely. Na rozdiel od narodnych rozpo?tov musi by? v?dy ?vyrovnany“, nepripu??aju sa teda rozpo?tove deficity. Na zaklade uznesenia
Rady
v obdobi 1999-2006 nesmu vydavky rozpo?tov prekro?i? 1,27 % HDP Unie (podiel vydavkov narodnych rozpo?tov na HDP jednotlivych ?lenskych ?tatov sa pritom pohybuje okolo 40 %). Navrh rozpo?tu vypracuva
Komisia
a predklada jej schvalenie
Rade
.
Europsky parlament
je opravneny navrh pozmeni?.
Prijmy
rozpo?tu tvoria preva?ne
odvody zalo?ene na
HDP
?lenskych krajin
(73,0 %), ?alej potom
colne poplatky a po?nohospodarske dovozne davky
(11,5 %) a
podiel na daniach z pridanej hodnoty (DPH) ?lenskych krajin
(14,4 %).
Vydavky
rozpo?tu tvoria vydavky na
po?nohospodarstvo
(42,9 %),
?trukturalne fondy a
kohezny fond
(35,6 %),
vnutornu politiku
(7,4 %),
zahrani?ne aktivity
(4,3 %),
administrativu
(5,2 %),
rezervy
(0,4 %) a
predvstupova pomoc
(2,9 %)
Krajina
|
Vstup
|
Po?et obyvate?ov
(mil., 2006)
|
Rozloha
(km²)
|
HDP
(
PPP
) na hlavu
|
Kresiel
v
EP
|
Hlasov
v
Rade
|
(v
EUR
, 2006)
|
% priemeru
|
Belgicko
(€)
|
1958
|
10,51
|
30 528
|
28 700
|
122,7
|
21
|
12
|
Bulharsko
|
2007
|
7,72
|
110 912
|
8 700
|
37,2
|
18
|
10
|
Cyprus
(€)
|
2004
|
0,77
|
9 251
|
21 900
|
93,6
|
6
|
4
|
?esko
|
2004
|
10,23
|
78 866
|
18 600
|
79,5
|
22
|
12
|
Dansko
|
1973
|
5,43
|
43 094
|
29 700
|
126,9
|
13
|
7
|
Estonsko
(€)
|
2004
|
1,34
|
45 100
|
15 700
|
67,1
|
6
|
4
|
Finsko
(€)
|
1995
|
5,26
|
338 145
|
27 300
|
116,7
|
13
|
7
|
Francuzsko
(€)
|
1958
|
63,00
|
551 500
|
26 500
|
113,3
|
74
|
29
|
Grecko
(€)
|
1981
|
11,13
|
131 957
|
20 800
|
88,9
|
22
|
12
|
Holandsko
(€)
|
1958
|
16,33
|
41 528
|
30 600
|
130,8
|
26
|
13
|
Chorvatsko
(€)
|
2013
|
4,2
|
56 542
|
15 332
|
-
|
12
|
7
|
Irsko
(€)
|
1973
|
4,21
|
70 273
|
33 700
|
144,0
|
12
|
7
|
Litva
(€)
|
2004
|
3,40
|
65 300
|
13 600
|
58,1
|
12
|
4
|
Loty?sko
(€)
|
2004
|
2,29
|
64 600
|
13 100
|
56,0
|
9
|
7
|
Luxembursko
(€)
|
1958
|
0,46
|
2 586
|
65 300
|
279,1
|
6
|
4
|
Malta
(€)
|
2004
|
0,40
|
316
|
18 000
|
76,9
|
6
|
3
|
Ma?arsko
|
2004
|
10,08
|
93 032
|
15 300
|
65,4
|
22
|
12
|
Nemecko
(€)
|
1958
|
82,44
|
357 022
|
26 500
|
113,3
|
99
|
29
|
Po?sko
|
2004
|
38,16
|
312 685
|
12 400
|
53,0
|
51
|
27
|
Portugalsko
(€)
|
1986
|
10,57
|
91 982
|
17 500
|
74,8
|
22
|
12
|
Rakusko
(€)
|
1995
|
8,27
|
83 858
|
30 200
|
129,1
|
19
|
10
|
Rumunsko
|
2007
|
21,61
|
238 391
|
8 800
|
37,6
|
32
|
14
|
Slovensko
(€)
|
2004
|
5,47
|
49 036
|
14 700
|
62,8
|
13
|
7
|
Slovinsko
(€)
|
2004
|
2,00
|
20 256
|
20 400
|
87,2
|
8
|
4
|
|
|
|
|
|
|
|
|
?panielsko
(€)
|
1986
|
43,76
|
505 992
|
23 900
|
102,1
|
53
|
27
|
?vedsko
|
1995
|
9,05
|
449 964
|
28 200
|
120,5
|
20
|
10
|
Taliansko
(€)
|
1958
|
58,75
|
301 318
|
24 300
|
103,9
|
73
|
29
|
EU celkom
|
1958
|
446,73
|
4 233 262
|
25 600
|
100,0
|
?
|
?
|
Zdroje:
|
Po?et obyvate?ov:
[2]
|
Rozloha:
[3]
(PDF)
|
|
HDP na obyvate?a (PPP):
[4]
|
Percento priemeru HDP EU:
dopo?itane z HDP (PPP)
|
|
Po?et hlasov v EP:
[5]
|
Po?et hlasov v Rade Europskej unie:
[6]
Archivovane
2016-10-06 na
Wayback Machine
|
|
---|
Nominalne hodnoty
| |
---|
Zoskupenia ?tatov
| |
---|
Ekonomika
| |
---|
Platidlo
| |
---|
|
---|
?lenske ?taty
| | |
---|
Kandidatske krajiny
| |
---|
Byvale ?lenske ?taty
| |
---|
|
---|
Zakladate?ske ?taty
| |
---|
Ostatne ?taty
| |
---|