한국   대만   중국   일본 
Europska unia ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Europska unia

Upravi? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nosite? Nobelovej ceny
Europska unia
Motto : Zjednoteni v rozmanitosti
( Latinsky : In varietate concordia)
Hymna : Oda na rados?
Uradne jazyky
Zoznam
?lenske ?taty
27
Europska rada
 - predseda 		Charles Michel Belgicko
Europska komisia
 - sidlo
 - predsedni?ka
 - podpredseda/
vysoky predstavite?
unie pre zahrani?ne
veci a bezpe?nostnu politiku
Brusel Belgicko
Ursula von der Leyenova Nemecko
Josep Borrell Španielsko
Rada Europskej unie
 - sidlo
 - predsedajuca krajina

Brusel Belgicko
Belgicko , Belgicko januar a? jun 2024
Europsky parlament
 - sidlo





 - predseda
?trasburg Francúzsko
(plenarne zasadnutia)
Brusel Belgicko
(vybory)
Luxemburg Luxembursko
(Generalny sekretariat)
Roberta Metsolova Malta
Rozloha
 - celkom 		7. miesto na svete
4,233,262 km²
Obyvate?stvo (2011)
 - celkom
 - hustota za?udnenia 		3. miesto na svete
447,706,209
106 obyv./km²
HDP (nominalny)
 - celkom
 - na obyvate?a 		2. miesto na svete
16 757miliard €
47 400€
?asove pasmo UTC +0 a? +2, so zamorskymi uzemiami -4 a? +4
Internetova koncovka .eu
Smerove telefonne ?islo +388 ETNS (+3 navrhnute v roku 1996 ako smerove telefonne ?islo Europskej unie)
RakúskoBelgickoBulharskoCyprusČeskoNemeckoDánskoDánskoEstónskoŠpanielskoFínskoFrancúzskoFrancúzskoGréckoGréckoMaďarskoÍrskoTalianskoTalianskoTalianskoLitvaLuxemburskoLotyšskoHolandskoPoľskoPortugalskoRumunskoŠvédskoSlovinskoSlovenskoIslandČierna HoraMacedónskoChorvátskoTureckoTureckoMaltaKanárske ostrovyAzoryMadeiraFrancúzska GyuanaGuadeloupeRéunionMartiniqueMayotte
?lenske krajiny (modra farba) a kandidatske krajiny (?lta farba) EU (klikate?na mapa)


Europska unia (skratene EU alebo Unia [1] ) je integra?ne zoskupenie, ktore od februara 2020 tvori 27 ?lenskych ?tatov s celkovym po?tom 437 milionov obyvate?ov (pribli?ne 6 % svetovej populacie).

Prva organizacia, Europske spolo?enstvo pre uhlie a oce? , predchodky?a dne?nej EU, bola zalo?ena Pari?skou zmluvou z roku 1951. Samotna EU vznikla v roku 1993 na zaklade Zmluvy o Europskej unii , znamej aj pod nazvom Maastrichtska zmluva z roku 1992 .

Medzi zakladne principy Europskej unie patri prena?anie pravomoci narodnych ?tatov na nadnarodne europske in?titucie . Stupe? integracie v Unii nedosiahol taku h?bku, aby sa dalo hovori? o federacii ako zvrchovanom subjekte medzinarodneho prava, je v?ak ove?a hlb?ia ako v medzinarodnych organizaciach . Jej sposob rozhodovania je vo svetovom meradle unikatny, preto je Europska unia pova?ovana za zoskupenie ?tatov (?medzinarodnu organizaciu“) sui generis . Europska unia ma medzinarodnopravnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy ziskala Unia aj plnu subjektivitu z h?adiska unioveho prava (okrem ineho tym, ?e sa stala pravnym nastupcom zru?eneho Europskeho spolo?enstva ).

Hlavnym cie?om Europskej unie je Europa s vyraznym hospodarskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlep?ujucou sa kvalitou ?ivotneho prostredia . A predov?etkym nove ciele - spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika a spolupraca v oblasti justicie a vnutra. Mnohe jej ciele u? boli zrealizovane ? menova unia a zavedenie ob?ianstva unie.

Aktivity Europskej unie pokryvaju cely rad oblasti ? po?nohospodarstvo , obchodnu politiku , menovu politiku a podobne, pozri Politika Europskej unie .

V roku 2012 obdr?ala Europska unia Nobelovu cenu za mier za ?viac ako ?es? dekad pokroku mieru a uzmierenia, demokracie a ?udskych prav v Europe“. [2]

Uzemie Europskej unie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?lenske ?taty EU sa rozkladaju na uzemi s rozlohou 4 382 217 km², ich uzemie ohrani?uje na severovychode Finsko , na juhovychode Cyprus , na juhozapade Portugalsko a na severozapade Irsko .

Zamorske uzemia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neoddelite?nou su?as?ou Europskej unie su aj uzemia ozna?ovane ako ?najvzdialenej?ie regiony“: [3]

Asociovane uzemia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okrem toho je k Europskej unii ve?a uzemi asociovanych , ktore existuju taktie? pod spravou ?lenskych ?tatov Europskej unie, ale do Europskej unie nepatria. Patria sem napriklad Faerske ostrovy .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povojnove za?iatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po druhej svetovej vojne sa museli europske ?taty vysporiada? s celym radom problemov, v prvom rade bolo treba ?zabezpe?i? zakladne ?ivotne potreby“ pre obyvate?stvo . Po otrasnych skusenostiach s 2. svetovou vojnou bolo hlavnym motivom europskej integracie ?zabezpe?enie mieru a bezpe?nosti“ na Europskom kontinente ? po vojne bol v spolo?nosti hlboko zakoreneny nazor, ?e mier a bezpe?nos? nedoka?u zaisti? klasicke narodne ?taty, ale zjednocujuca sa Europa . Svoju ulohu zohral taktie? aj rastuci vplyv Sovietskeho zvazu a jeho potencialna nebezpe?nos? pre zapadne demokracie ; zjednotena zapadna Europa mala va??iu ?ancu prekona? potencialny konflikt so ?tatmi vychodneho bloku.

Taktie? sa zdoraz?ovala potreba ?noveho ducha” v protiklade s medzivojnovym ekonomickym a politickym nacionalizmom . V dosledku ekonomickeho nacionalizmu boli ve?mi vysoke cla a ine tarifne a netarifne opatrenia (mnohonasobne vy??ie ne? pred 1. svetovou vojnou , ktore viedli k hospodarskej stagnacii, e?te umocnenej Ve?kou hospodarskou krizou . Politicky nacionalizmus sa stal priamou pri?inou 2. svetovej vojny. Preto sa da za jednu z hlavnych pri?in povojnovej europskej integracie ozna?i? snaha o prekonanie nacionalisticky orientovanych ?tatnych ?truktur.

Ob?ania europskych krajin taktie? tu?ili po ?vo?nom pohybe” po Europe , ktory bol medzi svetovymi vojnami ve?mi obmedzeny. Slobodne podnikanie v spojeni so ?spolo?nym trhom” malo zabezpe?i? dlhodoby hospodarsky rast a socialnu stabilitu.

Celkovo sa da poveda?, ?e dovody pre povojnovu europsku integraciu boli nasledujuce:

  • zabezpe?enie mieru na europskom kontinente
  • prekonanie nacionalisticky orientovanych ?tatnych ?truktur
  • umo?nenie spolo?neho trhu ako prostriedku ku zvy?ovaniu hospodarskeho blahobytu

Pa?desiate a ?es?desiate roky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Europski politici museli v povojnovych rokoch najs? sposob ako efektivne predis? rozputaniu vojnoveho konfliktu. Nutnos?ou sa ukazala kontrola uhliarskeho a predov?etkym oceliarskeho priemyslu , bez ktoreho je vedenie vojny nemyslite?ne. Francuzsko sa u? o podobne pokusilo v 20. rokoch 20. storo?ia, kedy okupovalo nemecke Porynie v snahe kontrolova? nemecky vojnovy priemysel, no aj napriek tomu nedokazalo Francuzsko zabrani? druhej svetovej vojne. Bolo teda zrejme, ?e sa tato kontrola bude musie? vykonava? inou formou.

Robert Schuman , francuzsky minister zahrani?ia, predostrel Schumanov plan , aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali narodne ?taty (vi?azne ?taty by taktie? nemali ma? va??ie pravomoci ako porazene Nemecko ); o priemysle mala rozhodova? nova medzinarodna in?titucia . Na zaklade tejto my?lienky vzniklo Europske spolo?enstvo uhlia a ocele (ESUO). Bolo to prvykrat, ?o sa sektor tradi?ne v rukach narodnych ?tatov dostal do kompetencii nadnarodnej in?titucie. V ramci nieko?kych rokov sa mal vytvori? spolo?ny trh pre uhlie a oce? so spolo?nou kontrolou, planovanim a mana?mentom odbytu. Zakladajucimi ?tatmi sa okrem Francuzska a Nemecka stali e?te Taliansko , Belgicko , Holandsko a Luxembursko . Tychto 6 krajin sa na dlhe desa?ro?ia stalo ?prointegra?nym jadrom“ europskeho spolo?enstva. Neuspe?ne boli projekty Europskeho obranneho spolo?enstva a Europskeho politickeho spolo?enstva .

Spojene kra?ovstvo sa tohto zoskupenia nechcelo zu?astni? hlavne z obavy o prena?ani svojich pravomoci na medzinarodnu urove? a tym padom aj straty ?asti suverenity. My?lienka vo?neho trhu jej v?ak nebola proti srsti a preto neskor spolu s ?al?imi ?tatmi zalo?ila Europske zdru?enie vo?neho obchodu (EZVO), ktore si dalo za cie? umo?nenie vo?neho trhu, ale bez spolo?nych in?titucii (za?iatok fungovania v roku 1960 ).

Podpisy Eduarda Kukana a Mikula?a Dzurindu do ustavy

Po uvo?neni svetovej politickej situacie koncom 50. rokov sa integra?ne zaujmy za?ali sustre?ova? na ekonomicku sferu. V roku 1957 boli podpisane takzvane Rimske zmluvy (s platnos?ou od roku 1958 ) zakladajuce Europske hospodarske spolo?enstvo (EHS) a Europske spolo?enstvo pre atomovu energiu (Euratom). EHS malo za ulohu vytvorenie spolo?neho trhu a Euratom spolupracu na poli mieroveho vyu?itia jadrovej energie. Organiza?na ?truktura oboch spolo?enstiev bola zalo?ena na rovnakom principe ako ESUO, mala teda Komisiu s vykonnymi pravomocami, Radu ministrov ako legislativny organ, Parlamentne zhroma?denie a Sudny dvor.

V roku 1967 vstupila do platnosti zmluva o spojeni organov EHS , Euratomu a ESUO , ich pravna subjektivita v?ak nebola dotknuta. Od tejto doby sa tieto tri organizacie za?ali spolo?ne nazyva? Europske spolo?enstva .

V roku 1968 bola na zaklade Zmluvy o EHS vytvorena ?colna unia“, t. j. odstranenie vnutornych ciel a zavedenie spolo?nej tarify vo?i ne?lenskym krajinam, ako medzistupe? k spolo?nemu trhu. Liberalizacia obchodu s po?nohospodarskymi produktmi v?ak postupovala pomal?ie.

Sedemdesiate a osemdesiate roky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Quai d'Orsay
Europska centralna banka

Sedemdesiate roky boli v znameni surovinovej a energetickej krizy zapri?inene drastickym obmedzenim dodavok ropy zo ?tatov Perzskeho zalivu . Nasledne mnohonasobne zvy?enie cien energii a pohonnych hmot sa negativne premietlo v rastucich nakladoch europskych podnikov, navy?e oslabenych zvy?ujucou sa konkurenciou vychodoazijskych vyrobcov.

Europske ekonomiky stracali dynamiku a za?ala sa objavova? chronicka nezamestnanos? . Mnohe tradi?ne priemyselne odvetvia prechadzali krizou, predov?etkym hutny a textilny priemysel, ?o e?te viac zvy?ovalo socialne napatie. Tento nepriaznivy stav sa za?al meni? k lep?iemu a? v osemdesiatych rokoch. Preto nie je prekvapive, ?e v tejto atmosfere proces europskej integracie skor stagnoval.

Za?iatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto krize pridala e?te menova kriza v podobe rozpadu Brettonwoodskeho menoveho systemu . Pre zapadoeuropske ?taty to znamenalo zru?enie naviazania ich mien na americky dolar a prechod na plavajuci kurz (re?im vo?nych menovych kurzov). V roku 1979 sa europske ?taty rozhodli zamedzi? mo?nym ve?kym fluktuaciam v menovych kurzoch zavedenim Europskeho menoveho systemu (EMS), ?im sa zaviazali udr?iava? svoje menove kurzy v stabilnych pomeroch. Zaviedla sa taktie? ko?ova menova jednotka ECU (Europska menova jednotka), ktora slu?ila k zu?tovaniu medzinarodnych menovych operacii.

So zlep?ujucou sa hospodarskou a socialnou situaciou sa za?ali mno?i? reformne navrhy, ako ?alej postupova? v stagnujucej europskej integracii. Zasadnutie Europskej rady v Luxembursku vyustilo podpisanim Jednotneho europskeho aktu (JEA), ktory vstupil do platnosti v roku 1987 . JEA predstavoval do tej doby najvyznamnej?i zasah do Rimskych zmluv . Jeho hlavnym cie?om bolo dokon?enie jednotneho vnutorneho trhu do roku 1992 a identifikoval preka?ky, ktore e?te ostavali k jeho dov??eniu:

  • ?fyzicke“ ? odstranenie kontrol na vnutornych hraniciach ES pre osoby, slu?by, tovar a kapital;
  • ?technicke“ ? odstranenie rozdielov v predpisoch a normach a teda obmedzenie tzv. netarifnych preka?ok obchodu;
  • ?da?ove“ ? i?lo o da?ovu harmonizaciu, tato tema je doteraz nedorie?ena a ve?mi politicky citliva.

JEA v mnohych oblastiach obmedzil rozhodovanie na zaklade jednomyse?nosti a viac podporoval rozhodovanie kvalifikovanou va??inou (v reakcii na roz?irenie ES o nove krajiny). JEA zvy?il taktie? aj pravomoci Europskeho parlamentu ? jeho suhlas sa za?al vy?adova? pre prijatie novych ?lenov alebo pridru?enie; o mnohych aktivitach, ktore boli do tej doby v kompetencii ?lenskych ?tatov, za?alo spolurozhodova? ES ? i?lo napriklad o oblas? vedy a vyskumu, ?ivotneho prostredia a socialnej politiky.

V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Europske spolo?enstva rozrastli o 6 krajin:

Jedina krajina, ktora opustila ES, bolo Gronsko , ktore sa po ziskani nezavislosti od Danska v roku 1979 rozhodlo na zaklade referenda opusti? ES v roku 1985 .

V roku 1985 bola predstavite?mi piatich krajin podpisana Schengenska dohoda , ktorej cie?om bolo odstranenie kontrol na vnutornych hraniciach a spolupraca pri ochrane vonkaj?ich hranic. Tato dohoda nebola su?as?ou pravneho poriadku Europskych spolo?enstiev , stala sa ?ou a? od Amsterdamskej zmluvy . Signatarskymi krajinami boli v roku 1985 Nemecko , Francuzsko , Belgicko , Holandsko a Luxembursko .

Deva?desiate roky a nove tisicro?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Podpisanim Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 uzavreli vrcholni europski predstavitelia vyraznu reformu zakladajucich zmluv. Po novom sa na europskej urovni za?alo spolupracova? v oblasti ?spolo?nej zahrani?nej a bezpe?nostnej politiky“ a ?justi?nych zale?itostiach“. Zmluva zmenila nazov Europskeho hospodarskeho spolo?enstva na Europske spolo?enstvo , preto?e integra?ne aktivity pod touto in?tituciou u? davno presiahli len povodne ekonomicke zamery. ?o ale bolo hlavne, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Europska unia, zastre?ujuca v?etky existujuce integra?ne aktivity. Tie sa od Maastrichtskej zmluvy za?ali deli? do troch hlavnych kategorii, tzv. troch pilierov , ktorymi boli

1. pilier ? Europske spolo?enstva : spadaju sem v?etky aktivity realizovane u? pred Maastrichtom, mimo inej politiky: po?nohospodarske, obchodne, regionalne, socialne aktivity spadaju pod ?al?ie dva piliere zavedene a? Maastrichtskou zmluvou:

2. pilier ? Spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika

3. pilier ? Justicia a vnutorna bezpe?nos?

Na za?iatku 90. rokov bol u? dokon?eny projekt vnutorneho trhu a medzi europskymi ?tatmi panoval konsenzus, ?e by bolo vhodne pokra?ova? v integracii smerom k hospodarskej a menovej unii. Medzi hlavne ciele Maastrichtskej zmluvy bolo preto taktie? vytvorenie hospodarskej a menovej unie a s tym spojene zavedenie spolo?nej europskej meny.

Zarove? sa za?iatkom 90. rokov podarilo dov??i? proces vytvorenia Europskeho hospodarskeho priestoru , teda integra?neho zoskupenia Europskych spolo?enstiev a Europskeho zdru?enia vo?neho obchodu .

V priebehu deva?desiatych rokov boli uzatvorene e?te dve zmluvy vyznamne ovplyv?ujuce fungovanie EU:

Amsterdamska zmluva ? 1997 ? roz?irila spolupracu v oblasti Tretieho piliera o spolupracu v imigra?nej politike a ochrane men?in, definovala zakladne prava ob?anov EU a zakladne principy spolo?nej zahrani?nej politiky. Schengenske dohody sa stali su?as?ou pravneho systemu EU.

Zmluva z Nice ? 2001 ? Predstavovala nove ?tadium v priprave na roz?irenie EU o krajiny strednej a vychodnej Europy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltske krajiny. Mala pripravi? europske in?titucie, aby boli aj po planovanom roz?ireni akcieschopne. Upravovala ich ve?kos? a sposob ich fungovania. Okrem ineho roz?irila hlasovanie kvalifikovanou va??inou do ?al?ich oblasti, v ktorych sa predtym hlasovalo jednohlasne.

V deva?desiatych rokoch a na za?iatku 21. storo?ia sa ?lenmi EU stali:

Reformacie po roku 2007 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Revizia Paktu stability a rastu :

Potom, ?o viac rokov za sebou prekra?ovali Francuzsko a Nemecko zavazky vyplyvajuce z ich ?lenstva v eurozone (konkretne i?lo o prekro?enie ro?neho deficitu verejnych financii o viac ako 3 %, jedno z kriterii Paktu stability , neboli na nich uvalene ?iadne sankcie, hoci zo zmluv vyplyva opak. Toto kriterium bolo nasledne v marci 2003 zmiernene. Toto je kritizovane hlavne men?imi krajinami, ktore sa sna?ili pod hrozbou sankcii a za nemalych obeti udr?a? svoje rozpo?tove deficity v danych medziach.

Reforma rozpo?tu EU :

Na rozpo?te Europskej unie sa dlhodobo kritizuje vysoky podiel vydavkov na po?nohospodarstvo (cez 40 %) a maly podiel vydavkov na vedu a vyskum (medzi 3 % a 4 %). Reformne snahy v?ak nara?aju na odpor ?tatov s relativne silnym po?nohospodarstvom ako je Francuzsko , ?panielsko a Po?sko .

Lisabonska zmluva

Roz?irovanie Europskej unie

Po krachu Ustavy pre Europu sa na zasadnuti Europskej rady v juni 2007 rozhodlo, ?e sa zvola medzivladna konferencia, ktora vypracuje navrh novej tzv. reformnej zmluvy . Reformna zmluva , ktora dostala oficialny nazov Lisabonska zmluva , zachovava podstatu navrhu Ustavy pre Europu , ma v?ak inu formu a upu??a od niektorych politickych symbolov obsiahnutych v navrhu Ustavy , ktore s?asti sposobili neuspech projektu Ustavy . Lisabonska zmluva nadobudla platnos? 1. decembra 2009 .

Finan?na a hospodarska kriza [ upravi? | upravi? zdroj ]

Finan?na a hospodarska kriza do?ahla na Uniu a jej ?lenske ?taty v roku 2008 . Viedlo to k zavedeniu viacerych protikrizovych opatreni. Vytvorene boli dva finan?ne mechanizmy. Prvym bol Europsky nastroj finan?nej stability , tzv. do?asny Euroval. Druhym bol Europsky mechanizmus pre stabilitu , nazyvany aj trvaly Euroval.

Unia a ?lenske ?taty, najma ?taty pou?ivajuce menu euro , pracovali tie? na posilneni koordinacie hospodarskych politik. Jednym z opatreni smerujucich k posilneniu koordinacie hospodarskych politik bolo uzavretie Zmluvy o stabilite, koordinacii a sprave v hospodarskej a menovej unii , skratene ozna?ovanej ako fi?kalny pakt.

Europska unia - historia, zmluvy a ?truktura
1952 1958 1967 1993 1999 2003 2009
Europske spolo?enstva Europska unia (EU)
Europske spolo?enstvo pre uhlie a oce? (ESUO)
Europske hospodarske spolo?enstvo (EHS) Europske spolo?enstvo
Euratom (Europske spolo?enstvo atomovej energie, ESAE)
Spravodlivos? a vnutorne zale?itosti  
Policajna a sudna spolupraca v trestnych veciach
Spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika
Pari?ska zmluva Rimske zmluvy Zmluvy o Europskych spolo?enstvach Maastrichtska zmluva Amsterdamska zmluva Zmluva z Nice Lisabonska zmluva
" Tri piliere Europskej unie " - Europske spolo?enstvo (ESUO, ES, Euratom), Spolo?na zahrani?na a bezpe?nostna politika, Spravodlivos? a vnutorne zale?itosti

Brexit [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vystupenie Spojeneho kra?ovstva z Europskej unie

Spojene kra?ovstvo , doteraj?i ?lensky ?tat EU, konalo d?a 23. juna 2016 referendum o ?lenstve ?tatu v Europskej unii. Voli?i hlasovali nadpolovi?nou va??inou 17,411 milionov hlasov (51,9 %) za vystupenie z unie, za zotrvanie v unii hlasovalo 48,1 % voli?ov. Novotvar ? brexit“ ozna?uje z angl. Britain a angl. exit , britsky odchod.

Nasledujuce rano 24. juna 2016 rezignoval vtedaj?i premier David Cameron a vo funkcii ho vystriedala ministerka vnutra Theresa Mayova . [4]

V roku 2017 za?ali oficialne jednania Spojeneho kra?ovstva s organmi Europskej unie o podmienkach vystupenia. V tejto suvislosti unia po?aduje finan?nu kompenzaciu a ostatne ?lenske ?taty sa sna?ia ujasni? podmienky ?al?ieho vo?neho pracovneho trhu, ?i pohybu obyvate?ov medzi ?lenskymi a ne?lenskymi ?tatmi.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Satelitna snimka Europy

Najvy??ou horou Europskej unie je Mont Blanc (4 808 m), ktoreho vrchol le?i na pomedzi Francuzska a Talianska . Najva??im jazerom je Vanern na juhu ?vedska s plochou 5 650 km², jeho najva??ia h?bka je 106 m. Najdlh?ou riekou EU je Dunaj (d??ka 2 850 km, z ?oho 1 627 km sa nachadza v EU). Prameni v nemeckom pohori Schwarzwald a usti do ?ierneho mora pri rumunsko-ukrajinskych hraniciach.

EU sa nachadza preva?ne v miernom klimatickom pasme, severne oblasti Finska spadaju do subarktickeho pasma a Stredomorie do pasma subtropickeho. Jednotlive krajiny EU maju rozmanite klimaticke podmienky. Napriklad v Helsinkach je priemerna teplota v januari -5,6 °C a v juli 17,8 °C, naproti tomu na Malte je priemerna teplota v januari 12,8 a v juli 25,6 °C.

?lenstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: ?lenovia Europskej unie

V predchadzajucich vlnach roz?irovania neboli zo strany Europskej unie pre kandidatske krajiny stanovene ?iadne kriteria, ktore by bolo potrebne splni?, aby sa krajina stala plnopravnym ?lenom EU (okrem v?eobecne platnych podmienok stanovenych v zakladajucich zmluvach). Ekonomicka i politicka situacia krajin strednej a vychodnej Europy sa zna?ne odli?ovala od predchadzajucich kandidatov na ?lenstvo, Europska rada preto v juni 1993 v Kodani ustanovila, ?e ? K pristupeniu dojde, len ?o bude dana krajina schopna prevzia? zavazky vyplyvajuce z ?lenstva a zarove? bude schopna sp??a? hospodarske a politicke podmienky“ .Tieto po?iadavky je od tej doby nutne splni?, aby sa kandidatska krajina mohla sta? plnopravnym ?lenom EU. Suhrnne su tieto podmienky ozna?ovane ako Kodanske kriteria :

  1. politicke kriteria : kandidatska krajina musi ma? stabilne in?titucie zais?ujuce demokraciu, pravny ?tat, dodr?iavanie ?udskych prav a prav men?in;
  2. ekonomicke kriteria : krajina musi ma? fungujucu trhovu ekonomiku schopnu sa vysporiada? s konkuren?nymi tlakmi vo vnutri unie;
  3. kriteria prijatia acquis communautaire : krajina musi by? schopna prija? zavazky vyplyvajuce z ?lenstva, vratane politickych a hospodarskych cie?ov a menovej unie.

Europske in?titucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: In?titucie Europskej unie

Zakladnym principom fungovania Europskej unie je zverovanie pravomoci, ktore boli skor v kompetencii ?lenskych ?tatov, na europske in?titucie. Zakladom europskych in?titucii je tzv. ?in?titucionalny trojuholnik“ ? Rada Europskej unie , Europska komisia a Europsky parlament .

Rada Europskej unie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rada Europskej unie (skratene ? " Rada" ) je rozhodujucou in?tituciou EU a zastupuje zaujmy ?lenskych ?tatov na europskej urovni. Napriek tomu, ?e mnohe pravomoci v minulosti delegovala na Europsku komisiu , stale zostava najvplyvnej?im organom EU. Vyznamne pravomoci ma v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spolo?na zahrani?na politika, alebo policajna spolupraca), v oblasti 1. piliera mo?e rozhodova? len na zaklade navrhu Komisie.

Rada sa sklada z ministrov vlad jednotlivych ?tatov, ktori sa schadzaju pod?a potreby. Naj?astej?ie zasadania maju ministri po?nohospodarstva (asi ?trnas?krat do roka), ministri financii (oficialny nazov Ecofin ) a ministri zahrani?nych veci ( V?eobecna rada ), ktori sa schadzaju pribli?ne raz za mesiac. Rokovania prebiehaju v Bruseli a Luxemburgu .

Rada rozhoduje bu? jednomyse?ne, kvalifikovanou, dvojtretinovou, alebo jednoduchou va??inou hlasov. Jednomyse?nos? je po?adovana v oblasti 2. a 3. piliera. Va??ina hlasov je potrebna len pri hlasovaniach o proceduralnych otazkach a niektorych aspektoch spolo?nej obchodnej politiky, ako napr. antidumpingova ochrana . Va??ina rozhodovani sa vykonava na zaklade kvalifikovanej va??iny, kedy hlasy ?lenskych ?tatov maju roznu vahu v zavislosti od po?tu obyvate?ov.

Predsednictvo v Rade je rotujuce. Rade predseda postupne ka?dy ?lensky ?tat, o poradi predsednickych ?tatov rozhoduje Rada jednomyse?ne, naposledy sa uzniesla rozhodnutim 2007/7/ES o poradi ?tatov na obdobie rokov 2007 a? 2020. [5] Slovensku bolo ur?ene predsednictvo Rady EU na obdobie od 1. jula do 31. decembra 2016 .

Europska komisia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Europska komisia sleduje zaujmy Europskej unie ako celku, komisari teda nemaju prihliada? k zaujmom jednotlivych krajin. Najva??iu pravomoc ma v 1. pilieri, ma pravo iniciova? navrhy zakonov a dohliada na dodr?iavanie prijatych zmluv. Vypracuva taktie? navrh rozpo?tu EU a kontroluje jeho plnenie. ?alej komisia zastupuje EU pri medzinarodnych rokovaniach a ma pravo, v sulade s mandatom schvalenym Radou Europskej unie, vyjednava? s tretimi ?tatmi dohody. Ma vyznamne pravomoci pri prijimani novych ?lenov do Unie a zais?uje kontakty s ne?lenskymi ?tatmi EU.

Na zaklade Zmluvy z Nice ma ka?da krajina jedneho komisara, v su?asnosti je ich teda 27. Europska komisia rozhoduje na zaklade va??iny hlasov. Sidlo ma v Bruseli .

Europsky parlament [ upravi? | upravi? zdroj ]

Europsky parlament funguje ako kontrolny a poradny organ Europskej unie. Schva?uje zlo?enie Europskej komisie a ma pravo kontrolova? jej ?innos?, podie?a sa na tvorbe zakonov, vyslovuje suhlas s medzinarodnymi zmluvami a prijimanim novych ?lenskych ?tatov. Ma taktie? zna?ne pravomoci v oblasti spolo?neho rozpo?tu EU.

Europsky parlament ma 705 poslancov vratane predsedu, ktori su od roku 1979 voleni obyvate?mi EU na obdobie pa? rokov. Poslanci maju teda mo?nos? zdru?ova? sa do poslaneckych klubov na zaklade politickej prislu?nosti, nie su preto rozsadeni pod?a narodnosti. Sidlom EP je ?trasburg , ale parlament pracuje taktie? v Bruseli a Luxemburgu . Europsky parlament sa uzna?a prostou va??inou. Je jedinou nadnarodnou in?tituciou, ktorej poslanci su voleni v demokratickych, priamych a v?eobecnych vo?bach v jednotlivych ?lenskych ?tatoch EU.

Europska rada [ upravi? | upravi? zdroj ]

Europska rada (pozor na zamenu s Radou Europskej unie , alebo Radou Europy ) je najvy??i politicky organ EU a zasada dva razy do roka. Sklada sa z hlav ?tatov a predsedov vlad ?lenskych ?tatov EU, svojho predsedu a predsedu Europskej komisie . Rozhoduje o najzava?nej?ich politickych a ekonomickych otazkach a vymedzuje smery, ktorymi sa ma Unia ubera?.

?al?ie in?titucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Eurotower, sidlo Europskej centralnej banky

Sudny dvor dba na dodr?iavanie europskeho prava a je vyznamnym kontrolnym organom EU. Ma sidlo v Luxemburgu .

Europska investi?na banka poskytuje verejnym i sukromnym subjektom dlhodobe po?i?ky na kapitalove investicie. Sidlo banky je v Luxembursku , s pobo?kami v Atenach , Lisabone , Londyne , Madride a Rime .

Europsky investi?ny fond pomaha s roz?irovanim transeuropskych infra?truktur a poskytuje zaruky na po?i?ky malym a strednym podnikom. Sidli v Luxemburgu .

Europsky ombudsman sa zaobera s?a?nos?ami na ?innos? organov a in?titucii EU. Sidli v ?trasburgu .

Europska centralna banka je k?u?ovou in?tituciou pre ?innos? Europskej menovej unie . Sidli vo Frankfurte nad Mohanom .

Vyznamne poradne a konzultativne organy Europskej unie su Hospodarsky a socialny vybor a Vybor regionov .

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Krajiny eurozony

V roku 2006 bol su?et HDP ?lenskych krajin EU najva??i na svete (13,84 bilionov USD). Europska ekonomika ma dlhodobe aktivne saldo be?neho u?tu platobna bilancia s nizkou inflaciou (zvla?? v krajinach byvalej ?patnastky“); u? nieko?ko rokov v?ak za?iva ekonomicku stagnaciu a s tym spojenu relativne vysoku nezamestnanos?. Je potreba poveda?, ?e medzi jednotlivymi ?tatmi existuju vyznamne rozdiely ako v ekonomickej vyspelosti, tak aj v ostatnych ekonomickych ukazovate?och. Va??ina hospodarskych aktivit je bu? koordinovana (napr. socialna politika ), alebo je uplne v pravomoci in?titucii Europskej unie (napr. obchodna politika ).

V?etky ?taty Europskej unie su zapojene do jednotneho vnutorneho trhu , ?o znamena, ?e:

  • je zaisteny vo?ny pohyb tovaru, slu?ieb a kapitalu;
  • neexistuju technicke preka?ky obchodu (rozdiely technickych po?iadaviek, rozne stupne ochrany du?evneho vlastnictva a pod);
  • zni?enie administrativy v da?ovej oblasti.

19 krajin EU ( Francuzsko , Nemecko , Rakusko , Finsko , Belgicko , Holandsko , Luxembursko , Grecko , Taliansko , ?panielsko , Portugalsko , Irsko , Slovinsko , Malta , Cyprus , Slovensko , Estonsko , Loty?sko a Litva ) zaviedlo spolo?nu menu euro (tzv. tretia etapa hospodarskej a menovej unie ) j. Nutnou podmienkou pre zavedenie eura je splnenie maastrichtskych kriterii :

  • priemerna miera inflacie krajiny v obdobi jedneho roku pred preverenim o vstupe do zavere?neho ?tadia nesmie prevy?i? o viac ako 1,5 % priemernu mieru inflacie troch krajin s najni??ou inflaciou;
  • dlhodoba nominalna urokova miera nesmie v roku pred preverenim krajiny o mo?nosti vstupu do zavere?neho ?tadia prevy?i? o viac ako 2 % priemernu urokovu mieru troch krajin s najni??ou urokovou mierou inflacie;
  • deficit verejnych financii nesmie prevy?i? 3 % HDP a ?tatny dlh nesmie prevy?i? 60 % HDP v dobe, kedy bude EU preverova? zavedenie eura;
  • menovy kurz ? ?lenske krajiny nesmu prekro?i? rozpatie dane systemom EMR II a aspo? dva roky pred preverenim mo?nosti vstupu do zavere?neho ?tadia nesmie ?lenska krajina devalvova? svoju menu oproti menam ostatnych ?lenskych krajin EU.

Rozpo?et EU [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozpo?et Europskej unie je ur?eny k financovaniu politiky EU, administrativnym vydavkom europskych in?titucii a na ?al?ie u?ely. Na rozdiel od narodnych rozpo?tov musi by? v?dy ?vyrovnany“, nepripu??aju sa teda rozpo?tove deficity. Na zaklade uznesenia Rady v obdobi 1999-2006 nesmu vydavky rozpo?tov prekro?i? 1,27 % HDP Unie (podiel vydavkov narodnych rozpo?tov na HDP jednotlivych ?lenskych ?tatov sa pritom pohybuje okolo 40 %). Navrh rozpo?tu vypracuva Komisia a predklada jej schvalenie Rade . Europsky parlament je opravneny navrh pozmeni?.

Prijmy rozpo?tu tvoria preva?ne odvody zalo?ene na HDP ?lenskych krajin (73,0 %), ?alej potom colne poplatky a po?nohospodarske dovozne davky (11,5 %) a podiel na daniach z pridanej hodnoty (DPH) ?lenskych krajin (14,4 %).

Vydavky rozpo?tu tvoria vydavky na po?nohospodarstvo (42,9 %), ?trukturalne fondy a kohezny fond (35,6 %), vnutornu politiku (7,4 %), zahrani?ne aktivity (4,3 %), administrativu (5,2 %), rezervy (0,4 %) a predvstupova pomoc (2,9 %)

Krajina Vstup
Po?et obyvate?ov
(mil., 2006) 		Rozloha
(km²) 		HDP ( PPP ) na hlavu Kresiel
v EP 		Hlasov
v Rade
(v EUR , 2006) % priemeru
Belgicko Belgicko (€) 1958 10,51 30 528 28 700 122,7 21 12
Bulharsko Bulharsko 2007 7,72 110 912 8 700 37,2 18 10
Cyprus Cyprus (€) 2004 0,77 9 251 21 900 93,6 6 4
Česko ?esko 2004 10,23 78 866 18 600 79,5 22 12
Dánsko Dansko 1973 5,43 43 094 29 700 126,9 13 7
Estónsko Estonsko (€) 2004 1,34 45 100 15 700 67,1 6 4
Fínsko Finsko (€) 1995 5,26 338 145 27 300 116,7 13 7
Francúzsko Francuzsko (€) 1958 63,00 551 500 26 500 113,3 74 29
Grécko Grecko (€) 1981 11,13 131 957 20 800 88,9 22 12
Holandsko Holandsko (€) 1958 16,33 41 528 30 600 130,8 26 13
Chorvátsko Chorvatsko (€) 2013 4,2 56 542 15 332 - 12 7
Írsko Irsko (€) 1973 4,21 70 273 33 700 144,0 12 7
Litva Litva (€) 2004 3,40 65 300 13 600 58,1 12 4
Lotyšsko Loty?sko (€) 2004 2,29 64 600 13 100 56,0 9 7
Luxembursko Luxembursko (€) 1958 0,46 2 586 65 300 279,1 6 4
Malta Malta (€) 2004 0,40 316 18 000 76,9 6 3
Maďarsko Ma?arsko 2004 10,08 93 032 15 300 65,4 22 12
Nemecko Nemecko (€) 1958 82,44 357 022 26 500 113,3 99 29
Poľsko Po?sko 2004 38,16 312 685 12 400 53,0 51 27
Portugalsko Portugalsko (€) 1986 10,57 91 982 17 500 74,8 22 12
Rakúsko Rakusko (€) 1995 8,27 83 858 30 200 129,1 19 10
Rumunsko Rumunsko 2007 21,61 238 391 8 800 37,6 32 14
Slovensko Slovensko (€) 2004 5,47 49 036 14 700 62,8 13 7
Slovinsko Slovinsko (€) 2004 2,00 20 256 20 400 87,2 8 4
Španielsko ?panielsko (€) 1986 43,76 505 992 23 900 102,1 53 27
Švédsko ?vedsko 1995 9,05 449 964 28 200 120,5 20 10
Taliansko Taliansko (€) 1958 58,75 301 318 24 300 103,9 73 29
Európska únia EU celkom 1958 446,73 4 233 262 25 600 100,0 ? ?
Zdroje: Po?et obyvate?ov: [2] Rozloha: [3] (PDF)
HDP na obyvate?a (PPP): [4] Percento priemeru HDP EU: dopo?itane z HDP (PPP)
Po?et hlasov v EP: [5] Po?et hlasov v Rade Europskej unie: [6] Archivovane 2016-10-06 na Wayback Machine

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ Zmluva o Europskej unii a Zmluva o fungovani Europskej unie [1]
  2. ↑ The Nobel Peace Prize 2012 [online]. NobelPrize.org, [cit. 2024-05-16]. Dostupne online. (po anglicky)
  3. ↑ Najvzdialenej?ie regiony | Informa?ne listy o Europskej unii | Europsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, 2024-02-29, [cit. 2024-05-16]. Dostupne online.
  4. ↑ B?LKA, Michal. Cameron ve st?edu kon?i, Brit?m povladne Mayova. Brexit odvracet nemini. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-07-11. Dostupne online [cit. 2017-11-23].
  5. ↑ Rozhodnutie Rady 2007/5/ES, Euratom, ktorym sa ur?uje poradie pri vykonavani predsednictva Rady

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Europska_unia&oldid=7865348 “