Brazilska federativna republika
Vlajka Znak
Narodne motto : Ordem e Progresso (Poriadok a pokrok)
?tatna hymna : Hino Nacional Brasileiro (Brazilska narodna hymna)
Miestny nazov
• dlhy	Republica Federativa do Brasil
• kratky	Brasil
Hlavne mesto	Brazilia 15°47′ j.?. 47°52′ z.d.
Najva??ie mesto	Sao Paulo
Uradne jazyky	portugal?ina
?tatne zriadenie Prezident Viceprezident	federativna republika Luiz Inacio Lula da Silva Geraldo Alckmin
Vznik	7. september 1822
Susedia	Francuzska Guyana , Surinam , Guyana , Venezuela , Kolumbia , Peru , Bolivia , Paraguaj , Argentina , Uruguaj
Rozloha  • celkova  • voda (%)	8 515 767 km² ( 5 .)    km² (0,65 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2018 )  • s?itanie ( 2000 )  • hustota (2018)	209 129 000 ( 6 .) 169 799 170 25/km² ( 199 .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2018 2 139 mld. $ ( 9 .) 16 199 $ ( 81 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2015 )	0,754 ( 79 .) ? vysoky
Mena	real (BRL)
?asove pasmo  • Letny ?as	( UTC -2 a? -5 (oficialne 3)) ( UTC -1 a? -4 (oficialne 2) 1 )
Medzinarodny kod	BRA / BR
Medzinarodna poznavacia zna?ka	BR
Internetova domena	.br
Smerove telefonne ?islo	+55
1 V ju?nych a juhovychodnych federativnych ?tatoch sa letny ?as neuplat?uje.

Suradnice : 14°J 53°Z  /  14°J 53°Z  / -14; -53

Brazilia , dlhy tvar Brazilska federativna republika ( port. Republica Federativa do Brasil ) je najva??i a naj?udnatej?i ?tat v Ju?nej Amerike . Na severe susedi s Francuzskou Guyanou , Surinamom , Guyanou , Venezuelou a Kolumbiou ; na zapade s Peru , Boliviou a Paraguajom ; na juhu s Argentinou a Uruguajom . S rozlohou 8,5 miliona km² a viac ako 217 milionmi obyvate?ov je Brazilia piatou najva??ou krajinou na svete pod?a rozlohy a siedmou naj?udnatej?ou. Brazilia je na vychode ohrani?ena Atlantickym oceanom a ma pobre?ie dlhe 7 491 km.

Na uzemi Brazilie sa rozklada jeden z najva??ich tropickych da??ovych pralesov na svete - Amazonsky prales , ktory je domovom rozmanitej fauny a flory, roznych ekologickych systemov a rozsiahlych prirodnych zdrojov rozprestierajucich sa na mnohych chranenych uzemiach. Brazilia bola v minulosti najva??ou koloniou Portugalska a portugal?ina je v Brazilii uradnym jazykom. Hlavnym mestom Brazilie je mesto Brazilia , planovane vybudovana v rokoch 1956 - 1960 v brazilskom vnutrozemi. Najva??im mestom je Sao Paulo s 12 milionmi obyvate?ov (2016). Federaciu tvori zvazok 26 ?tatov a federalny di?trikt. Je najva??ou krajinou, v ktorej je uradnym jazykom portugal?ina , a jedinou krajinou na americkom kontinente. Je jednou z najmultikulturnej?ich a etnicky najrozmanitej?ich krajin v?aka viac ako storo?iu masovej imigracie z celeho sveta, je naj?udnatej?ou krajinou s rimskokatolickou va??inou.

Uzemie, ktore sa stalo znamym ako Brazilia, bolo obyvane u? pre 50000 rokmi a na jej uzemi sa dochovali geoglyfy z predkolonialnych ?ias. Pred vylodenim objavite?a Pedra Alvaresa Cabrala v roku 1500 bolo obyvane mnohymi kme?ovymi narodmi. Brazilia sa stala portugalskou koloniou a? do roku 1808 , ke? sa hlavne mesto ri?e presunulo z Lisabonu do Rio de Janeira . V roku 1815 bola kolonia povy?ena na kra?ovstvo, ke? vzniklo Spojene kra?ovstvo Portugalska, Brazilie a Algarvov. Nezavislos? bola dosiahnuta v roku 1822 vytvorenim Brazilskeho cisarstva, unitarneho ?tatu spravovaneho v ramci kon?titu?nej monarchie a parlamentneho systemu. Ratifikacia prvej ustavy v roku 1824 viedla k vytvoreniu dvojkomoroveho zakonodarneho zboru, ktory sa teraz nazyva Narodny kongres. Otroctvo bolo zru?ene v roku 1888 . Krajina sa stala prezidentskou republikou v roku 1889 po vojenskom prevrate. V roku 1964 sa k moci dostala autoritarska vojenska junta, ktora vladla do roku 1985 , potom sa obnovila civilna vlada. Su?asna ustava Brazilie, sformulovana z roku 1988 ju definuje ako demokraticku federativnu republiku. V?aka bohatej kulture a historii je krajina na trinastom mieste na svete pod?a po?tu pamiatok svetoveho dedi?stva UNESCO .

Brazilia sa pova?uje za vyspelu rastucu ekonomiku, ma dvanasty najva??i HDP na svete pod?a nominalnej hodnoty a deviaty pod?a parity kupnej sily, najva??i v Latinskej Amerike. Ako hospodarstvo s vy??im strednym prijmom pod?a Svetovej banky a novoindustrializovana krajina ma Brazilia najva??i podiel na svetovom bohatstve v Ju?nej Amerike a je jednou z hlavnych svetovych obilnic, ke??e je najva??im producentom kavy za poslednych 150 rokov. V krajine v?ak pretrvava badate?ne mno?stvo korupcie , kriminality a socialnej nerovnosti. Brazilia je zakladajucim ?lenom OSN , skupiny G20 , BRICS , Mercosur , Organizacie americkych ?tatov , Organizacie iberoamerickych ?tatov a Spolo?enstva krajin hovoriacich portugalskym jazykom .

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slovo "Brazilia" pravdepodobne pochadza z portugalskeho slova pre brazilske drevo, strom , ktory kedysi hojne rastol pozd?? brazilskeho pobre?ia. V portugal?ine sa brazilske drevo nazyva pau-brasil , pri?om slovom brasil sa be?ne pre "?erveny ako uhlik", spojenie vytvorene z brasa ("uhlik") a pripony - il (od -iculum alebo -ilium). Ke??e brazilske drevo produkuje syto?ervene farbivo, bolo vysoko cenene europskym textilnym priemyslom a bolo prvym komer?ne vyu?ivanym produktom z Brazilie. V priebehu 16. storo?ia ?a?ili obrovske mno?stva brazilskeho dreva domorodi obyvatelia (va??inou Tupi) pozd?? brazilskeho pobre?ia, ktori drevo predavali europskym obchodnikom (va??inou Portugalcom, ale aj Francuzom) vymenou za rozny europsky spotrebny tovar.

Oficialny portugalsky nazov krajiny v povodnych portugalskych zaznamoch bol "Krajina Svateho kri?a" ( Terra da Santa Cruz ), ale europski namornici a obchodnici ju be?ne nazyvali "Krajina Brazilia" ( Terra do Brasil ) kvoli obchodu s brazilskym drevom. Toto popularne pomenovanie zatienilo a nakoniec nahradilo oficialny portugalsky nazov. Niektori prvi namornici ju nazyvali "Zemou papagajov".

V jazyku guarani, uradnom jazyku Paraguaja, sa Brazilia nazyva " Pindorama ". Toto meno dalo regionu povodne obyvate?stvo a znamenalo "krajina paliem".

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jaskynne ma?by [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jaskynne ma?by z Boqueirao da Pedra Furada z narodneho parku Serra da Capivara v ?tate Piaui odha?uju, ?e prve osidlenie uzemie Brazilie siaha a? 50000 pred n.l. To prina?a nove svetlo do teorii o osidleni oboch Amerik migraciou z Azie cez Beringovu u?inu . ^[1]

Jaskynne ma?by najdene v ?tate Mato Grosso do Sul su stare okolo 10000 rokov. ^{[2] [3]} Keramika bola objavena aj v povodi rieky Amazonka a radiouhlikovou metodou bola datovana do obdobia 8000 - 7000 rokov pred n.l. V tom ?ase bol da??ovy prales zjavne miestom, na ktorom ?ili rozvinute prehistoricke kultury. ^[4] Odhady hovoria, ?e v ?ase prichodu Portugalcov tu ?ilo okolo 7 milionov obyvate?ov. ^[5]

?udska aktivita je dokladovana do doby 2000 rokov pred n.l. na od?ahlych miestach amazonskeho pralesa ( Acre , horny tok Amazonu, stredny Amazon). V tychto lokalitach pravdepodobne u? vtedy podliehal prales ?udskej ?innosti - bol bu? vykl?ovany alebo tu boli pestovane palmy. ^[6] Tie? tu boli objavene geoglyfy, ktore su datovane do obdobia 1. - 15. storo?ia. ^[7]

Domorode obyvate?stvo Brazilie tvorilo nieko?ko ve?kych domorodych etnickych skupin (napr. Tupiovia , Guaraniovia , Gesovia a Arawakovia). Pred prichodom Europanov sa hranice medzi tymito skupinami a ich podskupinami vyzna?ovali vojnami, ktore vznikali z rozdielov v kulture , jazyku a moralneho presved?enia . Tieto vojny zah??ali aj rozsiahle vojenske akcie na su?i a na vode, vratane kanibalistickych ritualov na vojnovych zajatcoch . Hoci dedi?nos? mala ur?itu vahu, vodcovstvo bolo postavenim, ktore sa viac ziskavalo v priebehu ?asu, ne? pride?ovalo v ramci nastupnickych obradov a konvencii.  Otroctvo medzi Indianmi malo iny vyznam ako u Europanov, preto?e vychadzalo z roznorodej socialno-ekonomickej organizacie, v ktorej sa asymetria premietala do pribuzenskych vz?ahov.

Portugalska kolonizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po zmluve z Tordesillas z roku 1494 bola 22. aprila 1500 , ke? portugalska flotila pod velenim Pedra Alvaresa Cabrala dorazila na uzemie, ktore sa teraz nazyva Brazilia, vyhlasena za portugalske imperium. Portugalci sa stretli s domorodym obyvate?stvom rozdelenym do nieko?kych kme?ov, z ktorych va??ina hovorila jazykmi z rodiny Tupi-Guarani a bojovala medzi sebou.

V rokoch 1541 - 1542 pre?iel ?panielsky dobyvate? Francisco de Orellana Amazoniu zo zapadu na vychod a pomenoval rieku, po ktorej sa plavil, Rio das Amazonas . ^[8]

Hoci prva portugalska osada bola zalo?ena v roku 1532 , kolonizacia sa fakticky za?ala v roku 1534 , ke? portugalsky kra? Jan III . rozdelil uzemie na patnas? sukromnych a autonomnych kapitanskych kolonii Brazilie. Decentralizovane a neorganizovane tendencie kapitanatnych kolonii sa v?ak ukazali ako problematicke a v roku 1549 ich portugalsky kra? re?trukturalizoval do Generalneho guvernerstva Brazilie v meste Salvador , ktore sa stalo hlavnym mestom jedinej a centralizovanej portugalskej kolonie v Ju?nej Amerike. Po?as prvych dvoch storo?i kolonizacie ?ili domorode a europske skupiny v neustalej vojne a uzatvarali oportunisticke spojenectva s cie?om ziska? vyhody proti sebe navzajom. V polovici 16. storo?ia sa stal trstinovy cukor najdole?itej?im vyvoznym artiklom Brazilie, zatia? ?o otroci nakupovani v subsaharskej Afrike na trhu s otrokmi v zapadnej Afrike (nielen ti od portugalskych spojencov z ich kolonii v Angole a Mozambiku ) sa stali jej najva??im dovozom, aby sa vyrovnali s planta?ami cukrovej trstiny, kvoli rastucemu medzinarodnemu dopytu po brazilskom cukre . Portugalska Brazilia prijala v rokoch 1500 a? 1800 viac ako 2,8 miliona otrokov z Afriky .

Koncom 17. storo?ia za?al klesa? vyvoz cukrovej trstiny a objavenie zlata brazilskymi "bandeirantes" v 90. rokoch 16. storo?ia sa stalo novym zakladom hospodarstva kolonie, ?o podporilo brazilsku zlatu horu?ku , ktora do Brazilie prilakala tisice novych osadnikov z Portugalska a v?etkych portugalskych kolonii po celom svete.

Portugalske vypravy zname ako Bandeiras postupne roz?irili povodne kolonialne hranice Brazilie v Ju?nej Amerike na jej pribli?ne su?asne hranice. V tomto obdobi sa o kolonizaciu ?asti Brazilie poku?ali aj ine europske mocnosti v ramci vpadov, proti ktorym museli Portugalci bojova?, najma Francuzi v Riu v 60. rokoch 15. storo?ia, v Maranhau v roku 1610 a Holan?ania v Bahii a Pernambucu po?as holandsko-portugalskej vojny po skon?eni Pyrenejskej unie.

Portugalska kolonialna sprava v Brazilii mala dva ciele, ktore mali zabezpe?i? kolonialny poriadok a monopol najbohat?ej a najva??ej portugalskej kolonie: udr?a? pod kontrolou a vykoreni? v?etky formy vzbury a odporu otrokov, ako napriklad Quilombo dos Palmares, a potla?i? v?etky hnutia za autonomiu alebo nezavislos?, ako napriklad Minaske sprisahanie (Inconfidencia Mineira).

Povy?enie na kra?ovstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Koncom roku 1807 ?panielske a napoleonske vojska ohrozovali bezpe?nos? kontinentalneho Portugalska. Francuzske vojsko prekro?ilo hranice ?panielska a tiahlo smerom k portugalskym hraniciam. Umyslom bolo naplenie dohody medzi Pari?om a Madridom o rozdeleni Portugalska medzi tieto dve mocnosti. ^[9]

To prinutilo princa regenta Jana VI v mene kra?ovnej Marie I. pres?ahova? kra?ovsky dvor z Lisabonu do Ria de Janeira, kde zalo?ili jedny z prvych brazilskych finan?nych in?titucii, ako napriklad miestnu burzu a Narodnu banku . Tym sa navy?e ukon?il portugalsky monopol na brazilsky obchod a Brazilia sa otvorila inym narodom. Nove dekrety otvorili pristavy Brazilie spriatelenym krajinam, ?o znamenalo predov?etkym intenzivny obchodny styk s Britmi. Prave oni sa stali za posilnenim postavenia Brazilie ako ve?kododavate?a kolonialnych produktov. ^[9]

V roku 1809 princ regent ako odvetu za to, ?e bol nuteny odis? do exilu , nariadil Portugalcom doby? Francuzsku Guyanu .

Po skon?eni Polostrovnej vojny ( 1807 - 1814 ) v roku 1814 europske sudy po?adovali, aby sa kra?ovna Maria I. a princ regent Jan VI. vratili do Portugalska, preto?e pova?ovali za nevhodne, aby hlava starobylej europskej monarchie sidlila v kolonii. V roku 1815 , v zaujme toho, aby ospravedlnila pokra?ovanie pobytu v Brazilii, kde sa kra?ovskemu dvoru darilo u? ?es? rokov, zalo?ila koruna Spojene kra?ovstvo Portugalska, Brazilie a Algarvov , ?im vytvorila plurikontinentalny transatlanticky monarchicky ?tat. Vedenie Portugalska, rozhor?ene novym postavenim svojej va??ej kolonie, v?ak na?alej po?adovalo navrat dvora do Lisabonu. V roku 1821 bolo po?iadavkam kontinentalnych revolucionarov vyhovene a Jan VI. sa spolu s ve?kym sprievodom 26. aprila nalodil do Lisabonu. ^[9] Tam zlo?il prisahu novej ustave a svojho syna, princa Pedra de Alcantara , zanechal v kolonii ako regenta Brazilskeho kra?ovstva.

Nezavislos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napatie medzi Portugalcami a Brazil?anmi sa zvy?ilo a portugalske kortesy, vedene novym politickym re?imom, ktory zaviedla liberalna revolucia, sa pokusili obnovi? Braziliu ako koloniu. Brazil?ania sa odmietli podvoli? a princ Pedro sa rozhodol postavi? sa na ich stranu a 7. septembra 1822 vyhlasil nezavislos? krajiny od Portugalska. O mesiac neskor bol dvadsa?tri ro?ny princ Pedro vyhlaseny za prveho cisara Brazilie s kra?ovskym titulom Dom Pedro I., ?o viedlo k zalo?eniu Brazilskeho cisarstva .

Brazilska vojna za nezavislos?, ktora sa za?ala u? po?as tohto procesu, sa roz?irila v severnych, severovychodnych oblastiach a v provincii Cisplatina. 8. marca 1824 sa vzdali posledni portugalski vojaci, 29. augusta 1825 Portugalsko oficialne uznalo nezavislos? Brazilie.

D?a 7. aprila 1831 , vy?erpany rokmi administrativnych zmatkov a politickymi nezhodami s liberalnymi aj konzervativnymi stranami politiky vratane pokusu o republikanske nastupnictvo a nezmiereny s tym, ako absolutisti v Portugalsku ustupili nastupnictvu po kra?ovi Janovi VI., Pedro I. odi?iel do Portugalska. Jeho umyslom bolo ziska? spa? korunu svojej dcery po tom, ako sa vzdal brazilskeho tronu v prospech svojho pa?ro?neho syna a dedi?a, ktory sa tak stal druhym monarchom ri?e s kra?ovskym titulom Dom Pedro II .

Ke??e novy cisar nemohol vykonava? svoje ustavne pravomoci, Narodne zhroma?denie pre?ho zriadilo regentstvo kym do doby, kym nedosiahol plnoletos?. Ke??e chybala charizmaticka osobnos?, ktora by predstavovala umiernenu tvar moci, v tomto obdobi sa uskuto?nila seria lokalnych povstani , ako napriklad Cabanagem v provincii Grao-Para, povstanie Male v Salvadore da Bahia , Balaiada ( Maranhao ), Sabinada ( Bahia ). Ragamuffinsku vojnu, ktora sa za?ala v Rio Grande do Sul podporoval Giuseppe Garibaldi . Tieto nepokoje vyplynuli z nespokojnosti provincii s ustrednou mocou spolu so starym a latentnym socialnym napatim, ktore bolo vlastne obrovskemu, otrokarskemu a novemu nezavislemu narodnemu ?tatu. Toto obdobie vnutropolitickych a socialnych otrasov, ktore zah??alo aj povstanie Praieira v Pernambucu , bolo prekonane a? koncom 40. rokov 19. storo?ia , roky po skon?eni regentstva, ku ktoremu do?lo pred?asnou korunovaciou Pedra II. v roku 1841 .

Po?as poslednej fazy monarchie sa vnutropoliticka diskusia sustredila na otazku otroctva . Obchod s atlantickymi otrokmi bol zru?eny v roku 1850 v dosledku britskeho Aberdeenskeho zakona , ale a? v maji 1888 , po dlhom procese vnutornej mobilizacie a diskusie za eticke a pravne odstranenie otroctva v krajine, bola tato in?titucia formalne zru?ena schvalenim Zlateho zakona.

Zahrani?na politika monarchie sa zaoberala krajinami, s ktorymi Brazilia hrani?ila. Dlho po Cisplatinskej vojne , ktora vyustila do nezavislosti Uruguaja, Brazilia po?as 58 rokov vlady Pedra II. vyhrala tri medzinarodne vojny. Boli to Platinska vojna , Uruguajska vojna a ni?iva Paraguajska vojna , najva??ie vojnove usilie v brazilskych dejinach.

Hoci va??ina Brazil?anov netu?ila po zmene formy vlady v krajine, 15. novembra 1889 bola monarchia po nesuhlase va??iny dostojnikov cisarskej armady, ako aj vidieckych a finan?nych elit (z roznych dovodov) zvrhnuta vojenskym prevratom. O nieko?ko dni neskor bola ?tatna vlajka nahradena novym dizajnom, ktory obsahoval narodne heslo " Ordem e Progresso ", ovplyvnene pozitivizmom . V su?asnosti je 15. november D?om republiky, ?tatnym sviatkom.

Prva republika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ranna republikanska vlada bola vojenskou diktaturou, pri?om armada ovladala dianie v Riu de Janeiro aj v jednotlivych ?tatoch. Bola potla?ena sloboda tla?e a vo?by boli kontrolovane tymi, ktori boli pri moci. A? v roku 1894 , po hospodarskej (" encilhamento ") a vojenskej krize (Brazilske namorne revolty), sa moci ujali civilisti a zostali pri nej a? do oktobra 1930 .

Ak v suvislosti so zahrani?nou politikou krajina v tomto prvorepublikovom obdobi udr?iavala relativnu rovnovahu, ktoru charakterizoval uspech pri rie?eni hrani?nych sporov so susednymi krajinami, poru?ila ju a? vojna o region Acre ( 1899 - 1902 ) a u?as? v prvej svetovej vojne ( 1914 - 1918 ), po ktorej nasledoval neuspe?ny pokus o uplatnenie vyznamnej ulohy v Spolo?nosti narodov . Vnutorne sa od krizy v po?as encilhamenta a namornych vzbur za?al dlhy cyklus finan?nej, politickej a socialnej nestability a trval a? do 20. rokov 20. storo?ia , ktory udr?iaval krajinu v podru?i roznych povstani, tak civilnych ako aj vojenskych.

Postupne cyklus v?eobecnej nestability vyvolany tymito krizami podkopal re?im do takej miery, ?e po vra?de svojho protikandidata porazeny opozi?ny prezidentsky kandidat Getulio Vargas , podporovany va??inou armady, uspe?ne viedol revoluciu v roku 1930 . Vargas a armada mali do?asne prevzia? moc, ale namiesto toho zru?il Kongres, zru?il ustavu, vladol s mimoriadnymi pravomocami a nahradil guvernerov ?tatov svojimi stupencami.

V 30. rokoch 20. storo?ia sa uskuto?nili tri neuspe?ne pokusy o odstranenie Vargasa a jeho stupencov. Prvym bola kon?titucionalisticka revolucia v roku 1932 , ktoru viedla paulisticka oligarchia . Druhym bolo komunisticke povstanie v novembri 1935 a poslednym pokus o pu? miestnych fa?istov v maji 1938 . Povstanie v roku 1935 vyvolalo bezpe?nostnu krizu, v ktorej Kongres odovzdal viac moci vykonnej moci. ?tatny prevrat v roku 1937 viedol k zru?eniu volieb v roku 1938 a formalizoval Vargasa ako diktatora , ?im sa za?ala era Estado Novo - noveho ?tatu. Po?as tohto obdobia sa zvy?ila brutalita vlady a cenzura tla?e.

Po?as druhej svetovej vojny zostala Brazilia neutralna a? do augusta 1942 . Brazilia bola tla?ena nacistickym re?imom Nemecka a fa?istickeho Talianska v strategickom spore o ju?ny Atlantik, a preto vstupila do vojny na stranu spojencov . Okrem u?asti v bitke o Atlantik Brazilia vyslala aj expedi?ne sily do bojov v talianskej kampani .

Po vi?azstve Spojencov v roku 1945 a konci fa?istickych re?imov v Europe sa Vargasova pozicia stala neudr?ate?nou a bol rychlo zvrhnuty ?al?im vojenskym prevratom. Vargas spachal samovra?du v auguste 1954 uprostred politickej krizy po tom, ?o sa vratil k moci na zaklade volieb v roku 1950 .

Su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po Vargasovej samovra?de nasledovalo nieko?ko kratkych do?asnych vlad. Juscelino Kubitschek , ktory mal ?eskych predkov, sa stal prezidentom v roku 1956 a zaujal zmierlivy postoj vo?i politickej opozicii, ktory mu umo?nil vladnu? bez va??ich kriz. Ekonomika a priemyselny sektor zaznamenali pozoruhodny rast, ale jeho najva??im uspechom bola vystavba noveho hlavneho mesta Brazilia , ktore bolo slavnostne otvorene v roku 1960 . Kubitschekov nastupca Janio Quadros odstupil v roku 1961 , necely rok po nastupe do funkcie, jeho viceprezident Joao Goulart prevzal prezidentsky urad, ale vyvolal silnu politicku opoziciu a v aprili 1964 bol zosadeny ?tatnym prevratom, ktory vyustil do vojenskej diktatury .

Novy re?im mal by? prechodny, ale postupne sa uzavrel do seba a vyhlasenim piateho in?titucionalneho zakona (" Ato Institucional Numero Cinco ? AI-5 ") v roku 1968 sa stal uplnou diktaturou. Utlak sa neobmedzoval len na tych, ktori sa v boji proti re?imu uchylili k partizanskej taktike, ale zasiahol aj in?titucionalnych oponentov, umelcov, novinarov a ?al?ich ?lenov ob?ianskej spolo?nosti v krajine aj mimo nej prostrednictvom neslavne znamej " operacie Kondor ". Autoritarsky re?im dosiahol ekonomickemu rozmachu a za?iatkom 70. rokov dosiahol vrchol popularity. Pomaly v?ak opotrebovanie rokmi diktatorskej moci, ktora nespomalila represie ani po pora?ke ?avicovych partizanov, plus neschopnos? vysporiada? sa s ekonomickymi krizami tohto obdobia a tlakom obyvate?stva, sposobili, ?e politika otvorenia sa stala nevyhnutnou. Zo strany re?imu ju viedli generali Ernesto Geisel a Golbery do Couto e Silva . Prijatim zakona o amnestii v roku 1979 sa v Brazilii za?al pomaly navrat k demokracii, ktory bol zav??eny v priebehu 80. rokov 20. storo?ia.

V roku 1985 sa k moci vratili civilisti, ke? sa prezidentom stal Jose Sarney . Po?as svojho posobenia stratil popularitu vzh?adom na to, ?e nedokazal zvladnu? hospodarsku krizu a hyperinflaciu, ktore zdedil po vojenskom re?ime. Sarneyho neuspe?na vlada viedla v roku 1989 k zvoleniu takmer neznameho Fernanda Collora , ktoreho nasledne Narodny kongres v roku 1992 zbavil funkcie. Collora vystriedal jeho viceprezident Itamar Franco , ktory vymenoval Fernanda Henriqueho Cardosa za ministra financii. Ten v roku 1994 vypracoval ve?mi uspe?ny plan Plano Real , ktory po desa?ro?iach neuspe?nych hospodarskych planov predchadzajucich vlad, ktore sa poku?ali obmedzi? hyperinflaciu, kone?ne stabilizoval brazilsku ekonomiku. Cardoso vyhral prezidentske vo?by v roku 1994 a opa? v roku 1998 a uradoval ako 34. prezident Brazilie.

Pokojny prechod moci z ruk Cardosa na hlavneho opozi?neho lidra Luiza Inacia Lulu da Silvu (zvoleneho v roku 2002 a znovuzvoleneho v roku 2006 ) sa pova?oval za dokaz, ?e Brazilia dosiahla dlho o?akavanu politicku stabilitu. Av?ak v Brazilii vypukli od polovice prveho funk?neho obdobia Dilmy Rousseffovej , ktora po vi?azstve vo vo?bach v roku 2010 a opa? v roku 2014 tesnym rozdielom vystriedala Lulu, po?etne pokojne nepokoje. Tie boli podnietene rozhor?enim a frustraciou nahromadenou za desa?ro?ia z korupcie, policajnej brutality, neefektivnosti politickeho zriadenia a verejnych slu?ieb.

Rousseffovu v roku 2016 v polovici jej druheho funk?neho obdobia brazilsky Kongres zbavil funkcie a nahradil ju jej viceprezident Michel Temer , ktory po prijati Rousseffovej impeachmentu 31. augusta prevzal plne prezidentske pravomoci. Po?as procesu impeachmentu sa konali rozsiahle pouli?ne protesty za Rousseffovu aj proti nej. V roku 2017 po?iadal Najvy??i sud o vy?etrovanie 71 brazilskych zakonodarcov a deviatich ministrov kabinetu prezidenta Michela Temera, ktori boli udajne spojeni s korup?nym ?kandalom v spolo?nosti Petrobras . Z korupcie bol obvineny aj samotny prezident Temer. Pod?a prieskumu verejnej mienky z roku 2018 uviedlo 62 % obyvate?ov, ?e korupcia je najva??im problemom Brazilie.

V ostro diskutovanych vo?bach v roku 2018 bol za prezidenta zvoleny konzervativny kandidat Jair Bolsonaro zo Socialno-liberalnej strany (PSL), ktory v druhom kole zvi?azil nad Fernandom Haddadom zo Strany pracujucich (PT) s podporou 55,13 % platnych hlasov.

Za?iatkom roka 2020 sa Brazilia stala jednou z najviac postihnutych krajin po?as pandemie COVID-19 , pri?om dostala druhy najvy??i po?et obeti na svete po Spojenych ?tatoch. Odbornici z tejto situacie do ve?kej miery obvi?ovali vedenie prezidenta Bolsonara, ktory po?as celej pandemie opakovane bagatelizoval hrozbu COVID-19 a odradzal ?taty a mesta od presadzovania karantennych opatreni, pri?om uprednost?oval narodne hospodarstvo .

V prezidentskych vo?bach v oktobri 2022 zvi?azil Luiz Inacio Lula da Silva, ktory v druhom kole ziskal 50,90% hlasov oproti 49,10% pre Bolsonara. ^[10]

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilia je najvyznamnej?im ?tatom juhoamerickeho kontinentu. Sustre?uje sa hlavne na priemysel a po?nohospodarstvo a okrem toho ma aj ve?ke nerastne bohatstvo . Z viacerych lo?isk nerastnych surovin sa najviac ?a?i ?elezna ruda , mangan , bauxit , nikel , chrom , volfram , cin , uhlie , ropa , zemny plyn , zlato , niob , zirkon , diamanty , drahokamy , me? , zinok , fosfaty , azbest , tuha , magnezit , so? a kaolin .
Medzi najdole?itej?ie priemyslove odvetvia Brazilie patri strojarstvo (vyroba osobnych a nakladnych automobilov), hutnictvo (vyroba suroveho ?eleza , ocele , farebnych kovov ), petrochemia (rafinerie ropy ), chemia (vyroba hnojiv , kyselin a plastickych hmot ), potravinarsky , textilny , gumarensky, obuvnicky , papierensky a drevarsky priemysel . Na vyrobe elektrickej energie sa vo va??ej miere podie?aju vodne elektrarne (92% vyroby elektriny ). Najva??ie vodne elektrarne su Itaipu , Tucurui , Ilha Solteiram , Jupia , Furnas a Paulo Afonso . Tie vyu?ivaju ve?ky potencial riek .

Okolo 57% uzemia Brazilie su lesy , luky a pastviny (22%), orna poda (viac ne? 7%). Po?nohospodarska produkcia patri k najva??im na svete, prevlada monokulturne ve?kovyrobne planta?nictvo . Najdole?itej?imi pestovanymi plodinami su kava , sisal , pomaran?e , cukrova trstina , p?enica , ry?a , obilie , zemiaky , bavlna , palmove jadra, kokosove orechy , zelenina , hrozno , ananasy , citrony , mango , papaja a tabak . ?ivo?i?na vyroba je zamerana na chov hovadzieho dobytka , prasiat , oviec , koni , koz a hydiny . Vyznamny pre Braziliu je rybolov .

Brazilia je ?lenom spolo?neho hospodarskeho zoskupenia Brazilie, Ruska, Indie, ?iny a Ju?nej Afriky (skratka BRICS ) ^[11] a asociacie vo?neho obchodu Mercosur .

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilia zabera rozsiahle uzemie pozd?? vychodneho pobre?ia Ju?nej Ameriky a zah??a ve?ku ?as? vnutrozemia kontinentu , pri?om na juhu hrani?i s Uruguajom , na juhozapade s Argentinou a Paraguajom , na zapade s Boliviou a Peru , na severozapade s Kolumbiou a na severe s Venezuelou , Guyanou , Surinamom a Francuzskom (francuzsky zamorsky region Francuzska Guyana ). Hrani?i s ka?dou juhoamerickou krajinou okrem Ekvadoru a ?ile .

Patri k nej aj nieko?ko oceanskych suostrovi , napriklad Fernando de Noronha , atol Rocas , Skaly svateho Petra a Pavla , Trindade a Martim Vaz . V?aka svojej rozlohe, reliefu, podnebiu a prirodnym zdrojom je Brazilia geograficky roznoroda. Pri zaratani atlantickych ostrovov le?i Brazilia medzi 6° severnej ?irky a 34° ju?nej ?irky a 28° a 74° zapadnej d??ky.

Brazilia je piatou najva??ou krajinou na svete a tre?ou najva??ou v Amerike s celkovou rozlohou 8 515 767,049 km2 (3 287 956 km2), vratane 55 455 km2 (21 411 km2) vodnych ploch. Brazilia je tie? najdlh?ou krajinou na svete, ktora sa rozprestiera na 4 395 km (2 731 mi?) od severu na juh, a jedinou krajinou na svete, ktorou prechadza rovnik aj obratnik Kozoro?ca .

Rozprestiera sa v ?tyroch ?asovych pasmach : od UTC-5 zah??ajuceho ?tat Acre a najzapadnej?iu ?as? Amazonas, cez UTC-4 v zapadnych ?tatoch, UTC-3 vo vychodnych ?tatoch (narodny ?as) a? po UTC-2 na ostrovoch v Atlantiku.

Povrch a hydrografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemie Brazilie tvoria tri ve?ke geomorfologicke celky. Na severe je Guyanska vyso?ina , kde sa nachadza najvy??ia hora Brazilie Pico da Neblina , ktora meria 3014 metrov. Na zapade, juhu a v strede Brazilie je Amazonska ni?ina a na vychode a juhovychode rozsiahla Brazilska vyso?ina .

Brazilska topografia zah??a kopce, hory, roviny, vyso?iny a krovinate oblasti. Ve?ka ?as? terenu le?i v nadmorskej vy?ke od 200 do 800 m. Hlavna vrchovina zabera va??inu ju?nej polovice krajiny. Severozapadne ?asti nahornej plo?iny pozostavaju zo ?irokeho zvlneneho terenu, ktory je roz?leneny nizkymi zaoblenymi kopcami.

Juhovychodna ?as? je ?lenitej?ia, so zlo?itym masivom hrebe?ov a pohori dosahujucich nadmorsku vy?ku a? 1 200 m. Medzi tieto pohoria patria pohoria Mantiqueira , Espinhaco a Serra do Mar . Na severe tvori Guyanska vyso?ina hlavne odvod?ovacie rozvodie, ktore odde?uje rieky te?uce na juh do povodia Amazonky od riek, ktore sa vlievaju do rie?neho systemu Orinoka vo Venezuele na severe. Najvy??im bodom Brazilie je vrch Pico da Neblina s vy?kou 2 994 m a najni??im bodom je Atlanticky ocean.

Brazilia ma husty a zlo?ity system riek, jeden z najrozsiahlej?ich na svete, s osmimi hlavnymi povodiami, ktore sa v?etky vlievaju do Atlantickeho oceanu. Medzi hlavne rieky patri Amazonka (druha najdlh?ia rieka na svete s d??kou 7062 kilometrov; niektore merania ju kladu na prve miesto pred Nil ^[12] ). Je zarove? najmohutnej?ou riekou Brazilie a aj celeho sveta (pod?a prietoku). Udaje o ?irke koryta dokazuju, ako sa ve?tok na uzemi Brazilie posil?uje. V Peru na Iquitose je ?iroka 4 km, pred Manausom 10 km, po sutoku s Rio Negro 20 km a pred ostrovom Marajo 80 km. Najva??ie pritoky z?ava su rieky Putumayo , Jarupa a Rio Negro , sprava Jurua , Purus , Madeira , Tapajos a Xingu . Na juhu ostrova Marajo usti rieka Tocantins s pritokom Araguaia.

Juh Brazilie odvod?uje ve?tok Parana a jej hlavny brazilsky pritok Iguacu (ktoreho su?as?ou su vodopady Iguacu ), jej najva??i pritok, rieka Paraguaj tie? prameni v Brazilii, ale zlievaju sa a? na uzemi Argentiny ; ?alej rieky Negro , Sao Francisco , Xingu , Madeira a Tapajos .

V celej oblasti je ve?ke mno?stvo vodopadov; z nich najznamej?ie su spominane vodopady Iguacu a priehrada Represa Itaipu . Ve?ka priehradna nadr? Represa Sobradinho je na rieke Sao Francisco , ktora usti na severovychode do Atlantickeho oceanu. Na juhu Brazilie pri Atlantickom pobre?i su lagunove jazera Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim .

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Podnebie Brazilie zah??a ?iroku ?kalu poveternostnych podmienok na ve?kej ploche a rozmanitom povrchu, ale va??ina krajiny je tropicka. Pod?a Koppenovho systemu sa v Brazilii nachadza ?es? hlavnych klimatickych podtypov: pu?tny , rovnikovy , tropicky, polopu?tny, oceansky a subtropicky. Rozne klimaticke podmienky vytvaraju prostredie od rovnikovych da??ovych pralesov na severe a polosuchych pu?ti na severovychode a? po ihli?nate lesy mierneho pasma na juhu a tropicke savany v strednej Brazilii.

Va??ina uzemia je pod vplyvom tropickeho, vlhkeho a tepleho podnebia, ktore sa vyzna?uje vysokymi teplotami a zna?nymi zra?kami; tie su z polovice prina?ane od Atlantickeho oceana a z polovice sa tvoria vyparmi. V Brazilii trva zima od juna do augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18 °C. Leto je tam od decembra do februara, kedy sa teploty v Rio de Janeiro dostavaju ?asto k 40 °C a neklesa pod 30 °C.

Rovnikova klima charakterizuje ve?ku ?as? severnej Brazilie. Neexistuje tu skuto?ne obdobie sucha, ale existuju ur?ite rozdiely v obdobi roka, ke? spadne najviac zra?ok. Priemerne teploty su 25 °C, pri?om su vyraznej?ie teplotne rozdiely medzi nocou a d?om ako medzi ro?nymi obdobiami.

Nad centralnou Braziliou su zra?ky sezonnej?ie, charakteristicke pre podnebie savan. Tato oblas? je rovnako rozsiahla ako povodie Amazonky, ale ma ve?mi odli?ne podnebie, preto?e le?i ju?nej?ie a vo vy??ej nadmorskej vy?ke. Vo vnutrozemi na severovychode su sezonne zra?ky e?te extremnej?ie.

V tejto polosuchej klimatickej oblasti spravidla spadne menej ako 800 milimetrov zra?ok, z ktorych va??ina spravidla spadne v obdobi troch a? piatich mesiacov v roku a ob?as aj menej, ?o sposobuje dlhe obdobia sucha. V rokoch 1877 - 1878 postihlo Braziliu ve?ke sucho (" Grande Seca "), najhor?ie v historii Brazilie, ktore sposobilo smr? pribli?ne pol miliona ?udi. Podobne ni?ive sucho nastalo aj v roku 1915 .

Ju?ne od mesta Bahia, v blizkosti pobre?ia, a ju?nej?ie na va??ine uzemia ?tatu Sao Paulo sa rozlo?enie zra?ok meni, pri?om pr?i po?as celeho roka. Na juhu panuju subtropicke podmienky s chladnymi zimami a priemernymi ro?nymi teplotami nepresahujucimi 18 °C, v najvy??ich oblastiach nie su zriedkave zimne mrazy a sne?enie.

V roku 2020 sa brazilska vlada zaviazala zni?i? ro?ne emisie sklenikovych plynov o 43 % do roku 2030. Ako orienta?ny cie? si stanovila aj dosiahnutie uhlikovej neutrality do roku 2060, ak krajina ziska 10 miliard dolarov ro?ne.

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Administrativne ?lenenie Brazilie

Severny region Severovychodny r. Stredozapadny r. Juhovychodny region Ju?ny region Acre Amazonas Para Roraima Amapa Rondonia Tocantins Maranhao Bahia Piaui Ceara Rio Grande do Norte Paraiba Pernambuco Alagoas Sergipe Mato Grosso Mato Grosso do Sul Distrito Federal Goias Minas Gerais Sao Paulo Rio de Janeiro Espirito Santo Parana Santa Catarina Rio Grande do Sul Argentina Bolivia ?ile Kolumbia Fr. Guyana Guyana Paraguaj Peru Surinam Uruguaj Venezuela

Brazilia je federaciou administrativne roz?lenenou na 26 ?lenskych ?tatov , jeden federalny di?trikt ( Distrito Federal do Brasil ), v ktorom le?i brazilske hlavne mesto - Brazilia a obce. ?taty spravuju svoje zale?itosti, vyberaju miestne dane a dostavaju podiely z celo?tatnych dani. Maju guvernera a jednokomorove legislativne zhroma?denie volene priamo. Maju aj nezavisle sudnictvo pre v?eobecne nale?itosti. Napriek tomu maju ove?a menej autonomie vo vytvarani vlastnych zakonov ako je tomu v USA. Napriklad ob?ianske a trestne zakony mo?u by? odhlasovane len federalnym dvojkomorovym Kongresom a su jednotne pre celu krajinu.

?taty a federalny di?trikt su spojene do piatich ?tatistickych regionov: Norte , Nordeste do Brasil , Centro-Oeste do Brasil , Sudeste do Brasil a Sul do Brasil . Brazilske regiony su len geograficke, nie politicke, alebo administrativne jednotky. Hoci su zakonom definovane, su ?tatistickymi jednotkami a ur?uju, kam pojdu federalnych financie na rozvojove projekty.

Obce, rovnako ako ?taty, maju autonomnu administrativu, vyberaju vlastne dane a dostavaju podiel z federalnych dani a dani federalneho ?tatu. Ka?da obec ma predsedu a legislativne zhroma?denie, ale ?iaden osobitny sudny dvor. Na druhej strane ?tat sa mo?e viacero obci spoji? sudnej spravnej jednotky ozna?ovanej ako comarca .

Acre Alagoas Amapa Amazonas Bahia Ceara Espirito Santo Goias Maranhao Mato Grosso Mato Grosso do Sul Minas Gerais Para Paraiba

Parana Pernambuco Piaui Rio de Janeiro Rio Grande do Norte Rio Grande do Sul Rondonia Roraima Santa Catarina Sao Paulo Sergipe Tocantins Distrito Federal

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilia ma zmie?ane trhove hospodarstvo s vy??im strednym prijmom, je bohata na prirodne zdroje a ma najva??ie narodne hospodarstvo v Latinskej Amerike . Zarove? je to desiate najva??ie hospodarstvo na svete pod?a nominalneho HDP a deviate najva??ie pod?a parity kupnej sily . Po rychlom raste v predchadzajucich desa?ro?iach sa krajina v roku 2014 dostala do pretrvavajucej recesie v dosledku politickeho korup?neho ?kandalu a celonarodnych protestov. Brazilia ma pribli?ne 100 milionov ?udi v produktivnom veku, ?o je piata najva??ia pracovna sila na svete. Ma vysoku mieru nezamestnanosti na urovni 14,4% od roku 2021 . Jej devizove rezervy su desiate najvy??ie na svete. Pokia? ide o chudobu, pribli?ne 1,9% celkovej populacie ?ije za 2,15 USD na de?, zatia? ?o pribli?ne 19 % ?ije za 6,85 USD na de?. Brazilska ekonomika trpi endemickou korupciou a vysokou prijmovou nerovnos?ou. Narodnou menou je brazilsky real .

Diverzifikovane hospodarstvo Brazilie zah??a po?nohospodarstvo, priemysel a ?iroku ?kalu slu?ieb. Ve?ky sektor slu?ieb tvori pribli?ne 72,7% celkoveho HDP, nasleduje priemyselny sektor (20,7%), zatia? ?o po?nohospodarsky sektor je najmen?i a tvori 6,6% celkoveho HDP.

Brazilia je jednym z najva??ich producentov roznych po?nohospodarskych komodit a ma aj ve?ky dru?stevny sektor, ktory zabezpe?uje 50% potravin v krajine. Brazilia je najva??im svetovym producentom cukrovej trstiny , soje , kavy a pomaran?ov ; patri medzi 5 najva??ich producentov kukurice , bavlny , citronov , tabaku , ananasu , bananov , fazule , kokosovych orechov , melonov a papaje ; a okrem ineho patri medzi 10 najva??ich svetovych producentov kakaa , ke?u , manga , ry?e , paradajok , ciroku , mandarinok , avokada , hurmi a guavy . Pokia? ide o hospodarske zvierata, patri medzi 5 najva??ich producentov kuracieho masa, hovadzieho a brav?oveho masa a kravskeho mlieka na svete.

V ?a?obnom sektore patri Brazilia medzi najva??ich producentov ?eleznej rudy , medi , zlata , bauxitu , manganu , cinu , niobu a niklu . Pokia? ide o drahe kamene, Brazilia je najva??im svetovym producentom ametystu , topasu , achatu a jednym z hlavnych producentov turmalinu , smaragdu , akvamarinu , granatu a opalu . Krajina je okrem ineho hlavnym vyvozcom soje, ?eleznej rudy, celulozy (buni?iny), kukurice, hovadzieho masa, kuracieho masa, sojovej mu?ky, cukru, kavy, tabaku, bavlny, pomaran?oveho d?usu, obuvi, lietadiel, automobilov, ?asti vozidiel, zlata, etanolu , polotovarov zo ?eleza.

Brazilia je od roku 2021 24. najva??im vyvozcom a 26. najva??im dovozcom na svete. Medzi ?al?ich ve?kych obchodnych partnerov patria Spojene ?taty , Argentina , Holandsko a Kanada . Jej automobilovy priemysel je osmym najva??im na svete.V potravinarskom priemysle bola Brazilia v roku 2019 druhym najva??im vyvozcom spracovanych potravin na svete. V roku 2016 bola krajina druhym najva??im vyrobcom celulozy na svete a osmym najva??im vyrobcom papiera . V obuvnickom priemysle bola Brazilia v roku 2019 ?tvrtym najva??im vyrobcom. V roku 2018 bol brazilsky chemicky priemysel osmym najva??im vyrobcom na svete. Hoci v roku 2013 patrila Brazilia medzi pa? najva??ich svetovych vyrobcov, jej textilny priemysel je ve?mi malo integrovany do svetoveho obchodu.

Terciarny sektor (obchod a slu?by) predstavoval v roku 2018 75,8% HDP krajiny. Sektor slu?ieb sa na HDP podie?al 60% a obchod 13%. Zah??a ?iroku ?kalu ?innosti: obchod, ubytovanie a stravovanie, dopravu, komunikacie, finan?ne slu?by, ?innosti v oblasti nehnute?nosti a slu?by poskytovane podnikom, verejnu spravu (?istenie miest, sanitacia at?.) a ?al?ie slu?by, ako su vzdelavanie, socialne a zdravotnicke slu?by, vyskum a vyvoj, ?portove aktivity at?. ke??e pozostava z ?innosti, ktore dop??aju ostatne sektory. Napriklad v obchodnom sektore predstavuju 53% HDP v ramci ?innosti tohto sektora.

Cestovny ruch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cestovny ruch v Brazilii je rastucim odvetvim a k?u?ovym elementom hospodarskeho rastu viacerych regionov krajiny. V roku 2015 krajinu nav?tivilo 6,36 miliona nav?tevnikov, ?im sa z h?adiska prijazdov zahrani?nych turistov zaradila na prve miesto v Ju?nej Amerike a na druhe miesto v Latinskej Amerike po Mexiku . Prijmy zo zahrani?nych turistov dosiahli v roku 2010 6 miliard USD, ?o sved?i o o?iveni po hospodarskej krize v rokoch 2008 - 2009 . Historicke rekordy 5,4 miliona nav?tevnikov a 6,8 miliardy USD v prijmoch boli dosiahnute v roku 2011 . V zozname svetovych turistickych destinacii bola Brazilia v roku 2018 na 48. mieste s po?tom 6,6 miliona turistov a prijmami 5,9 miliardy USD.

Prirodne oblasti su jej najob?ubenej?im produktom cestovneho ruchu, ktory je kombinaciou ekoturistiky s oddychom a rekreaciou, najma slne?nou a pla?ovou, a dobrodru?nym cestovnym ruchom, ako aj kulturnym cestovnym ruchom. Medzi najob?ubenej?ie destinacie patri Amazonsky prales , pla?e a duny v severovychodnom regione, Pantanal v stredozapadnom regione, pla?e v Rio de Janeiro a Santa Catarina , kulturny turizmus v Minas Gerais a obchodne cesty do Sao Paula .

Z h?adiska indexu konkurencieschopnosti cestovneho ruchu (TTCI) za rok 2015, ktory meria faktory zatraktiv?ujuce rozvoj podnikania v cestovnom ruchu v jednotlivych krajinach, sa Brazilia umiestnila na 28. mieste na svetovej urovni, na tre?om mieste v Amerike , po Kanade a Spojenych ?tatoch.

Hlavnymi konkuren?nymi vyhodami Brazilie su jej prirodne zdroje, ktore sa v tomto kriteriu umiestnili na 1. mieste zo v?etkych posudzovanych krajin, a 23. miesto v oblasti kulturnych zdrojov v?aka mnohym pamiatkam svetoveho dedi?stva. Sprava TTCI uvadza hlavne slabe stranky Brazilie: jej infra?truktura pozemnej dopravy je na?alej nedostato?ne rozvinuta (116. miesto), pri?om kvalita ciest sa umiestnila na 105. mieste; krajina na?alej trpi nedostato?nou cenovou konkurencieschopnos?ou (114. miesto), ?o je ?iasto?ne sposobene vysokymi da?ami za letenky a letiskove poplatky, ako aj vysokymi cenami a vysokym zdanenim. Bezpe?nos? a ochrana sa vyrazne zlep?ili: V roku 2011 sa umiestnili na 75. mieste, pri?om v roku 2008 boli na 128. mieste.

Veda a technika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Technologicky vyskum v Brazilii sa vo ve?kej miere uskuto??uje na verejnych univerzitach a vyskumnych ustavoch, pri?om va??ina finan?nych prostriedkov na zakladny vyskum pochadza z roznych vladnych agentur. Najcennej?imi technologickymi centrami v Brazilii su In?titut Oswalda Cruza , In?titut Butantan , Letecke technicke centrum vzdu?nych sil, Brazilska po?nohospodarska vyskumna spolo?nos? a Narodny in?titut pre vesmirny vyskum .

Brazilska vesmirna agentura ma najpokro?ilej?i vesmirny program v Latinskej Amerike, so zna?nymi zdrojmi na vypu??anie dopravnych prostriedkov a vyrobu satelitov . Krajina vyvija ponorky , lietadla a podie?a sa na vesmirnom vyskume. Ma vlastne zdroje pre vyrobu nosnych rakiet a umelych dru?ic. V meste Alcantara sa nachadza Vesmirne centrum Alcantara (portugalsky Centro Espacial de Alcantara , CEA). Prevadzkuje ho Brazilske letectvo ( Comando da Aeronautica ). CEA je najbli??ia odpa?ovacia zaklad?a k rovniku. ^[13] Prvym brazilskym astronautom je Marcos Pontes , do vesmiru letel v roku 2006. ^[14]

Krajina je tie? priekopnikom v h?adani ropy v hlbokych vodach, odkia? ?a?i 73 % svojich zasob. Uran sa obohacuje v tovarni na jadrove palivo v Resende, va??inou na vyskumne u?ely (ke??e Brazilia ziskava 88 % elektrickej energie z hydroelektrarni. V roku 2029 sa o?akava spustenie prvej jadrovej ponorky Alvaro Alberto .

Brazilia je jednou z troch krajin Latinskej Ameriky s funk?nym synchrotronovym laboratoriom, vyskumnym zariadenim v oblasti fyziky, chemie, materialovych vied a vied o ?ivej prirode. Brazilia je jedinou latinskoamerickou krajinou, ktora ma polovodi?ovu spolo?nos? s vlastnym vyrobnym zavodom CEITEC. Pod?a spravy Svetoveho ekonomickeho fora o globalnych informa?nych technologiach za roky 2009 - 2010 je Brazilia 61. najva??im vyvojarom informa?nych technologii na svete. v roku 2021 sa Brazilia umiestnila na 57. mieste v Globalnom inova?nom indexe , pri?om v roku 2019 bola na 66. mieste.

Medzi najznamej?ich brazilskych vynalezcov patria k?azi Bartolomeu de Gusmao , Landell de Moura a Francisco Joao de Azevedo, okrem toho Alberto Santos-Dumont , Evaristo Conrado Engelberg , Manuel Dias de Abreu , Andreas Pavel a Nelio Jose Nicolai.

Brazilsku vedu reprezentuju napriklad Cesar Lattes (teoria pionu ), Mario Schenberg (pova?ovany za najva??ieho teoretickeho fyzika Brazilie), Jose Leite Lopes (jediny brazilsky fyzik - dr?ite? vedeckej ceny UNESCO), Artur Avila (prvy latinskoamericky dr?ite? Fieldsovej medaily ) a Fritz Muller (priekopnik vo faktickej podpore evolu?nej teorie Charlesa Darwina ).

Energia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilia je desiatym najva??im spotrebite?om energie na svete a ve?ku ?as? energie ziskava z obnovite?nych zdrojov , najma z vodnej energie a etanolu ; priehrada Itaipu je najva??ou vodnou elektrar?ou na svete pod?a vyroby energie a krajina ma aj ?al?ie ve?ke elektrarne, napriklad Belo Monte a Tucurui. Prve auto s etanolovym motorom bolo vyrobene v roku 1978 a prvy letecky motor na etanol v roku 2005.

Na konci roku 2021 bola Brazilia 2. krajinou na svete z h?adiska in?talovaneho vykonu vodnych elektrarni (109,4 GW) a biomasy (15,8 GW), 7. krajinou na svete z h?adiska in?talovaneho vykonu veternej energie (21,1 GW) a 14. krajinou na svete z h?adiska in?talovaneho vykonu slne?nej energie (13. 0 GW) - na dobrej ceste sta? sa aj jednou z desiatich najva??ich krajin sveta v oblasti solarnej energie. Na konci roka 2021 bola Brazilia 4. najva??im vyrobcom veternej energie na svete (72 TWh), hne? za ?inou , USA a Nemeckom , a 11. najva??im vyrobcom solarnej energie na svete (16,8 TWh).

Hlavnou charakteristikou brazilskej energetickej siete je, ?e je zalo?ena ove?a viac na obnovite?nych zdrojoch v porovnani so svetom. Kym v roku 2019 tvorila svetova sie? len 14% energie z obnovite?nych zdrojov, brazilska mala 45%. Ropa a ropne produkty tvorili 34,3%, derivaty cukrovej trstiny 18%, hydraulicka energia 12,4%, zemny plyn 12,2%, palivove drevo a drevene uhlie 8,8%, rozne obnovite?ne energie 7%, mineralne uhlie 5,3%, jadrova energia 1,4% a ine neobnovite?ne energie 0,6 %.

V energetickej sieti ?o sa tyka elektriny je rozdiel medzi Braziliou a svetom e?te va??i: zatia? ?o svet mal v roku 2019 len 25% elektrickej energie z obnovite?nych zdrojov, Brazilia ich mala 83%. Brazilska elektricka sie? pozostavala z vodnej energie, 64,9%; biomasy, 8,4%; veternej energie, 8,6%; slne?nej energie 1%, zemneho plynu 9,3%, ropnych produktov 2%; jadrovej energie 2,5 %, uhlia a derivatov 3,3 %. Kapacita na konci roka 2021 dosiahla 181 532 MW.

Pokia? ide o ropu, brazilska vlada sa v priebehu desa?ro?i pustila do programu zni?ovania zavislosti od dovozu ropy, ktora predtym predstavovala viac ako 70% spotreby ropy v krajine. Brazilia sa stala sebesta?nou v tomto smere v rokoch 2006 - 2007. V roku 2021 krajina uzavrela rok ako siedmy producent ropy na svete s priemerom takmer 3 miliony barelov denne a stala sa vyvozcom tohto produktu.

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilske cesty su hlavnymi dopravcami v nakladnej a osobnej doprave. Cestny system v roku 2019 dosiahol celkovu d??ku 1 720 000 km (1 068 758 mi?). Celkovy po?et spevnenych ciest sa zvy?il z 35 496 km (22 056 mi?) v roku 1967 na 215 000 km (133 595 mi?) v roku 2018. Krajina ma pribli?ne 14 000 km (8 699 mi?) delenych dia?nic, z toho 5 000 km (3 107 mi?) len v ?tate Sao Paulo . V su?asnosti je mo?ne cestova? z Rio Grande na krajnom juhu krajiny do Brazilie (2 580 km, 1 603 mi?) alebo Casimiro de Abreu v ?tate Rio de Janeiro (2 045 km, 1 271 mi?) len po delenych dia?niciach. Prvych investicii do cestnej infra?truktury sa vzdala v 20. rokoch 20. storo?ia vlada Washingtona Luisa, pokra?ovalo sa vo vladach Getulia Vargasa a Eurica Gaspara Dutru. ?al?im podporovate?om vystavby dia?nic bol prezident Juscelino Kubitschek (1956 - 1961), ktory projektoval a vybudoval hlavne mesto Brazilia.

?elezni?ny system Brazilie upadal od roku 1945, ke? sa doraz presunul na vystavbu dia?nic. Celkova d??ka ?elezni?nych trati bola v roku 2002 30 875 km (19 185 mi?) v porovnani s 31 848 km (19 789 mi?) v roku 1970 . Va??ina ?elezni?neho systemu patrila Federalnej ?elezni?nej spolo?nosti RFFSA, ktora bola sprivatizovana v roku 2007 . Metro v Sao Paule bolo prvym podzemnym dopravnym systemom v Brazilii. ?al?ie systemy metra sa nachadzaju v mestach Rio de Janeiro , Porto Alegre , Recife , Belo Horizonte , Brazilia , Salvador a Fortaleza . Krajina ma rozsiahlu ?elezni?nu sie? s d??kou 28 538 kilometrov (17 733 mi?), ?o je desiata najva??ia sie? na svete. V su?asnosti sa brazilska vlada na rozdiel od minulosti sna?i podporova? tento druh dopravy. Prikladom tohto stimulu je projekt vysokorychlostnej ?eleznice Rio-Sao Paulo, ktora spoji dve hlavne mesta krajiny tymto druhom osobnej dopravy.

V Brazilii je pribli?ne 2 500 letisk vratane pristavacich ploch: druhy najva??i po?et na svete po Spojenych ?tatoch. Medzinarodne letisko Sao Paulo-Guarulhos ne?aleko Sao Paula je najva??im a najru?nej?im letiskom s takmer 20 milionmi cestujucich ro?ne, pri?om vybavuje preva?nu va??inu komer?nej dopravy v krajine.

Pre nakladnu dopravu su dole?ite vodne cesty, napr. do priemyselnych zon Manausu sa da dosta? len po vodnej ceste Solimoes-Amazonas (d??ka 3 250 km alebo 2 020 mi?, minimalna h?bka 6 metrov alebo 20 stop). Krajina ma tie? 50 000 kilometrov (31 000 mi?) vodnych ciest. Pobre?na lodna doprava spaja ?asti krajiny, ktore su od seba zna?ne oddelene. Bolivia a Paraguaj dostali vo?ne pristavy v Santose , ke??e ide o jedine dva ?taty Ju?nej Ameriky bez pristupu k moru. Z 36 hlbokovodnych pristavov su najdole?itej?ie pristavy Santos , Itajai, Rio Grande, Paranagua , Rio de Janeiro , Sepetiba, Vitoria , Suape, Manaus a Sao Francisco do Sul. Ve?koobjemove lode musia ?aka? a? 18 dni, kym budu obslu?ene, kontajnerove lode v priemere 36,3 hodiny.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?et obyvate?ov Brazilie pod?a udajov PNAD z roku 2008 bol pribli?ne 190 milionov (22,31 obyvate?ov na kilometer ?tvorcovy alebo 57,8 na ?tvorcovu mi?u), pri?om pomer mu?ov a ?ien bol 0,95:1 a 83,75% obyvate?stva bolo definovanych ako mestske. Va??ina obyvate?stva ?ije v juhovychodnom regione - 79,8 miliona obyvate?ov a severovychodnom regione - 53,5 mil. obyvate?ov, zatia? ?o dva najroz?ahlej?ie regiony, stredozapadny a severny, ktore spolu tvoria 64,12 % brazilskeho uzemia, maju spolu len 29,1 mil. obyvate?ov.

Prve s?itanie ?udu v Brazilii sa uskuto?nilo v roku 1872 a zaznamenalo 9 930 478 obyvate?ov. Od roku 1880 do roku 1930 pri?li do krajiny 4 miliony Europanov. V rokoch 1940 a? 1970 sa po?et obyvate?ov Brazilie vyrazne zvy?il v?aka poklesu umrtnosti , hoci porodnos? zaznamenala mierny pokles. V 40. rokoch 20. storo?ia bola ro?na miera rastu obyvate?stva 2,4%, v 50. rokoch sa zvy?ila na 3,0% a v 60. rokoch zostala na urovni 2,9%, ke??e priemerna d??ka ?ivota sa zvy?ila zo 44 na 54 rokov a v roku 2007 na 72,6 rokov. Od 60. rokov neustale klesa, z 3,04% ro?ne v rokoch 1950 a? 1960 na 1,05% v roku 2008 a o?akava sa, ?e do roku 2050 klesne na zapornu hodnotu -0,29%, ?im sa zav??i demograficky prechod .

V roku 2008 bola miera negramotnosti 11,48% a medzi mladymi ?u?mi (vo veku 15 - 19 rokov) 1,74%. Najvy??ia bola na urovni 20,30% na severovychode krajiny, kde bol ve?ky podiel chudobneho vidieckeho obyvate?stva. Negramotnos? bola vysoka (24,18%) medzi vidieckym obyvate?stvom a ni??ia (9,05%) medzi mestskym obyvate?stvom.

Rasa a etnicita [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a Narodneho vyskumu pod?a vzoriek domacnosti (PNAD) z roku 2008 sa 48,43% obyvate?ov (pribli?ne 92 milionov) ozna?ilo za belochov, 43,80 % (pribli?ne 83 milionov) za mie?ancov (hnedych, pardo ), 6,84% (pribli?ne 13 milionov) za ?ernochov, 0,58% (asi 1,1 miliona) ako vychodoazijske (oficialne nazyvane ?lte alebo amarela ); a 0,28% (asi 536 tisic) ako indianske (oficialne nazyvane indigena , povodne obyvate?stvo), zatia? ?o 0,07 % (asi 130 tisic) svoju rasu neuviedlo.

Od prichodu Portugalcov v roku 1500 do?lo vo v?etkych regionoch krajiny k zna?nemu genetickemu mie?aniu medzi indianmi, Europanmi a Afri?anmi, pri?om europsky povod je pod?a drvivej va??iny v?etkych autozomalnych ?tudii vykonanych na celej populacii dominantny v celej krajine a predstavuje 65 - 77%). Od 19. storo?ia Brazilia otvorila svoje hranice pre imigraciu . V rokoch 1808 a? 1972 sa do Brazilie pris?ahovalo pribli?ne pa? milionov ?udi z viac ako 60 krajin, z ktorych va??ina bola portugalskeho, talianskeho, ?panielskeho, nemeckeho, ukrajinskeho, po?skeho, ?idovskeho, ruskeho, ?inskeho, japonskeho a arabskeho povodu. V Brazilii ?ije druha najva??ia ?idovska komunita v Latinskej Amerike, ktora tvori 0,06 % jej populacie.

Brazilska spolo?nos? je vyraznej?ie rozdelena pod?a socialnych tried, hoci medzi rasovymi skupinami je vysoky rozdiel v prijmoch, tak?e rasizmus a triedny rasizmus sa ?asto prekryvaju.

?udia s vyznamnym indianskym povodom tvoria va??inu obyvate?stva v severnych, severovychodnych a stredozapadnych regionoch. V roku 2007 Narodna indianska nadacia odhadla, ?e v Brazilii ?ije 67 roznych nekontaktovanych kme?ov, pri?om v roku 2005 ich bolo znamych 40. Predpoklada sa, ?e Brazilia ma najva??i po?et nekontaktovanych narodov na svete.

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

V krajine prevlada kres?anstvo , pri?om najva??im vierovyznanim je rimskokatolicke . V Brazilii ?ije najviac katolikov na svete. Pod?a demografickeho s?itania obyvate?stva z roku 2010 (prieskum PNAD sa na nabo?enstvo nepyta) sa 64,63% obyvate?ov hlasilo k rimskemu katolicizmu, 22,2% k protestantizmu ; 2,0% ku kardecistickemu ?piritizmu; 3,2% k inym nabo?enstvam, nedeklarovanym alebo neur?enym; 8,0% nemalo ?iadne nabo?enstvo.

Nabo?enstvo v Brazilii sa sformovalo zo stretnutia katolickej cirkvi s nabo?enskymi tradiciami zotro?enych africkych narodov a domorodeho obyvate?stva. Toto stretnutie vierovyznani po?as portugalskej kolonizacie Brazilie viedlo k rozvoju roznorodych synkretickych praktik v ramci zastre?ujucej brazilskej katolickej cirkvi, ktore sa vyzna?uju tradi?nymi portugalskymi sviatkami.

Nabo?ensky pluralizmus sa v priebehu 20. storo?ia zvy?il a protestantska komunita sa rozrastla na viac ako 22% obyvate?stva. Najroz?irenej?imi protestantskymi denominaciami su evanjelikalne letni?ne denominacie. Medzi ?al?ie protestantske vetvy s vyznamnym zastupenim v krajine patria baptisti , adventisti siedmeho d?a , luterani a kalvinisti .

V poslednych desa?ro?iach sa v Brazilii roz?iril protestantizmus, najma vo formach pentekostalizmu a evanjelikalizmu, zatia? ?o podiel katolikov vyrazne klesol. Po protestantizme su vyznamnou skupinou aj jednotlivci nehlasiaci sa k ?iadnemu nabo?enstvu, ktori pod?a s?itania obyvate?stva v roku 2010 prekro?ili 8% populacie. Najva??i podiel obyvate?ov bez vyznania v Brazilii maju mesta Boa Vista , Salvador a Porto Velho . Teresina , Fortaleza a Florianopolis boli najviac rimskokatolickymi mestami v krajine. Ve?ke Rio de Janeiro, nezah??ajuce vlastne mesto, je najviac nenabo?enskou a najmenej rimskokatolickou brazilskou periferiou, zatia? ?o Ve?ke Porto Alegre a Ve?ka Fortaleza su na opa?nych stranach tychto zoznamov.

V oktobri 2009 brazilsky senat schvalil a prezident Brazilie vo februari 2010 uzakonil dohodu s Vatikanom , v ktorej sa uznava pravny ?tatut Katolickej cirkvi v Brazilii. Dohoda potvrdila normy, ktore sa be?ne dodr?iavali, pokia? ide o nabo?ensku vychovu na ?tatnych zakladnych ?kolach (ktora zabezpe?uje aj vyu?ovanie inych vierovyznani), man?elstvo a duchovnu pomoc vo vazniciach a nemocniciach. Projekt bol kritizovany niektorymi poslancami, ktori schvalenim dohody chapali ako koniec sekularneho ?tatu.

Zdravotnictvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilsky verejny zdravotny system, tzv. jednotny zdravotny system ( Sistema Unico de Saude - SUS), je riadeny a poskytovany v?etkymi urov?ami vlady a je najva??im systemom tohto typu na svete. Sukromne zdravotnictvo ma doplnkovu rolu.

Verejne zdravotnicke slu?by su univerzalne a poskytuju sa v?etkym ob?anom krajiny bezplatne. Vystavba a udr?ba zdravotnych stredisk a nemocnic sa v?ak financuje z dani a krajina vynaklada na vydavky v tejto oblasti pribli?ne 9% HDP. V roku 2012 pripadalo v Brazilii na ka?dych 1 000 obyvate?ov 1,85 lekara a 2,3 nemocni?nych lo?ok.

Napriek v?etkemu pokroku, ktory sa dosiahol od vytvorenia univerzalneho systemu zdravotnej starostlivosti v roku 1988 , v Brazilii stale existuje nieko?ko problemov v oblasti verejneho zdravia. V roku 2006 boli hlavnymi bodmi na rie?enie vysoka doj?enska (2,51%) a materska umrtnos? (73,1 umrti na 1 000 porodov).

Po?et umrti na neprenosne choroby, ako su ochorenia srdca (151,7 umrti na 100 000 obyvate?ov) a rakovina (72,7 umrti na 100 000 obyvate?ov), ma tie? zna?ny vplyv na zdravie brazilskeho obyvate?stva. A napokon vonkaj?ie, ale prevenciou ovplyvnite?ne faktory, ako su dopravne nehody, nasilie a samovra?dy, sposobili 14,9% v?etkych umrti v krajine. Brazilsky zdravotny system sa v roku 2000 umiestnil na 125. mieste spomedzi 191 hodnotenych krajin Svetovej zdravotnickej organizacie (WHO).

?kolstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Federalna ustava a zakon o smerniciach a zakladoch narodneho vzdelavania ur?uju, ?e unia, ?taty, federalny di?trikt a obce musia riadi? a organizova? svoje vzdelavacie systemy. Ka?dy z tychto verejnych vzdelavacich systemov je zodpovedny za svoju vlastnu udr?bu, ktora spravuje finan?ne prostriedky, ako aj mechanizmy a zdroje financovania. Ustava vyhradzuje 25% ?tatneho rozpo?tu a 18% federalnych dani a dani obci na vzdelavanie.

Pod?a IBGE ( Instituto Brasileiro de Geografia e Estatistica ) bola v roku 2019 miera gramotnosti obyvate?stva 93,4%, ?o znamena, ?e 11,3 miliona (6,6% obyvate?stva) ?udi v krajine je stale negramotnych, pri?om niektore ?taty ako Rio de Janeiro a Santa Catarina dosahuju pribli?ne 97 % gramotnos?. Negramotnos? je vy??ia na severovychode, kde je negramotnych 13,87% obyvate?stva, zatia? ?o na juhu je negramotnych 3,3% obyvate?stva.

Brazilske sukromne in?titucie byvaju exkluzivnej?ie a ponukaju kvalitnej?ie vzdelanie, preto tam svoje deti posielaju mnohe rodiny s vysokymi prijmami.

Pod?a nedavneho rebri?ka QS World University Rankings 2019 je Univerzita v Sao Paule druhou najlep?ou univerzitou v Latinskej Amerike. Z 20 najlep?ich latinskoamerickych univerzit je osem brazilskych. Va??ina z nich je verejna. Nav?tevovanie in?titucie vy??ieho vzdelavania sa vy?aduje pod?a zakona o usmerneniach a zakladoch vzdelavania. Materska ?kola, zakladne a stredne vzdelanie sa vy?aduje od v?etkych ?tudentov.

Jazyk [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uradnym jazykom Brazilie je portugal?ina (?lanok 13 ustavy Brazilskej federativnej republiky), ktorou hovori takmer v?etko obyvate?stvo a ktora je prakticky jedinym jazykom pou?ivanym v novinach, rozhlase, televizii a na obchodne a administrativne u?ely. Brazilia je jedinym portugalsky hovoriacim narodom na americkom kontinente, v?aka ?omu je tento jazyk dole?itou su?as?ou brazilskej narodnej identity a dava jej narodnu kulturu odli?nu od ?panielsky hovoriacich susedov.

Brazilska portugal?ina pre?la vlastnym vyvojom, ktory sa va??inou podoba stredoeuropskym a ju?nym dialektom europskej portugal?iny zo 16. storo?ia (napriek ve?mi zna?nemu po?tu portugalskych kolonialnych osadnikov a nov?ich pris?ahovalcov pochadzajucich zo severnych oblasti a v men?ej miere z portugalskej Makaronezie), pri?om nieko?ko vplyvov z indianskych a africkych jazykov, najma zapadoafrickych a bantuskych, sa obmedzuje len na slovnu zasobu. Vysledkom je, ?e tento jazyk je trochu odli?ny, najma vo fonologii , od jazyka Portugalska a ostatnych portugalsky hovoriacich krajin (dialekty ostatnych krajin, ?iasto?ne aj z dovodu nedavneho ukon?enia portugalskeho kolonializmu v tychto regionoch, maju bli??ie k su?asnej europskej portugal?ine). Tieto rozdiely su porovnate?ne s rozdielmi medzi americkou a britskou angli?tinou.

Zakon o posunkovej re?i pravne uznal v roku 2002 (zakon bol upraveny v roku 2005 ) pou?ivanie brazilskeho posunkoveho jazyka, znamej?ieho pod portugalskou skratkou LIBRAS, vo vzdelavani a v ?tatnych slu?bach. Tento jazyk sa musi vyu?ova? ako su?as? vzdelavacich programov a programov logopedie . U?itelia, in?truktori a prekladatelia jazyka LIBRAS su uznavanymi odbornikmi. ?koly a zdravotnicke slu?by musia zabezpe?i? pristup nepo?ujucim .

Men?inove jazyky sa pou?ivaju v celej krajine. V od?ahlych oblastiach sa hovori stoosemdesiatimi indianskymi jazykmi a zna?nym po?tom ?al?ich jazykov hovoria pris?ahovalci a ich potomkovia.

V ju?nych a juhovychodnych regionoch ?iju vyznamne komunity nemeckeho (va??inou brazilsky hunsruckisch, dialekt vysokonemeckeho jazyka) a talianskeho (va??inou talian?ina, dialekt benat?iny) povodu, ktorych rodne jazyky predkov sa preniesli do Brazilie a ktore, na tychto miestach stale ?ive, su ovplyvnene portugal?inou. Talian?ina je oficialne historickym dedi?stvom Rio Grande do Sul a dva nemecke dialekty maju v nieko?kych obciach spoluuradny ?tatut. Talian?ina je uznana aj ako etnicky jazyk v mikroregione Santa Teresa a Vila Velha (?tat Espirito Santo ) a vyu?uje sa ako povinny druhy jazyk v ?kole.

Urbanizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a IBGE (Brazilsky in?titut pre geografiu a ?tatistiku) sa v mestskych oblastiach sustre?uje u? 84,35 % obyvate?stva, pri?om naj?udnatej?im regionom zostava juhovychodny region s viac ako 80 milionmi obyvate?ov. Najva??imi mestskymi aglomeraciami v Brazilii su Sao Paulo - 21,3 miliona obyvate?ov, Rio de Janeiro 12,3 miliona obyvate?ov a Belo Horizonte 5,1 miliona obyvate?ov - v?etky v juhovychodnom regione. Va??ina hlavnych miest ?tatov je najva??imi mestami vo svojich ?tatoch, s vynimkou Vitorie , hlavneho mesta Espirito Santo , a Florianopolisu , hlavneho mesta Santa Catariny .

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jadro brazilskej kultury je odvodene od portugalskej kultury v?aka silnym kolonialnym vazbam s Portugalskou ri?ou. Portugalci sem okrem inych vplyvov priniesli portugalsky jazyk , rimsky katolicizmus a kolonialne architektonicke ?tyly. Na kulturu v?ak mali silny vplyv aj africke, domorode a neportugalske europske kultury a tradicie.

Niektore aspekty brazilskej kultury ovplyvnil prispevok talianskych , nemeckych a inych europskych, ako aj japonskych , ?idovskych a arabskych pris?ahovalcov, ktori vo ve?kom po?te pri?li na juh a juhovychod Brazilie v priebehu 19. a 20. storo?ia. Domorodi indiani ovplyvnili brazilsky jazyk a kuchy?u; Afri?ania ovplyvnili jazyk, kuchy?u, hudbu, tanec a nabo?enstvo.

Brazilske umenie sa od 16. storo?ia vyvijalo v roznych ?tyloch, ktore siahaju od baroka (dominantny ?tyl v Brazilii do za?iatku 19. storo?ia) a? po romantizmus , modernizmus , expresionizmus , kubizmus , surrealizmus a abstrakcionizmus . Brazilska kinematografia sa datuje od zrodu tohto media na konci 19. storo?ia a od 60. rokov 20. storo?ia ziskala novu urove? medzinarodneho uznania.

Architektura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Architektura Brazilie je ovplyvnena Europou, najma Portugalskom. Jej historia siaha 500 rokov do minulosti, ke? sa v Brazilii v roku 1500 vylodil Pedro Alvares Cabral . Portugalska kolonialna architektura bola prvou vlnou architektury, ktora sa dostala do Brazilie. Je zakladom pre v?etku brazilsku architekturu neskor?ich storo?i. V 19. storo?i , v obdobi brazilskeho cisarstva, krajina nasledovala europske trendy a prijala neoklasicisticku a goticku obrodnu architekturu. Potom v 20. storo?i najma v hlavnom meste Brazilii , Brazilia experimentovala s modernistickou architekturou.

Kolonialna architektura Brazilie sa datuje do za?iatku 16. storo?ia , ke? Braziliu prvykrat preskumali, dobyli a osidlili Portugalci. Ti popri svojom cieli kolonizova? Braziliu pou?ivali architektonicke prvky, ktore poznali z Europy. Stavali portugalsku kolonialnu architekturu, ktora zah??ala kostoly, ob?iansku architekturu vratane domov a pevnosti v brazilskych mestach a na vidieku.

V priebehu 19. storo?ia sa v brazilskej architekture objavilo viac europskych ?tylov, ako napriklad neoklasicisticka a goticka obrodna architektura. Ta sa zvy?ajne mie?ala s brazilskymi vplyvmi z vlastneho dedi?stva, ?o vytvorilo jedine?nu podobu brazilskej architektury.

V 50. rokoch 20. storo?ia sa zaviedla modernisticka architektura, ke? bola postavena Brazilia ako nove federalne hlavne mesto vo vnutrozemi Brazilie, ktore malo pomoc? rozvoju vnutrozemia. Architekt Oscar Niemeyer idealizoval a postavil vladne budovy, kostoly a ob?ianske budovy v modernistickom ?tyle.

Hudba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilska hudba vznikla najma spojenim europskych, domorodych a africkych prvkov. A? do 19. storo?ia bolo Portugalsko vstupnou branou pre va??inu vplyvov, ktore vytvorili brazilsku hudbu, hoci mnohe z tychto prvkov neboli portugalskeho povodu, ale v?eobecne europskeho. Prvym bol Jose Mauricio Nunes Garcia , autor sakralnych skladieb s vplyvom viedenskeho klasicizmu. Hlavnym prinosom africkeho prvku bola rytmicka rozmanitos? a niektore tance a nastroje, ktore mali va??iu ulohu pri rozvoji popularnej hudby a folkloru, prekvitajuceho najma v dvadsiatom storo?i.

Popularna hudba od konca osemnasteho storo?ia za?ala vykazova? znamky formovania charakteristickeho brazilskeho zvuku, pri?om za najtypickej?iu sa pova?uje samba , ktora je na zozname kulturneho dedi?stva UNESCO. Maracatu a afoxe su dve hudobne tradicie, ktore sa spopularizovali svojim vyskytom na ka?doro?nych brazilskych karnevaloch . Capoeira sa zvy?ajne hra s vlastnou hudbou ozna?ovanou ako hudba capoeira, ktora sa zvy?ajne pova?uje za typ ?udovej hudby s volanim a odpove?ou. Forro je typ ?udovej hudby, ktory je vyznamny po?as Festa Junina v severovychodnej Brazilii.

Choro je ve?mi popularny hudobny in?trumentalny ?tyl. Jeho povod sa datuje do 19. storo?ia v Riu de Janeiro . Napriek nazvu ma tento ?tyl ?asto rychly a vesely rytmus, vyzna?uje sa virtuozitou, improvizaciou, jemnymi modulaciami a je plny synkop a kontrapunktov. Bossa nova je tie? znamy ?tyl brazilskej hudby, ktory sa vyvinul a spopularizoval v 50. a 60. rokoch 20. storo?ia . Vyraz "b ossa nova " znamena doslova "novy trend". Lyricka fuzia samby a jazzu, bossa nova si ziskala ve?ku popularitu od 60. rokov 20. storo?ia.

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilska literatura siaha do 16. storo?ia , do spisov prvych portugalskych objavite?ov Brazilie, ako bol Pero Vaz de Caminha , ktore su plne opisov fauny , flory a komentarov o povodnom obyvate?stve, ktore fascinovali europskych ?itate?ov.

V Brazilii vznikli vyznamne diela romantizmu - prozaici ako Joaquim Manuel de Macedo a Jose de Alencar pisali romany o laske a bolesti. Alencar po?as svojej dlhej kariery popisoval aj domorode obyvate?stvo ako hrdinov v indigenistickych romanoch O Guarani , Iracema a Ubirajara . Machado de Assis , jeden z jeho su?asnikov, pisal prakticky vo v?etkych ?anroch a na?alej si ziskava medzinarodnu presti? u kritiky na celom svete.

Brazilsky modernizmus, ktoreho dokazom bol Ty?de? moderneho umenia ( Semana de Arte Moderna ) v roku 1922 , sa zaoberal nacionalistickou avantgardnou literaturou, zatia? ?o postmodernizmus priniesol generaciu vyraznych basnikov, ako boli Joao Cabral de Melo Neto , Carlos Drummond de Andrade , Vinicius de Moraes , Cora Coralina , Graciliano Ramos , Cecilia Meireles , a medzinarodne znamych spisovate?ov zaoberajucich sa univerzalnymi a regionalnymi temami ako Jorge Amado , Joao Guimaraes Rosa , Clarice Lispector a Manuel Bandeira .

Najvyznamnej?im brazilskym literarnym ocenenim je Camoesova cena, o ktoru sa Brazilia deli so zvy?kom portugalsky hovoriaceho sveta. Od roku 2016 ma Brazilia jedenas? dr?ite?ov tejto ceny. Brazilia ma aj vlastnu literarnu akademiu, Brazilsku akademiu literatury ( Academia Brasileira de Letras ), neziskovu kulturnu organizaciu zameranu na udr?iavanie starostlivosti o narodny jazyk a literaturu.

Brazilska kuchy?a [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilska kuchy?a sa v jednotlivych regionoch vyrazne li?i, ?o odra?a roznorodu zmes povodneho a pris?ahovaleckeho obyvate?stva krajiny. To vytvorilo narodnu kuchy?u, ktora sa vyzna?uje zachovanim regionalnych rozdielov. Prikladom je feijoada , ktora sa pova?uje za narodne jedlo krajiny, a regionalne jedla ako beiju, feijao tropeiro, vatapa, moqueca, polenta (z talianskej kuchyne) a acaraje (z africkej kuchyne).

Narodnym napojom je kava a cachaca je brazilsky domaci alkohol. Cachaca sa destiluje z cukrovej trstiny a je hlavnou zlo?kou narodneho kokteilu caipirinha .

Typicke jedlo pozostava va??inou z ry?e a fazule s hovadzim masom , ?alatom , hranolkami a vypra?anym vaji?kom, ?asto sa mie?a s maniokovou mukou (farofa). Na obed sa ve?mi ?asto jedia vypra?ane zemiaky , vypra?any maniok , vypra?any banan , vypra?ane maso a vypra?any syr , ktore sa podavaju vo va??ine typickych re?tauracii. Ob?ubene ob?erstvenie je pastel (vypra?ane pe?ivo), coxinha (variacia kuracieho kroketu), pao de queijo (syrovy chlieb a maniokova muka, tapioka), pamonha (kukuri?na a mlie?na pasta), esfirra (variacia libanonskeho pe?iva), kibbeh (z arabskej kuchyne); empanada (pe?ivo) a empada, male slane kola?e plnene krevetami alebo srdcom (stredovou du?inou) palmy.

V Brazilii sa podavaju rozne dezerty, ako su brigadeiros (?okoladove gu?o?ky), bolo de rolo (rolada s goiabada), cocada (kokosova sladkos?), beijinhos (kokosove lany?e a klin?ek) a romeu e julieta (syr s goiabada). Ara?idy sa pou?ivaju na vyrobu pacoca, rapadura a pe-de-moleque. Miestne be?ne ovocie ako acai , cupuacu, mango , papaja , kakao , ke?u , guave , pomaran? , limetka , marakuja , ananas a slivka sa premie?aju na ??avy a pou?ivaju sa na vyrobu ?okolady , nanukov a zmrzliny .

Kinematografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilsky filmovy priemysel vznikol koncom 19. storo?ia , v za?iatkoch Belle Epoque. Zatia? ?o za?iatkom 20. storo?ia existovala narodna filmova produkcia, v Riu de Janeiro vznikali americke filmy, ako napriklad Ve?kolepe Rio , ktore mali propagova? cestovny ruch v meste. Filmy Limite ( 1931 ) a Ganga Bruta ( 1933 ) boli pri uvedeni do kin zle prijate a ?o sa tyka tr?ieb neuspeli, ale v su?asnosti su uznavane a zara?ovane medzi najlep?ie brazilske filmy v?etkych ?ias. Nedokon?eny film V?etko je to pravda z roku 1941 bol rozdeleny do ?tyroch segmentov, z ktorych dva boli nakrutene v Brazilii a re?iroval ich Orson Welles ; povodne vznikol ako su?as? politiky dobreho suseda Spojenych ?tatov po?as vlady Getulia Vargasa Estado Nova.

V 60. rokoch 20. storo?ia sa do popredia dostalo hnutie Cinema Novo s re?isermi ako Glauber Rocha, Nelson Pereira dos Santos, Paulo Cesar Saraceni a Arnaldo Jabor. Rochove filmy Deus e o Diabo na Terra do Sol ( 1964 ) a Terra em Transe ( 1967 ) sa pova?uju za jedny z najva??ich a najvplyvnej?ich v historii brazilskeho filmu.

V 90. rokoch 20. storo?ia zaznamenala Brazilia vlnu kritickeho a komer?neho uspechu s filmami ako O Quatrilho (Fabio Barreto, 1995 ), O Que E Isso, Companheiro? (Bruno Barreto, 1997 ) a Central do Brasil (Walter Salles, 1998 ), ktore boli nominovane na Oscara za najlep?i cudzojazy?ny film, pri?om posledny menovany ziskal nominaciu za najlep?i ?ensky herecky vykon pre Fernandu Montenegro . Kriminalny film Mesto bohov re?isera Fernanda Meirellesa z roku 2002 sa stretol s pozitivnym ohlasom kritiky, na Rotten Tomatoes ziskal 90 %, umiestnil sa v zozname najlep?ich filmov desa?ro?ia Rogera Eberta a v roku 2004 ziskal ?tyri nominacie na Oscara vratane nominacie za najlep?iu re?iu. Medzi vyznamne filmove festivaly v Brazilii patria Medzinarodne filmove festivaly v Sao Paulo a Rio de Janeiro a festival Gramado.

Masmedia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilska tla? sa oficialne zrodila v Riu de Janeiro 13. maja 1808 , ke? princ regent Dom Joao zalo?il kra?ovsku tla?iare?. 10. septembra 1808 za?ali vychadza? Gazeta do Rio de Janeiro , prve noviny vydavane v krajine. Najva??imi novinami v su?asnosti su Folha de S. Paulo , Super Noticia , O Globo a O Estado de S. Paulo .

Rozhlasove vysielanie sa za?alo 7. septembra 1922 prejavom vtedaj?ieho prezidenta Pessoa a formalne sa za?alo 20. aprila 1923 vytvorenim "Rozhlasovej spolo?nosti Ria de Janeiro".

Televizia v Brazilii za?ala oficialne vysiela? 18. septembra 1950 , ke? Assis Chateaubriand zalo?il televiziu TV Tupi. Odvtedy sa televizia v krajine rozrastla a vznikli ve?ke komer?ne vysielacie siete ako Globo , SBT , RecordTV , Bandeirantes a RedeTV . Dnes je najdole?itej?im faktorom popularnej kultury brazilskej spolo?nosti, ?o nazna?uje vyskum, pod?a ktoreho a? 67 % populacie sleduje denne rovnake vysielanie telenoviel . Digitalna televizia, ktora vyu?iva ?tandard SBTVD (zalo?eny na japonskom ?tandarde ISDB-T), bola prijata 29. juna 2006 a spustena 2. novembra 2007 . V maji 2010 brazilska vlada spustila medzinarodnu televiznu stanicu TV Brasil Internacional , ktora spo?iatku vysielala do 49 krajin. Medzi komer?ne televizne kanaly vysielane do zahrani?ia patria Globo Internacional , RecordTV Internacional a Band Internacional .

Divadlo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Divadlo v Brazilii ma svoj povod v obdobi jezuitskej expanzie, ke? sa v 16. storo?i divadlo vyu?ivalo na ?irenie katolickeho u?enia. V 17. a 18. storo?i sa na scene objavili prvi dramatici tvoriaci pre dvorne alebo sukromne predstavenia. V 19. storo?i nadobudlo na vyzname a sile dramaticke divadlo, ktoreho prvym predstavite?om bol Luis Carlos Martins Pena ( 1813 - 1848 ), schopny opisova? su?asnu realitu. V tomto obdobi sa presadzovala kostymova komedia a komicka produkcia. Vyznamny, tie? v 19. storo?i, bol aj dramatik Antonio Goncalves Dias . Vznikali aj po?etne opery a orchestre. Brazilsky dirigent Antonio Carlos Gomes sa stal medzinarodne znamym v?aka operam ako Il Guarany . Koncom 19. storo?ia sa stali ve?mi popularnymi orchestralne ?inohry, ktore boli sprevadzane pies?ami slavnych umelcov, ako napriklad dirigentky Chiquinhy Gonzaga.

U? na za?iatku 20. storo?ia tu boli pritomne divadla, podnikatelia a herecke spolo?nosti, ale paradoxne kvalita produktov stagnovala a a? v roku 1940 dostalo brazilske divadlo impulz na obnovu v?aka posobeniu Paschoala Carlosa Magna a jeho ?tudentskeho divadla, skupiny komediantov a talianskych hercov Adolfa Celiho, Ruggera Jacobbiho a Alda Calva, zakladate?ov Teatro Brasileiro de Comedia . Od ?es?desiatych rokov 20. storo?ia sa na ?om zu?ast?ovalo divadlo venujuce sa socialnym a nabo?enskym otazkam a rozkvetu ?kol dramatickeho umenia. Najvyznamnej?imi autormi v tejto etape boli Jorge Andrade a Ariano Suassuna.

Vytvarne umenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brazilske maliarstvo vzniklo koncom 16. storo?ia pod vplyvom baroka , rokoka , neoklasicizmu , romantizmu , realizmu , modernizmu , expresionizmu , surrealizmu , kubizmu a abstrakcionizmu a stalo sa hlavnym umeleckym ?tylom nazyvanym brazilske akademicke umenie.

"Francuzska umelecka misia" pri?la do Brazilie v roku 1816 s navrhom na vytvorenie umeleckej akademie pod?a vzoru uznavanej Academie des Beaux-Arts , s absolventskymi kurzami pre umelcov aj remeselnikov pre ?innosti, ako je modelovanie, dekoraterstvo, stolarstvo a ine, a priviedla umelcov, ako bol Jean-Baptiste Debret .

Po vzniku cisarskej akademie vytvarnych umeni sa v priebehu 19. storo?ia v krajine roz?irili nove umelecke hnutia a neskor podujatie nazvane "Ty?de? moderneho umenia" v roku 1922 definitivne poru?ilo akademicku tradiciu a od?tartovalo nacionalisticky smer, ktory bol ovplyvneny modernistickym umenim.

Medzi najznamej?ich brazilskych maliarov patria Ricardo do Pilar a Manuel da Costa Ataide (baroko a rokoko), Victor Meirelles, Pedro Americo a Almeida Junior (romantizmus a realizmus), Anita Malfatti, Ismael Nery, Lasar Segall, Emiliano di Cavalcanti, Vicente do Rego Monteiro a Tarsila do Amaral (expresionizmus, surrealizmus a kubizmus), Aldo Bonadei, Jose Pancetti a Candido Portinari (modernizmus).

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najpopularnej?im ?portom v Brazilii je futbal . Brazilsky mu?sky narodny tim patri pod?a svetoveho rebri?ka FIFA medzi najlep?ie na svete a rekordny piatykrat vyhral turnaj majstrovstiev sveta vo futbale .

Volejbal , basketbal , automobilove preteky a bojove umenia tie? pri?ahuju ve?ke mno?stvo divakov. Napriklad brazilske narodne volejbalove dru?stvo mu?ov je v su?asnosti dr?ite?om titulov majstra sveta vo svetovej lige , majstra sveta FIVB, majstra sveta narodnych dru?stiev a dr?ite?om svetoveho pohara. V automobilovych pretekoch traja brazilski jazdci osemkrat vyhrali majstrovstva sveta Formuly 1 . Krajina dosiahla vyznamne uspechy aj v ?al?ich ?portoch, ako je jachting , plavanie , tenis , surfovanie , skateboarding , MMA , gymnastika , box , d?udo , atletika a stolny tenis .

Niektore ?portove varianty maju svoj povod v Brazilii: pla?ovy futbal , futsal (halovy futbal) a footvolley vznikli v Brazilii ako varianty futbalu. V bojovych umeniach Brazil?ania vyvinuli capoeiru , Vale tudo a brazilske jiu-jitsu .

Brazilia hostila nieko?ko vyznamnych medzinarodnych ?portovych podujati, ako napriklad Majstrovstva sveta vo futbale 1950 a nedavno hostila Majstrovstva sveta vo futbale 2014 , Copa America 2019 a Copa America 2021 . Na okruhu v Sao Paulo, Autodromo Jose Carlos Pace , sa ka?doro?ne kona Ve?ka cena Brazilie . Sao Paulo organizovalo IV. panamericke hry v roku 1963 a Rio de Janeiro hostilo XV. panamericke hry v roku 2007 . 2. oktobra 2009 bolo Rio de Janeiro vybrane za organizatora olympijskych hier a paralympijskych hier 2016 , ?im sa stalo prvym juhoamerickym mestom, ktore hostilo tieto hry, a druhym v Latinskej Amerike po Mexico City. Okrem toho krajina hostila majstrovstva sveta v basketbale FIBA v rokoch 1954 a 1963 . Na podujati v roku 1963 ziskala brazilska basketbalova reprezentacia jeden zo svojich dvoch titulov majstra sveta.

Slovaci, ktori tu posobili [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Viliam Vaga? (* 1889  – † 1970 ) – rimskokatolicky k?az , salezian , spoluzakladate? a riadite? sukromneho Slovenskeho gymnazia v Taliansku, trpite? za vieru- disident , misionar (misionarom v Brazilii bol 15 rokov). ^[15]
• Jozef ?aklo? (* 1908  – † 1928 ) – salezian , misionar . ^[16]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• GRAUSOVA, ?arka  – RUDOLFOVA, Alena  – TICHY, Milan (eds.) : Brazilie v souvislostech. ?erveny Kostelec : Pavel Mervart, 2019. 424 s.
• KLIMA, Jan: D?jiny Brazilie. Praha : Nakladatelstvi Lidove noviny, 1998. 459 s. ISBN 80-7106-261-8

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Brazilia
• Wikislovnik ponuka heslo Brazilia

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Brazil na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).