Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Basketbal je kolektivny loptovy ?port v kt orom sa dva timy s piatimi hra?mi na ihrisku sna?ia ziska? ?o najviac bodov vhadzovanim lopty do obru?e basketbaloveho ko?a . Slovo basketbal sa sklada z dvoch anglickych slovi?ok: basket (ko?) a ball (lopta). Basketbal vymyslel kanadsky stredo?kolsky u?ite? telesnej vychovy James Naismith, ako bezpe?nej?iu alternativu k futbalu, ktoru je navy?e mo?ne hra? vo vnutri po?as zimnych mesiacov. Pravidla noveho ?portu zverejnil 21. Decembra 1891 .

Dosiahnutie ko?a a jeho hodnota [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ko? sa dosiahne, ke? ?iva lopta padne do ko?a zhora a zostane v ?om, alebo nim prepadne. Lopta je v ko?i, ak je akako?vek jej ?as? v priestore obru?e a pod urov?ou

Ko? sa zapo?itava dru?stvu uto?iacemu na ko?, do ktoreho lopta padla nasledovne:

• Ko? z trestneho hodu sa po?ita za 1 bod.
• Ko? z dvojbodoveho uzemia sa po?ita za 2 body.
• Ko? z trojbodoveho uzemia sa po?ita za 3 body.
• Ak sa lopty pri poslednom alebo jedinom trestnom hode, po jej odraze od obru?e, dovolene dotkne uto?iaci alebo braniaci hra? a lopta padne do ko?a, ko? sa po?ita za 2 body.

Ak hra? zaznamena ko? z hry do vlastneho ko?a nahodou, ko? sa po?ita za 2 body a zapi?e sa kapitanovi supera na hracej ploche. Ak hra? dosiahne ko? z hry do vlastneho ko?a umyselne, dopu??a sa priestupku a ko? sa nezapo?ita. Ak hra? vhodi loptu do ko?a zospodu a lopta cela preleti obru?ou, dopu??a sa priestupku.

Osobna chyba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Osobna chyba je chyba hra?a, ktora je sposobena nedovolenym dotykom so superom bez oh?adu na to, ?i je lopta ?iva alebo m?tva. Hra? nesmie supera dr?a?, blokova?, saca?, prera?a?, podra?a?, ani mu brani? v pohybe vystretou rukou, pa?ou, lak?om, ramenom, bokom, nohou, kolenom alebo chodidlom, ani ohyba? telo do abnormalnej polohy (mimo jeho valec), ani nesmie hra? hrubo alebo nasilne.

Ak sa dopusti chyby na hra?a, ktory nehad?e na ko?, v hre bude pokra?ova? dru?stvo, ktore sa neprevinilo, vhadzovanim z miesta najbli??ieho k miestu poru?enia pravidiel, ak nema 5 chyb dru?stvo. Ak dru?stvo, ktore sa previnilo a na svojom konte 5 chyb, v tom pripade nasleduju trestne hody.

Ak sa dopusti chyby na hra?a, ktory had?e na ko?, tomuto hra?ovi sa prizna nasledovny po?et trestnych hodov :

• Ak je hod na ko? z hry uspe?ny, ko? plati a priznava sa jeden (1) trestny hod.
• Ak je hod na ko? z hry z dvojbodoveho uzemia neuspe?ny, priznavaju sa dva (2) trestne hody.
• Ak je hod na ko? z hry z trojbodoveho uzemia neuspe?ny, priznavaju sa tri (3) trestne hody.
• Ak ide o chybu na hra?a su?asne alebo tesne pred tym, ako zaznie signal hodin hry oznamujuci koniec ?tvrtiny alebo pred??enia alebo signal zariadenia na meranie 24 sekund a lopta je e?te v ruke (rukach) hra?a a hod na ko? z hry je uspe?ny, ko? neplati. Hra?ovi sa priznaju dva (2) alebo (3) trestne hody.

Pa? (?es? v NBA) chyb hra?a [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ak sa hra? dopusti piatich (5) (?iestich (6) v NBA) chyb, osobnych a/alebo technickych, musi by? o tejto skuto?nosti oboznameny prvym rozhodcom , a okam?ite opusti? stretnutie. Musi by? vystriedany do tridsa? (30) sekund. Chyba hra?a, ktory sa predtym dopustil svojej piatej chyby, sa pova?uje za chybu neaktivneho hra?a a udeli sa trenerovi a do zapisu sa uvedie 'B'. Dru?stvo je v situacii, ke? sa ka?da chyba tresta trestnymi hodmi, ak sa dopustilo ?tyroch (4) chyb v ?tvrtine. V?etky chyby dru?stva, ku ktorym do?lo po?as prestavky stretnutia sa pova?uju za su?as? tej ?tvrtiny alebo pred??enia, ktore nasleduje po prestavke stretnutia. V?etky chyby dru?stva, ktorych sa dru?stvo dopusti v ?ubovo?nom pred??eni, sa pova?uju za chyby udelene vo ?tvrtej ?tvrtine.

Ak je dru?stvo v situacii, ke? sa ka?da chyba tresta trestnymi hodmi, v?etky nasledujuce osobne chyby, ktorych sa dopustil hra? dru?stva na hra?a supera, ktory nehadzal na ko?, budu potrestane miesto vhadzovanim dvomi (2) trestnymi hodmi. Ak sa chyby dopusti hra? dru?stva majuceho ?ivu loptu pod kontrolou, alebo ak ma toto dru?stvo narok loptu, chyba sa tresta priznanim lopty na vhadzovanie pre supera.

Obojstranna chyba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obojstranna chyba vznikne vtedy, ke? sa dvaja superi vzajomne dopustia chyby sposobenej dotykom v pribli?ne rovnakom ?ase. Ka?demu hra?ovi, ktory sa previnil, sa zapi?e osobna chyba. Nepriznaju sa ?iadne trestne hody.

V stretnuti sa pokra?uje:

• Ak sa v pribli?ne rovnakom ?ase dosiahol platny ko? z hry alebo posledny alebo jediny trestny hod, loptu dostane k dispozicii na vhadzovanie spoza koncovej ?iary dru?stvo, ktore nedosiahlo ko?.
• Vhadzovanim z miesta najbli??om k poru?eniu pravidiel dru?stvom, ktore malo loptu pod kontrolou alebo malo na ?u pravo v ?ase, ke? nastala obojstranna chyba.
• Ak ?iadne dru?stvo nemalo loptu pod kontrolou, ani nemalo na ?u pravo, nastava situacia veduca k rozskoku.

Ne?portova chyba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ne?portova chyba je osobna chyba, ktorej sa dopustil dotykom hra?, a ktora, pod?a rozhodnutia rozhodcu, nebola opravnenym pokusom hra? priamo loptou v duchu a ramci pravidiel.

Pri rozhodovani, ?i ide o ne?portovu chybu, rozhodca musi bra? do uvahy nasledujuce principy:

• Ak hra? nema snahu hra? loptou a nastane dotyk, ide o ne?portovu chybu.
• Ak, v snahe hra? loptou, sa hra? dopusti nadmerneho dotyku (ve?ka chyba), potom sa dotyk posudzuje ako ne?portovy.
• Ak braniaci hra? v snahe zabrani? rychlemu protiutoku a medzi uto?iacim hra?om a superovym ko?om nie je ?iaden ?al?i braniaci hra?, sposobi dotyk s uto?iacim hra?om zboku alebo zozadu, tento dotyk sa posudi ako ne?portovy.
• Ak sa hra? dopusti chyby pri opravnenej snahe hra? loptou (normalna hra), nie je to ne?portova chyba.

Hra?ovi, ktory bol chybou znevyhodneny, sa prizna trestny hod (trestne hody), po ktorom nasleduje:

• Vhadzovanie na pred??enej stredovej ?iare, oproti zapisovate?skemu stoliku.
• Na za?iatku prvej ?tvrtiny rozskok v stredovom kruhu.

Po?et trestnych hodov sa priznava takto:

• Ak ide o chybu na hra?a, ktory nehad?e na ko?: dva (2) trestne hody.
• Ak ide o chybu na hra?a, ktory had?e na ko?: ko?, ak bol dosiahnuty, sa uzna a navy?e sa prizna jeden (1) trestny hod.
• Ak ide o chybu na hra?a ktory had?e neuspe?ne na ko?: priznaju sa dva (2) alebo tri (3) trestne hody.

Hra? bude vylu?eny zo stretnutia, ak sa dopusti dvoch (2) ne?portovych chyb. Ak je hra? vylu?eny zo stretnutia po dvoch ne?portovych chybach, trest sa vykona len za druhu ne?portovu chybu a nebude udeleny ?al?i trest za vylu?enie.

Technicka chyba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Technicka chyba hra?a je chyba hra?a, ktora nie je sposobena dotykom, ale spravanim, najma:

• Nev?ima? si upozornenia rozhodcov.
• Nezdvorilo sa dotyka? rozhodcov, komisara, rozhodcov pri stoliku alebo osob sediacich v uzemi lavi?ky dru?stva.
• Nezdvorilo oslovova? rozhodcov, komisara, rozhodcov pri stoliku alebo superov.
• Hovori? alebo gestikulova? sposobom, ktory je ura?livy alebo poburuje divakov.
• Dra?di? supera alebo mu preka?a? v rozh?ade mavanim ruk v blizkosti jeho o?i.
• Nadmerne pou?iva? lakte (bez kontaktu).
• Zdr?iava? priebeh stretnutia zra?anim lopty po dosiahnuti ko?a alebo branenim vhadzovaniu lopty zo zazemia.
• Pada? v snahe ziska? neopravnene chybu.
• Pevne uchopi? a zavesi? sa na plnou vahou na obru?, okrem pripadu, ke? hra? po zasuvani do ko?a na chvi?u pevne uchopi obru?, alebo, pod?a rozhodnutia rozhodcu sa hra? poku?a zabrani? zraneniu seba sameho alebo ineho hra?a.
• Zra?anie hodu na ko? alebo branenie hodu na ko? braniacim hra?om pri poslednom alebo jedinom trestnom hode. Uto?iacemu dru?stvu sa prizna jeden (1) bod a navy?e sa udeli braniacemu hra?ovi technicka chyba s prislu?nym trestom.

Technicka chyba trenerov , asistentov trenerov, nahradnikov vylu?eneho hra?a alebo osob sprevadzajucich dru?stvo je chyba sposobena nezdvorilou komunikaciou alebo dotykanim sa rozhodcov, komisara, pomocnych rozhodcov alebo superov, alebo poru?enie pravidiel proceduralnej alebo administrativnej povahy.

Trener dru?stva bude vylu?eny zo stretnutia ak :

• Je potrestany dvomi (2) technickymi chybami (?C“) za svoje ne?portove spravanie.
• Je potrestany tromi (3) technickymi chybami na?itanymi za ne?portove spravanie lavi?ky (asistent trenera, nahradnici, vylu?eny hra? a doprevadzajuce osoby) alebo ako kombinacia troch (3) technickych chyb, z ktorych jedna bola udelena priamo osobe trenera (?C“).

Ak je trener vylu?eny zo stretnutia, bude potrestana len posledna technicka chyba a nebude udeleny ?iaden ?al?i trest za vylu?enie.

Ak je technicka chyba udelena:

• Hra?ovi, zapi?e sa mu ako chyba hra?a a po?ita sa do chyb dru?stva.
• Trenerovi (?C“), asistentovi trenera (?B“), nahradnikovi (?B“) alebo osobe sprevadzajucej dru?stvo (?B“), zapi?e sa trenerovi a nepo?ita sa do chyb dru?stva.

Superovi sa priznaju dva (2) trestne hody, po ktorych nasleduje:

• Vhadzovanie na pred??enej stredovej ?iare, oproti zapisovate?skemu stoliku.
• Na za?iatku prvej ?tvrtiny rozskok v stredovom kruhu.

Diskvalifika?na chyba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hrube ne?portove spravanie hra?a, nahradnika, trenera, asistenta trenera alebo osoby sprevadzajucej dru?stvo je diskvalifika?na chyba. Vylu?eneho trenera vo funkcii nahradi asistent trenera uvedeny v zapise o stretnuti. Ak asistent nie je v zapise o stretnuti uvedeny, trenera nahradi kapitan.

Kedyko?vek je vinnik vylu?eny pod?a prislu?neho ?lanku tychto pravidiel, musi odis? a osta? v ?atni dru?stva po?as celeho stretnutia, alebo, ak si ?ela, mo?e opusti? budovu.

Trestny hod (trestne hody) sa priznaju:

• Ak i?lo o chybu, ktora nebola sposobena dotykom, ktoremuko?vek superovi.
• Ak i?lo o chybu, ktora bola sposobena dotykom, hra?ovi, ktory bol chybou znevyhodneny.

Po nich nasleduje:

• Vhadzovanie na pred??enej stredovej ?iare, oproti zapisovate?skemu stoliku.
• Na za?iatku prvej ?tvrtiny rozskok v stredovom kruhu. Po?et trestnych hodov je nasledujuci:
• Ak ide o chybu na hra?a, ktory nehad?e na ko? alebo ak ide o technicku chybu: dva (2) trestne hody.
• Ak ide o chybu na hra?a, ktory had?e na ko?: ko?, ak bol dosiahnuty, sa uzna a navy?e sa prizna jeden (1) trestny hod.
• Ak ide o chybu na hra?a ktory had?e neuspe?ne na ko?: priznaju sa dva (2) alebo tri (3) trestne hody.

Hra? v zazemi – lopta v zazemi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hra? je v zazemi, ak sa akako?vek ?as? jeho tela dotyka podlahy alebo predmetu ineho ako hra?a na, nad alebo za hrani?nou ?iarou. Lopta je v zazemi, ak sa dotyka:

• Hra?a, alebo akejko?vek osoby v zazemi.
• Podlahy, alebo akehoko?vek predmetu na, nad alebo za hrani?nou ?iarou.
• Kon?trukcie na upevnenie dosiek, zadnej plochy dosky alebo akehoko?vek predmetu nad hracou plochou.

Lopta sa dostane do zazemia vinou posledneho hra?a, ktory sa jej dotkol alebo ktoreho sa dotkla lopta pred tym, ne? sa dostala do zazemia, a to dokonca aj vtedy, ke? sa dostane do zazemia tak, ?e sa ako posledneho dotkne nie?oho ineho ne? hra?a. Ak sa lopta dostane do zazemia tak, ?e sa dotkne hra?a, ktory je na alebo za hrani?nou ?iarou, alebo sa jej tento hra? dotkne, loptu do zazemia zahral uvedeny hra?. Ak sa hra? (hra?i) dostane (dostanu) do zazemia alebo do svojej zadnej polovice po?as dr?anej lopty, nastava situacia veduca k rozskoku.

Dribling [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dribling za?ina vtedy, ke? hra?, ktory ziskal ?ivu loptu pod kontrolu na ihrisku, ju had?e, odra?a, kotu?a alebo loptou dribluje na podlahe a opa? sa jej dotkne skor, ne? sa lopta dotkne ineho hra?a.

Dribling je ukon?eny v tom okamihu, ke? sa hra? dotkne lopty oboma rukami su?asne, alebo ke? si necha loptu spo?inu? na jednej alebo oboch rukach. Po?as driblingu hra? mo?e loptu vyhodi? do vzduchu za predpokladu, ?e sa lopta dotkne podlahy alebo ineho hra?a pred tym, ako sa jej hra?, ktory ju vyhodil, dotkne znovu rukou. Po?et krokov hra?a, ke? lopta nie je v dotyku s jeho rukou, je neobmedzeny. Hra?, ktory nahodne strati a znovu ziska kontrolu nad ?ivou loptou na ihrisku, je pova?ovany za hra?a, ktoremu lopta neumyselne vypadla z ruk.

Nasledujuce situacie nie su dribling:

• Opakovane hody na ko? z hry.
• Neumyselne vypadnutie lopty z ruk na za?iatku alebo konci driblingu.
• Pokusy ziska? loptu pod kontrolu "vypichnutim" z blizkosti inych hra?ov.
• "Vypichnutie" lopty spod kontroly ineho hra?a.
• Zrazenie prihravky a ziskanie lopty pod kontrolu.
• Prehadzovanie lopty z ruky do ruky s tym, ?e lopta spo?inie na ruke (rukach) skor, ne? sa dotkne podlahy, za predpokladu, ?e sa neporu?i pravidlo o krokoch

Hra? nesmie za?a? druhy dribling po tom, ?o ukon?il prvy dribling, okrem pripadu, ?e medzi dvomi driblingami stratil kontrolu nad ?ivou loptou na ihrisku v dosledku:

• Hodu na ko? z hry.
• Dotyku lopty superom.
• Prihravky alebo neumyselneho vypadnutia lopty z ruk po ktorom sa lopta dotkla ineho hra?a, alebo sa jej dotkol iny hra?.

Kroky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kroky su nedovoleny pohyb jednou alebo obidvomi nohami ?ubovo?nym smerom, ke? hra?, ktory dr?i ?ivu loptu na ihrisku, poru?i obmedzenia uvedene v tomto ?lanku. Obratka je dovoleny pohyb, ke? hra?, dr?iaci ?ivu loptu na ihrisku, vykro?i raz alebo viackrat v ?ubovo?nom smere tou istou nohou, zatia? ?o druha noha, zvana obratkova noha, zostava na jednom mieste v styku s podlahou

Vyber obratkovej nohy hra?a, ktory chytil ?ivu loptu na ihrisku:

• Ak stoji obidvomi nohami na podlahe:

V okamihu, ako zdvihne jednu nohu, druha noha sa stava obratkovou.

• Ak je v pohybe alebo dribluje:

Ak sa jedna noha dotyka podlahy, tato noha sa stava obratkovou. Ak sa ?iadna noha nedotyka podlahy a hra? dopadne su?asne na obidve nohy, v okamihu, ako pohne jednou nohou, druha sa stava obratkovou. Ak sa ?iadna noha nedotyka podlahy a hra? dopadne na jednu nohu, tato noha sa stava obratkovou. Ak sa hra? z tejto nohy odrazi, dopadne na obidve nohy su?asne a zastavi, potom ?iadna noha nie je obratkova.

Pohyb s loptou hra?a po vybere obratkovej nohy, majuc pod kontrolou ?ivu loptu na ihrisku:

• Ak stoji a ma obidve nohy na podlahe:

Na za?iatku driblingu sa obratkova noha nesmie zdvihnu? skor, ako lopta opusti ruku (ruky). Pri prihravke alebo hode na ko? z hry sa hra? mo?e odrazi? z obratkovej nohy, ale ?iadna noha sa nesmie opatovne dotknu? podlahy pred tym, ako lopta opusti jeho ruku (ruky).

• Ak sa pohybuje alebo dribluje:

Na za?iatku driblingu sa obratkova noha nesmie zdvihnu? skor, ako lopta opusti ruku (ruky). Pri prihravke alebo hode na ko? z hry sa hra? mo?e odrazi? z obratkovej nohy, dopadnu? na jednu nohu alebo obidve nohy su?asne, ale potom sa ?iadna noha nesmie opa? dotknu? podlahy pred tym, ako lopta opusti jeho ruku (ruky).

• Ak sa zastavil, ke? ?iadna noha nie je obratkova:

Na za?iatku driblingu nesmie zdvihnu? ?iadnu nohu skor, ako lopta opusti ruku (ruky). Pri prihravke alebo hode na ko? z hry mo?e zdvihnu? jednu alebo obidve nohy, ale nesmu sa opa? dotknu? podlahy skor, ako lopta opusti ruku (ruky).

Hra?, ktory padol, le?i alebo sedi na podlahe:

• Hra? mo?e, dr?iac loptu, padnu? na podlahu a ?myka? sa po nej, alebo le?iac alebo sediac na podlahe ziska? loptu pod kontrolu.
• Priestupok nastava, ak sa potom hra? kotu?a alebo sa poku?a vsta?, dr?iac loptu.

Tri sekundy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hra? nesmie zosta? dlh?ie ne? tri (3) po sebe iduce sekundy v superovom vymedzenom uzemi, pokia? ma jeho dru?stvo ?ivu loptu pod kontrolou v prednej polovici ihriska a su spustene hodiny hry. Dlh?ie sa zdr?iava? vo vymedzenom uzemi mo?e hra?, ktory:

• Sna?i sa opusti? vymedzene uzemie.
• Je vo vymedzenom uzemi, ke? bu? on alebo jeho spoluhra? had?e na ko? a lopta opu??a alebo prave opustila ruku (ruky) hra?a pri hode na ko? z hry.

Osem sekund [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ak hra? ziska pod kontrolu ?ivu loptu vo svojej zadnej polovici ihriska, jeho dru?stvo musi do osmich (8) sekund dosta? loptu do svojej prednej polovice ihriska. Obdobie osem (8) sekund sa nenastavi na nove, ale sa pokra?uje v starom, ak dru?stvo, ktore malo loptu pod kontrolou, ju dostane na vhadzovanie v zadnej polovici ihriska v dosledku:

• Lopta sa dostala do zazemia.
• Zranil sa hra? toho isteho dru?stva.
• Nastala situacia veduca k rozskoku.
• Nastala obojstranna chyba.
• Zru?ili sa rovnake tresty pre obidve dru?stva.

Dvadsa? ?tyri sekund [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ke? hra? ziska na ihrisku ?ivu loptu pod kontrolu, jeho dru?stvo sa musi do dvadsa? ?tyri (24) sekund pokusi? o hod na ko? z hry. Pre platny pokus o hod na ko? z hry do dvadsa? ?tyri (24) sekund:

• Lopta musi opusti? ruku (ruky) hra?a pred tym, ako zaznenie signal zariadenia na meranie 24 sekund a
• Po opusteni ruky (ruk) hra?a sa lopta musi dotknu? obru?e alebo padnu? do ko?a.

Ak sa pokus o hod na ko? z hry uskuto?ni pri konci obdobia 24-sekund a signal zaznie kym je lopta vo vzduchu:

• Ak lopta padne do ko?a, priestupok nenastal, signal sa neberie do uvahy a body sa zapo?itaju.
• Ak sa lopta dotkne obru?e, ale nepadne do ko?a, priestupok nenastal, signal sa neberie do uvahy a v stretnuti sa pokra?uje.
• Ak sa lopta dotkne dosky (nie obru?e) alebo minie obru?, nastava priestupok, okrem pripadu, ?e super okam?ite jasne ziska loptu pod kontrolu. V tomto pripade sa signal neberie do uvahy a v stretnuti sa pokra?uje.

Zakladne principy branenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Princip valca definuje priestor v zdanlivom valci obsadeny hra?om na podlahe. Su?as?ou valca je priestor nad hra?om. Valec je ohrani?eny:

• spredu dla?ami ruk,
• zozadu zadnou ?as?ou bedier a
• zboku vonkaj?im okrajom pa?i a noh.

Ruky a pa?e mo?u by? pred trupom vystrete nie ?alej ako je poloha chodidiel, pri?om pa?e mo?u by? v lak?och ohnute a predlaktia a ruky vzty?ene. Vzdialenos? chodidiel je umerna vy?ke.

Princip vertikality Po?as stretnutia ma ka?dy hra? pravo zauja? postavenie (valec) na ktoromko?vek mieste ihriska neobsadenom superom. Tento princip chrani miesto na ihrisku, na ktorom stoji, a vzdu?ny priestor nad nim, ak kolmo vysko?i vo svojom valci. Len ?o hra? opusti svoje vertikalne postavenie (valec) a dojde k telesnemu dotyku so superom, ktory zaujal svoje vertikalne postavenie (valec), za dotyk je zodpovedny hra?, ktory opustil svoje vertikalne postavenie (valec). Obranca nesmie by? potrestany za to, ?e kolmo vysko?i (vo svojom valci), alebo ak ma ruky a pa?e vystrete nad sebou vo svojom valci. Uto?iaci hra?, nachadzajuci sa na podlahe alebo vo vzduchu pri vyskoku, sa nesmie dotknu? braniaceho hra?a stojaceho v dovolenom obrannom postaveni:

• Pomocou ruk si vytvori? ?al?i priestor (odtla?enie).
• Roztiahnutim noh alebo pa?i sposobi? dotyk po?as hodu na ko? z hry alebo bezprostredne po ?om.

Dovolene obranne postavenie Braniaci hra? zaujal po?iato?ne dovolene obranne postavenie, ak:

• Je obrateny k superovi tvarou a
• Obidve chodidla ma na podlahe.

K dovolenemu obrannemu postaveniu patri navy?e aj vertikalny priestor nad hra?om (valec) od podlahy k stropu. Mo?e teda zdvihnu? pa?e a ruky nad hlavu alebo kolmo vysko?i?, ale musia zosta? vo zvislej polohe vnutri pomysleneho valca.

Branenie hra?a, ktory ma loptu pod kontrolou Pri braneni hra?a, ktory ma loptu pod kontrolou (dr?i ju alebo dribluje), sa prvky ?asu a priestoru neberu do uvahy. Hra? s loptou musi o?akava?, ?e ho budu brani?, a preto musi by? pripraveny zastavi? sa alebo zmeni? smer, ak super zaujme po?iato?ne dovolene obranne postavenie pred nim, a to dokonca aj vtedy, ke? sa tak stane v zlomku sekundy. Braniaci hra? musi zauja? po?iato?ne dovolene obranne postavenie bez toho, aby pred tym, ako ho zaujme, sposobil dotyk. Len ?o braniaci hra? zaujal po?iato?ne dovolene obranne postavenie, mo?e sa pri braneni supera pohybova?, ale nesmie vysunu? ruky, ramena, boky alebo nohy a tak dotykom zabrani? driblujucemu hra?ovi, aby ho obi?iel. Pri posudzovani situacie "blokovanie/prera?anie" hra?a s loptou, sa rozhodca riadi nasledujucimi zasadami:

• Braniaci hra? musi zauja? po?iato?ne dovolene obranne postavenie tvarou k hra?ovi s loptou a musi ma? obidve chodidla na podlahe.
• Pri udr?iavani po?iato?neho dovoleneho obranneho postavenia braniaci hra? mo?e zosta? sta?, kolmo vysko?i?, alebo sa mo?e pohybova? do strany alebo dozadu.
• Ak sa hra? v snahe udr?iava? po?iato?ne dovolene obranne postavenie pohybuje, mo?e na okamih jednu alebo obe chodidla zodvihnu?, ak tento pohyb je do strany alebo dozadu, ale nie dopredu k hra?ovi s loptou.
• Ak dojde k dotyku s trupom, potom sa braniaci hra? pova?uje za hra?a, ktory bol na mieste dotyku prvy.
• Obranca stojaci v dovolenom obrannom postaveni sa mo?e vo svojom valci oto?i?, ak tym tlmi naraz alebo brani zraneniu.

Ak su splnene hore uvedene podmienky, potom sa chyby dopustil hra? s loptou.

Branenie hra?a, ktory nema loptu pod kontrolou Hra?, ktory nema loptu pod kontrolou, ma pravo sa vo?ne pohybova? po ihrisku a zauja? akeko?vek miesto neobsadene inym hra?om. Pri braneni hra?a, ktory nema loptu pod kontrolou, sa beru do uvahy prvky ?asu a vzdialenosti. To znamena, ?e braniaci hra? nemo?e zauja? postavenie prive?mi blizko a/alebo prive?mi rychlo do cesty pohybujucemu sa superovi tak, ?e tento nema dostatok ?asu alebo vzdialenosti na zastavenie alebo zmenu smeru. Vzdialenos? je umerna rychlosti supera, nikdy nie menej ako jeden (1) a nikdy nie viac ako dva (2) normalne kroky. Ak braniaci hra? pri zaujimani svojho po?iato?neho dovoleneho obranneho postavenia neberie do uvahy prvky ?asu a vzdialenosti, je zodpovedny za pripadny dotyk so superom. Ak braniaci hra? u? zaujal po?iato?ne dovolene obranne postavenie, mo?e sa pri braneni supera pohybova?. Nemo?e dotykom roztiahnutych alebo vychylenych pa?i, ramien, bokov, alebo noh do superovej cesty brani? superovi prejs? okolo neho. Mo?e sa obrati? alebo da? pred seba v blizkosti svojho tela ruku (ruky), v priestore svojho valca, a tak predis? zraneniu.

Hra?, ktory je vo vzduchu Hra?, ktory vysko?il do vzduchu z niektoreho miesta na ihrisku, ma pravo dopadnu? spa? na to iste miesto. Ma pravo dopadnu? na ine miesto na ihrisku za predpokladu, ?e miesto dopadu a priama cesta medzi miestom odrazu a miestom dopadu nie je v momente vyskoku obsadena superom (supermi). Ak hra? vysko?il a dopadol a jeho moment zotrva?nosti sposobil dotyk so superom, ktory za miestom dopadu zaujal dovolene obranne postavenie, potom za dotyk je zodpovedny ska?uci hra?. Super nesmie vstupi? do cesty hra?ovi po tom, ako tento hra? vysko?il do vzduchu. Pohyb pod hra?a, ktory je vo vzduchu a tym sposobeny dotyk, je oby?ajne ne?portova chyba a v ur?itych pripadoch mo?e by? diskvalifikujucou chybou.

Clonenie: dovolene a nedovolene Clona je pokusom hra?a zabrani? alebo s?a?i? dosiahnu? zamy??ane miesto na ihrisku superovi, ktory nema loptu.

K dovolenemu cloneniu dochadza vtedy, ke? hra? cloniaci supera:

• V okamihu dotyku nehybne stoji (vo vnutri valca).
• V okamihu dotyku ma obidve chodidla na podlahe.

K nedovolenemu cloneniu dochadza vtedy, ke? hra? cloniaci supera:

• V okamihu dotyku sa pohyboval.
• Pri stavani clony mimo zorneho po?a nehybne stojaceho supera nedodr?al dostato?nu vzdialenos? a nastal dotyk.
• Nere?pektoval prvky ?asu a vzdialenosti pri cloneni supera v pohybe a nastal dotyk.

Ak je clona postavena v zornom poli stojaceho supera (spredu alebo zboku), cloniaci hra? mo?e postavi? clonu pri ?om tak blizko, ako si ?ela, za predpokladu, ?e nedojde k dotyku. Ak je clona postavena mimo zorneho po?a stojaceho supera, cloniaci hra? musi umo?ni? superovi urobi? jeden (1) normalny krok ku clone bez dotyku. Ak super je v pohybe, platia prvky ?asu a vzdialenosti. Cloniaci hra? musi necha? superovi dostatok miesta, aby sa cloneny hra? mohol zastavenim alebo zmenou smeru vyhnu? clone. Po?adovana vzdialenos? nie je nikdy menej ako jeden (1) a nikdy viac ako dva (2) normalne kroky. Dovolene cloneny hra? je zodpovedny za akyko?vek dotyk s cloniacim hra?om.

Prera?anie Prera?anie je taky nedovoleny osobny dotyk hra?a s loptou alebo bez nej, ?e nastane strkanie alebo pohyb do trupu supera.

Blokovanie Blokovanie je nedovoleny osobny dotyk, ktory obmedzuje pohyb supera s loptou alebo bez lopty. Hra?, ktory sa poku?a cloni?, sa dopusti chyby ? blokuje, ak dojde k dotyku, ke? je v pohybe a super bu? nehybne stoji, alebo od neho ustupuje. Ak hra? nesleduje loptu, je obrateny tvarou k superovi a meni svoje postavenie pod?a pohybu supera, potom je tento hra? primarne zodpovedny za akyko?vek dotyk, ktory nastane, ak v?ak neposobia ine faktory. Vyraz "ak neposobia ine faktory" znamena umyselne strkanie, prera?anie alebo dr?anie hra?om, ktory je cloneny. Pri zaujati postavenia na podlahe sa hra?ovi dovo?uje roztiahnu? pa?u (pa?e) alebo lake? (lakte) mimo jeho valca, ale musi ich stiahnu? do svojho valca, ke? sa super poku?a prejs? okolo. Ak pa?a (pa?e) alebo lake? (lakte) hra?a su mimo jeho valca a dojde k dotyku, ide o blokovanie alebo dr?anie.

Dotykanie sa supera rukou (rukami) a/alebo pa?ou (pa?ami) Rozhodcovia musia rozhodnu?, ?i hra?, ktory sposobil dotyk, ziskal ne?portovu vyhodu. Ak dotyk sposobeny hra?om akymko?vek sposobom obmedzuje vo?nos? pohybu supera, potom je tento dotyk chybou. K nedovolenemu pou?ivaniu ruky (ruk) alebo roztiahnutej pa?e (pa?i) dochadza vtedy, ke? braniaci hra? v obrannom postaveni polo?i ruku (ruky) na supera s loptou alebo bez lopty, necha ju (ich) na ?om spo?inutu a spomali tak jeho pohyb. Opakovany dotyk alebo "pichnutie" supera s loptou alebo bez lopty mo?e sposobi? stup?ovanie hrubosti, a preto je chybou.

Uto?iaci hra? s loptou sa dopusti chyby, ak:

• ?Hakuje“ alebo dr?i ruku alebo lake? okolo braniaceho hra?a, ?im ziskal ne?portovu vyhodu.
• ?Odstr?i“ braniaceho hra?a a tym mu zabrani hra? loptou alebo sa sna?i? ?ou hra? alebo odstr?enim chce ziska? viac priestoru medzi

sebou a braniacim hra?om.

• Pou?iva vysunutu ruku alebo pa?u po?as driblingu, aby zabranil obrancovi ziska? loptu pod kontrolu.

Uto?iaci hra? bez lopty sa dopu??a chyby, ak ?odstrkuje“ s cie?om:

• Uvo?ni? sa a ziska? loptu.
• Zabrani? obrancovi hra? alebo poku?a? sa hra? loptou.
• Vytvori? viac priestoru medzi sebou a obrancom.

Hra v postaveni podko?oveho hra?a Pre hru v postaveni podko?oveho hra?a plati princip vertikality. Uto?iaci hra? v postaveni podko?oveho hra?a i braniaci hra?, ktory ho brani, musia re?pektova? vzajomne vertikalne prava (valec). Ak uto?iaci alebo braniaci hra? v postaveni podko?oveho hra?a ramenom alebo bokom vytla?a svojho supera z jeho postavenia, alebo superovi brani vo vo?nosti pohybu roztiahnutymi lak?ami, pa?ami, kolenami alebo inou ?as?ou tela, dopu??a sa chyby.

Nedovolene branenie zozadu Nedovolene branenie zozadu je osobny dotyk so superom, ktory sposobi zozadu obranca nachadzajuci sa za superom. Skuto?nos?, ?e sa obranca poku?a hra? loptou, ho neoprav?uje na osobny dotyk so superom zozadu.

Dr?anie je nedovoleny osobny dotyk so superom, ktory obmedzuje vo?nos? jeho pohybu. Mo?e is? o dotyk (dr?anie) s ktorouko?vek ?as?ou tela.

Strkanie je neodvoleny osobny dotyk s ?ubovo?nou ?as?ou tela, pri ktorom hra? nasilne pohybuje alebo sa poku?a pohybova? superom, ktory ma alebo nema loptu pod kontrolou.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Basketbal

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka Slovenskej basketbalovej federacie
• Slovensky basketbalovy portal
• Oficialna stranka NBA (po anglicky)
• https://soccerspen.com/the-origin-of-basketball/ ^[ nefunk?ny odkaz basketball stars ]