?panielske kra?ovstvo
Vlajka Znak
Narodne motto : Plus Ultra ( lat .) (E?te ?alej)
?tatna hymna : Marcha Real (Kra?ovsky pochod)
Miestny nazov
• dlhy	Reino de Espana ( ?p .), Regne d'Espanya ( kat .), Reino de Espana ( gal ), Espainiako Erresuma ( bask .)
• kratky	Espana ( ?p ., gal .), Espanya ( kat .), Espainia ( bask .)
Hlavne mesto	Madrid 40°26′ s.?. 3°42′ z.d.
Najva??ie mesto	Madrid
Uradne jazyky	?paniel?ina (kastil?ina) [pozn 1] , katalan?ina / valencij?ina (v Katalansku , Valencii a na Balearskych ostrovoch ), aran?ina (v Katalansku ), galicij?ina (v Galicii ) a baski?tina (v Baskicku a Navarre )
Demonym	?paniel , ?panielka
?tatne zriadenie Kra? Predseda vlady	unitarna parlamentna kon?titu?na monarchia Filip VI. Pedro Sanchez
Vznik	20. januar 1479 : dynasticka unia 14. marec 1516 : jediny panovnik 9. jun 1715 : centralizovany ?tat 19. marec 1812 : prva ustava 29. december 1978 : su?asna ustava 1. januar 1986 : vstup do EHS [pozn 2]
Susedia	Francuzsko , Andorra , Portugalsko , Gibraltar , Maroko
Rozloha  • celkova  • voda (%)	505 990 km² ( 51 .)    km² (0,89 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2024 )  • hustota (2024)	48 692 804 ( 30 .) 97/km² ( 121 .)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2024 1,647 bilionov $ ( 15 .) 34 045 $ ( 32 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2022 )	0,911 ( 27 .) ? ve?mi vysoky
Mena	euro (€)
?asove pasmo  • Letny ?as	CET ( UTC +1) CEST ( UTC +2)
Medzinarodny kod	ESP / ES
Medzinarodna poznavacia zna?ka	E
Internetova domena	.es
Smerove telefonne ?islo	+34
1 Zah??a aj Kanarske ostrovy , autonomne mesta Ceuta a Melilla a 3 miesta suverenity na pobre?i Maroka ? Chafarinas , Penon de Velez de la Gomera a Penon de Alhucemas .

Suradnice : 40°12′S 3°30′Z  /  40,2°S 3,5°Z  / 40.2; -3.5

?panielsko ( ?pa. Espana ), dlhy tvar ?panielske kra?ovstvo ( ?pa. Reino de Espana ), je krajina v juhozapadnej Europe , ktorej ?asti uzemia le?ia v Atlantickom oceane , Stredozemnom mori a Afrike . Je najva??ou krajinou ju?nej Europy a ?tvrtym naj?udnatej?im ?lenskym ?tatom Europskej unie . Rozprestiera sa na va??ine Pyrenejskeho polostrova a jej uzemie zah??a aj Kanarske ostrovy v Atlantickom oceane, Balearske ostrovy v Stredozemnom mori a autonomne mesta Ceuta a Melilla v Afrike. Polostrovne ?panielsko hrani?i na severe s Francuzskom , Andorrou a Biskajskym zalivom , na vychode a juhu so Stredozemnym morom a Gibraltarom a na zapade s Portugalskom a Atlantickym oceanom. Hlavnym a najva??im mestom ?panielska je Madrid ; medzi ?al?ie ve?ke mestske oblasti patria Barcelona , Valencia , Zaragoza , Sevilla , Malaga , Murcia , Palma de Mallorca , Las Palmas de Gran Canaria a Bilbao .

V ranom staroveku obyvali Pyrenejsky polostrov keltske a iberske kmene spolu s ?al?imi miestnymi predrimskymi narodmi. Po dobyti Pyrenejskeho polostrova Rimanmi vznikla provincia Hispania . Po romanizacii a christianizacii Hispanie sa po pade Zapadorimskej ri?e za?ali do krajiny s?ahova? kmene zo strednej Europy vratane Vizigotov , ktori vytvorili Vizigotske kra?ovstvo s centrom v Tolede . Za?iatkom osmeho storo?ia va??inu polostrova dobyl Umajjovsky kalifat a po?as ranej islamskej vlady sa Al-Andalus stal dominantnou polostrovnou mocnos?ou s centrom v Cordobe . V severnej ?asti Pyrenejskeho polostrova vzniklo nieko?ko kres?anskych kra?ovstiev, medzi nimi najma Asturia , Leon , Kastilia , Aragonsko , Navarra a Portugalsko ; uskuto?nili preru?ovanu vojensku expanziu na juh a opatovne osid?ovanie, zname ako reconquista , ?im odrazili islamsku nadvladu na Pyrenejskom polostrove, ktora vyvrcholila kres?anskym obsadenim nasridskeho kra?ovstva Granada v roku 1492. Dynasticke spojenie Kastilskej a Aragonskej koruny v roku 1479 pod vladou katolickych monarchov sa ?asto pova?uje za de facto zjednotenie ?panielska ako narodneho ?tatu .

?panielsko viedlo zamorske objavy , po?as ktorej bolo priekopnikom v objavovani a kolonizacii Noveho sveta , uskuto?nilo prvu plavbu okolo sveta a vytvorilo jednu z najva??ich ri? v dejinach . ?panielske imperium nakoniec dosiahlo celosvetovy rozmer, roz?irilo sa na v?etky kontinenty a podporilo vznik globalneho obchodneho systemu poha?aneho najma drahymi kovmi . V 18. storo?i sa uskuto?nili rozsiahle reformy a najma reformy Bourbonovcov, ktore centralizovali kontinentalne ?panielsko. V 19. storo?i po vi?azstve v polostrovnej vojne viedli nasledujuce politicke rozpory medzi liberalmi a absolutistami k osamostatneniu va??iny americkych kolonii . Tieto politicke rozpory sa napokon zjednotili v 20. storo?i po?as ?panielskej ob?ianskej vojny , ?o viedlo k vzniku frankistickej diktatury , ktora trvala do roku 1975. Po obnoveni demokracie a vstupe do Europskej unie krajina za?ila hospodarsky rozmach, ktory ju zasadne spolo?ensky a politicky zmenil. Od ?ias Siglo de Oro maju ?panielske umenie , architektura , hudba , poezia , maliarstvo , literatura a kuchy?a vplyv na celom svete, najma v zapadnej Europe a Amerike . ?panielsko sa pova?uje za jednu z hlavnych latinskych krajin Europy a kulturnu ve?moc. ^{[1] [2]} Odrazom ve?keho kulturneho bohatstva ?panielska je jeden z najva??ich po?tov pamiatok svetoveho kulturneho dedi?stva na svete, je druhou najnav?tevovanej?ou krajinou na svete a najob?ubenej?ou destinaciou europskych ?tudentov. ^[3] Jeho kulturny vplyv sa roz?iruje na viac ako 600 milionov hispanofonnych obyvate?ov, v?aka ?omu je ?paniel?ina druhym najpou?ivanej?im materinskym jazykom na svete a najroz?irenej?im romanskym jazykom na svete. ^[4]

?panielsko je sekularnou parlamentnou demokraciou a kon?titu?nou monarchiou , ktorej hlavou ?tatu je kra? Filip VI. Je to vyznamna vyspela kapitalisticka ekonomika, ^[5] ktora je patnastou najva??ou ekonomikou na svete pod?a nominalneho HDP (?tvrta v Europskej unii) a patnastou najva??ou pod?a parity kupnej sily . ?panielsko je ?lenom Organizacie Spojenych narodov , Europskej unie , eurozony , Organizacie Severoatlantickej zmluvy (NATO), stalym hos?om skupiny G20 a je su?as?ou mnohych ?al?ich medzinarodnych organizacii, ako je Rada Europy (RE), Organizacia iberoamerickych ?tatov (OEI), Unia pre Stredomorie , Organizacia pre hospodarsku spolupracu a rozvoj (OECD), Organizacia pre bezpe?nos? a spolupracu v Europe (OBSE) a Svetova obchodna organizacia (WTO).

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny uzemia su?asneho ?panielska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Paleolit a mezolit [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prve znamky ?udskeho osidlenia Pyrenejskeho polostrova sa datuju do obdobia paleolitu , konca tre?ohor. Postupne sa tu objavovali okruhliakove industrie (najma olduvan ), rozne staro- a stredo-paleoticke kultury a v mladom paleolite napriklad gravettien , epigravettien a magdalenien . K najvyznamnej?im naleziskam z paleolitu patria oblasti v blizkosti Sorie , Madridu a Lisabonu , jasky?a Castillo ( Santander ), terasy rieky Manzanaresu , jasky?a Negra ( Valencia ) a ?al?ie. Paleoliticky ?lovek sa ?ivil najma lovom zvierat a rybolovom.

?as? obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyzna?ovala jaskynnym umenim, ktore sa okrem uzemia Francuzska zachovalo iba tu. Asi najznamej?ou jaskynnou galeriou je Altamira , objavena Marcelinom de Sautuola v roku 1879 .

V mezolite asi do?lo k splynutiu epigravettienskeho ?loveka a kultury capsienu zo severnej Afriky. Na severe ?panielska sa vyskytovala kultura asturien .

Neolit [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neolit je charakteristicky zmenou sposobu ?ivota: z ko?ujuceho lovca-zbera?a sa stava po?nohospodar, ktory sa usadzuje v blizkosti vodnych tokov a zaklada prve stabilnej?ie sidla. Objavuju sa prve nalezy tkanin, kovovych predmetov a nastrojov, ale najma keramiky. Tento sposob ?ivota a nove zru?nosti sa sem dostavaju z Mezopotamie , no ma i svoje lokalne osobitosti: vznika tu napriklad kultura zvoncovitych poharov , znama neskor aj v zapadnej Europe. Objavuje sa zrete?ny kult uctievania m?tvych a typicke pohrebiska pre toto obdobie: dolmeny .

Bronzova doba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pribli?ne v roku 2000 pred Kr. sa v oblasti Pyrenejskeho polostrova rozvija vyroba bronzu ? bohate naleziska cinovca boli najma na severozapade. Najvyznamnej?ie vykopavky z tohoto obdobia sa nachadzaju v Los Millares (provincia Almeria). Nastava pomerne pokojne obdobie s rozvojom po?nohospodarstva a keramiky. Okolo roku 1100 pred Kr. sa sem z Blizkeho vychodu dostavaju Feni?ania . Usadzuju sa v Gadire (su?asny Cadiz ) a za?inaju ovplyv?ova? dianie v tejto oblasti. Su?asne prekra?uju stredoeuropske narody (najma Kelti ) Pyreneje a usadzuju sa na juhu od nich (udolie Ebra, stredomorske pobre?ie). Nasledkom je postupne zvyraz?ovanie kulturnych rozdielov medzi jednotlivymi oblas?ami polostrova: juhovychod sa dostava pod vplyv stredomorskych narodov, atlanticke pobre?ne pasmo je pod vplyvom zapadnej Europy a vnutrozemie ovplyv?uju pris?ahovalci zo severu, ktori so sebou prina?aju znalosti noveho kovu ? ?eleza .

Najvyznamnej?i vplyv na oblas? Pyrenejskeho polostrova v obdobi posledneho tisicro?ia pred Kr. mali mesto Tartessos a Kartago , Iberovia , Feni?ania , Greci a Kelti . Najma Kartago tu po strate Sicilie , Sardinie a Korziky ziskalo v?aka generalovi Hamilkarovi Barkasovi a jeho za?ovi Hasdrubalovi ve?ke uzemia: podarilo sa im doby? celu ju?nu ?as? Pyrenejskeho polostrova a? po rieku Ebro a potvrdi? ich podpisom tzv. ?Dohody o Ebre“ s Rimom v roku 226 pred Kr. Hasdrubalov nastupca Hannibal sa rozhodol ziskane uzemie e?te viac roz?iri?; jeho vojensky uder na Saguntum vyvolal druhu punsku vojnu , ktorej dosledkom bolo v roku 206 pred Kr. vyhnanie Kartagincov Rimanmi z Pyrenejskeho polostrova.

Grecky vplyv sa uplat?oval najma prostrednictvom obchodu: Greci mali na pobre?i Stredozemneho mora nieko?ko pristavov (najvyznamnej?im bol pravdepodobne Emporion ), ktore ?ulo obchodovali s vnutrozemim. Ich vplyv v?ak po prichode Kartaga do oblasti postupne zanikol.

Kelti posobili na uzemi polostrova vo viacerych skupinach; najvyznamnej?iu z nich tvorili Keltiberi , ktori tu ?ili ako samostatne spolo?enstvo a? do roku 133 pred Kr. , kedy Rimania dobyli ich hlavnu ba?tu, Numanciu .

Romanizacia a vznik Hispanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dole?itym historickym medznikom bolo postupne za?lenenie narodov Pyrenejskeho polostrova do rimskeho kulturneho sveta. Za?alo sa druhou punskou vojnou ( 219  – 202 pred Kr. ). Vojenske akcie Rimanov mali spo?iatku za ulohu len odreza? zasobovaciu cestu Hannibalovi , no neskor zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejsky polostrov podmani?. Viedli ich k tomu najma ekonomicke dovody ? bohate naleziska kovov a urodna poda. V tomto obdobi sa objavuje i nove meno pre tuto oblas? ? Hispania . Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku 218 pred Kr. a? do 19 pred Kr. , kedy do ruk Rima padli aj uzemia Galicie , Asturie a Santanderu .

Samotna romanizacia sa rozde?uje na tri obdobia:

• 218 pred Kr.  – 69 ? od vylodenia Rimanov v Ampuriase po udelenie rimskeho prava (ius Latii) Vespasianom k bli??ie neur?enemu datumu (69 – 79) v?etkym ob?anom Rimskej ri?e. V tomto obdobi dochadzalo k postupnemu prerodu domorodych miest na mesta rimske; k vzniku novych kolonii, ktore zakladali vojaci prepusteni z armady; a k zu?itkovaniu po?nohospodarskej pody, ktora dovtedy bola zva??a nevyu?ita.
• 69  – 212  ? od za?iatku vlady cisara Vespasiana (69 – 79) a platnosti rimskeho prava. Hoci uplnu plnopravnos? mali len rimski ob?ania, Hispania sa ?alej za?le?ovala do Rimskej ri?e a preberala jej zvyky a zakony. Najvyznamnej?imi predstavite?mi rimskej kultury sa stali v tomto obdobi prave Hispanci ? Marcus Valerius Martialis , Marcus Fabius Quintilianus , Seneca Star?i a Mlad?i , Pomponius Mela , Lucius Iunius Moderatus Columella , a ?al?i. Z Hispanie pochadzali aj rimski cisari Trajan , Hadrian a Nerva .
• 212  – 409 ? obdobie od udelenia rimskeho ob?ianstva v?etkym obyvate?om ri?e a? do prvych migracii barbarov. V tomto obdobi do?lo k rozvoju vidieka a upadku mestskej spravy. Vyrazne sa po polostrove za?alo ?iri? kres?anstvo . Ke? do oblasti prenikli germanske narody (z nich sa tu dlh?ie udr?ali len Svebi ), za?ali obyvatelia rad?ej ?i? medzi barbarmi, oslobodeni od dani a zavazkov vo?i Rimu.

Barbari [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obdobie prichodu barbarov na Pyrenejsky polostrov je chaoticke a historicky malo preskumane. Znama je zmluva medzi barbarskymi narodmi a Constantiom III. , zrejme z roku 411 . V nej si zmluvne strany rozdelili polostrov na ?tyri oblasti: tarragonsku (ktora zostala pod rimskym velenim), Gallaeciu, luzitansko-kartaginsku oblast a Baetiku, ktore boli priznane barbarom. Vplyvy a uzemia obsadene jednotlivymi narodmi sa rychlo menili, okrem Svebov vyznamnu ulohu zohravali Vizigoti . Pri?inou tejto nestability a ?astych zmien boli hlavne ob?ianske vojny. Na konci vlady Vizigotov do?lo v dejinach tohoto uzemia k ?al?iemu zasadnemu prelomu: jedna z bojujucich stran po?iadala o pomoc moslimov . Kalif al-Walid I. sa tak stal pravoplatnym nastupcom poslednych vizigotskych kra?ov, ?o malo v ?al?om obdobi za nasledok masivne a dobrovo?ne prestupovanie obyvate?ov na moslimsku vieru.

Stredoveke ?panielsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?iatok tohoto obdobia kladu niektori historici do 5. storo?ia (prichod barbarov), ini a? do 8. storo?ia (prichod moslimov na Pyrenejsky polostrov v roku 711 ). V ka?dom pripade sa toto uzemie na dlhe storo?ia stalo moslimskou krajinou (znamou ako Al-Andalus ), ?o vyrazne ovplyvnilo miestne aj europske dejiny. Islam priniesol na polostrov jedno z vrcholnych obdobi ?panielskej kultury a nastolil unikatnu politicku i hospodarsku situaciu, ktora nikde v Europe nemala obdoby. Vyznamnym faktom je aj to, ?e hoci sa tieto uzemia islamizovali, nedo?lo k ich arabizacii ? arabski pris?ahovalci tvorili toti? len ve?mi male percento celkoveho obyvate?stva. I to dokazuje, ?e su?itie islamu a kres?anstva bolo pokojne, islamizacia nenasilna a dobrovo?na. Kres?ania v islamskom ?panielsku sa nazyvali mozarabi ? pod podmienkou platenia ur?itych poplatkov mohli vyznava? svoju vieru a ma? vlastne nabo?enske in?titucie; moslimovia ich vo viere podporovali, prina?ala im toti? zisk. Ako napisal jeden moslimsky kronikar ? kres?ania prestupovali na moslimsku vieru len z troch dovodov: ak chceli uniknu? kres?anskej spravodlivosti, nechceli plati? dane alebo chceli ma? viac man?eliek. Navy?e otroci dostali slobodu.

Kres?anske kra?ovstva, ktore na polostrove vznikli ako reakcia na moslimsky vpad, boli rovnako v porovnani so svojimi naprotivkom na vychode unikatne. Panovnik tu mal ove?a vy??iu, takmer absolutnu moc; ??achta a duchovenstvo nevlastnili podu (v?etka neobrabana poda patrila kra?ovi) a ?ili len z toho, ?o im on sam poskytol. Navy?e na hranici medzi kres?anskym a moslimskym svetom v tomto obdobi existovala hranica (la frontera) ? akesi ?uzemie nikoho“, kde ?ila ve?ka skupina slobodnych ro?nikov, ktori tu na vlastne riziko obrabali dostupnu podu ? pritom v ostatnej Europe vladlo nevo?nictvo . Moslimovia ?ijuci na kres?anskom uzemi sa nazyvali mudejari ? dosiahli vysoku kulturnu vyspelos?: v neskorom stredoveku mali v Zaragoze dokonca vlastnu univerzitu.

Vo v?asnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve uplne odli?ne skupiny: kres?anska s vidieckym, nerozvinutym a primitivnym hospodarstvom, ktoreho zakladom bolo po?nohospodarstvo a chov dobytka, a moslimska. Ta mala vyrazne obchodny charakter, s prosperujucim hospodarstvom mestskeho typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujuca cely europsky trh so zlatom .

O znovudobyti moslimskych uzemi sa za?alo v kres?anskych oblastiach va?nej?ie uva?ova? a? v 11. storo?i, kedy boli kres?ania u? dostato?ne silni: zrodila sa my?lienka reconquisty . Pri?inou bol nabo?ensky ideal ??irenia viery s me?om v ruke,“ ktory sa v Europe objavil a viedol k vzniku prvych kri?iackych vyprav . Dovtedy na boj nebol dovod, preto?e moslimovia na svojich uzemiach umo??ovali slobodne vyznavanie kres?anskej viery.

Od 11. storo?ia prudilo ve?ke mno?stvo moslimskeho zlata do kres?anskych pokladnic prostrednictvom dani, ktore moslimski vladcovia platili vladcom kres?anskym. Tieto dane, zname ako vazalske davky (parias), sa s prestavkami vyberali a? do polovice 15. storo?ia . V tom ?ase priplavali Portugalci do Guinejskeho zalivu a za?ali so strediskami v severnej Afrike ( Sudan ), produkujucimi zlato obchodova? priamo. Tovar vyrabany v moslimskej Granade stratil svoje odbytisko a Granada nebola ?alej schopna plati?. Katolicki krali potom tento ?tat zlikvidovali.

Hoci je Pyrenejsky polostrov pova?ovany za ve?mi prijemnu a urodnu oblas?, skuto?nos? je odli?na. Ve?ke vykyvy teploty a ?aste obdobia sucha su tu be?ne. Po?etne hladomory z neurody tak vyrazne ovplyv?ovali stredoveke dejiny, architekturu i umenie ?panielska. Rovnako slova Hispania a ?Espana“ (?panielsko) nemali v?dy rovnaky vyznam. Za vlady Vizigotov slovo ozna?ovalo cely polostrov, potom do 12. storo?ia sa slovom ?Espana“ v stredovekych kronikach ozna?ovali len moslimami ovladane uzemia. Potom sa znovu za?al takto ozna?ova? cely polostrov bez oh?adu na uzemne ?lenenie a aktualnu politicku situaciu.

Stredoveky obyvate? Pyrenejskeho polostrova bol v?dy veriaci: ?i u? kres?an alebo moslim . Nabo?enske vedomosti oby?ajnych ?udi v?ak boli ve?mi slabe. Navy?e vieru v tomto obdobi ve?mi vyrazne ovplyv?ovali povery, pri?om nezale?alo na postaveni.

Rany stredovek (8. ? 11. storo?ie) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bolo to obdobie rozkvetu moslimskych uzemi na Pyrenejskom polostrove; ich postupny upadok je zarove? jeho koncom. V osmom storo?i boli vizigotski krali nahradeni moslimskym emirom, kres?anstvo islamom a vidiecke hospodarstvo mestskym. Tento proces za?al 28. aprila 711 , kedy sa v oblasti Gibraltaru vylodil moslim Tarik ibn Zijad , aby pomohol stupencom Witiza proti vizigotskemu kra?ovi Roderichovi . Tarik zvi?azil v bitke pri rieke Guadalete ( 19.  – 26. jul 711 , pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho v?ak nezastavilo a pokra?oval v obsadzovani ?al?ich uzemi, a? 11. novembra 711 dobyl Toledo . V auguste 712 sa spaja s Musa ibn Nusajrom , ktory sa vylodil v Algecirase , dobyl Sevillu a Meridu a spolo?ne s Tarikom obsadil Zaragozu ( 714 ) a Lugo . Al-Hurr sa v rokoch 716  – 719 zmocnil oblasti dne?neho Katalanska ; as-Samh dobyl Narbonne ( 720 ) a Anbasa dokon?il v tom istom roku obsadenie vizigotskej Septimanie.

Zabor uzemi mal dve formy:

• sulh ? nasilne zabratie (kres?ania na nich boli pova?ovani za chranencov)
• ahd  ? nenasilne zabratie po vyjednavani (uznaval vlastnictvo pody, zachovaval slobodu vyznania a politicku autonomiu; kres?ania boli pova?ovani za spojencov)

V oboch pripadoch mohli kres?ania ? ak platili dane ? slobodne vyznava? svoje nabo?enstvo. Moslimske sily boli male, odhaduju sa dnes asi na 10 000 mu?ov; va??inu tvorili Berberi zo severnej Afriky, Arabov bolo malo. Neskor pri?li Syr?ania v po?te asi 30 000.

Hranice medzi kres?anskymi a moslimskymi uzemiami v 8. storo?i tvorila linia veduca udolim Mina a Duera, navarrsko-aragonskym krajom Las Bardenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblas?ou Los Monegros a La Litera a leridskou ni?inou. Tieto uzemia boli va??inou puste, ve?mi riedko obyvane a medzi obomi skupinami tak zostali len dve vyznamnej?ie sty?ne oblasti: stredne povodie rieky Ebro a katalanske pobre?ie. Kres?ania v tychto miestach postavili ve?ke mno?stvo opevneni a hradov , pod?a ktorych dostali neskor svoje mena ? Kastilia ( lat . castella ? hrad) a Katalansko (krajina castlans, hradnych panov).

Podrobnej?ie informacie su v ?lankoch o Cordobskom emirate a kalifate , Asturskom kra?ovstve .

Neskory stredovek (13. ? 15. storo?ie) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Toto obdobie bolo charakteristicke rozmachom kres?anstva a vznikli tu zaklady buduceho zjednoteneho ?panielska.

Novovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielsko ako ?tat vzniklo postupnym zjednocovanim viacerych kra?ovstiev v 15. a 16. storo?i. Ako ?tatny utvar malo najva??i svetovy vplyv v 16. a 17. storo?i , kym nepod?ahlo v boji o nadvladu nad morom Anglicku . Nasledne nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolucie malo za nasledok ?al?i pokles bohatstva i politickeho vplyvu a? za Francuzsko a Nemecko . Krajina v oboch svetovych vojnach zostala neutralna, vyrazne v?ak utrpela v ob?ianskej vojne ( 1936  – 1939 ). Po smrti diktatora Francisca Franca v roku 1975 nastupila krajina cestu k rychlej demokratizacii a ekonomickemu rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom ?panielska do EU v roku 1986 . V su?asnosti bojuje najma s vysokou nezamestnanos?ou a utokmi teroristickej organizacie Baskicko a jeho sloboda (ETA).

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Geografia ?panielska

?panielsko le?i v juhozapadnej ?asti Europy, na Pyrenejskom polostrove . Jeho severne hranice tvori pobre?ie s Biskajskym zalivom , severovychodne susedi s Francuzskom , kde tvoria prirodnu hranicu Pyreneje , ju?ne a juhovychodne je hranicou pobre?ie Stredozemneho mora , zapadnu hranicu tvori pobre?ie Atlantickeho oceanu a hranica s Portugalskom .

Jeho hranice maju celkovo 1 917,8 km a hrani?i s nasledovnymi krajinami:

• Andorra ? 63,7 km
• Francuzsko ? 623 km
• Gibraltar ? 1,2 km
• Portugalsko ? 1 214 km
• Maroko ? provincia Ceuta 6,3 km a provincia Melilla 9,6 km

Pobre?ie ma celkovu d??ku 4 964 km.

Krajina le?i v miernom klimatickom pasme. Najni??im bodom je Atlanticky ocean ? 0 metrov nad morom, najvy??im Pico de Teide na ostrove Tenerife ( Kanarske ostrovy ) ? 3 718 metrov nad morom.

Vnutrozemiu ?panielska dominuju vysoke nahorne plo?iny ( ?pa. mesetas ) ako Meseta Leon a La Mancha a pohoria Pyreneje , Sierra Nevada a Kantabrijske vrchy . Z tychto pohori vytekaju rieky Tajo , Ebro , Duero , Guadiana a Guadalquivir . Udolne nivy su pozd?? pobre?ia, najva??ia z nich le?i pri Guadalquivir v Andaluzii , na vychode su udolia riek Segura , Jucar a Turia . Z vychodu ?panielsko obmyva Stredozemne more , v ktorom sa nachadzaju Balearske ostrovy ; zo severu Biskajsky zaliv , zo zapadu Atlanticky ocean , v ktorom sa nachadzaju Kanarske ostrovy .

Najvy??ou horou je Pico de Teide (3 718 m) na ostrove Tenerife , jedna z najva??ich sopiek sveta. Na pevninskom ?panielsku nale?i prvenstvo hore Mulhacen (3 478 m) pri Granade , nasleduje Pico de Aneto (3 404 m), najvy??i vrchol Pyreneji .

?panielsko je vcelku bohate i na prirodne zdroje ? uhlie , ?eleznu a medenu rudu, olovo , zinok , uran , ortu? , wolfram , magnezit , kaolin a ?al?ie. Ma ve?ke plochy ornej pody ? viac ako 27 %, trvalo je obrabanych cca 10 %.

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielsko mo?no rozdeli? pod?a podnebia do ?tyroch oblasti:

• Pobre?ie Stredozemneho mora: najteplej?ie na vychodnej a ju?nej ?asti krajiny; da??ove obdobia su jar a jese?. Pokojne leta s prijemnymi teplotami.

• Vnutrozemie: Ve?mi studene zimy (na severe a v Madride ?asto so snehom, teploty a? ?10 °C) a ve?mi horuce a suche leta (teploty a? 40 °C).

• Severne atlanticke pobre?ie: ostre zimy s pokojnymi letami (tro?ku chladnej?imi).

• Kanarske ostrovy: subtropicke po?asie, s prijemnymi teplotami (18 °C a? 24 °C) po cely rok.

Vlada a politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najvy??imi ?tatnymi organmi su kra?, parlament a vlada. Kra? je hlavou ?tatu, reprezentuje ?tat navonok, zvolava a rozpu??a parlament. Ma pravomoc schva?ova? a vyhlasova? zakony. Je hlavou ?tatu na zaklade systemu primogenitury .

?panielsky parlament, oficialne Generalne kortesy , je dvojkomorovy, sklada sa z dolnej komory, Kongresu poslancov (350 poslancov) a hornej komory, Senatu (265 senatorov). ^[6] Obe komory su volene naraz a na obdobie ?tyroch rokov, pri?om do dolnej komory sa voli na zaklade pomerneho zastupenia a volebnym obvodom je provincia. V Senate ma ka?da provincia ?tyroch svojich zastupcov. Kortesy maju legislativnu moc a kontroluju fungovanie vlady. ^[6]

Vykonna a riadiaca moc je zverena vlade . Jej poradnym organom je ?tatna rada. Predseda vlady mo?e by? zastupeny kra?om alebo parlamentom.

V krajine sa po pade Francovho re?imu vytvorila pluralitna politicka ?truktura, v ktorej dlhodobo dominovali dve strany ? ?udova strana (Partido Popular, PP) a ?panielska socialisticka robotnicka strana (Partido Socialista Obrero Espana, PSOE). Tieto strany boli schopne vytvori? v 90. a 0. rokoch jednofarebne vlady s dostato?nou politickou podporou v parlamente. ^[7] Po roku 2010 za?ali ras? na vyzname aj ?al?ie politicke strany, pri?om medzi najdole?itej?ie patri stredova liberalna strana Ob?ania (Ciudadanos, C's), ?avicova aliancia Unidas Podemos (Spolo?ne mo?eme) a pravicova strana VOX . ^[8] Okrem celo?panielsky etnicky ?panielskych stran v krajine posobia aj regionalisticky ?i etnicky orientovane strany a hnutia. ^[9] Medzi najvyznamnej?ie patria katalanske a baskicke strany . Sem mo?no zaradi? otvorene autonomisticke strany Junts per Catalunya (Spolu pre Katalansko, JxCat) a Katalanska republikanska ?avica (Esquerra Republicana de Catalunya, ERC) ?i Baskicku nacionalisticku stranu (Euzko Alderdi Jeltzalea/Partido Nacionalista Vasco, EAJ/PNV). Strana PP ?i jej predchodky?a UCD vladla v rokoch 1979-1982, 1996-2004 a 2011-2019. PSOE zase v rokoch 1982-1996, 2004-2011 a od roku 2019. Najnov?ie v?eobecne vo?by prebehli v novembri 2019, pri?om v nich zvi?azila PSOE pred PP a 12. novembra 2019 PSOE sa dohodla na koali?nej spolupraci s Unidas Podemos. ^[10]

Uzemne naroky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemia narokovane ?panielskom [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielsko ?iada o navratenie Gibraltaru , malej britskej d??avy na ju?nom pobre?i. Bol obsadeny po?as Vojny o ?panielske dedi?stvo v roku 1704 a bol priznany Spojenemu kra?ovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou .

?panielske uzemia narokovane inymi ?tatmi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maroko si narokuje ?panielske mesta Ceuta a Melilla a neobyvane ?panielske severoafricke d??avy na severnom pobre?i Afriky . Maroko vyhlasuje, ?e tieto uzemia boli ziskane neopravnene, nemohlo nijako zabrani? obsadeniu tychto uzemi a nikdy neboli podpisane zmluvy o predaji.

Portugalsko neuznava ?panielsku suverenitu nad uzemim Olivenza . Portugalsko si pod?a Viedenskej zmluvy ( 1815 ), ktoru ?panielsko podpisalo, vyhradzuje navratenie uzemia. ?panieli uvadzaju, ?e Viedenska zmluva je neplatna a pod?a Badajozskej zmluvy patri uzemie ?panielsku a iba povzbudzuje obe strany k diplomatickemu rie?eniu.

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Administrativne ?lenenie ?panielska

?panielsko sa deli na 17 autonomnych spolo?enstiev ( Comunidades Autonomas ) a dve autonomne mesta ( Ciudad Autonoma ).

• Andaluzia (Andalucia)
• Aragonsko (Aragon)
• Asturia (Asturias)
• Baleary (Islas Baleares)
• Extremadura (Extremadura)
• Galicia (Galicia)
• Kantabria (Cantabria)
• Kastilia-La Mancha (Castilla La Mancha)
• Kastilia-Leon (Castilla y Leon)
• Katalansko (Cataluna)
• Baskicko (Pais Vasco)
• La Rioja (La Rioja)
• Madrid (Madrid)
• Murcia (Murcia)
• Navarra (Navarra)
• Valencia (Valencia)
• Kanarske ostrovy (Islas Canarias)

Su?as?ou ?panielska su aj dve autonomne mesta, ?panielske enklavy v severnej Afrike:

• Ceuta (Ceuta)
• Melilla (Melilla)

Autonomne spolo?enstva ?panielska sa ?alej delia na 50 provincii.

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Doprava v krajine je charakterizovana rozsiahlou sie?ou ciest, dia?nic, ?eleznic, vratane vysokorychlostnych, letisk a pristavov. Geograficka poloha ?panielska robi z tohto ?tatu vyznamnu spojnicu medzi Europou, Afrikou a oboma Amerikami. Va??ina siete ciest, dia?nic, ?eleznic ?i inych druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centram jednotlivych oblasti.

Krajina disponuje cestnou sie?ou v d??ke 346 858 km (odhad z roku 1997), z toho ma nespevneny povrch len 3 469 km. Rozsiahla sie? dia?nic a rychlostnych ciest ? spolu 14 689 km ? ju v hustote dia?ni?nej siete radi k poprednym miestam v Europe.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

K 1. januaru 2008 obyvalo ?panielsko 46 063 511 obyvate?ov; ^[11] priemerna hustota za?udnenia ?inila 91,2 obyvate?ov na km², ?o je mierne pod priemerom EU . Rozlo?enie obyvate?stva je silno nerovnomerne: zatia??o pobre?ne oblasti a ostrovy su ve?mi husto za?udnene, centralne ?panielsko je takmer puste (kastilska provincia Soria ma len 9 obyv./km²), trpiace dlhodobym starnutim obyvate?stva a jeho odchodom hlavne do Madridu , v ktoreho aglomeracii ?ije 14 % obyvate?stva krajiny.

Ve?a ?panielov ?ije v zapadnej Europe, predov?etkym vo Francuzsku , Nemecku a ?vaj?iarsku , ?alej v USA , Kanade , latinskoamerickych krajinach a v Maroku . Naopak v ?panielsku ?ije po?etna kolonia Maro?anov, Latinskoameri?anov, Afri?anov ?iernej pleti, ?i?anov, Rumunov a ?al?ich pris?ahovalcov. Prirodzeny demograficky rast je nizky, prirastky obyvate?stva tvoria imigranti ( pozri ni??ie ). S oh?adom na rozlohu krajiny a ?al?ie vplyvy u obyvate?ov existuju ur?ite rozdiely fyziologicke, charakterove, nabo?enske, jazykove aj vo v?eobecnom vzdelani.

Obyvatelia krajiny sa ozna?uju ako ?panieli ; ?as? obyvate?ov hovoriacich inymi jazykmi ne? ?paniel?inou pova?uju za ?panielov len Kastil?anov a sami sa ?asto prehlasuju za Galicij?anov , Baskov a Katalancov . Cez tri ?tvrtiny obyvate?ov sa hlasi k rimskokatolickej cirkvi , podiel ostatnych nabo?enstiev je ve?mi nizky. ^[12]

Jazyky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najvyznamnej?im a zarove? uradnym jazykom ?panielska je ?paniel?ina (kastil?ina). K ?al?im uradnym jazykom patria regionalne jazyky katalan?ina (pou?ivana na vychode ?panielska), baski?tina , galicij?ina a aran?ina . Ved?a tychto jazykov sa v ?panielsku vyskytuju tie? astur?ina (nie je sice regionalny uradny jazyk, ale v Asturii je chranena miestnymi zakonmi), aragon?ina , extremadur?ina , leon?ina a rozne prechodne dialekty, ktore v?ak uradnymi jazykmi nie su.

Pris?ahovalectvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zatia??o v 20. storo?i bolo ?panielsko krajinou, odkia? emigranti odchadzali (pred ob?ianskou vojnou , frankizmom ?i ekonomickymi krizami), na prelome 20. a 21. storo?ia zaznamenala silnu vlnu migracie , ktora, aj ke? u? o nie?o slab?ia, pokra?uje dodnes. S ?istou mierou imigracie 1,5 % v roku 2005 bolo po Cypruse na druhom mieste v EU . ^{[13] [14]} V roku 2008 tvorilo 5 220 000 cudzincov 11,8 % obyvate?stva ?panielska. ^[15]

Spo?iatku preva?ovali medzi imigrantmi obyvatelia Afriky a Ju?nej Ameriky (hlavne Maro?ania a Ekvadorci ), v poslednych rokoch v?ak medzi prichadzajucimi preva?ili Europania. Najva??ie zastupenie maju Rumuni (729 000), rychlo stupa podiel Britov (352 000) a ?al?ich ob?anov starych ?tatov Europskej unie. Najviac imigrantov sa usadzuje v Madride a na pobre?i Stredozemneho mora , naopak Galicia ?i Asturia priliv cudzincov takmer nepocitili.

Najva??ie mesta a aglomeracie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Zoznam miest v ?panielsku

10 najva??ich miest por. mesto obyvate?stvo 1 Madrid 3 232 463 2 Barcelona 1 595 110 3 Valencia 797 654 4 Sevilla 699 145 5 Zaragoza 654 390 6 Malaga 561 250 7 Murcia 422 861 8 Palma de Mallorca 413 781 9 Las Palmas de Gran Canaria 377 203 10 Bilbao 353 168

10 najva??ich metropolitnych oblasti por. aglomeracia obyvate?stvo 1 Madrid 5 883 521 2 Barcelona 3 150 380 3 Valencia 1 810 663 4 Sevilla 1 438 451 5 Malaga 965 371 6 Bilbao 949 939 7 Oviedo - Gijon 857 495 8 Alicante - Elche 725 395 9 Zaragoza 688 643 10 Vigo 659 632

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielsko je zapadna krajina , jedna z hlavnych latinskoamerickych krajin Europy a kulturna ve?moc. ^{[16] [17]} ?panielsku kulturu charakterizuju silne historicke vazby na katolicku cirkev , ktora zohrala k?u?ovu ulohu pri formovani krajiny a jej naslednej identity. ?panielske umenie, architekturu, kuchy?u a hudbu formovali postupne vlny cudzich najazdnikov, ako aj stredomorske podnebie a geografia krajiny. Staro?ia trvajuca kolonialna era globalizovala ?panielsky jazyk a kulturu, pri?om ?panielsko absorbovalo aj kulturne a obchodne produkty svojej rozmanitej ri?e.

Pamiatky svetoveho dedi?stva [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielsko ma 49 pamiatok svetoveho dedi?stva . Patri medzi ne krajina Monte Perdido v Pyrenejach , o ktoru sa deli s Francuzskom, praveke skalne umelecke pamiatky v udoli Coa a Siega Verde , o ktore sa deli s Portugalskom, dedi?stvo Merkura, o ktore sa deli so Slovinskom, a stare a pralesovite bukove lesy , o ktore sa deli s ?al?imi krajinami Europy. ^[18] Okrem toho ma ?panielsko aj 14 nehmotnych kulturnych pamiatok alebo "?udskych pokladov".

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niektore rane priklady romanskej literatury obsahuju kratke uryvky mozarabskej roman?iny (napriklad refreny), ktore su vmie?ane do arabskych a hebrejskych textov. Medzi ?al?ie priklady ranej iberskej romanskej literatury patria Glosas Emilianenses napisane v latin?ine, baski?tine a roman?ine. ^[19]

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ O pou?ivani vyrazov ?paniel?ina vs. kastil?ina pozri vysvetlenie v ?lanku ?paniel?ina
2. ↑ Europska unia (EU) od roku 1993.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension [online]. web.archive.org, 2016-11-25, [cit. 2024-03-07]. Dostupne online. Archivovane 2016-11-25 z  originalu.
2. ↑ Las costumbres que han hecho de Espana una potencia mundial del Patrimonio [online]. Diario ABC, 2014-07-03, [cit. 2024-03-07]. Dostupne online. (po ?panielsky; kastilsky)
3. ↑ What are the most popular Erasmus destinations? | Wimdu | Holiday Rentals Worldwide [online]. Wimdu - Accommodation, Holiday Apartments & Villas, [cit. 2024-03-07]. Dostupne online. (po anglicky)
4. ↑ 572 millones de personas hablan espanol, cinco millones mas que hace un ano, y aumentaran a 754 millones a mediados de siglo [online]. web.archive.org, 2021-05-13, [cit. 2024-03-07]. Dostupne online. Archivovane 2021-05-13 z  originalu.
5. ↑ WHITEHOUSE, Mark. Number of the Week: $10.2 Trillion in Global Borrowing. WSJ . Dostupne online [cit. 2024-03-07]. (po anglicky)
6. ↑ ^{a b} Constitucion Espanola [online]. Agencia Estatal Boletin Oficial del Estado, [cit. 2019-11-13]. Dostupne online. (po ?panielsky; kastilsky)
7. ↑ NSD [online]. nsd.no, [cit. 2019-11-13]. Dostupne online. (po anglicky)
8. ↑ PARRA, Aritz and Joseph WILSON. Far Right Vox Party Surges Amid Socialist Win in Spain [online]. time.com, 11.11.2019, [cit. 2019-11-13]. Dostupne online. Archivovane 2019-11-12 z  originalu. (po anglicky)
9. ↑ LLACH, Laura. After the election deadlock, which parties could govern Spain? [online]. euronews.com, 2019-11-11, [cit. 2019-11-13]. Dostupne online.
10. ↑ CUE, Carlos; MARCOS, Jose; SANTAEULALIA, Ines. Asi se cerro en una hora la coalicion imposible entre PSOE y Podemos [online]. elpais.com, 2019-11-13, [cit. 2019-11-13]. Dostupne online. (po ?panielsky; kastilsky)
11. ↑ INE: Demograficke udaje k 1. januaru 2008 [online]. [Cit. 2009-11-01]. Dostupne online. Archivovane 2009-11-29 z  originalu.
12. ↑ Prieskum CIS (Cientro de Investigaciones Sociologicas), april 2008, otazka 33
13. ↑ Eurostat: Poblacion en Europa ? 2005 , Poblacion en Europa ? 2004 (fr, en, de)
14. ↑ Index Mundi: Tasa de inmigracion neta, comparacion paises
15. ↑ INE: Avance del Padron Municipal a 1 de enero de 2008. Datos provisionales
16. ↑ Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension [online]. web.archive.org, 2016-11-25, [cit. 2024-03-08]. Dostupne online. Archivovane 2016-11-25 z  originalu.
17. ↑ Las costumbres que han hecho de Espana una potencia mundial del Patrimonio [online]. Diario ABC, 2014-07-03, [cit. 2024-03-08]. Dostupne online. (po ?panielsky; kastilsky)
18. ↑ CENTRE, UNESCO World Heritage. Spain - UNESCO World Heritage Convention [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2024-03-08]. Dostupne online. (po anglicky)
19. ↑ REYES, Maria de los Angeles Dapueto. Literatura hispanorromance primigenia : la glosa conoajutorio del Codex Aemilianensis 60. Letras , 2015, ro?. 2, ?is. 72, s. 89?102. Dostupne online [cit. 2024-03-08]. ISSN   2683-7897 . (po ?panielsky; kastilsky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Zoznam vladcov ?panielska

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu ?panielsko

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• CIA - The World Factbook Archivovane 2006-06-26 na Wayback Machine