Formacia dvoch F-22 Raptor
Lockheed Martin/Boeing F-22 Raptor
je americke
stihacie lietadlo
piatej generacie pou?ivajuce technologiu
stealth
. Raptor bol vyvijany predov?etkym ako lietadlo na vybojovanie nadvlady vo vzduchu, ale je schopny aj utokov na pozemne ciele, elektronicky boj a ?piona?ne misie. USAF pova?uje F-22 Raptor za zakladny prvok svojej bojovej sily. Spolo?ne s
F-35
budu tvori? ve?mi u?inny bojovy tim, v ktorom navzajom vyu?iju prednosti toho druheho.
Lietadlo pre?lo ve?mi zd?havym vyvojom, po?as ktoreho sa menilo jeho ozna?enie. Bol to F-22, F/A-22, a? bol nakoniec prijaty do slu?by ako F-22A. Lietadlo vyvinula spolo?nos?
Lockheed Martin
, ktora vyraba trup, kostru lietadla, zbra?ove systemy a stara sa aj o kompletizaciu celeho lietadla. Partnerom pri vyrobe typu je
Boeing Integrated Defense Systems
, ktory vyraba kridla, chvostovu ?as? trupu, dodava avioniku a v?etky zariadenia na vycvik a udr?bu lietadiel.
Nakres podielu jednotlivych firiem na kon?trukcii F-22
V roku 1981 predlo?ilo US Air Force po?iadavku na modernu takticku stiha?ku, ktora by nahradila
F-15 Eagle
. Podnetom bola hrozba zo strany
Sovietskeho zvazu
, ktory vyvijal nove stihacie lietadla
Su-27
a
MiG-29
. K zakladnym po?iadavkam, ktore predlo?ilo americke letectvo, na buducu stiha?ku patrili:
- Stealth (vlastnosti obtia?nej zistite?nosti)
- Supercruise (schopnos? dosiahnutia nadzvukovej cestovnej rychlosti bez pou?itia pridavneho spa?ovania)
- Vy??ia obratnos? ako ma
F-15
- Bojovy dolet 1200 ? 1500 km
- Schopnos? vzlietnu? na drahach dlhych 600 m
- Jednoduch?ia obsluha ako na
F-15
Svoje navrhy na kon?trukciu modernej stiha?ky predlo?ilo 7 americkych vyrobcov lietadiel. Velenie americkeho letectva v?ak neskor rozhodlo, ?e ka?da firma ma postavi? 2 prototypy pre potreby porovnavacich testov. Finan?na naro?nos? takehoto projektu prinutila jednotlive firmy, aby sa spojili a naklady si rozdelili medzi seba. Do ?ela su?a?e sa postupne dostali 2 konkuren?ne skupiny firiem, ktore boli v roku 1987 poverene skon?truovanim funk?nych prototypov:
- Prva skupina pod vedenim Lockheed, so subdodavate?mi Boeing a General Dynamics, pracovala na prototype, ozna?enom YF-22
- Druha skupina pod vedenim Northrop a subdodavate?om McDonnell Douglas vyvijala prototyp, nazvany YF-23.
V priebehu roku 1990 boli oba prototypy podrobene serii sku?ok a u? nasledujuci rok bol vybrany vi?az su?a?e, ktorym sa stal projekt skupiny Lockheed-Boeing-General Dynamics. F-22 absolvoval svoj prvy let 7. septembra 1997 a od januara 2003 za?ali dodavky prvych strojov pre USAF. Po?iato?ne opera?ne schopnosti a zaradenie do US Air Force lietadlo dosiahlo v roku 2005. Produkcia pokra?ovala ?al?ich sedem rokov a 2. maja 2012 bol americkemu letectvu dodany posledny seriovy F-22 Raptor. Prvotna po?iadavka predstavovala objednavku 750 lietadiel, primarne ur?enych na vybojovanie nadvlady vo vzduchu. Av?ak po ukon?eni studenej vojny a ?krtoch v rozpo?te ministerstva obrany bolo nakoniec vyrobenych len 195 lietadiel F-22. Z tohto po?tu je 187 strojov schopnych bojoveho nasadenia a 8 kusov je testovacich.
[1]
Celkove naklady na vyvoj a obstaranie stihacich lietadiel piatej generacie boli v marci 2012 vy?islene na 66,7 miliardy americkych dolarov. Jednotkove naklady stiha?ky F-22 Raptor tak predstavovali asi 355 milionov americkych dolarov.
[2]
Kokpit lietadla F-22
GBU39B (na?avo) a AIM-120 (napravo) zavesene vo vnutornej ?achte
F-22 vystre?uje raketu AIM-120 AMRAAM
F-22 je vyrobeny najma z titanovych zliatin (39%) a kompozitnych materialov (24%). 16% hmotnosti lietadla tvoria hlinikove zliatiny, 1% termoplasty a 20% ine materialy. Kvoli zni?eniu radaroveho odrazu boli pou?ite materialy, pohlcujuce radarove ?iarenie. Okrem tychto materialov sa na dosiahnuti vlastnosti stealth podie?a aj ?pecialny tvar draku stroja. Toto tvarovanie zabezpe?uje, ?e spa? k radaru sa odrazi minimum v?n, dopadajucich na povrch lietadla. ?ivotnos? draku F-22 by mala by? 8000 hodin.
[3]
Kabina je vybavena 6 viacu?elovymi farebnymi displejmi, ktore su dobre ?itate?ne aj na priamom slne?nom svetle. Prieh?adovy displej (HUD) od firmy BAE Systems poskytuje najdole?itej?ie informacie o zbraniach a okolitych cie?och. Su?as?ou kokpitu je aj videokamera, ktora zaznamenava udaje pre analyzu po skon?eni misie. Aby sa minimalizoval reak?ny ?as pilota pri naro?nych bojovych podmienkach, v kokpite je vyu?ity koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdole?itej?ie ovladacie prvky su umiestnene na plynovej a riadiacej pake.
[4]
Ve?kou slabinou kokpitu je absencia senzorov, ktore by snimali pohyby hlavy pilota. Po uspe?nom integrovani sustavy tychto senzorov by mohol pilot pou?iva? prilbovy zameriava?, ktory by mu umo?nil aj odpa?ovanie najmodernej?ich rakiet tzv. ?cez rameno“.
[5]
Raptor je vybaveny radarom
AN/APG-77
typu AESA
[6]
, schopnym najs? nepriate?ske lietadla na vzdialenos? va??iu ako 193 km. Radar ma priemer 1 m a pozostava zo sustavy 1956 prijimacich a vysielacich modulov, schopnych okam?ite pokry? 120
o
horizontalne aj vertikalne. Len pre porovnanie, radar
F-15
potrebuje na rovnake pokrytie 14 sekund. AN/APG-77 je schopny meni? frekvenciu radaroveho lu?a viac ako 1000 krat za sekundu, tak?e doka?e ziska? cie?ove data, a zarove? minimalizova? mo?nos?, ?e bude radarovy signal niekym zachyteny alebo sledovany.
[7]
Radar je spo?ahlivej?i, ?ah?ie opravite?ny a menej naro?ny na udr?bu ako jeho predchodcovia v star?ich bojovych lietadlach. Nove technologie pou?ite v AN/APG-77 boli nasledne aplikovane aj v radaroch APG-80 (
F-16E/F
) a APG-81 (
F-35
).
[8]
Radar bol povodne kon?truovany na misie typu vzduch-vzduch, ale po modernizacii Block 3.1 ziskal schopnos? vyh?adava? a identifikova? pozemne ciele a taktie? schopnos? vies? elektronicky boj.
[9]
AN/ALR-94
je pasivny radarovy detektor od spolo?nosti BAE Systems. Pozostava z viac ako 30 anten, umiestnenych v kridlach a trupe lietadla pre v?estranne pokrytie. Ich dosah je va??i ako dosah radaru AN/APG-77 a udajne prekra?uje 402 km. Tento obranny system sleduje okolie a v zavislosti na type hrozby vyzve pilota na zahajenie potrebneho protiopatrenia (napr. vystrelenie svetlic alebo hlinikovych pasikov).
AN/AAR-56
je varovny system pred letiacimi raketami, pozostavajuci zo 6 infra-?ervenych a nieko?kych ultra-fialovych senzorov. Tento system vyvinul Lockheed Martin a chrani F-22 aj pred raketami typu vzduch-vzduch, aj zem-vzduch.
F-22 je poha?any dvoma prudovymi motormi Pratt & Whitney F119-PW-100 s pridavnym spa?ovanim, z ktorych ka?dy poskytuje ?ah 156 kN. V?aka tymto motorom je lietadlo schopne letie? rychlos?ou 1 963 km/h bez pou?itia pridavneho spa?ovania a s pridavnym spa?ovanim a? 2 410 km/h. Motory maju menite?ny vektor ?ahu vo vertikalnej rovine, ?im zvy?uje ovladate?nos? a obratnos? lietadla. Dyzy mo?u meni? smer nahor a nadol o 20
o
, ?o zlep?uje schopnos? lietadla zata?a? a? o 50%.
[10]
V stealth konfiguracii nesie Raptor v?etky zbrane v 3 vnutornych ?achtach. Najva?sia ?achta sa nachadza v strednej ?asti trupu a mo?u v nej by? zavesene radarom navadzane rakety typu vzduch-vzduch
AIM-120 AMRAAM
. Okrem nich mo?e F-22 nies? vo vnutri presne navadzane bomby JDAM (Joint Direct Attack Munition) a GBU-39 SDB (Small Diameter Bomb). Napravo a na?avo od centralnej ?achty su 2 men?ie ?achty a v ka?dej z nich je umiestnena tepelne navadzana raketa vzduch-vzduch
AIM-9 Sidewinder
. Typicka vyzbroj lietadla F-22, vyslaneho na vybojovanie nadvlady vo vzduchu, zah??a 6 rakiet dlheho dosahu
AIM-120 AMRAAM
a 2 rakety kratkeho dosahu
AIM-9 Sidewinder
. Na misiu, zameranu na ni?enie pozemnych cie?ov, su Raptory zvy?ajne vybavene 2 bombami JDAM alebo 8 men?imi GBU-39. Pre svoju vlastnu ochranu pred nepriate?skym letectvom si nesu po dvoch raketach
AIM-120 AMRAAM
a
AIM-9 Sidewinder
.
Kridla lietadla su vybavene 4 externymi zavesmi, na ktorych mo?e by? pripevnenych a? 8 rakiet
AIM-120 AMRAAM
. Tato konfiguracia samozrejme zvy?uje radarovy odraz lietadla a riziko skor?ieho odhalenia nepriate?skym radarom.
Z celkoveho po?tu 183 lietadiel nepre?lo 34 strojov najnov?ou modernizaciou a v su?asnosti slu?ia iba na vycvik pilotov. Zvy?nych 149 lietadiel ma za sebou modernizaciu Block 3.1, v ramci ktorej boli integrovane bomby typu JDAM a SDB. V su?asnosti disponuje F-22 protilietadlovymi strelami stredneho dosahu
AIM-120C-7
s doletom va??im ako 105 km. Modernizacia Block 3.2B, planovana na roky 2016 a? 2020, prinesie integraciu vylep?enej verzie
AIM-120D
s doletom presahujucim 180 km.
Do za?iatku roka 2016 boli F-22 vyzbrojene raketami kratkeho dosahu
AIM-9M
, ktore mo?no v su?asnosti pova?ova? za pomerne zastarane. S integraciou modernej?ich rakiet AIM-9X sa za?alo v maji 2012, kedy do?lo k prvemu testovaciemu vystrelu v podzvukovej rychlosti. Odpalenie na nadzvukovej rychlosti nenechal na seba dlho ?aka? a u? 30. jula 2012 bola ?al?ia raketa vystrelena pri rychlosti
Mach
1,2.
[11]
D?a 26. febrara 2015 sa uskuto?nil zostrel dronu BQM-34 raketou
AIM-9X
. O dva mesiace neskor sa konal ?al?i ostry odpal tejto tepelne navadzanej rakety a tentokrat bol zakon?eny uspe?nym zostrelom dronu BQM-74.
[12]
D?a 1. marca 2016 bola letka F-22 z alja?skej zakladne Joint Base Elmendorf-Richardson ako prva vybavena strelami
AIM-9X
. Za zmienku stoji, ?e piloti F-22 nemaju prilbovy zameriava?, pomocou ktoreho je mo?ne uzamknu? cie? a vystreli? raketu tzv. "cez rameno". Piloti F-22 tak sice ziskali jednu z najmodernej?ich striel s infra?ervenym navadzanim, nespornym faktom v?ak zostava, ?e nemo?u naplno vyu?i? jej potencial.
[13]
Americka intervencia v Syrii proti Islamskemu ?tatu
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Na svoje prve bojove nasadenie musel F-22 Raptor ?aka? celych 9 rokov od zavedenia do americkeho letectva. Ironiou osudu bolo, ?e prvou misiou tejto stealth stiha?ky, ur?enej hlavne na vybojovanie nadvlady vo vzduchu, sa stalo bombardovanie pozicii Islamskeho ?tatu. D?a 23. septembra 2014 zhodilo nieko?ko strojov F-22 bomby s GPS navadzanim na vopred ur?ene pozemne ciele. Lietadla F-22 boli su?as?ou druhej fazy utoku, ktorej sa zu?astnili aj stiha?ky
F-15E Strike Eagle
,
F-16
a bombarder
B-1B Lancer
. Tomuto leteckemu bombardovaniu predchadzala prva faza utoku, ktora pozostavala z odpalenia 40 striel s plochou drahou letu Tomahawk. Rakety boli vystrelene z lodi USS Arleigh Burke a USS Philippine Sea.
[14]
Odvtedy sa lietadla F-22 zu?astnili podobnych misii viackrat, av?ak ich podiel predstavoval do januara 2015 len 3 % na celkovom americkom bombardovani.
[15]
Hlavnou ulohou Raptorov sa stali prieskumne misie, na ktore ich predur?uju moderne senzory a avionika.
[16]
Aj napriek tomu za prvych 10 mesiacov svojho posobenia v Syrii lietadla F-22 uskuto?nili 204 bojovych letov, pri ktorych zhodili 270 bomb na 60 cie?ov.
[17]
Vrak F-22 po havarii z roku 2012
- 20. decembra 2004 sa na zakladni Nellis vymkol F-22 pilotovi spod kontroly a ten sa musel katapultova?.
[18]
- 25. marca 2009 havaroval druhy Raptor, pri?om jeho pilot zahynul.
- 16. novembra 2010 zahynul pri havarii ?al?i pilot.
- 15. novembra 2012 havaroval po?as vycviku stroj F-22, jeho pilot sa stihol katapultova? a neutrpel ?iadne zranenia.
- 15. maja 2020 havaroval po?as vycviku ne?aleko leteckej zakladne Eglin ?al?i stroj, pilot sa stihol katapultova?.
[19]
Vyvoz lietadla F-22 Raptor podlieha zakazu na zaklade federalneho zakona H.AMDT.295, prijateho e?te v roku 1997. Zakon bol prijaty kvoli ochrane stealth technologie a hi-tech vlastnosti, integrovanych do tejto stiha?ky, a preto je USA jedinym pou?ivate?om F-22 na svete.
[20]
V roku 2009 vyzval americky senat USAF, aby za?ali s vyvojom exportnej verzie F-22, o ktoru prejavili zaujem Japonsko, Izrael a Australia.
[21]
V decembri 2011 bol v?ak vyrobeny 195. kus F-22, ur?eny pre americke letectvo, a vyroba bola definitivne ukon?ena.
USA
- United States Air Force
mali k septembru 2015 k dispozicii 183 seriovo vyrobenych lietadiel.
[22]
Poh?ad na otvorene zbra?ove ?achty
F-22 s raketami AMRAAM na vonkaj?ich zavesoch
Technicke parametre a varianty nesenej vyzbroje stroja F-22
- Posadka:
1
- D??ka:
18,92 m
- Rozpatie:
13,56 m
- Vy?ka:
5,08 m
- Plocha kridel:
78,04 m²
- Hmotnos? prazdneho lietadla:
19 700 kg
- Vzletova hmotnos?:
29 410 kg
- Maximalna vzletova hmotnos?:
38 000 kg
- Pohonna jednotka:
2 ×
prudovy motor
Pratt & Whitney F119-PW-100
, ka?dy s ?ahom 104 kN (156+ kN s pridavnym spa?ovanim)
- Zasoba paliva:
8 200 kg vo vnutornych palivovych nadr?iach, 12 000 l s dvomi vonkaj?imi palivovymi nadr?ami
- Maximalna rychlos?:
2 410 km/h
- Supercruise:
1 960 km/h (bez pou?itia pridavneho spa?ovania)
- Ak?ny radius:
852 km
- Maximalny dolet:
2 960 km (s dvomi externymi palivovymi nadr?ami)
- Preletovy dolet
: 3 220 km
- Dostup:
20 000 m
- Po?iato?na stupavos?:
210 m/s
- Plo?ne za?a?enie:
377 kg/m²
- ?ah/Hmotnos?:
1,08
- Maximalne pre?a?enie:
+9/?3
g
- Hlav?ova
: 1× 20 mm 6-hlav?ovy vnutorny kanon
M61A2 Vulcan
so zasobou 480 nabojov
Vyzbroj vo vnutornych ?achtach:
- Rakety vzduch-vzduch:
- Bomby:
Vyzbroj na ?tyroch vonkaj?ich zavesnikoch:
- Rakety vzduch-vzduch:
- Ine:
- 2x pridavne palivove nadr?e
- AN/APG-77 radar s odhadovanym dosahom 201-241 km proti cie?om s efektivnou odrazovou plochou od 1 m
2
alebo AN/APG-77v1 s odhadovanym dosahom 400 km proti cie?om s efektivnou odrazovou plochou od 1 m
2
- AN/AAR-56 system v?asneho varovania v pripade bli?iacej sa strely
- AN/ALR-94 vystra?ny radarovy prijma? s dosahom 463 km
- MJU-39/40 system vymetnic klamnych cie?ov proti strelam s infra?ervenym navadzanim