Sovietska invazia do Afganistanu
Su?as? Studenej vojny
Sovietski vojaci pri vysadku z vrtu?nika Mi-8.
Datum 25. december 1979 a? 15. februar 1989 Miesto Afganistan Vysledok Odchod sovietskych vojsk, pokra?ovanie afganskej ob?ianskej vojny
Protivnici
Sovietska armada : Sovietsky zvaz , Afganska demokraticka republika	Mud?ahidovia podporovani: Spojene ?taty , Saudska Arabia , Pakistan , Iran , ?ina , Spojene kra?ovstvo , a ini
Velitelia
Boris Gromov Pavel Gra?ov Valentin Varennikov	Ahmed ?ah Massud Sibgatullah Mud?addidi Gulbuddin Hekmatjar
Straty
M?tvych a nezvestnych vojakov: 15 051 Ranenych vojakov: 53 753 (oficialne udaje ZSSR)	M?tvych bojovnikov: vy?e 1 milion (odhad, vratane civilistov)
Historicky portal

Sovietska invazia do Afganistanu bola ozbrojena intervencia Sovietskeho zvazu v Afganistane na pomoc komunistickej ?udovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti mud?ahidom . Prebiehala od 25. decembra 1979 do 15. februara 1989 , ke? sa sovietske vojska po neuspechoch v boji proti mud?ahidom stiahli z krajiny. Bojove operacie viedla najma sovietska 40. armada. V priebehu 9 rokov bojov utrpela sovietska strana pomerne vysoke straty. Zabitych bolo okolo 13 000 vojakov a ?al?ich viac ako tisic zomrelo na choroby alebo pri nehodach. Po?et obeti na afganskej strane je v?ak odhadovany ^[1] na stonasobok ? zomrelo pribli?ne 1,25 miliona ^[1] ?udi vratane civilistov (vratane 75 000 a? 90 000 mud?ahidov). Kvoli brutalite, rozsahu a charakteru bojovych operacii je niekedy porovnavana s Vietnamskou vojnou . Obidve tieto vojny boli zastupnymi konfliktami priameho superenia medzi blokmi po?as studenej vojny .

Predohra invazie [ upravi? | upravi? zdroj ]

27. aprila 1978 sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlady krajiny Nur Muhammad Taraki , vodca politickeho kridla Chalk ?udovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skon?il nepopularnu a neuspe?nu vladu Muhammada Dauda . Vo?ba Tarakiho bola politicky prijate?nou aj pre Kreme? .

Tarakiho komunisticka vlada postupne stracala oporu obyvate?stva. Jednak pre prenasledovanie opozicie a tie? pre zavedenie serie socialnych a ekonomickych komunistickych reforiem, ktore boli v rozpore s nabo?enskymi a kulturnymi normami konzervativneho obyvate?stva tejto moslimskej krajiny. ?asom vyhlasilo viacero moslimskych vodcov v krajine nastupujucemu komunizmu v krajine vojnu. Od augusta 1978 musel Tarakiho re?im ?eli? otvorenemu odporu, ktory s?a?oval fakt, ?e na stranu rebelov sa pridali aj niektore armadne jednotky. ^[2]

V roku 1979 do?lo znova k prevratu a k moci sa dostal dovtedaj?i predseda vlady Hafizullah Amin . Amin vyu?il zahrani?nu cestu Tarakiho na Kubu a v dobe jeho nepritomnosti zlikvidoval alebo zatkol Tarakiho stupencov a rodinu. Taraki sa cestou z Kuby zastavil v Moskve, kde ho informovali o stave v krajine a neodporu?ali mu navrat. Taraki sa vratil do Afganistanu a bol okam?ite zatknuty, oficialne odstupil zo v?etkych funkcii zo zdravotnych dovodov. Na jeho posty okam?ite nastupil Amin. Kratko na to Kreme? po?iadal Amina, aby Tarakiho prepustil a umo?nil mu odchod do ZSSR. O de? neskor bol Taraki v spanku zavra?deny. Sovietske vedenie nasledne za?alo pripravova? plan, ako Amina odstrani?. V krajine u? dlh?iu dobu dochadzalo k represiam partizanskeho hnutia mud?ahidov proti autoritativnej vlade. Amin, ktory nepredpokladal zle umysly zo strany ZSSR, v zhor?ujucej sa situacii po?iadal o motostrelecky oddiel , osobnej stra?e v po?te asi 500 mu?ov. Bolo to po tom, ?o sa ho opozicia vnutri krajiny pokusila otravi?. Sovieti sledujuci komplikujucu sa situaciu vyslali okrem zvla?tneho oddielu ochranky pre Amina, tvorenej ?isto z vojakov sovietskych stredoazijskych republik (tzv. ?moslimsky prapor“) aj oddiel zvla?tneho ur?enia KGB Zenit o sile asi 54 mu?ov. Zatia? ?o moslimsky oddiel, povodne nedostal ?iadne informacie o tom, ?o bude jeho ulohou, jednotka Zenit okam?ite za?ala pripravova? likvidaciu Amina. Po zva?eni v?etkych aspektov padlo rozhodnutie zauto?i? na Aminov palac Tad? Beg na kraji Kabulu. I?lo o ve?mi riskantnu operaciu, preto?e palac stra?ila silna osobna stra? v po?te 150 mu?ov vnutri budovy a 1200 ?al?ich v okoli, spolu s praporom tankov T-55 , protilietadlovou obranou a podpornymi jednotkami ^[3] .

17. decembra 1979 po?iadal Amin o vyslanie va??ieho mno?stva sovietskych jednotiek, ktore mali pomaha? Afganskej armade v bojoch proti mud?ahidom. 25. decembra 1979 za?ali do krajiny prudi? sovietske jednotky. Ve?er toho isteho d?a sa zvla?tne oddiely pokusili o odstranenie Amina. Narychlo pripraveny plan utoku na palac po?ital s jeho odrezanim od mesta pomocou diverznych akcii a nasledneho utoku. Ten malo uskuto?ni? 54 mu?ov oddielu Zenit. Ich chrbat mali kry? prislu?nici motostreleckeho moslimskeho praporu, ktori nemali k palacu pusti? ?iadne ?al?ie jednotky, do boja vnutri ani okolo budovy v?ak nemali zasahova?. V tej istej dobe prebiehala v palaci oslava narodenin jedneho z Aminovych deti. Viacero ?udi, vratane Amina v?ak bolo otravenych, pravdepodobne opoziciou v krajine. K Aminovi boli vyslani sovietski lekari z ve?vyslanectva. Kratko po tom, ?o sa prebral z bezvedomia sa za?al utok na palac.

Oddiel Zenit, vyu?il obrnene transportery moslimskeho praporu aby sa dostal ?o najbli??ie k palacu, bol v?ak zastaveny pa?bou Aminovej ochranky. Priamo k palacu sa prebojoval iba jeden transporter. Jeho posadka nasledne prenikla cez dieru v stene dovnutra budovy. V tom istom obdobi sa Aminovej ochranke podarilo zbrzdi? utok oddielu Zenit nato?ko, ?e hrozil neuspech celej operacie. Jeho velite? preto po?iadal o podporu moslimskeho praporu. S jeho podporou sa podarilo rozvinu? uspech. Pri boji vnutri budovy nakoniec Amin zahynul. V boji padli 4 prislu?nici jednotky Zenit vratane jej velite?a plukovnika Bojarinova, zahynulo i 5 vojakov moslimskeho praporu.

Sovietske velenie v meste Termez v Uzbeckej SSR , nasledne vyhlasilo, ?e Aminovu diktaturu zvrhol afgansky ?ud a Amina ?udovy tribunal odsudil na trest smrti. Za noveho premiera bol vymenovany Babrak Karmal , dovtedy pomerne nevyznamny politik, ve?vyslanec v ?esko-Slovensku , priaznivec kridla Chalk, ktore po?iadalo o sovietsku intervenciu. Karmal sa pokusil vybudova? podporu obyvate?stva tym, ?e sa sna?il ukaza? ako oddany moslim a afgansky vlastenec.

Priebeh bojov 1980 ? 1989 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na afganske uzemie postupne v priebehu januara 1980 pri?lo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktori zaistili ve?ke mesta a najdole?itej?ie cesty. Prva faza sovietskej intervencie spo?ivala v bojoch proti roznym frakciam opozi?nych vojsk. Sovietske vojska prenikli do krajiny dvomi cestami cez Ku?ku a Termez a leteckym mostom priamo do Kabulu . Sovietske vojska rychlo obsadili va??ie mesta, vojenske zakladne a strategicke stavby v krajine. Prichod interven?nych vojsk vobec nemal za nasledok pacifikaciu rozharanej afganskej spolo?nosti. Prave naopak vyvolal vlnu vlastenectva, ktora pomohla roz?iri? rady rebelov. Mud?ahedini postupne za?ali klas? odpor, spo?iatku sa sustrediac iba na vlastne pre?itie.

Aj Babrak Karmal, si uvedomoval ?e prichod sovietov sposobil narast nepokojov a ?iadal, aby 40. armada prikro?ila k potla?eniu vzburencov, ke??e afganska armada u? nebola doveryhodna. Sovietski vojaci boli zatiahnuti do bojov proti mestskym povstaniam, domorodym armadam (tzv. la?kar ), a niekedy aj proti vzburenym jednotkam afganskej armady. Opozi?ne sily spo?iatku naj?astej?ie bojovali otvorene, a tak s nimi sovietske letectvo a delostrelectvo nemalo ?a?ku pracu. Tento stav sa v?ak postupne zmenil.

Sovietske sily tak boli zatiahnute do konfliktu obmedzeneho rozsahu s nejasnymi vyhliadkami na koniec. Moralka a podpora mud?ahedinov postupne narastala, zatia? ?o domaca kritika konfliktu v Sovietskom zvaze narastala.

V 80. rokoch ziskali afganski mud?ahedini podporu USA , Pakistanu , Saudskej Arabie , Spojeneho kra?ovstva a ??R (cez pohorie Karakoram tajne dodavala protiletecku techniku). Okrem potravin, dopravnych prostriedkov poskytovali spojenci mud?ahedinom aj zbrane. Pre krytie pomoci nakupovali zbrane v tretich krajinach, medzi inym aj v ?eskoslovensku. CIA sa tie? podie?ala na ?koleni mud?ahedinov v partizanskom sposobe boja v Pakistane. V neskor?ej faze vojny dodala CIA partizanom aj vykonne protilietadlove raketove komplety zem-vzduch FIM-92 Stinger , ktore do zna?nej miery zni?ili sovietsku vyhodu v leteckej prevahe a prispeli k vysokym stratam vrtu?nikov a dopravnych lietadiel.

Operacie CIA boli tajne, nielen preto, ?e by proti nim bola americka verejna mienka ale aj preto, ?e moslimovia v Afganistane a Pakistane u? vtedy pova?ovali USA za svojho uhlavneho nepriate?a. Odhaduje sa, ?e CIA spolu so Saudskou Arabiou poskytla prostrednictvom Pakistanu mud?ahedinom zbrane a vojensky material v celkovej hodnote 40 miliard dolarov. ^[4] Vyzbrojili pri tom vy?e 100-tisic mud?ahedinov a zahrani?nych bojovnikov, medzi ktorymi bol i  Usama bin Ladin . ^[4] Ameri?ania podporovali i vyzvy na d?ihad a radikalizaciu moslimov. Vysledkom bolo naverbovanie ?al?ich tisicov bojovnikov z 32 krajin.

Pod?a Drabika ^[4] rozhodujuce faktory, okrem americkej pomoci, ktore donutili sovietske vojska, napriek tomu, ?e ich po?et bol zvy?eny a? na 115 tisic, stiahnu? sa boli:

• odhodlanie Afgancov, ktori fanaticky branili svoju vlas? proti slabej motivacii sovietskych vojakov, z ktorych mnohi len vykonavali zakladnu vojensku slu?bu
• ve?a sovietskych vojakov nasadenych do akcii boli moslimskeho vierovyznania ? mnoho vojakov dezertovalo alebo obchodovalo s mud?ahedinmi ? ?o napokon viedlo k nasadzovaniu stale viac vojakov kres?anskeho povodu
• osamelos? a nuda vojakov bojujucich v malych skupinkach mali negativny dopad na moralku a na bojovu pripravenos?
• zasobovanie ? neexistovali ?eleznice a dve prijazdove cesty museli by? neustale stra?ene ? a? 35 % nasadenych sovietskych vojakov stra?ilo cesty
• Afganci viedli partizansku vojnu , a tak sa uspe?ne vyhybali priamym stretom ? zauto?ili a rychlo sa opa? stiahli do bezpe?ia
• Afganci uto?ili v noci,
• darilo sa im infiltrova? svojich ?udi do sovietskej armady a tak ziskava? informacie
• bojovali vo vlastnej krajine a vyu?ivali im znamy teren,
• pri utokoch na kolony sa sna?ili v?dy najprv zne?kodni? velite?ske vozidlo, ?im sposobovali najva??i chaos.

V roku 1987 sa naklady na tuto vojnu stali pre sovietsku ekonomiku neunosne ^[4] a sovietske vedenie sa za?alo sna?i? vojnu ukon?i?. 

Tato ?as? ?lanku je prili? stru?na alebo neobsahuje v?etky dole?ite informacie. Pomo?te Wikipedii tym, ?e ho vhodne roz?irite .

Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyjednavania OSN o stiahnuti sa vojsk z Afganistanu za?ali po nastupe Gorba?ova v aprili 1988 na pode OSN. Plan po?ital s odsunom vojsk v priebehu 10 mesiacov. Sovietske vojska v po?te asi 115 000 mu?ov sa z krajiny stiahli 15. februara 1989. Dopomohlo k tomu aj blokovanie vyvozu obilia do ZSSR z USA. Straty Sovietskeho zvazu vo vojne predstavuju 14 453 m?tvych a 312 zajatych alebo nezvestnych. 53 753 vojakov bolo ranenych, alebo utrpelo inu traumu, a? 415 932 nasadenych vojakov v priebehu svojej slu?by prekonalo chorobu (hepatitidu, tyfus alebo ine ochorenie). Asi 10 751 mu?ov bolo v dosledku vojny zmrza?enych. Sovieti tie? stratili 451 lietadiel (z toho 333 vrtu?nikov), 147 tankov a 1314 obrnenych automobilov a bojovych vozidiel pechoty.

Odhady po?tu obeti na afganskej strane sa pohybuju medzi 670 000 a? 2 milionmi. 5 ? 10 milionov Afgancov utieklo pred vojnou do susedneho Pakistanu a Iranu (asi tretina predvojnovej populacie). Afganci tvorili v 80. rokoch a? polovicu svetovych ute?encov .

Vojna v Afganistane naru?ila uvo??ovanie vz?ahov medzi Spojenymi ?tatmi a Sovietskym zvazom ( detente ), ku ktoremu dochadzalo v priebehu 70. rokov . A je pova?ovana za nebezpe?ne ?tadium studenej vojny . Vojna zna?ne oslabila sovietske ozbrojene sily a znamenala aj vyraznu ekonomicku za?a?. V dosledku sovietskej intervencie viacere krajiny, na ?ele s USA bojkotovali letne olympijske hry v Moskve v roku 1980.

Invazia ani stiahnutie vojsk nezabranili nasledne pokra?ujucej ob?ianskej / kme?ovej vojne, po?as ktorej sa dostalo k moci hnutie Taliban .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Sovietska intervencia v Afganistane