Ne?na revolucia

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Ne?na revolucia
?es. Sametova revoluce

Tribuna demon?trantov pri soche svateho Vaclava v Prahe
Datum 17. november ? 29. december 1989
Miesto ?esko-Slovensko
Pri?ina nespokojnos? s politicko-spolo?enskym totalitnym komunistickym systemom
Prostriedky pasivny odpor a vyjednavanie
  • demon?tracie a ?trajky,
  • ?irenie sprav radiom Slobodna Europa ,
  • rokovania s predstavite?mi vladnej moci
    • Vysledok pad totalitneho re?imu
  • slobodne vo?by,
  • demokratizacia verejneho ?ivota,
  • uplat?ovanie ?udskych prav a ob?ianskych slobod,
  • prechod na zmie?anu ekonomiku
    • Strany
    aktivizovana verejnos?
    Lidri
    generalni tajomnici Ustredneho vyboru KS?

    ministerstvo vnutra

    vrcholovi funkcionari KS?

    a ?al?i
    ?tatistika
    Zranenych 568 (po policajnom zasahu 17. novembra)

    Ne?na revolucia ( ?es. sametova revoluce ; 17. november  – 29. december 1989 ) je nazov pre nekrvave udalosti, ktorych dosledkom bolo odstranenie komunistickeho re?imu v ?esko-Slovensku . Iniciatormi boli ?tudenti, ku ktorym sa pridali najprv vytvarnici, herci a divadelnici a postupne ostatne skupiny obyvate?stva. Na Slovensku bola vytvorena Verejnos? proti nasiliu a v ?esku Ob?ianske forum . Po brutalnom zasahu policie v piatok 17. novembra proti ?tudentom na pra?skej Narodnej triede ?tudenti na v?etkych vysokych ?kolach od 21. novembra ?trajkovali . V Bratislave ?tudenti zorganizovali protestnu demon?traciu u? vo ?tvrtok 16. novembra . 27. novembra sa uskuto?nil dvojhodinovy generalny ?trajk . 7. decembra 1989 po rezignacii komunistickej federalnej vlady bola 10. decembra vymenovana nova vlada a prezident Gustav Husak podal demisiu. 28. decembra 1989 Federalne zhroma?denie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dub?eka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ?SSR zvoleny Vaclav Havel . Prve slobodne parlamentne vo?by sa uskuto?nili v juni 1990 .

    Politicka situacia v ?esko-Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Pozri aj: Dejiny Slovenska a ?esko-Slovensko v rokoch 1948 a? 1989

    Komunisticka strana ziskala moc v krajine prevratom vo februari 1948 . ?iadne oficialne opozi?ne politicke strany po?as ?vlady jednej strany“ neboli povolene. Odli?ne zmy??ajuci ob?ania a najma aktivni odporcovia ? disidenti boli prenasledovani tajnou policiou ( ?tatna bezpe?nos? ? ?tB). ?iroka verejnos? sa tak bala otvorene podporova? disidentov zo strachu z prepustenia z prace alebo vyhodenia zo ?koly alebo inej perzekucie . Cenzura ozna?ovala niektore diela (spisovate?ov, filmy alebo ine formy umenia) ako majuce ?negativny postoj k socializmu“ a tym padom boli zakazane. Na ? ?iernu listinu “ sa v?ak mohli dosta? nielen diela ale aj osoby a to pre svoje nazory a postoje (podpora politiky Alexandra Dub?eka v priebehu Pra?skej jari , nesuhlas s vojenskou okupaciou z roku 1968 a naslednou normalizaciou , nabo?enske presved?enie, neu?as? na vo?bach, podpis Charty 77 ) ale aj pre svoj povod (die?a byvaleho podnikate?a, kulaka, nekomunistickeho politika) alebo preto, ?e rodinni prislu?nici emigrovali na ? Zapad “. Tieto pravidla bolo mo?ne presadzova? a kontrolova?, preto?e v?etky ?koly, media a podniky patrili ?tatu a boli riadene politickymi nominantmi Komunistickej strany (tzv. nomenklatura).

    Okrem politickych boli obmedzovane aj ine slobody. Oby?ajni ?udia nemohli slobodne vycestova? do va??iny krajin. Museli ma? tzv. ? devizovy pris?ub “ (pris?ub, ?e banka ?iadate?ovi preda valuty cudzej meny v stanovenom limite) a ? cestovnu dolo?ku “ (potvrdenie ziskane v podstate od ?tatnej bezpe?nosti na zaklade vyjadreni nadriadenych, zamestnavate?a, organov komunistickej strany a pod.), ktore mali zaru?i?, ?e su ?doveryhodni“ a neute?u na ?Zapad“. Takzvanym nespo?ahlivym sa zakaz vycestovania odovod?oval, tym ?e ich vycestovanie ?nie je v sulade so ?tatnymi zaujmami ?SSR“. Pre zabranenie odlivu takzvanej ?tvrdej meny“ existovala sie? predajni TUZEX so 170 pobo?kami, v ktorej sa dalo nakupova? len za valuty alebo za ? bony “, nie v?ak za koruny.

    Nesloboda, strnulos? a v?eobecny nedostatok, spolu s pocitom, ?e ?udia ?iju vnutri ?koncentra?neho tabora“ (ostnate droty, psy, vojaci so samopalmi na hraniciach) viedli mnohych bu? k rezignacii alebo emigracii alebo protestom najprv slabo organizovanych jednotlivcov a skupin, neskor ku vzniku opozi?nych organizacii ako napriklad Charta 77 .

    Aj vplyvom studenej vojny a ostatnych globalnych okolnosti sa extenzivny ekonomicky rast v 80. rokoch 20. storo?ia u nas zastavil. Novy (od roku 1985 ) generalny tajomnik UV KSSZ Michail Gorba?ov v narastajucej systemovej krizy sovietskeho imperia proklamoval demokratiza?nu reformu systemu. [1] V Sovietskom zvaze presadzoval ?prestavbu“ (perestrojka) a zasadu ?otvorenosti“ (glasnos?) , ?o vytvaralo tlak aj na komunisticke strany v inych socialistickych krajinach. KS? sa oficialne k svojmu sovietskemu vzoru hlasila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy sna?ilo brzdi?. Perestrojka v komunistickom ?esko-Slovensku v podstate neexistovala, preto?e ?iadne zasadne zmeny sa neuskuto?nili. Reformny potencial KS? bol zasadnym sposobom oslabeny opakovanymi ?istkami nazvanymi ?normalizacia“ , ktora prebiehala po roku 1968 . Vedenie KS? sa pohybovalo v bludnom kruhu a len stereotypne po sovietskom vzore hovorilo neustale o nutnosti perestrojkovych reforiem. Po?as nav?tevy ?eskoslovenska v aprili 1987 pri?iel Gorba?ov s man?elkou Raisu do Bratislavy, kde ich vital Husak. [2] Ten sa vraj chcel Gorba?ovovi vzda? funkcii ale z funkcie tajomnik UV KS? odstupil a? v decembri 1987 ke? ho vytla?il Jake?. Zmeny na ?pi?ke mocenskej pyramidy pre be?neho ob?ana nepredstavovali ?iadnu vyraznej?iu zmenu k lep?iemu. Naopak, v podobe Jake?ovho preslaveneho prejavu , [3] v ktorom sa sam seba prirovnal k osamelemu kolu v plote ( k?l v plot? ) na ?ervenom Hradku v juli 1987 symbolizovali skor pokra?ujuci upadok. [1]

    V rovnakom ?ase, 4. juna 1987 vy?la v Bratislave bro?ura Bratislava/nahlas . Napriek tomu, ?e obsahovala odborne informacie o ochrane ?ivotneho prostredia , stala sa predmetom aj politickeho diskurzu . Kriza v spolo?nosti bola ?oraz vidite?nej?ia a nahromadene problemy bolo ?a?ko skryva?. [4] Vaclav Havel ozna?il tuto iniciativu za slovensku obdobu Charty 77 .

    Prejavy nespokojnosti rastli od spontannych prejavov do organizovanych manifestacii. Od decembra 1987 sa v ?eskych mestach odohralo viacero pouli?nych demon?tracii. Ve?ky ohlas mala  svie?kova manifestacia v Bratislave, ktoru 25. marca 1988 ?tatna bezpe?nos? brutalne rozohnala.

    12. oktobra 1988 Ladislav Adamec (ktory sa chcel profilova? do ulohy ?eskoslovenskeho Gorba?ova) nahradil vo funkcii predsedu federalnej vlady Lubomira ?trougala . V k?u?ovych poziciach v?ak zostalo mnoho dogmatikov spatych s okupaciou v roku 1968 a naslednymi rokmi normalizacie. Postoj k perestrojke rozdelil politikov do skupin a nazorovych prudov. Vidite?nou bola skupina dogmatikov, odmietajucich prestavbu a zdoraz?ujucich ??eskoslovenske ?pecifika pri prijimani perestrojky“. Do tejto skupiny patrila va??ina politikov na najvy??ich postoch, spojenych s okupaciou ?eskoslovenska v roku 1968 na ?ele s V. Bi?akom. Husak patril skor ku skupine opatrne podporujucej prestavbu. Do najvy??ich stranickych funkcii v UV KS? bol v aprili 1989 kooptovany veduceho tajomnika Mestskeho vyboru KS? v Prahe Miroslav ?t?pan , ktory bol verejne profilovany ako dynamicky, reformne orientovany politik ovplyvneny sovietskou perestrojkou. [4] (O ob?ube komunistickych politikov roznych zamerani sved?i, ?e 10 dni po revolucii, 26. novembra 1989 predstavitelia OF precizovali mena ?najskompromitovanej?ich politikov“ na tri: Gustav Husak, Alois Indra a Miroslav ?t?pan).

    Gorba?ov 8. decembra 1988 ohlasil na pode OSN jednostranne po?etne zni?enie stavu sovietskych vojsk vo vychodnej Europe o pol miliona vojakov. Zarove? oznamil zamer stiahnu? z uzemia ?esko-Slovenska, NDR a Ma?arska do roku 1991 ?es? tankovych divizii. Spojene ?taty vzapati prijali balik hospodarskej pomoci pre Po?sko a Ma?arsko, vratane re?trukturalizacie ich zahrani?neho dlhu, po?i?iek na podporu sukromneho podnikania a opatreni na o?ivenie obchodu s USA. [5]

    Nasledovala pra?ska demon?tracia z 21. augusta 1988 (20. vyro?ie okupacie ) a seria nepokojov v centre Prahy v januari 1989 k pripomenutiu 20. vyro?ia upalenia sa Jana Palacha (tzv. Palachov ty?de? za?al 15. januara [6] ).

    V juni 1989 zverejnila Charta 77 peticiu Nieko?ko viet ( N?kolik v?t ), ktora okrem ineho po?adovala prepustenie politickych vaz?ov, slobodnu diskusiu o roku 1968 alebo re?pektovanie po?iadaviek veriacich. Podpisovu peticiu inicioval Vaclav Havel po svojom prepusteni z vazenia. Od juna do novembra 1989 Nieko?ko viet podpisalo okolo 40 tisic osob. Havel predpokladal, ?e rozhodujuce udalosti sa odohraju v decembri 1989, preto?e De? ?udskych prav sa oslavuje 10. decembra na po?es? prijatia V?eobecnej deklaracie ?udskych prav . [1]

    Predstavitelia nezavislych iniciativ, ako sa samy ozna?ovali opozi?ne orientovane disidentske skupiny, navrhovali zalo?enie ?koordina?neho vyboru“, ktory mal nasledne za?a? rokovania so zastupcami vladnuceho re?imu o ?al?om vyvoji. Tento variant presadzovali najma aktivisti Demokratickej iniciativy a zastupcovia Obrody (Klub za socialisticku prestavbu). Proti boli zastupcovia Hnutia za ob?iansku slobodu , ktoreho zakladajuci program (zverejneny v oktobri 1988 pod nazvom ?Demokracia pre v?etkych!“) obsahoval u? vyrazne politicke po?iadavky, vratane zru?enia veducej ulohy komunistickej strany, usporiadanie slobodnych volieb a povolenie sukromneho vlastnictva. Havel a jeho spolupracovnici v atmosfere po pade Berlinskeho muru ( 9. novembra   1989 ) pripravovali na december ve?ku demon?traciu, kde sa mali zis? signatari peticie ? Nieko?ko viet “. Ich cie?om bolo donuti? komunisticke vedenie k rokovaniu za okruhlym stolom. [1]

    Najznamej?i slovensky signatar Nieko?ko viet Milan K?a?ko [7] sa v oktobri 1989 dokonca otvorenym listom vzdal titul zaslu?ily umelec. [8] Na Slovensku vtedy kolovala peticia za oslobodenie zadr?anych slovenskych signatarov Charty 77, neformalne ozna?ovanych Bratislavska pa?ka , ktorych v auguste 1989 zadr?ala policia.

    Situacia v susednych krajinach sovietskeho bloku [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Po?sko [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V roku 1980 vznikli v Po?sku nezavisle odbory Solidarita , ktore prerastli v spolo?enske hnutie, ktore viedlo a? k padu komunistickej vlady v Po?sku. Na jar 1989 komunisticka strana pristupila na usporiadani "poloslobodnych" volieb. Drvive vi?azstvo Solidarity v druhom kole v juni 1989 [9] nakoniec viedlo k vytvoreniu ?irokej vlady na ?ele s prvym nekomunistickym premierom v historii sovietskeho bloku.

    Ma?arsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Era ? gula?oveho komunizmu “ sa v Ma?arsku skon?ila, ke? J. Kadar odstupil z vedenia strany v maji 1988. Jeho nastupca Karoly Grosz dostal od Gorba?ova zelenu ?vnutorne zmeny su vyhradne va?a vec“. V marci 1989 opatrna Budape?? informovala Gorba?ova o zamere odstrani? z hranic s Rakuskom ? ?eleznu oponu “. Aj v tomto pripade dostali odpove?: ?V tom nevidime problem.“ [5] V marci 1989 vlada vyhlasila vyro?ie za?iatku ma?arskej revolucie (1848 – 1849) za ?tatny sviatok. [10] Na opozi?nu demon?traciu v Budape?ti pri?lo vtedy 75 000 ?udi. Na symbolickom pohrebe byvaleho premiera a vodcu Ma?arskeho povstania Imre Nagya , ktory bol popraveny v roku 1958 , pri?lo na Namestie hrdinov 16. juna 1989 250 a? 300 tisic ?udi. [9] Posledny re?nik, vtedy 26 ro?ny Viktor Orban , v priamom televiznom prenose verejne ?iadal: "Treba okam?ite za?a? rokovania o odchode sovietskych vojsk z Ma?arska a skoncova? s komunizmom“. [9] [11] Postupne preberanie moci malo v Ma?arsku formu Rozhovorov pri okruhlom stole , ktore za?ali 22. aprila 1989 a skon?ili podpisanim dohody 18. septembra 1989 . Dosledkom boli zmeny zakonov a ustavy smerujuce k demokratickej spolo?nosti a slobodnym vo?bam. Komunisti premenovali svoju stranu na ?ma?arsku socialisticku“ a 23. oktobra 1989 vyhlasil predseda ma?arskeho parlamentu zanik ?udovej republiky ( socialistickeho ?tatu ) a vznik novej, slobodnej, demokratickej a nezavislej Ma?arskej republiky. [12]

    NDR [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V letnych mesiacoch roka 1989 sa na ve?vyslanectve Nemeckej spolkovej republiky (Zapadneho Nemecka) v Prahe zhroma?dilo ve?ke mno?stvo ute?encov z NDR (Vychodneho Nemecka). Po rokovaniach bolo vypravenych nieko?ko vlakov, ktore ich dopravili do Zapadneho Nemecka. Po otvoreni hranic v Ma?arsku do Rakuska (od 2. maja 1989 ) nemecki ute?enci v juni 1989 prebiehali cez hranice tadia?to. Re?im vo Vychodnom Nemecku skolaboval po tom, ?o 7. novembra 1989 boli hranice otvorene uplne a 9. novembra padol Berlinsky mur . Kratko nato odstupila vychodonemecka komunisticka vlada.

    ?esko-Slovensko a sovietske problemy [ upravi? | upravi? zdroj ]

    ?esko-Slovensko bolo teda poslednou krajinou v strednej Europe , ktore zostavalo pod priamym vplyvom vtedy e?te komunistickeho Sovietskeho zvazu .

    15. januara 1989 pricestoval do Moskvy emisar nastupujuceho americkeho prezidenta Georgea Busha st , Henry Kissinger . Najprv sa stretol s Alexandrom Jakovlevom , hlavnym strategom politiky perestrojky a potom s Gorba?ovom. Pod?a jeho spravy: ?Gorba?ovovska perestrojka doma hapruje a sovietsky lider h?ada uspech v zahrani?nej politike,“... ?Gorba?ov je pripraveny zaplati? za to ur?itu rozumnu cenu“ (ZSSR okrem problemov v zasobovani vnutorneho trhu sposobenych hospodarskou stagnaciou a? upadkom mal problemy v Nahornom Karabachu , kde na severe, vtedy e?te sovietskeho Azerbajd?anu u? fakticky prebiehala ob?ianska vojna s Armenmi , odstredive tendencie v Pobaltsku , kde opozi?ne ?narodne fronty“ za?ali boj za nezavislos?). Na 12. februara 1989 zvolal Bush poradu, na ktorej s najbli??imi spolupracovnikmi analyzovali situaciu v Sovietskom zvaze a jeho sfere vplyvu. Pod?a Brenta Scowcrofta, vtedy poradcu prezidenta pre otazky narodnej bezpe?nosti, porada dospela k zaveru, ?e sovietsky lider suhlasi so zmenami vo vychodnej Europe a ?e tieto zmeny sposobia rozpad sovietskeho bloku. ?Gorba?ov si zrejme neuvedomoval, ?e komunisticke re?imy v krajinach bloku nemaju masovu podporu a pri prvej prile?itosti sa zrutia.“ [5] V marci 1989 sa Andrej Sacharov stal predsedom, v tom ?ase noveho najvy??ieho sovietskeho legislativneho organu - zjazdu ?udovych poslancov. 9. juna 1989 za pritomnosti Gorba?ova ?iadal Sacharov zru?i? ?lanok Ustavy ZSSR o veducej ulohe komunistickej strany a premeni? Sovietsky zvaz na konfederaciu republik. [9] Omnoho menej radikalna peticia Nieko?ko viet , ktoru pripravila Charta 77 bola zverejnena 29. juna 1989 vo vysielani Slobodnej Europy a Hlasu Ameriky . Napriek tomu ?esko-slovenske mocenske organy vnimali tuto peticiu ako va?nu hrozbu a prijimali mimoriadne opatrenia. [9]

    Na rozdiel od ZSSR si Komunisticka strana ?iny zachovala politicky monopol a na pekinskom Namesti nebeskeho pokoja Tchien-an-men pri zasahu armady 4. juna 1989 pri?lo o ?ivot nieko?ko stoviek civilistov.

    Podrobny priebeh udalosti po d?och [13] [ upravi? | upravi? zdroj ]

    16. november 1989 (?tvrtok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Pamatna tabu?a na bratislavskom Namesti SNP

    V tento de? vysoko?kolski a stredo?kolski ?tudenti zorganizovali protestnu demon?traciu v podve?ernych hodinach v Bratislave , na ktorej sa zu?astnilo asi 150 [14] [15] , 250 [16] [17] a? 300 [18] osob. Neohlasene a teda nepovolene zhroma?denie sa za?alo na Hod?ovom namesti (vtedy Mierove namestie) u? za tmy po 17:00. [18] Kym ?tudenti na namesti dospievali ?tudentsku a ?tatnu hymnu, objavili sa prislu?nici a vozidla Zboru narodnej bezpe?nosti (ZNB). Po prichode asi 20 policajtov na 6 autach [19] okolo 150 [15] a? 250 [17] ?tudentov pre?lo z namestia podchodom a pokra?ovalo cez Namestie SNP , Klobu?nicku ulicu na Namestie 4. aprila (dnes Hlavne namestie ), cez Rybarsku branu na Hviezdoslavovo namestie , odtia? na Namestie ?udovita ?tura a po Vajanskeho nabre?i k budove rektoratu UK, na ?afarikovom namesti , kde na mieste, kde bola v auguste 1968 zastrelena ?tudentka Danka Ko?anova polo?ili kvety. [14] [17] Odtia? pre?li k vtedaj?iemu ministerstvu ?kolstva na Dobrovi?ovej (vtedaj?ej Suvorovovej) ulici. [17] Skandovali hesla: Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme ?kolske reformy! Chceme ?koly pre v?etkych! Demokraciu, demokraciu! Slobodu bratislavskej pa?ke! My chceme slobodu,.. dialog,..reformy! Po ich prichode vy?iel z ministerstva ?kolstva pred budovou tajomnik UV KSS Gejza ?lapka v sprievode riadite?a odboru vysokych ?kol Jana Porvaznika , ktory ?tudentom ponukol dialog ale nie na ulici, ?o zdokumentovala [20] aj pritomna ?esko-slovenska televizia (redaktor Pavel Jacz ). ?lapka na ?tudentov pokrikoval a ura?al ich [15] , av?ak policajti, ktori z oboch stran ulicu uzavreli, sa stiahli a umo?nili ?tudentom odis?. Televizia z demon?tracie zverejnila zostrih e?te v ten ve?er v relacii Aktuality, ktory od 22:00 na II. programe celo?tatne vysielala STV . V relacii za ?tudentov hovorila Henrieta Hrinkova , ?tudentka 4. ro?nika ?urnalistiky FF UK . [21] Ako ?al?ich aktivistov neskor uviedla [15] : Milan Novotny , Maro? Sedilek , Daniel Butora , Sve?o Bombik , Robo Gal , Radoslav ?tev?ik . (V roku 2019 ako iniciatorka pochodu bola Magda Biznarova (Hlava?ova) [22] ocenena cenou rekotra UK spolu s ?al?imi ako Dionyz Hochel , Henrieta Hrinkova, Milan Novotny ?i Radoslav ?tev?ik. [23] ) Demon?tracia prerastla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom namesti , odkia? sa dav neskor postupne rozi?iel. Oficialnym cie?om bol protest proti vtedaj?iemu navrhu vysoko?kolskeho zakona a za akademicke slobody [19] , re?nici v?ak ?iadali aj prepustenie Jana ?arnogurskeho ( Bratislavska pa?ka ), skuto?nu demokraciu, slobodu cestovania a pod. Demon?tranti mali ??astie v tom, ?e policia predpokladala nepokoje skor v piatok (o de? neskor) a skor v Prahe. Vy?etrovanie a postih u?astnikov dovtedy najva??ej demon?tracie na Slovensku v tom roku v?ak predbehli udalosti nasledujucich dni.

    17. november (piatok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Pamatna tabu?a na Albertove

    V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove (univerzitna ?tvr?) zi?li ?eski aj slovenski ?tudenti vysokych ?kol pri oficialnom pietnom akte pri prile?itosti 50. vyro?ia smrti Jana Opletala a zatvorenia ?eskych vysokych ?kol v roku 1939 nacistickym Nemeckom ( Medzinarodny de? ?tudentstva ). Zhroma?denie bolo oficialne pod patronatom mestskej vysoko?kolskej rady  Socialistickeho zvazu mlade?e . O 16:00 bolo pritomnych asi 15 000 u?astnikov. ?tudenti niesli ?tatne zastavy, spievali a skandovali po?iadavku na zmenu pomerov v ?esko-Slovensku (odstupenie skompromitovanych komunistickych politikov, dodr?iavanie ?udskych a ob?ianskych slobod, prepustenie politickych vaz?ov, za?atie dialogu s nezavislymi iniciativami [1] ). Z Albertova sa sprievod vydal na cestu Prahou. Postupne do?iel a? na Vy?ehrad , kde po dvoch hodinach bola oficialna ?as? programu ukon?ena. [1]  Po skon?eni oficialnej ?asti sa dav vydal do centra mesta (v sulade s planmi iniciativy  STUHA  vedenou  Ji?i Dienstbierom ml. a  ?imonom Pankom ). [24] V sprievode pod?a odhadov pochodovalo nakoniec a? okolo 50 tisic osob. [1] [25]

    Pribli?ne 10 tisic demon?trantov sa nakoniec ocitlo za Narodnym divadlom (na Narodnej triede ), kde im o 19:30 ?pecialne jednotky zahradili cestu. Aby bolo zabranene ?al?iemu pochodu demon?trantov boli uzavrete ulice Mikulandska  a  Vor?ilska a tym bol zablokovany ustup smerom k Narodnemu divadlu. 10 tisic ?udi sa tak ocitlo uzatvorenych na jednej ulici medzi dvoma policajnymi kordonmi. Demon?tracia pokra?ovala na mieste v pokojnej a nenasilnej podobe prevolavanim hesiel ako  Mame hole ruce  ale aj politickych ako Jake?a do ko?a! V tejto dobe bol e?te demon?trantom umo?neny individualny vo?ny odchod. ?elo sprievodu stalo vo?i mladym prislu?nikom Verejnej bezpe?nosti (VB), ktorym niektori podavali kvety a chceli s nimi diskutova?. Policia medzitym uzatvorila aj v?etky susedne ulice tak?e demon?tranti boli uplne obk?u?eni v obmedzenom priestore. Pribli?ne o 20:15 do?lo ku zmene. Prislu?nici Pohotovostneho pluku VB a Oddielu osobitneho ur?enia ministerstva vnutra (tzv.  ?ervene barety) ve?mi razantne zakro?ili. Rozha?anie ?tudentov sa zmenilo na brutalnu bitku. Takto postupoval pohotovostny pluk a? do 22:30, kedy na Narodnu triedu pri?li prve sanitky. O 22:38 odi?li aj ?ervene barety. [26] Neskor nezavisla vy?etrovacia komisia uviedla, ?e bolo zranenych celkom 568 osob. [1]  ?tudentov bili obu?kami, tak, ?e prislu?nici vytvorili medzi sebou uli?ku, ktorou museli demon?tranti prejs? alebo prebehnu?. Vybranych zatykali. Jeden zostal le?a? na zemi. Ako sa ukazal neskor bol to agent ?tB Ludvik Zif?ak alias ?tudent Martin ?mid [27] , ktory len odpadol. Prislu?nici rychlo odniesli jeho nehybne telo do sanitky. Drahomira Dra?ska , vratni?ka na internate v Troji [6] , ktora bola sama ?ahko zranena, si to v?imla a za?ala ?iri? spravu, ktora sa neskor ukazala ako fama , o zabitom ?tudentovi. Udalos? vyvolala medzinarodne rozhor?enie. Pozri aj samostatny ?lanok Fama o smrti Martina ?mida .

    18. november (sobota) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Demon?tracia pri soche svateho Vaclava na Vaclavskom namesti v Prahe (1989).
    • Po udalostiach predchadzajuceho d?a sa v divadlach a na vysokych ?kolach za?ali organizova? ?trajkove vybory po?adujuce vy?etrenie a potrestanie osob zodpovednych za brutalny zasah, hlavne ke? sa prostrednictvom radia Slobodna Europa roz?irila sprava o tom, ?e pri zasahu zomrel jeden ?tudent. Petr Uhl , disident, ktory bol zdrojom pre radio vyhlasil spravu za overenu, preto?e sa ju dozvedel z viacerych nezavislych zdrojov. A? neskor sa zistilo, ?e Dra?ska , ktora v ten de? nav?tivila Uhlovu man?elku si smr? vymyslela a potvrdilo sa [27] , ?e agent Zif?ak odpadol z psychickeho vypatia, jeho prevoz do nemocnice bol exkluzivny a jeho ?al?i osud mal by? nevypatrate?ny (mal letenku do Moskvy [27] ale ani ?tb pravdepodobne nepo?itala s famou o jeho smrti).
    • V Realistickom divadle v Prahe sa zi?li herci a ?tudenti. Vznikla vyzva na ty?denny a generalny ?trajk 27. novembra. [28]
    • Cez vikend chodili ?udia zapa?ova? svie?ky v Prahe na Narodnu triedu .
    • V sobotu sa zhroma?dilo okolo 2 tisic ?udi na Vaclavskom namesti na mieste, kde policia udajne zabila ?tudenta. V nede?u sa akcia zopakovala, odhad znel zhruba 30 tisic zu?astnenych. [25]
    • Prebehlo viacero stretnuti aktivistov v bytoch v Bratislave (u Soni Szomolanyi ), v Pukanci u Ivana Kadle?ika a inde, na ktorych odzneli spravy o zabiti ?tudenta po?as demon?tracie v Prahe a diskusie ako na ne reagova?. [13]
    • V ?ali v byte Karoly Totha na stretnuti asi 120 prislu?nikov ma?arskej men?iny vznikla Ma?arska nezavisla iniciativa (predstavitelia: Laszlo A. Nagy , Laszlo Ollos ,  Laszlo Szigeti , Lajos Grendel , Imre Molnar , Eleonora Sandor , Peter Hun?ik ). [13] [29]

    19. november (nede?a) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    ?V nede?u rano sme si telefonovali a stretli sme sa u m?a jedenasti. Deviati vytvarnici, spisovate? a filmar. Zvolali sme na ve?er stretnutie do Umeleckej besedy. Hne? na druhy de? sme v malej sale divadla ustanovili Verejnos? proti nasiliu.“ Miroslav Cipar . [32]

    20. november (pondelok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • Od pondelka sa ka?dy de? konali demon?tracie najprv v Prahe, Brne, Bratislave [28] a ?iline [13] , potom aj v inych mestach. V ten de? prinieslo prve tla?ene necenzurovane informacie oficialne Svobodne slovo (noviny ?eskoslovenskej strany socialistickej ).
    • V aule Univerzity Komenskeho v Bratislave, do ktorej pozval ?tudentov dekan FiF Jozef Vladar , [14] vznika okolo 10. hod. prvy ?tudentsky ?trajkovy vybor (FiF UK) . Okolo 10:30 ?tudenti v aule vyhlasili, ?e ak sa predstavitelia fakulty nevedia vyjadri? k prebiehajucim udalostiam, prestavaju ich pova?ova? za svojich zastupcov a vyhlasuju okupa?ny ?trajk ?tudentov FiF UK. [14]
    • Na Vysokej ?kole muzickych umeni (V?MU) v Bratislave sa na nadvori zhroma?dili ?tudenti ?trajkujucich FiF a V?MU a zbierali podpisy za generalny ?trajk vysoko?kolakov. ?tudenti zvolali zhroma?denie na utorok do auly UK, ?o predznamenalo vznik Koordina?neho vyboru ?tudentskych ?trajkujucich vyborov [14] Neskor nazyvany ako Celoslovensky koordina?ny vybor vysoko?kolakov . [36] K ?trajku sa postupne pripajali divadla (Martin, Zvolen, Trnava) a vysoke ?koly na Slovensku. V Umeleckej besede bol schvaleny program a v divadle Mala scena navrh predneseny Budajom [37] na nazov Verejnosti proti nasiliu (VPN). Vo ve?ernych hodinach bratislavski ?tudenti demon?trovali pred vtedaj?im Domom ROH (potom Istropolis ) na Trnavskom myte. [13]
    • Ob?ania zhroma?deni na Vaclavskom namesti ?iadali zasadne reformy a protestovali proti zasahu na Narodnej triede . Vysoko?kolaci v Prahe za?ali ty?denny protestny ?trajk . Vo svojom vyhlaseni vyjadrili zdesenie nad vnutropolitickou situaciou a ?iadali nezneu?ivanie zhroma??ovacieho prava a podporili generalny ?trajk.
    • Federalna vlada aj obidve narodne vlady vyslovuju suhlas s ?opatreniami na obnovenie poriadku“.

    21. november (utorok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • Demon?tracia a protestne pochody ?tudentov sa uskuto?nili aj v Ko?iciach, Banskej Bystrici, Trnave, Nitre, Zvolene a Martine.
    • Na niektorych ?kolach za?ali ?tudentske (okupa?ne) ?trajky. ?tudenti ?iadali utvorenie vy?etrovacej komisie na vy?etrenie zasahu na Narodnej triede, odstupenie skompromitovanych politikov, politicku pluralitu , spristupnenie masmedii a podporili generalny ?trajk.
    • Predstavitelia VPN sa po treti raz zi?li v priestoroch Umeleckej besedy. Na stretnuti pre?ital Fedor Gal stanovisko VPN , v ktorom po?adovali prepustenie politickych vaz?ov, stretnutie s predsedom vlady a slobodny dialog. ?ubomir Feldek ?ital Vyhlasenie radovych komunistov a sformoval sa aj Koordina?ny vybor VPN. [13]
    • Ve?er sa uskuto?nili protestne zhroma?denia v Bratislave na Gottwaldovom (v su?asnosti Namestie slobody ) a Hviezdoslavovom namesti [14] , kde sa verejnosti predstavilo VPN ako hnutie a bolo pre?itane Feldekovo ? Vyhlasenie radovych komunistov “.
    • V Prahe sa na demon?tracii na Vaclavskom nam., zorganizovanej OF , zu?astnilo 200 000 ?udi.
    • Predsednictvo SNR na ?ele s predsedom Viliamom ?algovi?om zaujalo odmietave stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajny zasah ozna?ili za primerany. Milo? Jake? v televizii vyzyval k ukon?eniu ?trajku.
    • Roz?irili sa spravy o pohotovosti ?eskoslovenskej ?udovej armady a o povolani jednotiek ?udovych milicii (LM) do Prahy, ktore mali by? nasadene proti ?trajkujucim a demon?trantom. M. Jake? neskor vysvet?oval, ?e ich mienili pou?i? ?iba na demon?traciu sily“. [2] Nasadenie LM hodnotili ako poslednu mo?nos? zastra?ovania obyvate?ov K?a?ko a Budaj. [37] Kocab sa po 31 rokoch chvalil, ?e prave on rokoval o nenasadeni armady nielen s Adamcom ale aj s generalmi a ich podriadenymi a ziskal pris?ub ich nepou?itia. [38]

    22. november (streda) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • ?V Bratislave sa na Urade vlady SSR uskuto?nilo stretnutie stranickych a ?tatnych predstavite?ov SSR so zastupcami bratislavskej vysoko?kolskej mlade?e. Okrem predsedu vlady SSR Pavla Hrivnaka boli pritomni predstavitelia vedenia vysokych ?kol a Socialistickeho zvazu mlade?e . V mene vysoko?kolakov prehovoril zastupca sekretariatu koordina?neho vyboru slovenskych vysokych ?kol. Oboznamil u?astnikov stretnutia s vyhlasenim vyboru. Jedna z nich bola v sulade s rozhodim predsedu federalnej vlady“ ale ?al?ie po?iadavky presahovali ramec vysoko?kolskeho ?ivota a mali celospolo?ensky a federalny charakter. [39]
    • U? vytvoreny Celoslovensky koordina?ny ?tudentsky ?trajkovy vybor so sidlom v tzv. Mozartovom dome (budove V?VU ) na vtedaj?ej Jiraskovej ulici (dne?na Venturska ) v centre Bratislavy, [40] okrem ineho zabezpe?uje vyrobu a distribuciou plagatov. V rovnakej budove sidli aj VPN.
    • Pribli?ne 15 000 ?udi demon?trovalo pred Justi?nym palacom v Bratislave za prepustenie Jana ?arnogurskeho , posledneho vazneneho ?lena tzv. bratislavskej pa?ky . [13] [41]
    • ?tudenti a VPN zorganizovali na Namesti SNP v Bratislave prvu masovu demon?traciu (pred byvalou budovou televizie s ozvu?enim zapo?i?anym skupinou Tublatanka ). [40] Moderovali ju M. K?a?ko a J. Budaj . Magda Va?aryova pre?itala vyhlasenie hercov SND a organizatori pre?itali pozdravny list Vaclava Havla a vyzvu VPN k ob?anom. [13] ?tudenti rozdavali a vylepovali svoje po?iadavky. Tieto boli zhrnute do 12 po?iadaviek, ktore VPN prezentovala v programovom vyhlaseni v sobotu 25. novembra 1989 .
    • ?tudenti v Ko?iciach zorganizovali pochod mestom, po?as ktoreho po?adovali slobodu a demokraciu. Skon?il sa na Namesti oslobodite?ov , kde zapalili svie?ky. [13]
    • V Trnave sa na vtedaj?om Gottwaldovom (dnes Troji?nom ) namesti konala prva ve?ka demon?tracia. [13]
    • ?tudenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a demon?traciu na Namesti SNP (u?as? asi 1 000 ?udi). [13] [42]
    • ?tudenti vo Zvolene zorganizovali demon?traciu v centre mesta, ktorej sa zu?astnilo pribli?ne 2 000 ?udi. [13]
    • V Prahe na Vaclavske namestie pri?lo 200 000 ?udi, ku ktorym z balkona vydavate?stva Melantrich prehovorilo viacero osobnosti, napriklad Kardinal Franti?ek Toma?ek .
    • Na ?iados? predsedu vlady ?SR za?al generalny prokurator vy?etrova? zasah zo 17. novembra.

    23. november (?tvrtok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • Podve?er sa v Bratislave opa? konala demon?tracia na Nam. SNP, s tym, ?e sa tu bude demon?trova? ka?dy de?. Prehovoril na nej aj Alexander Dub?ek , ktory vyzval na obrodu spolo?nosti.
    • Posledny raz na verejnosti vystupil ?ef KS? Milo? Jake? , ktory odsudil rozvracanie socializmu v ?esko-Slovensku. Vedenie odborov suhlasilo s vy?etrenim udalosti 17. novembra, ale odmietlo generalny ?trajk.

    24. november (piatok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    25. november (sobota) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • Komunisticky prezident Gustav Husak udelil amnestiu siedmim politickym vaz?om: JUDr. Jan ?arnogursky , PhDr. Miroslav Kusy , CSc., Ji?i Ruml , Ing. Petr Uhl , Rudolf Zeman , Ivan Jirous , Ivan Polansky a amnestovany bol tie? ?efredaktor ?asopisu VOKNO Franti?ek Starek .
    • V Prahe na Letnej demon?trovalo okolo 750 000 ?udi. Pokusil sa tam vystupi? aj predseda komunistickej vlady ?SSR Ladislav Adamec . Vyzyval ob?anov, aby upustili od planovaneho generalneho ?trajku, ale bol vypiskany a musel odis? z tribuny.
    • VPN a Koordina?ny vybor slovenskych vysoko?kolakov zverejnili programove vyhlasenie s dvanastimi po?iadavkami: [45] [46]
      1. ?iadame vytvori? zo Slovenskej narodnej rady skuto?ny parlament slovenskeho naroda, v ktorom budu ma? zastupenie v?etky zlo?ky na?ej spolo?nosti.
      2. ?iadame zaru?i? uplnu slobodu tla?e. Novinari, zvo?te si u? dnes take vedenie redakcii, ktore tuto slobodu zaru?ia.
      3. ?iadame zaru?i? slobodu podnikania, zhroma??ovania, spol?ovania, pohybu, svedomia a ?al?ie ob?ianske prava a slobody.
      4. ?iadame zru?i? veducu ulohu KSS zakotvenu v ustave a v tomto zmysle zmeni? ustavu.
      5. ?iadame odideologizova? ?kolstvo a kulturu a oddeli? kulturu od ?tatneho riadenia.
      6. ?iadame zaru?i? nestrannos? sudov a prokuratury a vytvori? skuto?ne pravny ?tat.
      7. ?iadame doslednu odluku cirkvi od ?tatu.
      8. ?iadame slobodne odborove hnutie a nezavisle ?tudentske organizacie.
      9. ?iadame zrovnopravni? v?etky formy vlastnictva.
      10. ?iadame dosledne demokraticku federaciu ?echov a Slovakov a zakonne upravenie prava postavenia narodnosti na principe plnej a faktickej rovnopravnosti.
      11. ?iadame realne zaru?i? pravo na zdrave ?ivotne prostredie.
      12. ?iadame zaru?i? rovnaku ?ancu pre v?etkych pri vo?be povolania a naplneni ?ivotnej drahy.

    26. november (nede?a) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V Prahe sa stretli predstavitelia Ob?ianskeho fora na ?ele s Vaclavom Havlom a vlady ?SSR pod vedenim Ladislava Adamca.

    V Bratislave mimoriadne zasadal UV KSS . Z jej vedenia odchadzaju Ondrej ?aling , Gejza ?lapka , Elena Litvajova , Viliam ?algovi? a ?tefan Rybar . UV KSS ne?akane oznamil suhlas so zru?enim 4. ?lanku ustavy ?o veducej ulohe komunistickej strany“.

    27. november (pondelok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V celom ?esko-Slovensku sa uskuto?nil dvojhodinovy generalny ?trajk, prvy od roku 1948 . ?trajkujuci sa postavili za po?iadavky ?tudentov a ob?ianskych iniciativ. ?trajk sprevadzali mohutne demon?tracie, na ktorych ob?ania po?adovali koniec vlady jednej strany, slobodne vo?by, odstupenie Husaka z uradu prezidenta a demokraciu.

    28. november (utorok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V Prahe sa uskuto?nilo druhe rokovanie medzi komunistickou vladou na ?ele s Ladislavom Adamcom, Narodneho frontu a Ob?ianskym forom na ?ele s Vaclavom Havlom. Strany sa dohodli na zru?eni ?lanku ustavy o veducej ulohe strany a dohodli sa na novom zlo?eni vlady, ktora predlo?i navrh na zmenu ustavneho zakona ?. 100/1960 o veducom postaveni Komunistickej strany. V ?al?ej relacii ?tudio Dialog (prva bola 24.11.) vystupili Vladimir Ondru?, Milan K?a?ko, Zuzana Mistrikova, Jan Budaj a Miroslav Kusy .

    29. november (streda) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Federalne zhroma?denie schvalilo vypustenie ?lanku 4 v ustave o veducom postaveni Komunistickej strany, zmenilo ?lanok 6 o postaveni Narodneho frontu ako zavazku spolo?enskych organizacii a politickych stran pod vedenim KS a ?lanok 16, tykajuci sa uplat?ovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelani a vychove. Tieto zmeny ukon?ili 40-ro?ny monopol komunistickej strany a umo?nili vznik novych politickych stran a politickej plurality. [47]

    V SND sa uskuto?nilo manifesta?ne zhroma?denie OF a VPN. Za predsednickym stolom sedeli Jan Budaj, Josef Vavro?uek, Marta Kubi?ova, Vaclav Havel, Ivan Havel, ?imon Panek a Milan K?a?ko. [48]

    V televizii vystupil predseda vlady ?SSR Ladislav Adamec. Predniesol prejav o vnutropolitickej situacii, s?ubil oboznami? verejnos? so skuto?nym stavom ekonomiky, otvoril otazku augusta 1968 a rokovania so ZSSR o do?asnom pobyte ich vojsk v ?SSR . Z funkcie predsedu Federalneho zhroma?denia odstupil Alois Indra .

    CIA 29. novembra prvy krat informovala v zmysle, ?e pad re?imu je nezadr?ate?ny a KS? pristupi na vladu zlo?enu aj z nominantov opozicie. [25]

    30. november (?tvrtok) [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Vlada SSR a VPN rokovali v Bratislave o dosledkoch zru?enia ?lanku 4 o veducom postaveni KS?. Na 17. mimoriadnej schodzi SNR zvolili za jej noveho predsedu Rudolfa Schustera , ktory nahradil Viliama ?algovi?a. Poslanci schvalili komisiu na pre?etrenie svie?kovej manifestacie. SNR sa stoto?nila so zmenou ustavy.

    V Prahe sa zi?la vlada, ktora ministrovi vnutra rozkazala okam?ite odstrani? technicke zariadenia na hranici s Rakuskom a Zapadnym Nemeckom . V budove Federalneho zhroma?denia sa zi?la komisia na vy?etrenie udalosti zo 17. novembra. Federalne ministerstvo vnutra rozhodlo, ?e ob?ania mo?u od 4. decembra cestova? do zahrani?ia bez vyjazdnej dolo?ky. Skuto?ny pad ?eleznej opony pri?iel v?ak a? po nastupe novej nekomunistickej vlady po 10. decembri 1989 .

    6. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Z Bratislavy cez ?ilinu do Ko?ic i?iel mimoriadny Vlak ne?nej revolucie . Bolo v ?om asi 1 000 vysoko?kolakov, ?lenovia Rado?inskeho naivneho divadla , herci a ?al?i aktivisti. Vo va??ich mestach potom vystupovali asi 20-?lenne skupiny, ktore vystupovali na miestnych mitingoch. 

    7. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Pred Uradom vlady SSR na Gottwaldovom namesti v Bratislave demon?trovali ?tudenti. [36] V Prahe predseda vlady Adamec podal demisiu.

    10. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    V Prahe sa utvorila nova federalna vlada (narodneho porozumenia) na ?ele s Marianom ?alfom . Po menovani vlady podal demisiu prezident Husak. V ?alfovej vlade bolo 11 nekomunistov a 10 komunistov. Prvymi podpredsedami boli Valtr Komarek a Jan ?arnogursky , podpredsedami Josef Hromadka , Franti?ek Pitra , Vladimir Dlouhy , Old?ich Bursky a Franti?ek Reichl . Ministrom zahrani?ia bol Ji?i Dienstbier , ministrom financii Vaclav Klaus , prace a socialnych veci Petr Miler , obrany Miroslav Vacek , zahrani?neho obchodu Andrej Bar?ak , dopravy a spojov Franti?ek Podlena , hutnictva a strojarstva Ladislav Vodra?ka , paliv a energetiky Franti?ek Pinc , ?udovej kontroly Kv?toslava Ko?inkova , cenoveho uradu Ladislav Dvo?ak a ministrami Robert Martinko a Richard Sacher .

    V programovom vyhlaseni novej vlady sa hovorilo o prechode ?esko-Slovenska k parlamentnej demokracii a k trhovemu hospodarstvu , vlada ?iadala zru?enie Var?avskej zmluvy a odchod ruskych okupa?nych vojsk z ?esko-Slovenska.

    12. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Vznikla aj na Slovensku prva nekomunisticka vlada na ?ele s Milanom ?i?om .

    28. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Za predsedu Federalneho zhroma?denia bol zvoleny Alexander Dub?ek .

    29. december [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Za prezidenta ?esko-Slovenska bol zvoleny Vaclav Havel. Okrem Vaclava Havla boli kandidatmi i Alexander Dub?ek, Ladislav Adamec , ?estmir Cisa? a Valtr Komarek . Sprava CIA z 9. decembra obsahovala nasledovne zistenia CIA o zmene Havlovho nazoru na funkciu prezidenta. ?Havel odmietal sta? sa prezidentom, ostatni opozi?ni predaci ho pravdepodobne presved?ili, aby i?iel do ringu, preto?e podozrievaju byvaleho premiera Adamca, ?e chce ziska? tento post.“ [25]

    Dohra [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Poml?kova vojna

    V roku 1990 prijalo Federalne zhroma?denie zmenu protokolarneho nazvu ?esko-slovenskeho ?tatu z ?eskoslovenska socialisticka republika na ?esko-slovenska federativna republika v sloven?ine (a ?eskoslovenska federativni republika v ?e?tine) a po mesiaci na ?eska a Slovenska Federativna Republika . Pod?a reformy slovenskeho pravopisu sa tie? zemepisny nazov ?eskoslovensko za?al pisa? v sloven?ine so spojovnikom ?esko-Slovensko, ale v ?e?tine zostal bez spojovnika.

    Konali sa historicky prve slobodne vo?by ( 8. a 9. juna 1990 do Federalneho zhroma?denia aj do SNR ). V ?esku presved?ivo zvi?azilo Ob?ianske forum. Vo vo?bach do SNR vyhrala Verejnos? proti nasiliu (29,3 %) pred Kres?anskodemokratickym hnutim (19,2 %) a SNS (13,9 %). Komunisticka strana Slovenska ziskala len 13,3 % ?o podnietilo vznik jej reformneho kridla na jese? roku 1990 Stranu demokratickej ?avice (SD?).

    Napriek tomu, ?e neskor bol komunisticky system zakonom 125/1996 Z. z. ozna?eny za nemoralny a protipravny, jeho ?elni predstavitelia, najma na Slovensku (napr. Vasil Bi?ak ) neboli odsudeni a potrestani.

    Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Nazov ?Sametova revoluce“ anglicky ?Velvet revolution“ sa od jedneho nezisteneho novinara dostal do zahrani?nych medii, aby sa neskor roz?iril aj v ?esko-Slovensku. Kto a kedy vymyslel toto ozna?enie nevedel poveda? ani Petr Pithart , ktory bol hlavnym predstavite?om Ob?ianskeho Fora. [49] Na Slovensku sa v?ak revolucia od za?iatku udalosti nazyvala ?Ne?na revolucia“. Tento vyraz v kontexte ?ta va?a revolucia je taka ina, taka ne?na“ pou?il prvykrat verejne Vladimir Mina? v televiznej besede so ?tudentmi v novembri 1989.

    Niektori, po rokoch, polemizuju s tym ?i i?lo o skuto?nu revolu?nu zmenu. Jeden z vtedaj?ich ?eskych politikov udalosti ozna?il za organizovane odovzdanie moci a hlavne zastancovia kon?pira?nych teorii zdoraz?uju ulohu ?tb. [50]

    Akterky Ne?nej revolucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Ne?na revolucia bola tvorena mu?mi aj ?enami, av?ak dodnes sa v predstavach a prezentaciach udalosti Ne?nej revolucie spominaju primarne mu?i. Prave na zaklade tejto jednostrannej prezentacie Ne?nej revolucie sa spisovate?ka Ingrid Hrubani?ova , v roku 2009 , rozhodla uverejni? vyzvu, v ktorej ?iadala ?eny, ktore sa participovali na revolucii, aby vystupili a podelili sa o ich skusenosti. Tuto vyzvu neskor prebrala feministicka organizacia Aspekt , ktora ju publikovala na svoju webovu stranku v roku 2009 a v knihe Politiky a politi?ky (2011), autorka Zuzana Ma?arova analyzuje a opisuje skusenosti ?ien, ktore na vyzvu reagovali. [51] Feministicka organizacia Aspekt dodnes skuma medialnu prezentaciu ?ien po?as a po Ne?nej revolucii a taktie? aj samotnu sebaprezentaciu revolucionarok, nako?ko o tejto udalosti, pod?a spisovate?ky a akademi?ky Zuzany Ma?arovej, nemo?eme vedie? v?etko, ak ju ?tudujeme, vnimame a preci?ujeme, len z poh?adu mu?ov. [51] [52]

    Osobnosti revolucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Na vystave Svedectvo o revolucii [53] su ako ?osobnosti revolucie“ prezentovani len mu?i: Svetoslav Bombik , Jan Budaj , Martin Butora , ?ubomir Feldek , Fedor Gal , Milan K?a?ko , Ladislav Snopko , Peter Zajac , Miroslav Kusy , Peter Tatar , Vladimir Ondru? , Jozef Miklo?ko . [ chyba zdroj ]

    Okrem mu?ov (Miklo?ka, Zajaca), v?ak prezidentka ?aputova v januari 2020 vyznamenala aj Zuzanu Mistrikovu radom ?udovita ?tura II. triedy, ako osobnos? roku 1989 , ktora patrila k ?tudentskym lidrom Ne?nej revolucie. [54]

    Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

    1. ↑ a b c d e f g h BLA?EK, Petr. Zamatova revolucia. Historicka revue (Bratislava: SAHI), 2015-11-17. Dostupne online [cit. 2018-01-12].
    2. ↑ a b Gorba?ov v novembri 1989: Nepou?ite silu! [online]. Pravda.sk, 2020-11-17, [cit. 2020-11-17]. Dostupne online.
    3. ↑ Milou? Jake? ? Wikicitaty [online]. cs.wikiquote.org, [cit. 2018-01-12]. Dostupne online. (po ?esky)
    4. ↑ a b JA?EK, Peter. November / Gustav Husak a pad komunizmu v ?eskoslovensku [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupne online.
    5. ↑ a b c JANCURA, Vladimir. Za?alo sa to Palachovym ty?d?om. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-01-15. Dostupne online [cit. 2019-01-15]. ISSN   1336-197X .
    6. ↑ a b TEST: Jak dob?e si pamatujete rok 1989? [online]. Praha: ?esky rozhlas, 2014-11-16, [cit. 2018-06-21]. Dostupne online.
    7. ↑ VATRALOVA, Monika. ?esi a Slovaci sa prestali ba?. Pred 30 rokmi podpisali tisicky ?udi peticiu N?kolik v?t [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online.
    8. ↑ Milan K?a?ko (1945) [online]. Ustav pamati naroda, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online.
    9. ↑ a b c d e JANCURA. Na za?iatok sta?i aj nieko?ko viet [online]. Pravda.sk, 2019-06-24, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online.
    10. ↑ ?o sa v Ma?arsku oslavuje 15. marca [online]. Petit Press, [cit. 2020-11-20]. Dostupne online.
    11. ↑ ?IME?KA, Martin M.. Pred 30 rokmi: V Po?sku a v Ma?arsku sa komunizmus kon?il, ale ja som si to nechcel v?ima? [online]. Dennik N, 2019-03-04, [cit. 2020-11-20]. Dostupne online.
    12. ↑ JANCURA, Vladimir. Oktober 1989: Predohra utoku na Berlinsky mur [online]. Pravda.sk, 2019-10-30, [cit. 2019-10-31]. Dostupne online.
    13. ↑ a b c d e f g h i j k l m Kalendarium k novembrovym udalostiam a padu komunistickeho re?imu v roku 1989 [online]. Bratislava: Ustav pamati naroda, [cit. 2018-01-12]. Dostupne online.
    14. ↑ a b c d e f Panely vystavy filozofi v novembri 1989 [online]. Archiv UK v spolupraci s FiF UK a u?astnikmi ?tudentskeho hnutia v roku 1989, 12. novembra 2021 o 13.00 hod. sa v atriu budovy Slovenskeho rozhlasu v Bratislave, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online.
    15. ↑ a b c d KOVA?I?OVA, Zuzana. Henrieta Hrinkova: ?Nemusi by? v?etko za ka?du cenu eko a bio.“. JeToTak.sk (Bratislava: Alternativa Komunikacia Ob?ania), 2009-09-20. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1337-8872 . Archivovane 2017-12-17 z  originalu.
    16. ↑ Milan Novotny: Odva?na predohra ne?nej revolucie bola de? pred Prahou v Bratislave [online]. Pravda.sk, 2021-11-16, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online.
    17. ↑ a b c d SITA. Pamatnik vynima ?tudentsky pochod z tie?a 17. novembra. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-11-16. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1336-197X .
    18. ↑ a b NESROVNAL, Ivo. 16 november 1989, ?tudentsky protest v Bratislave na vlastne o?i. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-11-12. Dostupne online [cit. 2018-01-12].
    19. ↑ a b ?TEV?IK, Radoslav. Vysoko?kolaci ?iadali viac slobody a demokracie. Bratislavske noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2009-11-12. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1336-362X .
    20. ↑ Video Pochod bratislavskych vysoko?kolakov, ?as? tretia. In: ?TEV?IK, Radoslav. Vysoko?kolaci ?iadali viac slobody a demokracie. Bratislavske noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2009-11-12. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1336-362X .
    21. ↑ Manifestacia ?tudentov k Mezinarodnemu d?u ?tudenstva 16.11.1989 (Bratislava) [online]. youtube.com, 2012-10-22, [cit. 2020-11-19]. Dostupne online.
    22. ↑ ?TB: PRISNE TAJNE [online]. rtvs.sk, [cit. 2023-02-01]. Dostupne online.
    23. ↑ TASR. Rektor Univerzity Komenskeho ocenil ?tudentov aktivnych v Novembri '89 [online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-02-01]. Dostupne online.
    24. ↑ VL?EK, Toma?. Sametova revoluce 1989 : patek 17. listopadu 1989 : trasa demonstrace [online]. totalita.cz, [cit. 2018-01-12]. Dostupne online.
    25. ↑ a b c d Zruti sa re?im v ?eskoslovensku? CIA pripu??ala, ?e nepadne [online]. Pravda.sk, 2021-06-10, [cit. 2021-06-10]. Dostupne online.
    26. ↑ Narodni t?ida 17. listopadu: v roce 1989 bod zlomu, dnes ?iva vzpominka - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2021-11-22]. Dostupne online.
    27. ↑ a b c VL?EK, Toma?. Sametova revoluce 1989 : Martin ?mid [online]. totalita.cz, [cit. 2018-01-12]. Dostupne online.
    28. ↑ a b BALUN, Peter; STRES?AK, Gabor. November : o?ami ?tB a ulice . 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 263 s. Dostupne online. ISBN 978-80-89335-22-0 .
    29. ↑ Karoly Toth: Vyvoj systemu in?titucii ma?arskej men?iny [online]. madari.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupne online.
    30. ↑ a b SUDOR, Karol. Fedor Gal: November 1989 ?pinia len kon?piratori a hlupaci. Dennik N (Bratislava: N Press), 2017-11-15. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1339-844X .
    31. ↑ a b Televizny dokument vysielany 17.11.2011 pristup: 15.3.2013
    32. ↑ Chceme sa vam po?akova?, hrdinovia Novembra 89 [online]. tvareslobody.sk, [cit. 2018-10-29]. Dostupne online.
    33. ↑ VELI?, Martin. Zuzana Mistrikova: Bali sme sa. JeToTak.sk (Bratislava: Alternativa Komunikacia Ob?ania), 2009-11-09. Dostupne online [cit. 2018-01-12]. ISSN   1337-8872 . Archivovane 2011-10-27 z  originalu.
    34. ↑ A.S, Petit Press. Ako vyzerali dni revolucie a ?o im predchadzalo [online]. domov.sme.sk, [cit. 2021-11-21]. Dostupne online.
    35. ↑ TACHECI, Barbora. Kocab a Hora?ek po 20 letech: Klaus si zaslou?i ?ty?i minus. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2009-11-11. Dostupne online [cit. 2018-01-12].
    36. ↑ a b FOTO: Ke? sme na namestiach ?trngali za zmenu [online]. www.aktuality.sk, [cit. 2021-11-16]. Dostupne online. (po anglicky)
    37. ↑ a b Ne?na ´89 | Televizny program [online]. 2009, [cit. 2020-11-17]. Dostupne online.
    38. ↑ Osobna vypove? Kocaba 17.11.2020 na CNN (Prima) News
    39. ↑ ?STK. Vysoko?kolaci sa stretli s predstavite?mi ?tatu. Nemo?no situaciu vyostrova? [online]. Smena, 1989-11-23, [cit. 2018-02-14]. S. 1 – 5. Dostupne online.
    40. ↑ a b ULEJ, Toma?. ?o pisali noviny pred dvadsiatimi rokmi : Za?al sa proces s ?arnogurskym (Smena, 23. november 1989). SME (Bratislava: Petit Press), 2009-11-23. Dostupne online [cit. 2018-06-21]. ISSN   1335-4418 .
    41. ↑ JA?EK, Peter. 14. august 1989 ? Bratislavska pa?ka [online]. Bratislava: Ustav pamati naroda, [cit. 2018-06-21]. Dostupne online.
    42. ↑ Ne?na revolucia v Banskej Bystrici nevypukla 17. novembra ako v Prahe. Dnes24 (Banska Bystrica: Global 24), 2016-11-09. Dostupne online [cit. 2018-06-21].
    43. ↑ KRAPFL, James. Revolucia s ?udskou tvarou : politika, kultura a spolo?enstvo v ?eskoslovensku po 17. novembri 1989 . Bratislava : Kalligram, 2009. Dostupne online. ISBN 978-80-8101-253-2 .
    44. ↑ ?tudio Televiznych novin ? Prve ?tudio dialog (1989) [online]. youtube.com, 2019-11-25, [cit. 2020-01-05]. Dostupne online.
    45. ↑ Programove vyhlasenie ob?ianskej iniciativy Verejnos? proti nasiliu a koordina?neho vyboru slovenskych vysoko?kolakov, November 1989 [online]. www.memorykontrol.org, [cit. 2018-02-14]. Dostupne online.
    46. ↑ GAL, Fedor. 1989/4 ? Prvych sto dni (?as? prva) [online]. fedorgal.cz, 2009-04-27, [cit. 2018-06-21]. Dostupne online.
    47. ↑ TERAZ.SK. KS? po viac ako 40 rokoch zru?ila svoj mocensky monopol [online]. TERAZ.sk, 2019-11-17, [cit. 2021-11-21]. Dostupne online.
    48. ↑ FLAMIK, Juraj. Ako poslanec Budaj rozkrada minulos? Slovenska. Dennik N Blog (Bratislava: N Press), 2016-11-17. Dostupne online [cit. 2018-01-12].
    49. ↑ RAKU?ANOVA, Ludmila. Pithart: Nebyla to revoluce, ale p?edani moci. Denik.cz , 2009-10-19. Dostupne online [cit. 2022-11-18]. (po ?esky)
    50. ↑ Mrtvy student ?mid alias agent Ludvik Zif?ak: Bez StB by zm?na nebyla [online]. denik.cz, 2014, [cit. 2014-11-15]. Dostupne online.
    51. ↑ a b Ma?arova, Z. (2011). ?eny Novembra: Analyza rozhovorov s akterkami ne?nej revolucie. In Politiky a politi?ky: Aspekty politickej subjektivity ?ien (1st ed., pp. 13?50). Bratislava: Zaujmove zdru?enie ?ien ASPEKT.
    52. ↑ Ma?arova, Zuzana. 2016. ?Ako odvrava? Novembru 1989. Skumanie narativov historickych udalosti z rodoveho h?adiska.“ Gender, rovne p?ile?itosti, vyzkum, Vol. 17, No. 2: 42?52, DOI: http://dx.doi.org/10.13060/12130028.2016.17.2.281
    53. ↑ Vystava Svedectvo o revolucii ? od 6. novembra [online]. Bratislava: Ministerstvo vnutra SR, [cit. 2020-01-05]. Dostupne online. Archivovane 2020-01-05 z  originalu.
    54. ↑ hdm. ?aputova vyznamenala osobnosti, ktore vzdorovali zlu, aj talenty vedy, umenia a ?portu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-02. Dostupne online [cit. 2020-01-05]. ISSN   1336-197X .

    Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

    • HANZEL, Vladimir. Zrychleny tep d?jin : realne drama o deseti jednanich : autenticke zaznamy jednani Ob?anskeho fora a Verejnosti proti nasiliu s p?edstaviteli statni moci v listopadu a prosinci 1989 . 1. vyd. Praha : OK Centrum, 1991. 500 s.
    • BROD, Toman. Pro? jsme v listopadu vy?li do ulic . 1. vyd. Brno : Dopln?k, 1999. 159 s. ISBN 80-7239-051-1 .
    • ?IMUL?IK, Jan . Katolicka cirkev a ne?na revolucia 1989 . Pre?ov : Michal Va?ko, 1999. 88 s. ISBN 80-7165-225-3 .
    • SUK, Ji?i. Labyrintem revoluce : akte?i, zapletky a k?i?ovatky jedne politicke krize . 1. vyd. Praha : Prostor, 2003. 507 s. ISBN 80-7260-099-0 .
    • ?A?EK, Pavel. V ?ele ?tB : pad re?imu v zaznamoch dostojnika tajnej policie . Bratislava : Ustav pamati naroda, 2006. Dostupne online. ISBN 80-969296-3-1 .
    • BALUN, Peter; STRES?AK, Gabor. November : o?ami ?tB a ulice . 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 263 s. Dostupne online. ISBN 978-80-89335-22-0 .
    • PITHART, Petr. Dev?tosmdesaty : vzpominky a p?emy?leni : kredo . Praha : Academia, 2009. 284 s. ISBN 978-80-200-1817-5 .
    • SPA?IL, Du?an. Vid?no deseti (rozhodujici udalosti mocenskeho zvratu v roce 1989 o?ima kli?ovych osobnosti z obou stran politickeho spektra: Fojtik, Jake?, Krej?i, ?t?pan, Vacek, Kocab, Kantor, Dienstbier, Bratinka, Komarek) . Praha : Bondy, 2009. 199 s. ISBN 978-80-904471-1-0 .
    • BLAHA, Milan. 10 dni, ktore otriasli Slovenskom : ne?na revolucia v Atomovej elektrarni Jaslovske Bohunice . 1. vyd. Trnava : Y.E.T.Y., 2009. 179 s. ISBN 978-80-970260-8-0 .
    • 1988 : Rok pred zmenou : zbornik a dokumenty . Ed. Peter Balun. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 394 s. ISBN 978-80-89335-13-8 .
    • 20. vyro?ie Ne?nej revolucie : zbornik z vedeckej konferencie : Bratislava 11. – 12. novembra 2009 . Ed. Peter Ja?ek. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2010. 256 s. Dostupne online. ISBN 978-80-89335-29-9 .
    • KREJ?I, Oskar . Sametova revoluce . 1. vyd. Praha : Professional Publishing, 2014. 159 s. ISBN 978-80-7431-138-3 .
    • 1989 : Rok zmeny : zbornik z medzinarodnej vedeckej konferencie, Bratislava 4. – 5. novembra 2014 . Ed. Peter Ja?ek. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2017. 436 s. ISBN 978-80-89335-78-7 .
    • KRAPFL, James. Revolucia s ?udskou tvarou : politika, kultura a spolo?enstvo v ?eskoslovensku po 17. novembri 1989 . Bratislava : Kalligram, 2009. Dostupne online. ISBN 978-80-8101-253-2 .
    • KOTIAN, Robert. 30 rokov po : Slovensko 1989-2019 : udalosti, komentare, rozhovory . ?ilina : , 2019. (Prve vydanie.) Dostupne online. ISBN 978-80-8201-061-2 .

    Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

    Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]


    Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ne?na_revolucia&oldid=7793015 “