z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Kru?nica
je rovinna krivka z triedy
ku?e?ose?iek
, je to rez ku?e?ovej plochy rovinou prechadzajucou ku?e?ovou plochou kolmou na os ku?e?ovej plochy.
Ekvivalentna definicia je: V
euklidovskej geometrii
je kru?nica
mno?inou
v?etkych
bodov
v
rovine
v rovnakej vzdialenosti, nazyvanej
polomer
, od pevneho bodu, nazyvaneho
stred
.
Kru?nice su jednoduche uzavrete krivky, ktore rozde?uju rovinu na vnutro a vonkaj?ok. S kru?nicou uzko suvisi aj pojem
kruh
, ?o je mno?ina bodov zlo?ena z kru?nice a jej vnutra, teda zo v?etkych bodov v rovnakej alebo men?ej vzdialenosti od stredu ako je polomer. Polomerom nazyvame taktie? ka?du
use?ku
spajajucu stred s bodom na kru?nici.
V
kartezianskej suradnicovej sustave
(
x
,
y
) je kru?nica so stredom (
x
0
,
y
0
) a polomerom
r
mno?ina v?etkych bodov (
x
,
y
) takych, ?e
Ak sa stred kru?nice nachadza v po?iatku suradnic (0, 0), tato rovnica sa zjednodu?i na
Parametricke rovnice
kru?nice su:
kde:
x
0
a
y
0
su suradnice stredu kru?nice.
r
je polomer kru?nice.
φ
je uhol 0 ≤ φ < 2π spojnice bodu na kru?nici a stredu s osou x ako parameter.
Vlastnosti kru?nice:
1. Ma kon?tantnu krivos? rovnajucu sa hodnote 1/r
2. D??ka kru?nicoveho obluka je
pri?om
je uhol obluka v
radianoch