Svetova zdravotnicka organizacia
(skratka
SZO
[1]
;
angl.
World Health Organization
, skratka
WHO
) je medzinarodna organizacia systemu
Organizacie Spojenych narodov
(OSN), vystupujuca ako koordina?ne centrum v medzinarodnom verejnom zdravi. Centralu ma v
?eneve
vo
?vaj?iarsku
. SZO bola zalo?ena OSN
7. aprila
1948
. Su?asny generalny riadite? je doktor
Tedros Adhanom
. SZO zdedila ve?a mandatov a zdrojov po svojom predchodcovi, Zdravotnickej organizacii (Health Organisation ? HO), ktora bola agenturou
Spolo?nosti narodov
.
V roku
1945
na Konferencii OSN o medzinarodnej organizacii jednohlasne schvalili jej u?astnici navrh
Brazilie
a
?iny
, aby sa vytvorila nezavisla medzinarodna zdravotnicka organizacia v ramci OSN. O rok neskor v roku
1946
v
New Yorku
signovalo 61 ?tatov z celeho sveta Ustavu Svetovej zdravotnickej organizacie.
?esko-Slovensko
patrilo medzi tieto krajiny. Ustava nadobudla platnos? 7. aprila 1948, ke? 26 zo 61 ?tatov, ktore ju podpisali, ratifikovali svoj podpis a ulo?ili oficialne ratifika?ne listiny u generalneho tajomnika Organizacie spojenych narodov. Tento datum ? 7. april 1948 sa uznava za datum vzniku Svetovej zdravotnickej organizacie. Odvtedy oslavuje Svetova zdravotnicka organizacia a s ?ou cely svet v tento de?
Svetovy de? zdravia
. Po rozdeleni ?esko-Slovenska sa Slovensko stalo ?lenom SZO
4. februara
1993
.
- 1945
? Konferencia OSN o Medzinarodnej organizacii v
San Franciscu
jednohlasne schva?uje navrh Brazilie a ?iny na vytvorenie novej samostatnej medzinarodnej zdravotnickej organizacie.
- 1946
? Medzinarodna zdravotnicka konferencia v New Yorku schva?uje Ustavu SZO.
- 1948
? 7. aprila nadobuda u?innos? Ustava SZO. V tento de? 26 zo 61 ?tatov, ktore podpisali Ustavu, oznamil jej ratifikaciu. Tento de? bol vyhlaseny za Svetovy de? zdravia.
- 1969
? Schvalili sa Medzinarodne zdravotnicke predpisy, ktore obsahovali opatrenia v boji proti
cholere
,
moru
,
pravym kiah?am
a
?ltej horu?ke
.
- 1974
? SZO zaklada
Roz?ireny program imunizacie
, aby chranilo deti pred
detskou obrnou
,
osypkami
,
za?krtom
,
?iernym ka??om
,
tetanom
a
tuberkulozou
.
- 1977
? 30. svetove zdravotnicke zhroma?denie si stanovuje cie?, pod?a ktoreho sa ma do konca storo?ia dosiahnu? urove? zdravia, ktora umo?ni v?etkym ?u?om vies? socialne aj ekonomicky produktivny ?ivot:
Zdravie pre v?etkych do roku 2000
.
- 1978
? Spolo?na SZO/UNICEF medzinarodna konferencia v
Alma-Ate
schva?uje
Deklaraciu o primarnej zdravotnej starostlivosti
, ktora sa stava zakladnym predpokladom dosiahnutia cie?a
Zdravia pre v?etkych do roku 2000
.
- 1979
? Globalna komisia potvrdzuje, ?e sa na celom svete
eradikovali
prave kiahne. Posledny pripad sa vyskytol v roku
1977
.
- 1981
? Valne zhroma?denie OSN schva?uje
Globalnu strategiu Zdravia pre v?etkych do roku 2000
a vyzyva prislu?ne medzinarodne organizacie, aby spolupracovali so SZO.
- 1987
? Valne zhroma?denie OSN, znepokojene ?irenim
AIDS
, vytvara
Globalny AIDS program
pod hlavi?kou SZO.
- 1988
? Pri oslave 40. vyro?ia SZO vyhlasuje, ?e do roku 2000 eradikuje detsku obrnu.
- 1998
? 50. vyro?ie podpisu Ustavy SZO.
?tatut SZO stanovuje, ?e jej cie?om ?je dosiahnutie najvy??ej mo?nej urovne zdravia pre v?etkych ?udi“. Jej hlavnou ulohou je ni?i? choroby, obzvla?? k?u?ove infek?ne choroby. Popri koordinacii medzinarodneho monitorovania vypuknutia infek?nych chorob ako
SARS
,
malaria
a
AIDS
, realizuje aj programy na ni?enie tychto chorob prostrednictvom vyvoja a distribucie vakcin. Po rokoch likvidacie
kiahni
SZO v roku
1979
prehlasila, ?e choroba bola zni?ena ? prva choroba v historii uplne eliminovana premyslenou ?udskou aktivitou. SZO sa bli?i k uspechu vo vyvoji vakcin proti
malarii
a
schistosomoze
(infek?na choroba sposobena druhom motolice skupiny Schistosoma) a v najbli??ich rokoch planuje eliminova?
detsku obrnu
.
?tatut SZO definuje zdravie ako stav kompletnej fyzickej, mentalnej a socialnej pohody, a nie iba ako absenciu chorob alebo telesnych chyb. Popri svojej praci na eliminacii chorob, SZO organizuje aj kampane, napr. na celosvetove zvy?enie konzumacie
zeleniny
alebo na zni?enie konzumacie
tabaku
, a vedie vyskum: napr. ?i
elektromagneticke pole
okolo
mobilov
ma nepriaznivy vplyv na zdravie. Niektore z tychto prac mo?u by? kontroverzne, ako napriklad sprava SZO z aprila 2003, ktora odporu?ila, ?e obsah
cukru
v zdravej vy?ive ma by? menej ako 10 %, ?o viedlo k lobovaniu (natlaku) cukrovarnickeho priemyslu proti tomuto odporu?aniu.
Pre uvedene ciele SZO pridelili medzinarodne zmluvy organizacii ve?a zodpovednosti. Napr. Jednotna konvencia o narkotickych drogach (Single Convention on Narcotic Drugs) a Konvencia o psychotropnych latkach (Convention on Psychotropic Substances) ?iadaju SZO vyda? zavazne vedecke a medicinske ohodnotenie psychoaktivnych drog a odporu?i?, ako maju by? regulovane. Tymto sposobom SZO vykonava doh?ad nad vykonom zakonodarnej Komisie pre narkoticke drogy (Commission on Narcotic Drugs).
?lenske ?taty SZO ur?uju delegacie do Svetoveho zdravotnickeho zhroma?denia (World Health Assembly) ? najvy??ieho rozhodovacieho organu SZO. Zhroma?denie sa zvy?ajne schadza ka?dy rok v maji a okrem vymenovania generalneho riadite?a (na 5-ro?ny mandat) monitoruje finan?ne riadenie organizacie, kontroluje a schva?uje predlo?eny programovy rozpo?et. Zhroma?denie voli 32 ?lenov, ktori su technicky kvalifikovani v oblasti zdravia, s 3-ro?nym mandatom do Vykonneho vyboru. Hlavne funkcie Vyboru su: riadi? zhroma?denie, uvadza? do praxe jeho rozhodnutia, radi? mu a vo v?eobecnosti podporova? jeho pracu.
Dr.
Margaret Chan
, byvala generalna riadite?ka SZO.
Dennu pracu SZO ma na starosti Sekretariat SZO (
WHO Headquarters
), ktory ma ustredie v ?eneve.
Praca SZO je dencentralizovana. Existuje 6 regionalnych uradov (
WHO Regional Offices
):
- Regionalny urad pre Afriku (AFRO)
- Regionalny urad pre Ameriku (Severnu a Ju?nu)/Pan americka zdravotnicka organizacia (AMRO/PAHO)
- Regionalny urad pre vychodne Stredomorie (EMRO)
- Regionalny urad pre Europu (EURO)
- Regionalny urad pre juhovychodnu Aziu (SEARO)
- Regionalny urad pre zapadny Pacifik (WPRO)
Regionalny urad pre Europu ma ustredie v
Dansku
v
Kodani
. Regionalnym riadite?om je Zsuzsanna Jakab. Vo funkcii je od 1. februara 2010.
V jednotlivych ?lenskych krajinach je SZO zastupena kancelariami, ktorych existuje 134, z toho 28 v Europe, 1 na Slovensku.
?innosti SZO pomahaju spolupracujuce centra (
Collaborating Centres
), ktorych je pribli?ne 400.
SZO vykonava funkcie prostrednictvom troch zakladnych organov:
- Svetove zdravotnicke zhroma?denie ? World Health Assembly, WHA
- Vykonny vybor SZO ? Executive Board, EB
- Sekretariat SZO ? Headquarters, HQ
Svetove zdravotnicke zhroma?denie
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Svetove zdravotnicke zhroma?denie zasada ka?doro?ne v maji, zvy?ajne v ?eneve. Zu?ast?uju sa na ?om delegacie zo v?etkych ?lenskych ?tatov SZO.
Vykonny vybor SZO zasada 2-krat do roka. Prve (hlavne) zasadnutie sa pravidelne kona v januari, druhe (krat?ie) zasadnutie sa kona v maji po Svetovom zdravotnickom zhroma?deni. Vykonny vybor pozostava z 32 odbornikov z oblasti zdravotnictva, vybranych zo v?etkych ?lenskych ?tatov SZO.
Ma pribli?ne 3 800 zamestnancov pracujucich v Ustredi Svetovej zdravotnickej organizacie v ?eneve a v ?iestich regionalnych uradoch SZO po celom svete. Sekretariat je riadeny generalnym riadite?om SZO, ktory je do uvedenej funkcie zvoleny Svetovym zdravotnickym zhroma?denim na zaklade nominacie Vykonneho vyboru.
SZO ma 194 ?lenskych ?tatov, vratane v?etkych
?lenskych ?tatov OSN
okrem
Lichten?tajnska
. Najnov?im ?lenom (od 20. maja 2002) je
Zapadny Timor
. Krajiny, ktore nie su ?lenske ?taty OSN sa mo?u, ak to schvali zhroma?denie, pripoji? ako asociovani ?lenovia (s kompletnou informovanos?ou, ale obmedzenym podielnictvom a volebnym pravom). Priklady su samospravne jednotky Noveho Zelandu ?
Cookove ostrovy
a
Niue
. Krajinam mo?e by? tie? poskytnuty status pozorovate?a ? napr.
Vatikan
.
Ako agentura OSN, SZO je financovana systemom OSN ? prispevkami ?lenskych ?tatov. V su?asnosti praca SZO zah??a aj kooperaciu s partnermi ako su
mimovladne organizacie
a
farmaceuticky priemysel
alebo s nadaciami ako
Nadacia Billa a Melindy Gates
?i
Rockefellerova nadacia
. Niektore z tychto kooperacii mo?no pova?ova? za
verejno-sukromne partnerstvo
; polovica rozpo?tu SZO je financovana sukromnymi nadaciami a priemyslom.
Niektore partnerstva SZO so sukromnou sferou
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
- ↑
?tub?a, Pavol ? Moy?ova, Stanislava. Lingvisticke aspekty defektneho re?oveho prejavu slovenskych politickych re?nikov. In: ?tefan?ik, Radoslav (ed.).
Jazyk a politika na pomedzi lingvistiky a politologie
. Bratislava : Ekonom, 2016.
ISBN 978-80-225-4292-0
, s.
270
.
Tento ?lanok ?iasto?ne ?erpal z
www.who.sk
.