Alan Turing
britsky matematik, logik, kryptograf a vojnovy hrdina
Narodenie	23. jun 1912 Londyn , Spojene kra?ovstvo
Umrtie	7. jun 1954 (41 rokov) Wilmslow , Spojene kra?ovstvo
Alma mater	University of Cambridge Princeton University
Podpis
Odkazy
Webstranka	turingarchive.org
Commons	Alan Turing
Matematicky portal   Informaticky portal   Biograficky portal

Alan Mathison Turing (* 23. jun 1912 , Londyn , Spojene kra?ovstvo ? † 7. jun 1954 , Wilmslow , Spojene kra?ovstvo ) bol britsky matematik , logik , kryptograf a vojnovy hrdina.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Profesionalnu karieru za?al na Cambridge University . Tam sa v roku 1935 stretol s Johnom von Neumannom . Po?as nasledujucich desiatich rokov nezavisle od seba vytvorili principy elektronickeho po?ita?a.

V roku 1936 vydal ?lanok On Computable Numbers, with an Application to the Entscheidungsproblem , v ktorom definuje abstraktny model ?islicoveho po?ita?a ? tzv. Turingov stroj . Tym ponukol zakladny teoreticky aparat pre vedecku disciplinu, tzv. teoreticku informatiku (Theoretical Computer Science), ktora sa zaobera potencialnymi mo?nos?ami po?ita?ov, tym, ?o po?ita?e mo?u niekedy dokaza?, ?o z principu nedoka?u a v akom ?ase ?o doka?u.

Po?as druhej svetovej vojny presadil Turing kon?trukciu zariadenia, ktore vedelo v kratkom ?ase analyzova? pravdepodobne nastavenia Enigmy , ?ifry pou?ivanej armadou nacistickeho Nemecka . Pod?a mnohych historikov bol Turingov prinos najdole?itej?im prispevkom jednotlivca k vi?azstvu Spojencov. ^{[ chyba zdroj ]}

Po vojne Turing pracoval na jednom z prvych skuto?nych digitalnych po?ita?ov. Za?al sa zaujima? aj o vz?ah medzi po?ita?mi a prirodou a veril, ?e stroje mo?u imitova? procesy, prebiehajuce v ?udskom mozgu . Preto poslednu ?as? ?ivota stravil badanim o tom, ako stovky miliard neuronov v mozgu s pomocou elektrickych impulzov spolupracuju po?as u?enia. Za?al ?tudova? komplexne systemy a navrhoval uplatnenie matematickych metod aj v biologii. Na zaklade svojich poznatkov vytvoril Turingov test , ktory sa pova?uje za doteraz najlep?i sposob, ako zisti? (ne)pritomnos? inteligencie v stroji.

V roku 1954 ho ako 41-ro?neho na?la spravky?a jeho domu m?tveho. Je viacero teorii o tom, ako zomrel. Jedna hovori o tom, ?e spachal samovra?du tym, ?e zjedol jablko, do ktoreho si napustil kyanid . Tato teoria sa v?ak neda dokaza?, preto?e sa nespravil rozbor jablka. Jednym z dovodov pre samovra?du by ale mohla by? chemicka kastracia , ktoru musel Turing podstupi? ako trest za svoju homosexualitu . Za tieto perzekucie sa jeho pamiatke v roku 2009 britsky premier Gordon Brown verejne ospravedlnil. ^[1]

Ina teoria zas hovori o tom, ?e kyanid vdychol kvoli nespravnemu skladovaniu tejto chemikalie. Doma ju mal kvoli svojim vlastnym pokusom, pou?ival ho na rozpu??anie zlata. Spominane jablko tam bolo pod?a v?etkeho nahodou, preto?e si rad dal jedno pred spanim a ?asto ho nedojedol. ^[2]

Od roku 1966 spolo?nos? Intel (su?asnos? Google ) ude?uje cenu za prinos v informatike , ktora nesie jeho meno ? Turingova cena . Pribeh Alana Turinga a jeho pracu na lu?teni kodu Enigmy vykres?uje film Kod Enigmy z roku 2014 .

V juni 2021 vstupila do obehu nova 50- librova bankovka s portretom Turinga. Stalo sa tak v de? Turingovych narodenin a zarove? sa ukon?il prechod librovych bankoviek z papierovych na plastove. ^[3]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Alan Turing
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Alan Turing

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Simulacia Turingovho stroja
• Osobna stranka
• On Computable Numbers (original publikacia ? PDF)
• Biografia
• Kratka biografia
• ?ivotopis
• Alan Turing ? Towards a Digital Mind: Part 1 Archivovane 2007-08-03 na Wayback Machine
• Computing machinery and intelligence Archivovane 2013-03-28 na Wayback Machine
• Hollymeade unveiling of memorial plaque marking 50th anniversary of Turing's untimely death