Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte . potrebne opravi? zoznam ?kol aby zodpovedal ?tandardom, externe odkazy treba nahradi? referenciami alebo da? pre?

Astana
Астана
hlavne mesto Kazachstanu
Astana
Vlajka Erb
?tat	Kazachstan
Rieka	I?im
Nadmorska vy?ka	347  m n. m.
Suradnice	51°10′00″S 71°26′00″V  /  51,16667°S 71,43333°V  / 51.16667; 71.43333
Rozloha	722  km²  (72 200  ha )
Obyvate?stvo	1 078 384  ( 2019 )
Hustota	1 493,61 obyv./ km²
Akim	Altay Kulginov
?asove pasmo	UTC +5
- letny ?as	UTC +6
PS?	010000?010015
Tel.predvo?ba	+7 7172
Pozicia Astany v ramci Kazachstanu
Wikimedia Commons: Astana
Webova stranka: http://www.astana.kz
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Astana ( kaz. Астана ), v rokoch 2019 – 2022 Nur-Sultan ( kaz. Н?р-С?лтан ), je od roku 1997 hlavnym mestom Kazachstanu (predtym bola hlavnym mestom Alma-Ata ). V roku 2017 malo 1 078 384 obyvate?ov ^[1] , a ich po?et ve?mi rychlo narasta. Na konci 20. storo?ia sa tu za?alo so stavbou noveho hlavneho mesta, ke? boli stare drevene budy zrovnane so zemou a vznikli vystavne ulice, parky a zasklene kancelarske budovy. V preklade nazov mesta "Astana" znamena "hlavne mesto".

20. marca 2019 bolo po odstupeni prezidenta Nursultana Nazarbajeva hlavne mesto premenovane z Astany na Nur-Sultan. ^[2] V septembri 2022 do?lo z iniciativy prezidenta Tokajeva k navratu na nazov Astana. ^{[3] [4]}

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nazov	Doba pou?ivania [5]
Akmola	1824 – 1832
Akmolinsk	1832 – 1961
Celinograd	1961 – 1992
Akmola	1992 – 1998
Astana	1998 – 2019
Nur-Sultan	2019 – 2022
Astana	od 2022

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto je situovane v stepiach stredneho Kazachstanu na rieke I?im . Rozloha mesta je 797,33 km² (po pripojeni k mestu 7. februara 2017 87,19 km² uzemia regionu Akmola bez osidlenia). Prevladaju ga?tanove pody. Va??ina mesta stoji na sedimentarnych horninach, hlavne na pieso?natych iloch. Mesto je rozdelene na dve ?asti ? pravy a ?avy breh. Mestska hydrograficka sie? je reprezentovana nielen jedinou riekou I?im , ale aj jej nevyznamnym pravostrannym pritokom ? Sarybulakom a Akbulakom. V okruhu 25 – 30 km sa v okoli mesta nachadza mno?stvo sladkovodnych a slanych jazier. ^[6]

Podnebie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Astana je druhe najchladnej?ie hlavne mesto, za Ulanbatarom . Druhym najchladnej?im hlavnym mestom bola a? do roku 1997 Ottawa , ke? sa hlavnym mestom stala Astana. V zime teploty dosahuju -35°C, zatia? ?o v lete sa teplota pohybuje okolo 30°C.

Spravne rozdelenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto Astana sa nachadza na uzemi regionu Akmola.

D?a 7. februara 2018 boli do mesta prevedene 3 pozemky z uzemia okresu Tselinograd regionu Akmola, vratane pozemku susediaceho s existujucim uzemim mesta v oblasti medzinarodneho letiska, ako aj 2 ?al?ie pozemky: uzemie narodneho panteonu ju?ne od mesta a uzemie na umiestnenie mestskeho cintorina severozapadne od mesta.

16. marca 2018 sa z ?asti uzemi okresov Almaty a Saryarka sformoval ?tvrty okres Bajkonur. ^[7]

Okres	Uzemie km² (k 16-03-2018) [1]	Populacia (k 16-07-2018) [2]
Almaty	154,71	307 263
Bajkonur	181, 29	213 952
Esil	393,58	203 617
Saryarka	67,75	323 134
Astana:	797,33	1 047 966

Primator mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od 11. septembra 2018 do 13. juna 2019 bol primatorom (Akim) mesta Bakhyt Sultanov.

Altay Kulginov je primator hlavneho mesta (kaz. "Akim" ) od 13. juna 2019. ^[8]

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Etnicke zlo?enie obyvate?ov:

• Kazachovia : 65.2%
• Rusi : 23.8%
• Ukrajinci : 2.9%
• Tatari : 1.7%
• Nemci : 1.5%
• Ini: 4.9% ^[9]

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dominantnym nabo?enstvom je islam , v meste je aj kres?anstvo , judaizmus alebo budhizmus .

Islam

Najva??imi nabo?enskymi budovami v Astane su me?ita Khazret Sultan, ktora bola otvorena 6. jula 2012, a me?ita "Nur Astana" postavena v roku 2005. V meste sa nachadzaju me?ity pomenovane po. Sadvakas haji Gilmani, ?Shubar“, ?Tolybai“ a me?ita pomenovana po ?ejk Kunta Haji. Madrasa ?Astana“ bola otvorena v me?ite "Nur Astana".

Ruska pravoslavna cirkev

V Astane sa nachadza 6 pravoslavnych kostolov a jeden kla?tor vratane Katedraly Nanebovzatia Panny Marie ? jedneho z najva??ich v Azii, kde sa mo?e ubytova? a? 4 000 ?udi.

Rimskokatolicky kostol

Od roku 1999 funguje rimskokatolicka katedrala v hlavnom meste Arcidiecezy Presvatej Bohorodi?ky v Astane. Rimskokatolicka farnos? Matky v?etkych narodov, Greckokatolicka cirkev svateho Jozefa Snubencov.

Judaizmus

?Beit Rachel ? Chabad Lubavitch“ ? synagoga . ^[10]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ruske a sovietske obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Roku 1824 tu Rusi zalo?ili vojensku pevnos? okolo ktorej sa vyvinulo mesto Akmolinsk . V rokoch 1961  – 1991 sa mesto volalo Celinograd , neskor v obdobi 1991 – 1997 nieslo nazov Akmola .

V roku 1868 , ke? cely Kazachstan zabralo Rusko, sa mesto stalo administrativnom strediskom.

V 30. rokoch 20. storo?ia u? za vlady Sovietov , bolo mesto spolu s celou zemou postihnute hladomorom. Roku 1939 sa Akmolinsk stal strediskom oblasti.

V polovici 50. rokov bola v Sovietskom zvaze zahajena kampa? na obrabanie celin a vyznam Akmolinska vzrastol s novou rolou krajskeho mesta kraja, ktory spojil pa? severnych oblasti Kazachstanu (1960 – 1965). To viedlo k rozvoju mestskej vystavby a k zlep?eniu vybavenosti mesta, vratane vysokych ?kol. ^[11]

Nezavisly Kazachstan [ upravi? | upravi? zdroj ]

Deklaracia o zvrchovanosti Kaza?skej SSR bola prijata 25. oktobra 1990 . V decembri 1991 bola krajina premenovana na Republiku Kazachstan a kratko nato 16. decembra 1991 vyhlasila nezavislos?. Celinograd vtedy zmenil meno na Akmolu a na?alej bol administrativnym mestom oblasti.

Za nove hlavne mesto Kazachstanu bola Akmola vyhlasena v juli 1994 . Po roku, v septembri 1995 , to potvrdil prezident Nazarbajev svojim dekretom.

K slavnostnemu odovzdaniu funkcie do?lo v Akmole 8. decembra 1997. ?al?im prezidentskym dekretom zo d?a 6. maja 1998 bola Akmola premenovana na Astanu .

Od tej doby mesto za?iva nevidany rozmach. Po?et obyvate?ov sa v priebehu posledneho desa?ro?ia zdvojnasobil a v meste vyrastli desiatky modernych kancelarskych budov, nove ulice, parky i reziden?ne ?tvrte. ^[12]

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ekonomika mesta je zalo?ena na obchode, doprave, komunikaciach a stavebnictve. Celkovy regionalny produkt dvoch miest ? Almaty a Astany ? predstavuje viac ako polovicu z celkoveho objemu obchodu v Kazachstane.

Priemyselna vyroba mesta sa sustre?uje hlavne na vyrobu stavebnych materialov, potravinarskych vyrobkov a strojarstvo. Astana ma v Kazachstane popredne miesto vo vyrobe stavebnych kovovych vyrobkov, betonu pripraveneho na pou?itie a stavebnych vyrobkov z betonu. Pomerne vysoky je aj podiel mesta na vyrobe kovovych kon?trukcii budov, radiatorov a kotlov pre ustredne kurenie a manipula?nu techniku.

S cie?om prilaka? investorov a rozvija? nove konkuren?ne odvetvia funguje v meste ?pecialna ekonomicka zona ?Astana ? nove mesto“.

V roku 2009 vyrobne podniky vyrobili tovar v be?nych cenach za 77 miliard 25 milionov ton, ?o je 81% z celkoveho objemu priemyselnej vyroby. V ?trukture produkcie spracovate?skeho priemyslu maju najva??i podiel:

vyroba nekovovych vyrobkov, stavebnych materialov (30,3%),

vyroba potravin vratane napojov (20,1%), zavod na spracovanie masa, zavod na vyrobu masla, mliekarne, mlyny;

vyroba kovovych vyrobkov (16,2%);

vyroba strojov (15,6%), oprava automobilov;

menej ako 1% predstavuje podiel na objeme textilneho a odevneho priemyslu, spracovania dreva a vyroby vyrobkov z dreva.

Dekretom byvaleho prezidenta Kaza?skej republiky N. A. Nazarbajevovi zo 17. marca 2006 ?. 67 bol schvaleny strategicky plan trvalo udr?ate?neho rozvoja mesta do roku 2030, ktory ur?uje hlavne smery aktivit pre formovanie rozvoja mesta. Vyvoj tohto planu uskuto?nila spolo?nos? "Astana Innovations JSC". S podporou Akimatu (obce) Astana sa zrealizovali 4 pilotne projekty ?Inteligentnych miest“: ?Inteligentna poliklinika“, ?Inteligentna ?kola“, ?Inteligentne platby“. K?u?ovou vlastnos?ou implementacie je financovanie z investi?nych fondov. ^[13]

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa nachadza Regionalna filharmonia "Akmola", muzea ("Narodne muzeum Kaza?skej republiky", "Muzeum historie a miestnych dejin", "Muzeum vytvarneho umenia", "Muzeum Saken Seifullin"), divadla ("Narodne divadlo opery a baletu" pomenovane po Kulyashovi Baiseitovej) a "?tatne akademicke ruske ?inoherne divadlo" pomenovane po Maximovi Gorkom), "Narodne vesmirne stredisko", Muzeum buducej energie ?Nur Alem“, kni?nice . Medzi kulturne a vzdelavacie in?titucie mesta patria aj "Kongresova sala", "Palac mlade?e" a "Prezidentske kulturne stredisko".

Pamatnik Bajterek je hlavnym symbolom mesta. 6. jula 2000 bola pod?a projektu Azata Boyarlina v hlavnom meste postavena fontana "Strom ?ivota". Samotna ?truktura ma vylu?ne symbolicky charakter a vyjadruje ve?ny kolobeh ?ivota. Otvorenie namestia bolo na?asovane su?asne so 60. vyro?im prezidenta Kazachstanu. 6. jula 2018 bude v hlavnom meste k 20. vyro?iu Astany postaveny pamatnik hrdinovi Sovietskeho zvazu Manshukovi Mametovovi. Autorom je Murat Mansurov.

V d?och 24. a? 30. oktobra 2006 sa v Astane konali "IV. Mlade?nicke delficke hry ?lenskych ?tatov SN?". Pripravu a uskuto?nenie podujatia uskuto?nili spolo?ne "Narodny delfsky vybor Kazachstanu" a "Medzinarodny delfsky vybor". V d?och 24. a? 29. septembra 2012 sa v Astane konali siedme otvorene mlade?nicke delficke hry ?lenskych ?tatov Spolo?enstva nezavislych ?tatov . Hier sa zu?astnilo viac ako tisic umeleckych pracovnikov zo 16 krajin: Rakusko , Azerbajd?an , Armensko , Afganistan , Bielorusko , Bulharsko , Gruzinsko , Taliansko , Kazachstan , Kirgizsko , Moldavsko , Rusko , Rumunsko , Tad?ikistan , Turecko , Ukrajina .

V meste sa tie? kona nieko?ko festivalov: hudobny ("Astana-Arkau", "Zhas kanat", "Duch Tengri"), filmovy ("Astana") a ?al?ie. ^[14]

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od 30. januara do 6. februara 2011 sa konali 7. zimne azijske hry v Astane a Alma-Ata. Barys je kaza?sky hokejovy klub z hlavneho mesta Astana. Momentalne hra Kontinentalnu hokejovu ligu v divizii ?erny?ev. ^[15]

?portove kluby:

?portovy klub	Druh ?portu	Zalo?eny	Liga	?tadion	Logo
Astana	Futbal	2009	Kaza?ska futbalova Superliga	Astana Arena
Barys	Hokej	1999	Kontinentalna hokejova liga	Barys Arena
Astana	Hokej	2011	Kaza?ska hokejova liga	?portovy areal "Kazachstan-2"
Astana Premier Tech	Bicyklovanie	2007	UCI ProTour	Saryarka
Astana	Basketbal	2000	VTB United League, Kaza?ska basketbalova liga	Saryarka
Hlavny letecky klub	Para?utizmus	2009		Aerodrom "Severny"

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

• "Bajterek" je pamatnik, hlavna atrakcia a symbol Astany
• "Kazak Eli" je pamatnik.
• "Nurzhol bulvar" je rekrea?na pe?ia zona s Uli?kou spievajucich fontan.
• "Akorda" je rezidenciou prezidenta Kaza?skej republiky.
• "Palac nezavislosti" ? budova ur?ena na usporaduvanie diplomatickych a inych medzinarodnych podujati.
• "Palac Mieru a Harmonie" je kongresova sala ur?ena na organizovanie samitov a kongresov predstavite?ov tradi?nych kaza?skych a svetovych nabo?enstiev.
• "Kazachstan" ? centralna koncertna sie?.
• "Shabyt" ? kaza?ska narodna umelecka univerzita.
• "Zhastar" ? Palac tvorivosti ?kolakov a mlade?e.
• Khan Shatyr je najva??ie nakupne a zabavne centrum.
• Narodno-kulturny komplex "Ethnoaul"
• Vi?azny obluk ?Mangilik Yel“
• Muzeum energie buducnosti "Nur Alem"
• Pamatnik "Mur sveta".

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
• 
• 
• 
• 
• 

Partnerske mesta ^[16] [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Astana

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Astana na ?eskej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).