Nosite? Nobelovej ceny
Friedrich August von Hayek
(*
8. maj
1899
,
Viede?
,
Rakusko
? †
23. marec
1992
,
Freiburg im Breisgau
,
Nemecko
) bol
ekonom
a
filozof
. Narodil sa v
Rakusko-Uhorskej
monarchii, ale ve?ku ?as? ?ivota pre?il vo Ve?kej Britanii (v roku
1938
ziskal britske ob?ianstvo), v
USA
a
Nemecku
.
Preslavil sa najma svojou obhajobou klasickeho
liberalizmu
a kritikou
socializmu
. Spolu s
Ludwigom von Misesom
bol najvyznamnej?i predstavite?
rakuskej ?koly
. V 30. a 40. rokoch patril k poprednym svetovym ekonomom. Po druhej svetovej vojne sa venoval najma
politickej filozofii
. V roku
1974
mu spolu s
Gunnarom Myrdalom
bola udelena
Nobelova cena
za ekonomiu. Pova?uje sa za jedneho z najvyznamnej?ich politickych myslite?ov
20. storo?ia
.
Bol riadite?om Rakuskeho ustavu pre vyskum konjunktury (
Osterreichisches Institut fur Konjunkturforschung
), profesorom
London School of Economics
a od roku
1950
profesorom
Chicagskej univerzity
. V roku 1947 Hayek inicioval zalo?enie
Mont Pelerin Society
, ktorej cie?om je u?ah?i? vymenu idei medzi liberalnymi u?encami v perspektive posilnenia principov slobodnej spolo?nosti a ich uplat?ovania. V roku
1974
mu spolu s
Gunnarom Myrdalom
bola udelena
Nobelova cena
za ekonomiu. Cena im bola udelena za ?ich priekopnicku pracu v oblasti monetarnej teorie a hospodarskych cyklov a za ich prenikavu analyzu interdependencie ekonomickych, socialnych a in?titucionalnych fenomenov“. Jeho hlavnym ideologickym oponentom bol
John Maynard Keynes
.
V roku
1926
sa o?enil s Bertou Mariou von Fritsch, prezyvanou ?Hella“. Mali spolu dve deti: v roku
1929
sa im narodila dcera Christina Maria Felicitas a v roku
1934
syn Lorenz Josef Heinrich. Rozviedli sa v roku
1950
. E?te v tom istom roku sa druhou Hayekovou man?elkou stala jeho sesternica Helene Bitterlich.
Friedrich August von Hayek je pochovany na cintorine Neustift am Wald vo Viedni.
Hayek bol jednym z hlavnych kritikov kolektivizmu v 20. storo?i. Pod?a neho, v?etky formy kolektivizmu, aj tie zalo?ene na dobrovo?nej spolupraci, musia by? udr?iavane centralnou autoritou (?tatom). Av?ak Hayek si mysli, ?e hlavnou ulohou ?tatu by malo by? udr?iavanie vlady prava, s ?o najmen?ou mierou zasahov. Vo svojej knihe
Cesta do nevo?nictva
(The Road to Serfdom, 1944) Hayek argumentuje, ?e zasahy, socializmus, si vy?aduju centralne ekonomicke planovanie a ?e toto vedie ku totalitarizmu. Z knihy: "Aj ke? s?ub modernych socialistov za va??iu slobodu je skuto?ny a uprimny, v poslednych rokoch, na pozorovate?a za pozorovate?om, robia dojem nepredvidane nasledky socializmu, mimoriadna podobnos? v mnohych oh?adoch, ktore su podmienkami 'komunizmu' a 'fa?izmu'".
Centralna planovacia autorita by musela disponova? nastrojmi, ktore by najprv ovplyv?ovali, neskor ale a? riadili spolo?ensky ?ivot, preto?e vedomosti potrebne na centralne planovanie, su zo svojej podstaty decentralizovane. Je zaujimavos?ou, ?e Keynes uznal problemy, ktore sa v Ceste do otroctva popisuju, rie?il by ich v?ak opa?ne ako Hayek - e?te va??im planovanim.
Napriek tomu, ?e Hayek bol obhajcom slobodneho trhu, tvrdil, ?e ?tat by mal vytvara? "zachrannu sie?". Hayek do nej zah??al minimalny prijem, ale aj ?tatnu pomoc pri vytvarani socialneho poistenia.
- Sloboda
dana ka?demu pou?iva? jemu dostupne informacie alebo jeho prostredie pre sledovanie svojich umyslov je jediny system, ktory umo??uje najvy??iu mo?nu mobilizaciu vedomosti rozptylenych v spolo?nosti.
- Trhove hospodarstvo
by mohlo lep?ie rozvinu? svoj potencial, ak by sa zru?il
?tatny monopol
na tla?enie pe?azi.
- Je prizna?ne, ?e naj?astej?i argument proti
konkurencii
spo?iva v tvrdeni, ?e je slepa. Bolo by mo?no vhodne pripomenu?, ?e pre anticke civilizacie bola nevidomos? atributom bo?stva a spravodlivosti.
- Gibt es einen Widersinn des Sparens?
(1929) (The “Paradox” of Saving)
- Geldtheorie und Konjunkturtheorie
(1929) (Monetary Theory and the Trade Cycle)
- Prices and Production
(1931)
- Collectivist economic planning
(1935)
- Monetary Nationalism and International Stability
(1937)
- Profits, Interest & Investment
(1939)
- The Pure Theory of Capital
(1941)
- The Road to Serfdom
(1944) (v ?e?tine:
Cesta do otroctvi
; preklad Veronika Machova. Brno : Barrister & Principal, 2004)
- The use of knowledge in society
(1945)
- Individualism and Economic Order
(1948)
- John Stuart Mill and Harriet Taylor: Their Friendship and Subsequent Marriage
(1951)
- The Sensory Order (1952)
- The Counter revolution of science: Studies on the abuse of reason
(1952) (v ?e?tine:
Kontrarevoluce v?dy: eseje o zneu?ivani rozumu
; preklad Jan Pavlik, Danica Sloukova. Praha : Liberalni institut, 1995)
- Capitalism and the Historians
(1954)
- The Political Ideal of the Rule of Law
(1955)
- The Constitution of Liberty
(1960)
- Studies in Philosophy, Politics and Economics
(1967)
- Law, Legislation, and Liberty
(1973, 1976, 1979) (v ?e?tine:
Pravo, zakonodarstvi a svoboda: novy vyklad liberalnich princip? spravedlnosti a politicke ekonomie
; preklad Toma? Je?ek. Praha : Academia, 1994)
- Denationalisation of Money: An Analysis of the Theory and Practice of Concurrent Currencies
(1976) (v ?e?tine:
Soukrome penize: pot?ebujeme centralni banku?
; preklad Miroslav Zaji?ek, Martin Dvo?a?ek. Praha : Liberalni institut : Centrum liberalnich studii : MegaPrint, 1999)
- New Studies in Philosophy, Politics and Economics
(1978)
- The Fatal Conceit: The Errors of Socialism (1988) (
v ?e?tine:
Osudna domy?livost: omyly socialismu
; preklad Jana Ogrocka. Praha : Sociologicke nakladatelstvi, 1995 )
- The Fortunes of Liberalism: Essays on Austrian Economics and the Ideal of Freedom
(1992)
- Hayek on Hayek: An Autobiographical Dialogue (
1994) (v ?e?tine:
Friedrich August Hayek: autobiograficke rozhovory
; preklad Veronika Machova. Brno : Barrister & Principal, 2002)
- Contra Keynes and Cambridge: Essays, Correspondence
(1995)