Johannes Kepler
(*
27. december
1571
,
Weil der Stadt
? †
15. november
1630
,
Regensburg
) bol
nemecky
astronom
,
fyzik
,
optik
a
matematik
, objavite? troch zakladnych zakonov pohybu nebeskych telies.
Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhozapade Nemecka.
Jeho otec bol vojak-
?oldnier
, a zomrel, ke? bol Johannes pa?ro?ny. Matka bola dcerou hostinskeho. Johannes bol ich prvorodene die?a.
Vy?tudoval na univerzite v
Tubingene
, tu u vyznamneho astronoma tej doby,
Michaela Maestlina
(1550 - 1631) ?tudoval astronomiu.
1601
Kepler zaujal po smrti
Tycha Brahe
poziciu kra?ovskeho matematika v
Prahe
. Na zaklade dat ziskanych Brahom ur?il elipticku drahu
planety
Mars
.
1612
Kepler opu??a Prahu a odchadza do
Linzu
. Jeho ?ena a dvaja synovia umieraju.
Znova sa ?eni, ale prenasleduju ho osobne a finan?ne problemy. Zomieraju mu dve male dcery. Vracia sa do
Wurttemburgu
.
Johannes Kepler zomrel po kratkej chorobe v Regensburgu.
Po cely svoj ?ivot bol Kepler ve?mi silne
nabo?ensky
zalo?eny. Vo svojich dielach sa ?asto odvolava na
Boha
.
Hlavny ?lanok:
Keplerove zakony
Tri zakladne zakony pohybu nebeskych telies:
- Planety obiehaju okolo Slnka po
eliptickej
drahe, pri?om Slnko je v jednom z ich spolo?nych
ohnisk
.
- Sprievodi? spajajuci Slnko s planetou opi?e za rovnaky ?as rovnako ve?ku plochu.
- Pomer druhych
mocnin
obe?nych dob ?ubovo?nych dvoch planet sa rovna pomeru tretich mocnin hlavnych polosi ich obe?nych drah.
Epitome astronomiae copernicanae
, 1618
Objavom tzv. Keplerovych zakonov rozrie?il definitivne spor medzi
heliocentrizmom
a
geocentrizmom
v prospech
Kopernikovej
teorie.
Keplerove zakony
je mo?ne pou?i? i na popis ?al?ich telies, ktore sa pohybuju v gravita?nom poli
Slnka
, napr. umelych dru?ic.
Kepler nepova?oval Slnko za jednu z mnohych
stalic
.
Jednotlive diela (po
latinsky
):
- Mysterium cosmographicum
(doslova
Zahada sveta
) (
1596
)
- Astronomiae Pars Optica
(doslova
Opticka ?as? astronomie
) (
1604
)
- De Stella nova in pede Serpentarii
(doslova
O novej hviezde v nohe
Hadonosa
) (
1604
)
- Astronomia nova
(doslova
Nova astronomia
) (
1609
)- tu publikoval Kepler svoje prve dva zakony, ktorymi sa riadi pohyb planet
- Dioptrice
(doslova
Dioptria
) (
1611
)
- Epitome astronomiae Copernicanae
(vydane v siedmich dieloch medzi
1618
a
1621
) - tu prebera
heliocentricku
astronomiu
- Harmonices Mundi
(doslova
Harmonia sveta
) (
1619
)- tu publikuje Kepler svoj treti zakon
- Tabulae Rudolphinae
(
1627
)
- Somnium
(doslova
Sen
) (
1634
) - pova?ovane za prveho predchodcu
vedeckej fantastiky
.