Mapa Galie okolo roku
58 pred Kr.
Galia
(
po latinsky
Gallia
,
po grecky
Galatia
) bola oblas? v
Zapadnej Europe
, ktora v su?asnosti spada pod uzemie
Francuzska
,
Belgicka
,
?vaj?iarska
a ?iasto?ne aj
Holandska
,
Nemecka
a
Talianska
(
Predalpska Galia
).
Povod tohto mena nie je presne znamy, pravdepodobne pochadza z keltskeho
gal,
silny, alebo meno vzniklo pogre?tenim povodneho galskeho pomenovania naroda
, Kelt
. Meno mo?e pochadza? aj z greckeho slova
γ?λα (gala,
mlieko
)
, preto?e na rozdiel od
Grekov
mali Galovia svetlu poko?ku. Ina teoria hovori o latinskom povode mena, od latinskeho
gallus
, kohut, preto?e keltski bojovnici mali prilby zdobene kohutimi perami.
Galovia patrili pod skupinu
keltskych narodov
a pod?a niektorych nazorov v Galii ?ili u? od 14. storo?ia pred Kr., teda e?te od
doby bronzovej
. Viac pravdepodobne je, ?e Kelti do Galie pri?li v
8. storo?i pred Kr.
, spo?iatku obyvali predalpske uzemia a neskor sa presunuli za
Alpy
. Galovia rychlo osidlili cele uzemie krajiny.
Na prelome
7.
a
6. storo?ia pred Kr.
sa na juhu Galie usadili
Greci
, ktori tu zalo?ili mesta ako
Massalia
, v?aka ktorym sa ku ju?nym Galom dostala vyspela civilizacia a v?aka obchodu aj luxusne predmety a vojenske vybavenia a tak sa niektore kmene postupne ?iasto?ne scivilizovali. Galovia dokonca prijali aj grecku abecedu. V
5.
?
4. storo?i pred Kr.
Galovia prenikli aj na sever moderneho Talianska a usadili sa severne od rieky
Pad
. Tu sa v?ak stretli s povodnym italskym obyvate?stvom, ako boli
Etruskovia
a
Italikovia
, s ktorymi sa ?iasto?ne pomie?ali a ?iasto?ne si ich podrobili. Odtia?to v roku
390 pred Kr.
zauto?ili na
Rim
a dobyli ho. Najvychodnej?ia galska osada bola pravdepodobne Akilis, neskor rimska kolonia
Aquileia
.
Po?iato?ne kontakty s Rimanmi
Galovia sku?ali ??astie v bojoch s Rimanmi aj po ich vyplieneni Rima v roku 390 pred Kr. V nasledujucich vybojoch v?ak neboli uspe?ni a Rimania ich v predalpskej Galii celkom zni?ili a do
3. storo?ia pred Kr.
si cele toto uzemie podrobili. V?aka masivnej rimskej kolonizacii Predalpskej Galie sa miestni Galovia s Italikmi pomie?ali a romanizovali, a tak stratili svoje narodne povedomie, preto sa toto uzemie od tejto doby nazyva Severna Italia. V
2. storo?i pred Kr.
Rimania ovladli ?as?
Hispanie
a pre bezpe?nos? ju museli cestou spoji? s Italiou a preto konzul
Marcus Fulvius Flaccus
podnikol vypravu do ju?nej Galie a podrobil si tieto uzemia, aj s greckymi osadami, ktore ?iadali Rimanov o pomoc proti Galom. Rimania tu vytvorili provinciu
Galia Narbonensis
, ktoru v?ak nazyvali jednoducho,
Provintia (Provincia)
, dnes francuzske oblasti
Provensalsko
a
Languedoc
. V novej provincii sa usadilo ve?a rimskych ob?anov a tie? rimski veterani, preto sa aj toto uzemie rychlo romanizovalo a scivilizovalo. Odtia?to prenikali rimski obchodnici do slobodnej Galie a ponukali im luxusny tovar. Galovia takto spoznavali rimsku kulturu a mnohe kmene, ako aj mocni Heduanci sa stali
priate?mi rimskeho senatu a ?udu
. Rimsky vplyv sa v okolitej slobodnej Galii zosil?oval, Galovia si uvedomovali silu Rima a preto k Rimanom pristupovali s re?pektom.
Podrobenie Galie Gaiom Iuliom Caesarom
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
So zosil?ujucim sa rimskym vplyvom bola iba otazka ?asu, kedy si Rimania vyberu zamienku na podrobenie celej Galie. V roku
58 pred Kr.
sa miestodr?ite?om Predalpskej aj Narbonenskej Galie stal
Gaius Iulius Caesar
. Situacia v slobodnej Galii bola pre Galov zla. Obyvate?stvo bolo rozdrobene do kme?ov, ktore boli rozdelene na men?ie uzemia a tie sa neustale hadali a bojovali medzi sebou. Najsilnej?ie kmene boli Belgovia na severe, Heduanci na juhu slobodnej Galie a Sekvani na juhovychode. Z nich najsilnej?i a najbojovnej?i boli Belgovia, ktori hrani?ili s
Germanmi
a preto viedli neustale boje. Sekvani si na pomoc proti galskym nepriate?om povolali z druhej strany
Ryna
Germanov, ktori boli povestni ako bojovny narod. Germani u? davnej?ie za?ali prenika? do urodnej Galie a ohrozova? Galov, ktori sa im neboli schopni brani?. Germansky vodca
Ariovist
sice Sekvanom pomohol, no odis? do Germanie u? nechcel a tak si podrobil aj Sekvanov, ktori sa mu postavili. Germani tak zabrali tretinu Sekvanska a obyvate?stvo neuprosne vykoris?ovali. Okrem tychto kme?ov v Galii ?ili aj Aquitanci, na juhu Galie, severne od Hispanie, v Aquitansku. Ine kmene boli Arverni, Veneti, Sennoni, Karnutovia, Helve?ania a ini.
Zamienku k podrobeniu slobodnej Galie dali cti?iadostivemu Caesarovi Helve?ania. Helve?ania ?ili na vychodnom vybe?ku Galie, ne?aleko od rimskej Provincie (Galia Narbonensis). Helve?ania mali poslednu dobu vojenske uspechy a nazdavali sa, ?e mo?u ovladnu? celu Galiu, preto ich bohaty ?lachtic Orgetorix nahovoril, aby sa vys?ahovali zo svojho uzemia a na?li si urodnej?ie a kraj?ie kraje, kde by si ?ahko podrobili miestne kmene. Helve?ania navrh prijali a za?ali zbiera? zasoby na odchod. Tieto opatrenia robili po dobu dvoch rokov. Helve?ania poverili Orgetorixa, aby rokoval s ostatnymi kme?mi, aby zabranil bojom, dostal suhlas na prechod... Ke? v?ak susednym Heduancom a Sekvanom zasahoval do ich vlady a zmienil sa, ?e sa chce zmocni? vlady nad Helve?anmi, dostala sa tato sprava k Helve?anom, ktori Orgetorixa chceli uvazni?. Ten v?ak nahle zomrel. Helve?ania sa rozhodli opusti? svoje kraje aj napriek Orgetorixovej zrade. Pred odchodom Helve?ania spalili v?etky svoje mesta, aby tak mali dovod postupova? v ceste, bez rozmy??ania na navrat domov. Ke? mali dostatok zasob, poslali k Caesarovi poslov s prosbou o prechod Provinciou. Ten im to v?ak nedovolil, sam napisal vo svojich Zapiskoch o vojne Galskej, ?e to urobil kvoli pomste vojska Lucia Cassia, ktoreho Helveti porazili, no pravy dovod odmietnutia bola zamienka k vstupu Rimanov do slobodnej Galie. Caesar toti? vedel, ?e Helve?ania maju iba dve cesty a to cez Provinciu a cez ju?ne Sekvansko, no druha cesta bola ve?mi ?a?ko schodna. Helve?ania podnikali viacere utoky na Provinciu, no Caesar ich ?ahko odrazil. Nakoniec si Helve?ania vymohli prejazd cez neschodnej?ie uzemie Sekvanov, u ktorych sa za Helve?anoiv prihovorili Heduanci na ?ele s Dumnorigom. Caesar v?ak nechcel Helve?anom povoli? sa usadi? na inom uzemi, nako?ko by pohyby kme?ov mohli ohrozi? Provinciu. Preto zobral rychlo tri legie, ktore sidlili v
Aquileii
, a tu v Italii naverboval ?al?ie dve a vydal sa za Helve?anmi. Helve?ania v?ak pusto?ili polia Heduancov a inych kme?ov, ktore sa s?a?ovali Caesarovi. Ke? sa Helve?ania sna?ili prejs? rieku Arar, Rimania na nich zauto?ili a zni?ili ve?ku ?as? vojska. K Rimanom sa teda pridali aj ich spojenci, Heduanci, ktori zarove? zasobovali legie. Tu mal v?ak Caesar problem, lebo Dumnorix, brat Divitiaca, na?elnika Heduancov zabra?oval Rimanom v zasobovani, nako?ko sa bal, ?e Rimania ovladnu aj Heduancov. Dokonca vraj Dumnorix previedol Helve?anov cez uzemia Sekvanska, preto na Caesarov prikaz Divitiacus zabranil bratovi v pokra?ovani za?kodnictva a Caesar mu odpustil. Rimania neskor dostihli Helve?anov, obsadili vyhodny kopec, vytvorili ?iky a odolali naporu Helve?anov, pri?om zvrchu zahadzali barbarov vybornym rimskym o?tepom
Pilum
, ktory po zabodnuti do ?tita znemo?nil Helve?anom pou?i? ho. Rimania sa ?alej rozdelili na dva ?iky, prvy zaha?al ustupujucich Helve?anov, druhy uto?il na ich spojencov vo vyprave
Bojov
a Tulingov. Galovia bojovali dlho, no proti Rimanom nemali ?ancu, a tak ti ?o pre?ili, u?li ?alej, no neskor sami poslali k Caesarovi prosi? o mier. Ten im odpustil, rozkazal im vrati? sa naspa? do Helvetska a vyda? rukojemnikov. Caesar uvadza, ?e pred odchodom boli Helve?ania a ich susedia v po?te 368 000 ?udi, po Caesarovej pora?ke pre?ilo a vratilo sa domov iba 110 000 ?udi.
Po helvetskej vojne sa Caesar nemienil naprazdno vrati? do Provincie, ale pokra?ova? v dobyvani ostatnej slobodnej Galie. Helve?anom sice odpustil a daroval slobodu, no v skuto?nosti sa stali jeho poddanymi, podobne ako aj Heduanci, ktori boli jeho spojenci, no Rimania im pomohli pred Helve?anmi a zasahovali do ich vnutornych zale?itosti. Caesar sa ?alej rozhodol ovladnu? Sekvanov, a to prostrednictvom spominaneho kra?a Germanov Ariovista, ktory zaberal ?tvrtinu Sekvanska a tvrdo utla?al Galov. Caesar si pod zamienkou oslobodenia Sekvanov od Germanov zaumienil ziska? Sekvansko a ostatnych Galov, ktori tie? prosili Caesara o pomoc pred Germanmi. Caesar sa chcel s Ariovistom dohodnu?, no ten stretnutie odmietol, tak Caesar s legiami vtrhol na Sekvansko a tak Ariovista donutil k rozhovoru. Ten Caesarovi oznamil, ?e Sekvanov ovladol vojensky a ma pravo nad nimi vladnu? rovnako, ako aj Caesar nad Provinciou a ju?nou Galiou, ?e sa ani on, Ariovistus, nestara do toho, ako vladne Caesar v svojej ?asti Galie. Tu mu Caesar odpovedal, ?e uto?i na Sekvanov aj Heduancov, priate?ov rimskeho naroda a Caesar, ako zastupca Rima musi zasiahnu? na ochranu svojich chranencov. Caesara prirodzene zaujimal viac osud Rimanov a svoj, ako osudy Galov, no ako sam povedal, Germanov musel zni?i? a zakaza? im prechody cez Ryn, lebo by mohli ohrozova? aj Provinciu a samotnu
Italiu
, ako to urobili davno
Teutoni
a
Timbrovia
. Rimania obsadili sekvanske mesto Vesontio, ktore Ariovistus chcel doby?. Medzi Rimanmi vtedy prepukol ve?ky strach z Germanov, napla?ili ich re?i, ?e su ve?kej postavy (Italovia boli men?ieho vzrastu ako severne kmene) a divi, tu ich velitelia upokojovali, ?e sa nemaju ?oho ba?, Germani su neorganizovani barbari a proti Rimanom nemo?u ma? ?ancu, to sa vraj potvrdilo, ke?
Gaius Marius
porazil Teutonov a Timbrov. Nato sa Rimania upokojili. Ceasar rozkazal postavi? dva tabory. Na men?i tabor zauto?ili Germani, no s vypatim sil Rimanov boli odohnani. Neskor dal Caesar rozostavi? svoje legie a ?akal na utok Germanov. Zra?ka bola taka prudka, ?e Rimania ani nesta?ili vyhodi? o?tepy
Pilum
. Rimania vraj v prvom strete povyskakovali na vysokych Germanov a takto ich dora?ali. Rimania zni?ili cele ?ave germanske kridlo, no na pravom mali prevahu barbari. Vtedy general Publius Crassus poslal na pomoc pravemu kridlu treti ?ik rimskeho vojska, ktory Germanov zahnal. Germani utekali cez 50 mi?, a? dobehli k rieke Ryn, do ktorej sa bezhlavo vrhali, nako?ko sa chceli preplavi? do Germanie. Jednako ich utekajucich Rimania z chrbta dora?ali, jednako sa mnoho barbarov utopilo v Ryne. Ariovistus bol jeden z mala tych, ktori sa zachranili, ke? pre?li Ryn. Po tejto vojne Caesar oslobodil Sekvanov aj Heduancov od germanskeho zovretia, pri?om si u nich vydobyl obrovsky vplyv, ?im si vlastne tieto uzemia podmanil.
Po uspe?nych bojoch v Sekvansku sa Caesar rozhodol ovladnu? Belgov, najbojovnej?i a najsilnej?i kme? Galie. Niektore z kme?ov Belgicka boli Germani. Caesar sa tak rozhodol jednak kvoli uspechu, jednak kvoli tomu, ?e niektori Galovia sami navadzali silnych Belgov, aby na Rimanov zauto?ili, preto?e sa boja rimskej nadvlady. Caesar tak v Italii zverboval ?al?ie dve legie a urychlene vtrhol na belgicke uzemie. Rychlo k nemu vyslali poslov belgicky kme? Remov. Removia ?iadali Caesara o mier a ponukli Rimanom svoje slu?by a znalosti Belgicka. Povedali mu, ?e najsilnej?i kme? Belgov su Bellovaci a Nerviovia, preto sa Caesar rozhodol ovladnu? tieto kmene. Aj do tejto vojny i?li Rimania so svojimi spojencami Heduancami, ktori ich zasobovali. Medzitym sa belgicke kmene spojili a vytvorili vojsko proti Rimanom. Belgovia chceli doby? remske mesto Bibrax, no Caesar sem poslal posily a
kretskych
lu?i?nikov. Mesto tak pre?ilo obliehanie. Caesar na vyhodnom mieste postavil tabor, rozostavil vojsko a po stranach dal postavi? val a opevnenie s dvoma ve?ami. Tato obranna stavba mala zabrani? aby Rimanov barbari obk?u?ili, zarove? z ve?i na nich Rimania strie?ali z vojenskych strojov. Belgovia chceli prejs? za Rimanov, a napadnu? tabor, keby prekro?ili mo?iar, no Caesar sa o tom dozvedel, poslal tam lukostrelcov a jazdu, ktora nakoniec Belgov odohnala. Po tychto neuspechoch sa nepriatelia vzdali a rozhodli sa ujs? a brani? sa pred Rimanmi ka?dy na svojom uzemii. Tak rychlo u?li z tabora, Caesar za nimi poslal tri legie pod vedenim generala Tita Labiena. Rimania pobili mno?stvo nepriate?ov, zvy?ok sa vratil domov. Caesar tiahol uzemim Belgicka a vzdali sa mu viacere kmene, medzi nimi aj Bellovaci. Jedini z Belgov, ktori sa odmietali Rimanom vzda? boli mocni Nerviovia. Nerviovia na mieste bitky nasadili rozne kriky a ?ive ploty, aby tak zabranili vojsku a jazde v uspe?nom boji. Nerviovia vabili Rimanov do lesa, kde sa schovavali a poznali teren, no Rimania sa nedali nachyta?. Nakoniec barbari vybehli na Rimanov s ne?akanou rychlos?ou. ?ahko zahnali rimsku jazdzu a napadli legionarov, ktori opev?ovali tabor. V rimskom vojsku nastal neuverite?ny chaos, legie sa zoskupili ve?mi rychlo, niektori vojaci nemali ani uniformy, centurie boli pomie?ane, legionari bojovali tam, ako sa kto v rychlosti zaradil. Tento chaos a neorganizovanos? rimskeho vojska zvy?il ?ance Nerviov. Rimania v?ak bojovali udatne a nedali barbarom mo?nos? prerazi? rady. Nakoniec do boja dorazili dve zalo?ne legie a aj desiata legia vyslana Titom Labienom, ktora sa predtym zmocnila nepriate?skeho tabora. Prichod legii a hlavne silnej desiatej dodal bojujucim odvahu. Rimania ziskali jasnu prevahu a Nerviov zabijali. Ti sa v?ak odmietali vzda? a bojovali a? do konca. Po tomto boji u? zdecimovani Nerviovia, ktori boli pova?ovani za najbojovnej?ich Belgov u? nikdy nepredstavovali ?iadnu vojensku silu a ich narod upadol, lebo skoro v?etci mladi mu?i sa zu?astnili na boji. Zvy?ok kme?a sa po bitke Caesarovi vzdal. Ten ich prijal na milos?. Caesar sa potom rozhodol zni?i? Atuatukov, ktori boli Germani a potomkovia Teutonov a Timbrov. Caesar ob?ahol ich mesto. Barbari sa spo?iatku Rimanom smiali, ako mo?u taki mali ?udia ?aha? obliehacie ve?e. Ke? v?ak ve?e uvideli zblizka, na?akali sa ich ve?kos?ou a Rimanom sa vzdali. Medzitym si general Publius Crassus podrobil v?etky primorske kmene severneho pobre?ia Galie. Rimania teraz ovladali obrovske uzemie Galie, od Provincie cez Sekvansko, Helvetiu a Belgicko a? po severne pobre?ia. Zni?enim mocnych Belgov u? ni? Rimanom nebranilo v ceste, aby si podmanili aj obk?u?enu strednu Galiu a ju?nu Aquitaniu.
Po uspe?nych bojoch s Belgami Caesar vyslal Servia Galbu s dvanastou legiou, aby si podrobil kmene ?ijuce v zapadnych Alpach. Caesar potreboval ovladnu? tieto uzemia, nako?ko si uvedomoval, ?e po potrobeni Galie ju musi spoji? zo v?etkych stran s Italiou, a zarove?, aby mohli bezpe?ne z Italie prichadza? do Galie italski obchodnici, na ktorych zarabal aj on sam, ke? im predaval otrokov. Rimania si ?ahko podrobili miestne rozdrobene kmene a mnohe sa im vzdali. Galba potom postavil tabor v dedine Oktodurus. Spo?iatku sa k ich vojakom spravali Galovia s uctov, no zo strachu pred zasobovanim a samotnou stratou slobody ne?akane obk?u?ili tabor a za?ali ho dobyja?. Rimanov tento boj vy?erpaval, lebo legia ani nebola kompletna, a nesta?ila bojova? na v?etkych stranach tabora, okrem toho Galovia mali viacej ?udi, ktori sa mohli strieda? a tak si odpo?inu?. Naopak, Rimanov boj stale viac vy?erpaval. A tak Galba, uvedomujuc si, ?e bu? sa nie?o podnikne, alebo Rimania padnu, vydal rozkaz na ne?akany utok v?etkeho vojska. Tak Rimania vyrazili zo v?etkych bran tabora na Galov, ktori to vobec ne?akali. Rimania odpor prekonali a Galov pobili. Alpy boli podrobene, Galba podpalil dedinu a vratil sa k Caesarovi.
Veneti, boli kme? na severnom pobre?i Galie, na polostrove Armorica (dne?ny
Bretagne
), ktorych si v?ak podrobil Publius Crassus po vojne s Belgami. Teraz v?ak povstali, ke? zajali ?tyroch rimskych dostojnikov, ktorych tam Crassus nechal. Do protirimskej vzbury sa pridali aj ich susedia. Caesar sa chcel ubezpe?i?, ?e nepovstanu ani ine kmene, preto na v?etky strany Galie poslal vojska s legatmi. Veneti boli zru?ni namornici, preto sa boj odohraval na mori. Rimske lode v?ak neboli stavane na nepokojne severne more, preto by v boji mali prevahu Veneti. Rimania na ?ode osadili kosaky, ktore po pribli?eni k nepria?e?ovi prerezali lana, ktore dr?ali plachty a tak lo? vyradili. Rimania ju potom ?ahko zni?ili. Takto potom zni?ili celu flotilu Venetov. Veneti sa potom vzdali, no Caesar ich chcel prikladne potresta? za vzburu a zajatie rimskych ob?anov, preto cely tento kme? predal do otroctva.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Galia