Piazza San Pietro

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Suradnice : 41° 54′ 08″ s.?., 12° 27′ 23″ v.d.

Namestie svateho Petra je pova?ovane za najkraj?ie na svete. Poh?ad z kupoly svatopeterskej baziliky

Piazza San Pietro alebo Namestie svateho Petra je centralne vatikanske namestie le?iace pred Bazilikou svateho Petra .

Namestie tvoriace dominantny priestor tohto mestskeho ?tatu je dielom vyznamneho architekta, sochara a maliara talianskeho baroka Gian Lorenza Berniniho .

Dejiny vzniku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Stavbu skusenemu architektovi zadal v roku 1656 pape? Alexander VII. Cie?om bolo pretvorenie jestvujuceho, architektonicky nevyhovujuceho priestranstva novym namestim, ktore by dalo tomuto priestoru dostojnu formu. Existovala tu stavba svatopeterskej baziliky , ktorej hmotu a poh?adove dispozicie musel Bernini re?pektova? a zakomponova? do svojich planov. Odhliadnuc od toho v?ak priestranstvo, ktore okrem jednej fontany a egyptskeho obelisku, vzty?eneho v roku 1586, neobsahovalo ?iadne ozdoby, poskytovalo architektovi netu?ene mo?nosti realizacie.

Vysledkom Berniniho prac, dokon?enych v roku 1667, je unikatny a monumentalny priestor, tvoreny po oboch stranach znamou elipsovitou kolonadou, radiacou sa k najvydarenej?im architektonickym dielam na svete.

Vzh?ad namestia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najposobivej?i pristup na namestie je ulicou Via della Conciliazione

Koncepcia Namestia svateho Petra, ktore je vlastne tvorene spojenim dvoch men?ich namesti - elipsoviteho Piazza Obliqua a men?ieho lichobe?nikoveho Piazza Retta , je jednoducha a originalna zarove?: obrovska elipsa, ?i skor mierne stla?eny kruh, zlo?eny z dvoch polkruhov, vzdialenych naprie? dvesto?tyridsa? metrov, je z oboch stran obklopeny st?poradim nesucich mohutne tramovie. St?poradie, slavna Berniniho kolonada, pozostava z dvestoosemdesiatich osmich dorskych st?pov, ka?dy s vy?kou patnas? metrov, rozostavenych v ?tyroch radoch (po tridsiatich ?iestich st?poch), a osemdesiatich osmich pilastrov. Na rimse st?poradia ?irokej sedemnas? metrov je umiestnenych sto?tyridsa? travertinovych soch svatcov, diela vyznamnych umelcov talianskeho a francuzskeho baroka (napr. Lazzaro Morelli , Giovanni Maria de Rossi , Lorenzo Ottoni , Jean-Baptiste Theodon a ?al?i).

Vysledny vzh?ad kolonady ma okrem architektonickeho i duchovny rozmer: Bernini sam prirovnaval kolonadu k ?naru?iu cirkvi prijimajucej v?etkych veriacich, ktori prichadzaju na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“. Berniniho rie?enie na?lo ohlas v mnohych europskych krajinach.

Bernini povodne planoval uzavrie? namestie monumentalnym suborom st?pov, ktory by bol symetricky k prie?eliu baziliky a tvoril by vstup na namestie. Perspektiva tohto dotvoreneho namestia sa zachovala iba na medailach a kresbach. Bol to zrejme jediny Berniniho projekt, ktory sa vo ve?kolepom architektonickom komplexe Vatikanu nezrealizoval.

Architektonicke skvosty namestia

Berniniho kolonada
Berniniho fontana (?ava) je kopiou symetricky stojacej fontany od Carla Madernu
Na atike kolonady sa nachadza celkom ?es? erbov pape?a Alexandra VII.

?erveny porfyrovy kame? v severozapadnej ?asti namestia ozna?uje miesto, kde bol 13. maja 1981 spachany atentat na pape?a Jana Pavla II.

Via della Conciliazione [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najposobivej?i a najviac vyu?ivany pristup na namestie vedie ulicou Via cella Conciliazione (Ulica zmierenia). Jej dne?na podoba je vysledkom prestavby v tridsiatych rokoch 20. storo?ia.

Podpisanie Lateranskych zmluv vo februari 1929 bolo akymsi ?aktom zmierenia“ medzi Talianskom a Svatou stolicou ?o na?lo odozvu i v nazve tejto ulice. Symbolicky mo?no tie? nazov ulice chapa? aj z jej geografickej polohy; ide o hlavnu cestnu spojnicu medzi oboma suverennymi ?tatmi.

V roku 1936 sa pod?a planov architektov Marcella Piacentiniho a Attilia Spaccarelliho pristupilo k rozsiahlej demolacii tu existujucich budov. Vznik ulice okrem toho uzko suvisel s projektom rozsiahleho planu prestavby historickych centier talianskych miest pod?a predstav vodcu Benita Mussoliniho .

Architekturu Via della Conciliazione dotvara viacero vyznamnych stavieb - karmelitansky kostol Santa Maria in Traspontina , Palazzo dei Penitenzieri, Palazzo Serristori, Palazzo Giraud Torlonia.

Egyptsky obelisk [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obelisk v strede namestia postavili na prikaz pape?a Sixta V. v roku 1586

Uprostred namestia sa ty?i monoliticky egyptsky obelisk (bez hieroglyfov) z ?erveneho granitu vysoky 25,5 metrov (s podstavcom a kri?om na vrchole dosahuje stavba vy?ku ?tyridsa?jeden metrov) a s hmotnos?ou 331 ton. Obelisk z 13. storo?ia pred Kr. dal z Heliopolu do Rima previez? cisar Caligula v roku 37 a umiestnil ho uprostred rimskeho cirku , ktoreho dokon?enie v?ak prebehlo za vlady neskor?ieho cisara Nera a preto dostal jeho meno.

Obelisk v Nerovom cirku stal a? do roku 1586, kedy ho na prikaz pape?a Sixta V. na teraj?om mieste vzty?ili na zaklade navrhu architekta Domenica Fontanu . Povodnu polohu obelisku doklada v zemi zapustena kamenna ?tvorcova tabu?a na tzv. Dvorci rimskych prvomu?enikov ne?aleko ?avej ?asti chramoveho prie?elia smerom k Vatikanskym zahradam . Premiestnenie obelisku predstavovalo na svoju dobu ve?ky technicky problem a iba pripravy na jeho presun trvali ?es? mesiacov (samotne prace na presune a vzty?eni trvali ?al?ie ?tyri mesiace).

Kym obelisk stal na svojom povodnom mieste, bola na jeho vrchole umiestnena medena pozlatena gu?a (dnes umiestnena v Kapitolskych muzeach ; po?as celeho stredoveku sa verilo, ?e gu?a obsahuje popol z hrobu Gaia Iulia Caesara ). Pri vzty?eni na teraj?om mieste na? umiestnili kri? s hviezdou a troma kop?ekmi, predstavujucimi trojrozmerne prevedenie pape?skeho erbu Sixta V. Obelisk je v su?asnosti zasvateny Bo?iemu Majestatu.

Socha sv. Petra je dielom benatskeho umelca Giuseppe de Fabrisa z roku 1840
Socha sv. Pavla je dielom Adama Tadoliniho z roku 1838

Z historickeho h?adiska je zaujimavy piedestal pod obeliskom. Obsahuje toti? historicke i biblicke napisy; napr. na vychodnej strane ECCE CRVX DOMINI FVGITE PARTES A DVERSAE VICIT LEO DETRIBVIVDA ( H?a kri? Panov. Utekajte nepriatelia, vi?azi Lev z kme?a Judovho ), na ju?nej a severnej strane je zve?nene meno Sixta V. s rokom vzty?enia, zapadna strana obsahuje oslavny kristologicky napis.

Po oboch stranach obelisku sa na namesti nachadzaju osem metrov vysoke fontany ? prava od Carla Maderna z roku 1613 a ?ava od Berniniho z roku 1675.

Zapadnym ohrani?enim namestia je vo?ne priestranstvo lichobe?nikoveho tvaru pred bazilikou. Jedinymi umeleckymi doplnkami tohto priestoru su dve, vy?e pa? metrov vysoke sochy svatcov, stojace na podstavcoch vysokych 4,9 metra ? v?avo sv. Petra a vpravo sv. Pavla . Sochy, ktorych objednavate?om bol pape? Gregor XVI. , nahradili v roku 1847 na prikaz Gregorovho nastupcu Pia IX. povodne sochy oboch svatcov. Svaty Peter (autor Giuseppe de Fabris , 1840) dr?i v pravej ruke dvojicu k?u?ov ? symbol moci, ktoru mu udelil Kristus, v ?avej zviera zvitok so slovami: ?ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM“ ? ?A tebe dam k?u?e od nebeskeho kra?ovstva“ (Mt 16,19). Vpravo stojaca socha apo?tola Pavla je dielom talianskeho sochara Adama Tadoliniho z roku 1838. V pravej ruke dr?i vzty?eny me? (d??ka 2,8 metra), v ?avej zvitok s hebrejskym textom svojho Listu Filipanom ?V?etko mo?em v Kristovi, ktory ma posil?uje“ (Fil 4,13). Obe sochy boli povodne ur?ene pre Baziliku svateho Pavla za hradbami .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]


Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Piazza_San_Pietro&oldid=7659584 “