Kozmicka stanica

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Medzinarodna vesmirna stanica (ISS) pri poh?ade z raketoplanu Atlantis v roku 2011

Kozmicka stanica alebo vesmirna stanica je umela ?truktura ur?ena na pobyt ?udi vo vesmire . Na rozdiel od kozmickej lode stanica nemusi ma? ?iaden hlavny motor a nie je prisposobena na pristavanie. Na dopravu ?udi a materialu na a zo stanice je teda potrebny iny dopravny prostriedok. Kozmicka stanica je zariadena pre strednodobe pobyty, od nieko?kych ty?d?ov alebo mesiacov a? po roky. Po skon?eni obdobia funk?nosti a odchode poslednej posadky je zvy?ajne navedena do zemskej atmosfery , kde zhori v jej vrchnych vrstvach.

Naj?astej?ie je kozmicka stanica ur?ena na vedecky a technologicky vyskum vlastnosti roznych materialov a ?ivych organizmov v podmienkach mikrogravitacie . Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosferou (presnej?ie v hornych vrstvach zemskej atmosfery) sa tie? pou?iva na pozorovanie Zeme aj vesmiru . V buducnosti mo?e by? pou?ita aj ako zaklad?a pre ?al?ie lety do slne?nej sustavy . Jedina v su?asnosti ve?ka funk?na kozmicka stanica, Medzinarodna vesmirna stanica , bola v poslednom ?ase tie? cie?om nieko?kych kozmickych turistov .

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Sa?ut 1 v roku 1971 . V serii stanic Sa?ut 3 a? 7 uskuto??ovali kozmonauti z byvaleho ZSSR a ?al?ich socialistickych ?tatov lekarske, biologicke a technologicke pokusy. Prva americka kozmicka stanica Skylab bola vypustena v roku 1973 a posadky sa na nej striedali prostrednictvom kozmickych lodi Apollo . Najdlh?ie fungujucou ruskou stanicou bol Mir , na ktorom sa za 15 rokov jeho ?innosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 americkych a bolo vykonanych vy?e 16 000 pokusov. Vymenu posadok na Mire zabezpe?ovali lode Sojuz , automaticke lode Progress sa starali iba o zasobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvykrat spojil aj americky raketoplan .

Od roku 1998 sa 16 ?tatov podie?a na vystavbe Medzinarodnej vesmirnej stanice . Medzinarodna vesmirna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou ve?kou vesmirnou stanicou. Stanica je v su?asnosti u? z ve?kej ?asti dokon?ena, ma hmotnos? takmer 500 ton, rozpatie 110 m a 6-?lennu posadku. Na programe sa priamo podie?a vy?e 100 000 pracovnikov kozmickych agentur a stovky dodavate?ov, subdodavate?ov, tovarni a laboratorii na celom svete.

V septembri 2011 vypustila svoju prvu malu experimentalnu kozmicku stanicu aj ?ina. Mala nazov Tchien-kung 1 a v juni 2012 k nej zavitala prva posadka. Druha posadka priletela o rok neskor v juni 2013 . Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v hornych vrstvach atmosfery nad ju?nym Tichym oceanom d?a 2. aprila 2018 . Druhu experimentalnu kozmicku stanicu, Tchien-kung 2 , ?ina vypustila v septembri 2016 . V oktobri a? novembri 2016 bola obyvana dvoma ?inskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstupil do hornych vrstiev atmosfery nad ju?nym Tichym oceanom d?a 19. jula 2019 . ?ina ?alej rozvija svoj pilotovany vesmirny program, pri?om kozmicka stanica Tchien-kung je jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmickych stanic [ upravi? | upravi? zdroj ]

Porovnanie ve?kosti roznych kozmickych stanic
Kozmicka stanica Mir pri poh?ade z raketoplanu Atlantis , 18. november 1995
Nazov stanice ?tart Vstup do atmosfery Dni pou?ivania Celkom posadky
a nav?tevnikov
Nav?tev Hmotnos?
( kg )
Na obe?nej drahe Obyvana Pilotovane Nepilotovane
Sovietsky zväz Sa?ut 1 /DOS-1 19. april 1971 ,
01:40:00 UTC
11. oktober 1971 ,
04:00:00 UTC
175 24 3 2 0 18 425
Sovietsky zväz DOS-2 29. jul 1972 ,
03:20:57 UTC
29. jul 1972 0 0 0 0 0 18 425
Sovietsky zväz Sa?ut 2 / Almaz 1 3. april 1973 ,
09:00:00 UTC
28. maj 1973 54 0 0 0 0 18 500
Sovietsky zväz DOS-3 11. maj 1973 ,
00:20:00 UTC
22. maj 1973 11 0 0 0 0 19 400
Spojené štáty Skylab 14. maj 1973 ,
17:30:00 UTC
11. jul 1979 ,
16:37:00 UTC
2 249 171 9 3 0 77 088
Sovietsky zväz Sa?ut 3 / Almaz 2 25. jun 1974 ,
22:38:00 UTC
25. januar 1975 213 15 2 1 0 18 900
Sovietsky zväz Sa?ut 4 /DOS-4 26. december 1974 ,
04:15:00 UTC
3. februar 1977 770 92 4 2 1 18 900
Sovietsky zväz Sa?ut 5 / Almaz 3 22. jun 1976 ,
18:04:00 UTC
8. august 1977 412 67 4 3 0 19 000
Sovietsky zväz Sa?ut 6 /DOS-5 29. september 1977 ,
06:50:00 UTC
29. jul 1982 1 764 683 33 16 14 19 824
Sovietsky zväz Sa?ut 7 /DOS-6 19. april 1982 ,
19:45:00 UTC
7. februar 1991 ,
03:44 UTC
3 216 816 22 10 15 19 824
Sovietsky zväz Rusko Mir 19. februar 1986 ,
21:28:23 UTC
23. marec 2001 ,
05:59:36 UTC
5 510 4 592 125 39 68 124 340
Medzinarodna vesmirna stanica 20. november 1998 ,
06:40:27 UTC
* 9323 * 8610 444 615
Čína Tchien-kung 1 29. september 2011 ,
13:16:03 UTC
2. april 2018 ,
00:16 UTC
2 377 20 6 2 1 8 506
Čína Tchien-kung 2 15. september 2016 ,
14:04:12 UTC
19. jul 2019 ,
13:06 UTC
1 036 30 2 1 1 8 600
Čína ?inska vesmirna stanica 29. april 2021 ,
03:23:15 UTC
** 1127 96 000
  •       = Stanice, ktore neboli nikdy obyvane
  • *Medzinarodna vesmirna stanica, prebiehajuca misia, data platne pre 30. maj 2024
  • **Kozmicka stanica Tchien-kung, prebiehajuca misia, data platne pre 30. maj 2024