z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Kozmicka stanica
alebo
vesmirna stanica
je umela ?truktura ur?ena na pobyt
?udi
vo
vesmire
. Na rozdiel od
kozmickej lode
stanica nemusi ma? ?iaden hlavny motor a nie je prisposobena na pristavanie. Na dopravu ?udi a materialu na a zo stanice je teda potrebny iny dopravny prostriedok. Kozmicka stanica je zariadena pre strednodobe pobyty, od nieko?kych ty?d?ov alebo mesiacov a? po roky. Po skon?eni obdobia funk?nosti a odchode poslednej posadky je zvy?ajne navedena do
zemskej atmosfery
, kde zhori v jej vrchnych vrstvach.
Naj?astej?ie je kozmicka stanica ur?ena na vedecky a technologicky vyskum vlastnosti roznych materialov a ?ivych
organizmov
v podmienkach
mikrogravitacie
. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosferou (presnej?ie v hornych vrstvach zemskej atmosfery) sa tie? pou?iva na pozorovanie
Zeme
aj
vesmiru
. V buducnosti mo?e by? pou?ita aj ako zaklad?a pre ?al?ie lety do
slne?nej sustavy
. Jedina v su?asnosti ve?ka funk?na kozmicka stanica,
Medzinarodna vesmirna stanica
, bola v poslednom ?ase tie? cie?om nieko?kych
kozmickych turistov
.
Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky
Sa?ut 1
v roku
1971
. V serii stanic
Sa?ut 3
a?
7
uskuto??ovali
kozmonauti
z byvaleho
ZSSR
a ?al?ich socialistickych ?tatov lekarske, biologicke a technologicke pokusy. Prva americka kozmicka stanica
Skylab
bola vypustena v roku
1973
a posadky sa na nej striedali prostrednictvom
kozmickych lodi Apollo
. Najdlh?ie fungujucou ruskou stanicou bol
Mir
, na ktorom sa za 15 rokov jeho ?innosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 americkych a bolo vykonanych vy?e 16 000 pokusov. Vymenu posadok na Mire zabezpe?ovali lode
Sojuz
, automaticke lode
Progress
sa starali iba o zasobovanie. V roku
1995
sa s Mirom prvykrat spojil aj
americky raketoplan
.
Od roku
1998
sa 16 ?tatov podie?a na vystavbe
Medzinarodnej vesmirnej stanice
. Medzinarodna vesmirna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou ve?kou vesmirnou stanicou. Stanica je v su?asnosti u? z ve?kej ?asti dokon?ena, ma hmotnos? takmer 500 ton, rozpatie 110 m a 6-?lennu posadku. Na programe sa priamo podie?a vy?e 100 000 pracovnikov kozmickych agentur a stovky dodavate?ov, subdodavate?ov, tovarni a laboratorii na celom svete.
V
septembri
2011
vypustila svoju prvu malu experimentalnu kozmicku stanicu aj ?ina. Mala nazov
Tchien-kung 1
a v juni
2012
k nej zavitala prva posadka. Druha posadka priletela o rok neskor v juni
2013
. Tchien-kung 1 nekontrolovane zanikol v hornych vrstvach atmosfery nad ju?nym
Tichym oceanom
d?a
2. aprila
2018
. Druhu experimentalnu kozmicku stanicu,
Tchien-kung 2
, ?ina vypustila v septembri
2016
. V oktobri a? novembri 2016 bola obyvana dvoma ?inskymi kozmonautmi. Tchien-kung 2 kontrolovane vstupil do hornych vrstiev atmosfery nad ju?nym Tichym oceanom d?a
19. jula
2019
. ?ina ?alej rozvija svoj pilotovany vesmirny program, pri?om kozmicka stanica
Tchien-kung
je jeho hlavnou oporou.
Nazov stanice
|
?tart
|
Vstup do atmosfery
|
Dni pou?ivania
|
Celkom posadky
a nav?tevnikov
|
Nav?tev
|
Hmotnos?
(
kg
)
|
Na obe?nej drahe
|
Obyvana
|
Pilotovane
|
Nepilotovane
|
Sa?ut 1
/DOS-1
|
19. april
1971
,
01:40:00 UTC
|
11. oktober
1971
,
04:00:00 UTC
|
175
|
24
|
3
|
2
|
0
|
18 425
|
DOS-2
|
29. jul
1972
,
03:20:57 UTC
|
29. jul
1972
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
18 425
|
Sa?ut 2
/
Almaz 1
|
3. april
1973
,
09:00:00 UTC
|
28. maj
1973
|
54
|
0
|
0
|
0
|
0
|
18 500
|
DOS-3
|
11. maj
1973
,
00:20:00 UTC
|
22. maj
1973
|
11
|
0
|
0
|
0
|
0
|
19 400
|
Skylab
|
14. maj
1973
,
17:30:00 UTC
|
11. jul
1979
,
16:37:00 UTC
|
2 249
|
171
|
9
|
3
|
0
|
77 088
|
Sa?ut 3
/
Almaz 2
|
25. jun
1974
,
22:38:00 UTC
|
25. januar
1975
|
213
|
15
|
2
|
1
|
0
|
18 900
|
Sa?ut 4
/DOS-4
|
26. december
1974
,
04:15:00 UTC
|
3. februar
1977
|
770
|
92
|
4
|
2
|
1
|
18 900
|
Sa?ut 5
/
Almaz 3
|
22. jun
1976
,
18:04:00 UTC
|
8. august
1977
|
412
|
67
|
4
|
3
|
0
|
19 000
|
Sa?ut 6
/DOS-5
|
29. september
1977
,
06:50:00 UTC
|
29. jul
1982
|
1 764
|
683
|
33
|
16
|
14
|
19 824
|
Sa?ut 7
/DOS-6
|
19. april
1982
,
19:45:00 UTC
|
7. februar
1991
,
03:44 UTC
|
3 216
|
816
|
22
|
10
|
15
|
19 824
|
Mir
|
19. februar
1986
,
21:28:23 UTC
|
23. marec
2001
,
05:59:36 UTC
|
5 510
|
4 592
|
125
|
39
|
68
|
124 340
|
Medzinarodna vesmirna stanica
|
20. november
1998
,
06:40:27 UTC
|
|
*
9323
|
*
8610
|
|
|
|
444 615
|
Tchien-kung 1
|
29. september
2011
,
13:16:03 UTC
|
2. april
2018
,
00:16 UTC
|
2 377
|
20
|
6
|
2
|
1
|
8 506
|
Tchien-kung 2
|
15. september
2016
,
14:04:12 UTC
|
19. jul
2019
,
13:06 UTC
|
1 036
|
30
|
2
|
1
|
1
|
8 600
|
?inska vesmirna stanica
|
29. april
2021
,
03:23:15 UTC
|
|
**
1127
|
|
|
|
|
96 000
|
-
= Stanice, ktore neboli nikdy obyvane
- *Medzinarodna vesmirna stanica, prebiehajuca misia, data platne pre 30. maj 2024
- **Kozmicka stanica Tchien-kung, prebiehajuca misia, data platne pre 30. maj 2024