Belehrad

Upravi? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Symbol rozcestia O inych vyznamoch vyrazu Belehrad pozri Belehrad (rozli?ovacia stranka) .
Belehrad
(Град Београд)
Grad Beograd
Hlavne mesto Srbskej republiky
Belehrad
Vlajka
Erb
?tat Srbsko Srbsko
Kraj Mesto Belehrad
Rieka Dunaj , Sava
Nadmorska vy?ka 117  m n. m. [1]
Suradnice 44°49′14″S 20°27′44″V  /  44,82056°S 20,46222°V  / 44.82056; 20.46222
Rozloha 359,96  km²  (35 996  ha ) [2]
 - Metropolitnej oblasti 3 222,68  km²  (322 268  ha )
Obyvate?stvo 1 659 440  ( 2011 )
Hustota 4 610,1 obyv./ km²
Zalo?enie 279 pred Kr.
 - Mestske prava 150
Primator Aleksandar ?api?
?asove pasmo SE? ( UTC +1)
 - letny ?as SEL? ( UTC +2)
PS? 11000
Tel. predvo?ba (+381) 11
E?V BG
Poloha mesta v Srbsku
Poloha mesta v Srbsku
Webova stranka: www.beograd.rs
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:
Kostol sv. Marka (pravoslavny)

Belehrad ( srbsky Beograd, Београд Prehrať vypo?u? ) je hlavne a najva??ie mesto Srbska . Medzi rokmi 1918 a? 1941/5 bolo tie? hlavnym mestom Kra?ovstva Srbov, Chorvatov a Slovincov ( Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskor hlavnym mestom Juhoslavie . V roku 2011 tu ?ilo 1 659 440 obyvate?ov. Mesto le?i na sutoku riek Dunaj (Dunav) a Sava (Sava).

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kalemegdan
Poh?ad z pevnosti Kalemegdan

Belehrad, ktory sa nachadza na strategickom sutoku dvoch riek, patri k ve?mi starym mestam, kde kontinualne osidlenie trva u? nieko?ko tisic rokov. V obdobi Keltov tu existovala osada; po tom, ?o sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a nasledne tu vybudovali pristav pre svoju flotilu. Od 6. storo?ia mesto patrilo Byzantskej ri?i , po s?ahovani narodov a jej upadku sa sem nas?ahovali Slovania . V 15. storo?i tu bola pohrani?na pevnos? Uhorska , ktoru v?ak roku 1521 po nieko?kych neuspe?nych pokusoch dobyli Turci . V rokoch 1688  ?  1690 , 1717  ?  1739 a 1789  ?  1791 ho mali v moci Raku?ania , od roku 1806 je hlavnym mestom Srbska ; napriek tomu a? do roku 1867 tu bola stale pritomna turecka vojenska posadka. Od roku 1918 bol hlavnym mestom Kra?ovstva SHS a od roku 1929 Juhoslavie . Po?as druhej svetovej vojny bol obsadeny Nemeckom , oslobodila ho v oktobri 1944 ?ervena armada . V roku 1999 bolo mesto ?a?ko po?kodene bombardovanim vojskami NATO . NATO zni?ilo viacere urady, ako napr. budovu RTS - Srbsky rozhlas (po?as jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viacere nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvy??iu budovu Srbska - ve?u U??e, ve?u Avala TV a budovu ?inskej ambasady . [3]

Charakter mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Budova srbskeho parlamentu

Ako jedine mesto s po?tom obyvate?ov nad 1 milion ma Belehrad v Srbsku dominantne postavenie. Je hospodarskym, politickym a kulturnym centrom ?tatu. Su tu zastupene takmer v?etky odvetvia priemyslu, nachadza sa tu medzinarodne letisko a pristav na Dunaji . Mesto ma mnoho vysokych ?kol a dve univerzity ( 1863 , 1975 ). Z Belehradu vedu dia?nice do Zahrebu , Noveho Sadu a do Skopje . V meste je ve?a sakralnych pamiatok srbskej pravoslavnej cirkvi. Medzi najva??ie z nich patri monument mesta Chram svateho Savu . Pozoruhodnou je pravoslavna Katedrala svateho Michala z 19. storo?ia vybudovana v klasicistickom ?tyle, Chram svateho Marka v srbsko-byzantskom ?tyle, Kostol svateho Alexandra Nevskeho v srbsko-byzantskom ?tyle, ale aj Chram Svatej Trojice , ktory patri Ruskej pravoslavnej cirkvi.

Demograficke udaje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Etnicke zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodnos? Po?et [ chyba zdroj ] Podiel (%)
Srbi  1 417 187 89,92
Juhoslovania  22 161 1,41
?iernohorci  21 190 1,34
Romovia  19 191 1,22
Chorvati  10 381 0,66
Macedonci  8 372 0,53
Gorani  3 340 0,21
Slovaci   2 199 0,14
Slovinci   2 084 0,13
ina 4,44%

Nabo?enske zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyznanie Po?et [ chyba zdroj ] Podiel (%)
pravoslavni 1 429 170 90,68
moslimovia 20 366 1,29
rimski katolici 16 305 1,03
protestanti  3 796 0,24
bez vyznania 47 349 3,00
ateisti  23 240 1,47
ine 2,29

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Budova Srbskej narodnej banky na Namesti Slavija

Belehrad patri k ekonomicky najvyspelej?ej ?asti Srbska. Viac ne? 30 % HDP Srbska je produkovanych v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populacie Srbska spada na Belehrad. [4]

Po?as 90. rokov 20. storo?ia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnena medzinarodnym obchodnym embargom. Hyperinflacia juhoslovanskeho dinara patrila k najva??im na svete a decimovala ekonomiu mesta. V Belehrade sa nachadza Srbska narodna banka. Sidli tu aj viacero vyznamnych spolo?nosti ako aerolinky Air Serbia , Telekom Srbija , Telenor Serbia , Delta Holding a ine. Mno?stvo zahrani?nych spolo?nosti sa rozhodlo vybudova? svoje ustredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco , Motorola , Microsoft , Philip Morris International , Societe Generale , Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a ine.

V septembri 2017 bola priemerna ?ista mesa?na mzda 47 220 srbskych dinarov (t. j. okolo 398 Eur ). Priemerna mzda v Belehrade a jeho blizkom okoli je 60 756 dinarov (t.j. cca. 511 Eur), ?o je najvy??ia vyplacana mzda spomedzi v?etkych okresov Srbska. [5]

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Belehrad hosti viacero ka?doro?nych kulturnych podujati, festivalov akymi su: FEST  ? Belehradsky filmovy festival, BITEF (Belehradsky divadelny festival), BELEF (Belehradsky letny festival), BEMUS (Belehradsky hudobny festival), Belehradsky kni?ny ve?trh a Belehradsky pivny festival . [6] Nosite? Nobelovej ceny za literaturu Ivo Andri? tu napisal jeho najvyznamnej?ie dielo Most na Drine . [7] K ?al?im vyznamnym belehradskym spisovate?om patria aj Branislav Nu?i? , Milo? Crnjanski , Borislav Peki? , Milorad Pavi? a Me?a Selimovi? . [8] [9] [10] Va??ina srbskeho filmoveho priemyslu sa nachadza v Belehrade. Jednym z najznamej?ich je film oceneny v roku 1995 na cenach Palme d'Or s nazvom Underground (Podzemie) od re?isera Emira Kusturicu .

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej ery New Wave v 80.rokoch: hudobnici VIS Idoli , Ekatarina Velika a ?arlo Akrobata pochadzali z Belehradu. K ostatnym vyzna?nym rockovym skupinam patria Riblja ?orba , Bajaga i Instruktori a ine. [11] Po?as 90. rokov bolo mesto hlavnym centrom hudobneho ?tylu nazyvaneho turbofolk , k jeho najznamej?im predstavite?om patrila Ceca Ra?natovi?ova. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej sceny, posobia tu umelci ako Beogradski Sindikat , ?kabo , Mar?elo [12] [13]

Nachadza sa tu mnoho divadiel, popredne miesto maju Narodne divadlo , Juhoslovanske dramaticke divadlo, Belehradske dramaticke divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Atelier 212). V Belehrade sidli Srbska akademia vedy a umenia ako aj Srbska narodna kni?nica.

V Belehrade sidli mnoho zahrani?nych kulturnych in?titucii: Instituto Cervantes , Goetheho in?titut a Institut Francais sa v?etky nachadzaju v centre mesta, v pe?ej zone na Ulici Knez Mihailova . Ostatne kulturne strediska v Belehrade su American Corner , Rakuske kulturne forum ( Osterreichischen Kulturforums ), British Council , Confucius Institute , Canadian Cultural Center, Taliansky kulturny in?titut ( Istituto Italiano di Cultura ), Kulturne centrum Islamskej republiky Iran a Ruske centrum vedy a umenia ( Российский центр науки и культуры ).

Muzea [ upravi? | upravi? zdroj ]

Miroslavljevo Jevanđelje , stredoveky manuskript, ktory sa nachadza v Srbskom narodnom muzeu

Najvyznamnej?im belehradskym muzeum je Narodne muzeum , zalo?ene v roku 1844 . V muzeu sa nachadza vy?e 400 000 exponatov, medzi nimi aj viacero mnoho zahrani?nych majstrovskych diel. Znamy stredoveky rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patri ku kolekcii v muzeu. [14] Ve?mi popularne je hlavne pre zahrani?nych turistov Vojenske muzeum. K exponatom v tomto muzeu patri aj letecka stiha?ka F-117 zostrelena juhoslovanskou armadou. Okrem nej sa nachadza v muzeu vy?e 25 000 exponatov, ktore siahaju a? do Doby Rimskej ri?e . [15] [16] Podobne je aj Juhoslovanske muzeum letectva v ktorom sa nachadza vy?e 200 lietadiel. Nachadzaju sa tu aj exponaty lietadiel, ktore nie su dostupne inde na svete ako napriklad Fiat G.50 . V muzeu su vystavene aj lietadla NATO a USA zostrelene v ob?ianskej vojne . [17]

Etnograficke muzeum zalo?ene v roku 1901 v ktorom sa nachadza vy?e 150 000 exponatov, ktore zobrazuju dedinsku a mestsku kulturu na Balkane, predov?etkym krajin byvalej Juhoslavie. [18] Muzeum moderneho umenia ma kolekciu okolo 8540 diel vytvorenych v Juhoslavii od roku 1900. [19]

Nachadza sa tu muzeum Nikola Teslu . Bolo zalo?ene v roku 1952 a hosti osobne predmety vynalezcu. Nachadza sa tu vy?e 160 000 originalnych dokumentov a okolo 5700 inych predmetov. [20] Poslednym vyznamnym belehradskym muzeom je Muzeum Vuk a Dositej, kde su zobrazene diela Vuka Stefanovi?a Karad?i?a a Dositeja Obradovi?a , reformatora srbskej literatury a jazyka z 19. storo?ia a prveho ministra ?kolstva. [21] Pozoruhodnym je aj Muzeum Africkeho umenia, zalo?ene po?as dni socialistickej solidarity s malo rozvinutymi krajinami tretieho sveta.

Vzdelanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Belehrade sa nachadzaju dve ?tatne a viacero sukromnych vysokych ?kol. Belehradska univerzita (Универзитет у Београду) bola zalo?ena v roku 1808 ako Hlavna akademia. [22] Patri k najstar?im centram vzdelania v krajine (najstar?ia je u?ite?ska ?kola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite ?tuduje vy?e 70 000 ?tudentov. [23]

Je tu 195 zakladnych ?kol a 85 strednych ?kol. Spomedzi zakladnych ?kol je tu 162 v?eobecnych, 14 ?pecialnych, 15 umeleckych a 4 ?koly pre dospelych. Spomedzi ?kol druheho stup?a je tu 51 odbornych ?kol, 21 gymnazii, 8 umeleckych a 5 ?pecialnych ?kol. ?tuduje tu vy?e 230 000 ?iakov, ktorych riadi 22 000 zamestnancov vo vy?e 500 budov, ktore kryju vy?e 1 100 000  m² . [24]

No?ny ?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Belehrad ma poves? mesta, ktore ponuka ve?ky vyber pre no?ny ?ivot, nachadza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznamej?ie miesto pre no?ny ?ivot su lo?ky (tzv. splavovi ) zakotvene na riekach Sava a Dunaj, pri nabre?iach. [25] [26] [27]

No?ny klub "Pleasure"

Vikendovi nav?tevnici, ktori sem prichadzaju hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvatska a Slovinska pova?uju Belehrad za va??ie stredisko no?neho ?ivota ako mesta v ich krajinach, kvoli priate?skej atmosfere, mno?stve barov a klubov, lacnym napojom, bezproblemovemu dorozumievaniu a men?ej regulacii. [28] [29]

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Futbal [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tadion Rajko Miti? , domaci ?tadion Crvenej Zvezdy

Basketbal [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zapas KK Partizan

Hadzana [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vodne polo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Osobnosti mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

?portovci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Novak đokovi?

Spisovatelia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Milorad Pavi?

Hudobnici [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Ceca - speva?ka
  • Jelena Karleu?a - speva?ka
  • Relja Popovi? - spevak, herec

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Centrum Belehradu
    Centrum Belehradu
  • Chrám sv. Sávu
    Chram sv. Savu
  • Nočný pohľad na Chrám sv. Sávu
    No?ny poh?ad na Chram sv. Savu
  • Budova Srbskej akadémie vedy a umenia
    Budova Srbskej akademie vedy a umenia

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ Geographical Position oficialna stranka mesta, po anglicky
  2. ↑ The Belgrade territory oficialna stranka mesta, po anglicky
  3. ↑ City of Belgrade - NATO bombing [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-16 z  originalu.
  4. ↑ Привредна Комора Београда - Привреда Беоргада
  5. ↑ Republic of Serbia - ?tatisticky urad: Salaries and wages per employee, December 2006 [ nefunk?ny odkaz ]
  6. ↑ Mesto Belehrad - Kultura a umenie(Kulturne podujatia)
  7. ↑ Задужбина Иве Андри?а - Биографи?а Иве Андри?а
  8. ↑ Borislav Peki? - Biografija
  9. ↑ Milo? Crnjanski - Biografija
  10. ↑ Me?a Selimovi? - Biografija
  11. ↑ Balkanmedia: Bora ?orba Biografija [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-05-28 z  originalu.
  12. ↑ Popoboks - Beogradski Sindikat: Svi Zajedno' [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-05-13 z  originalu.
  13. ↑ Balkanmedia: Liri?ar među reperima [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-17 z  originalu.
  14. ↑ Народни Музе? у Београду - О Музе?у [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-09-29 z  originalu.
  15. ↑ City of Belgrade - Museums 4 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-11 z  originalu.
  16. ↑ TimeOut - Introduction to Belgrade [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2005-04-15 z  originalu.
  17. ↑ Ваздухопловни водич - Музе? ?угословенског ваздухопловства [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-01-29 z  originalu.
  18. ↑ City of Belgrade - Museums 3 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-16 z  originalu.
  19. ↑ City of Belgrade - Museums 2 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-10 z  originalu.
  20. ↑ Nikola Tesla Museum - About the museum
  21. ↑ City of Belgrade - Museums 1 [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-11 z  originalu.
  22. ↑ Универзитет у Београду - Правни факултет (Истори?ат) [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2010-03-15 z  originalu.
  23. ↑ Универзитет у Београду - Бро? Студената [online]. [Cit. 2007-04-29]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-06 z  originalu.
  24. ↑ City of Belgrade - Education and Science
  25. ↑ " The Observer : "Why I love battered Belgrade"
  26. ↑ Belgrade Rocks : The New York Times
  27. ↑ Belgrade's Nightlife Floats on the Danube : Deutsche Welle
  28. ↑ B92: Slovenci dolaze u “grad koji ne spava” [ nefunk?ny odkaz ]
  29. ↑ Ve?ernji list: U Beograd na vikend-zabavu [ nefunk?ny odkaz ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Belehrad

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Belehrad&oldid=7758494 “