?anghaj
(-slovensky normovany nazov; slovo je mu?skeho rodu)
[1]
[2]
alebo zriedkavo
?ang-chaj
(?inskym pismom: 上海 - slovensky prepis: ?ang-chaj -
pinyin
:
shang h?i
) je s 25 milionmi obyvate?mi (2017) naj?udnatej?ie mesto
?iny
a vyznamne hospodarske centrum tejto krajiny.
Rozprestiera sa okolo ustia rieky
Jang-c’-?iang
do
Vychodo?inskeho mora
a od roku
2004
?anghaj vystriedal s ro?nym obratom nakladu 380 milionov ton na pozicii najva??ieho pristavu sveta
rotterdamsky
pristav. ?anghaj patri medzi ?tvoricu miest so zvla?tnym statusom, ktore su v ramci ?LR postavene na urove? provinciam.
Nazov mesta tvoreny znakmi
?hore“
a
?more“
sa da prelo?i? ako
?nad morom“
alebo
?smerujuci k moru“
. Povod nazvu a presny vyklad je nejasny. V
?in?tine
sa pre ?anghaj pou?ivaju aj skratky
Chu
(
TZ
: ?,
ZZ
: ? -
Hu
) a
?en
(申 -
Sh?n
).
Klimadiagram ?anghaja
?anghaj sa rozprestiera ju?ne od ustia
Jang-c’-?iang
do mora, pozd?? rieky Chuang-pchu, ktora ma v tychto miestach ?irku okolo 400 m. Teren v centre mesta je plochy, priemerna nadmorska vy?ka je 4 m.
Problemom v meste su dopravny hluk, silne zne?istenie vzduchu a zne?istenie vodnych tokov. ?anghaj je na ?tvrtom mieste medzi mestami s najzne?istenej?im ovzdu?im na svete.
Klima je subtropicka so zimnymi teplotami v rozmedzi -1° a? 8°, v lete teploty dosahuju 28° a? 35° a vlhkos? vzduchu stupa nad 80%. Priemerna ro?na teplota je 15,3 °C; ro?ny suhrn
zra?ok
1-135 mm, z ?oho najva??ia ?as? spadne od maja do septembra. Za rok sa priemerne vyskytne 110 da?divych dni. Najvhodnej?ie obdobie na nav?tevu je na sklonku jari a za?iatkom jesene.
Prva zmienka o mieste - vtedy zvanom Chua-tching (華亭) ? pochadza z obdobia
dynastie Sung
(
960
), potom sa tu rozvinul pristav, ktory si roku
1074
vyslu?il zriadenie vlastneho berneho uradu. Roku
1553
bolo mesto opevnene hradbami na ochranu proti piratom. Aj ke? po?et obyvate?ov ?asom vzrastol k 200 000 a okrem obchodu sa v meste rozvijala textilna vyroba, zostaval ?anghaj pristavom len oblastneho vyznamu. Situacia sa zmenila v
19. storo?i
, ke? strategicka poloha pri usti najva??ej ?inskej rieky spravila zo ?anghaja jedno z hlavnych stredisk obchodu so Zapadom.
Nankinska zmluva
, ktoru roku
1842
po prehranej
prvej opiovej vojne
uzavrela ?ina so
Spojenym kra?ovstvom
stanovila ?anghaj jednym z piatich zmluvnych pristavov, ktore maju by? otvorene medzinarodnemu obchodu. V ?anghaji vznikla cudzinecka ?tvr?, nepodliehajuca ?inskym uradom (od roku
1854
spravovana tzv. ?anghajskou mestskou radou), ktora sa stala vstupnou branou zapadnych vplyvov do ?iny. Po?et obyvate?ov vyrazne vzrastol za
tchajpchingskeho povstania
v 50. rokoch
19. storo?ia
v?aka prilive ute?encov, ktori sa z okolnych dedin uchy?ovali pod ochranu cudzineckej ?tvrte; podobna situacia sa opakovala po?as
boxerskeho povstania
roku
1900
, ke? mesto prekro?ilo hranicu jedneho miliona ?udi.
Na po?iatku
20. storo?ia
mal kozmopolitny ?anghaj dve moderne univerzity, bol symbolom modernej a prosperujucej ?iny, rovnako ako posobiskom drogovych gangov a synonymom hriechu. V ?anghaji vydaval
?chen Tu-siou
vplyvny pokrokovy ?asopis Mlados? (?年, ?ching-nien), v roku
1919
bolo mesto dejiskom najva??ich demon?tracii proti postupeniu byvalych nemeckych koncesii v ?ine a Japonsku (
Hnutia 4. maja
). Silny
marxisticky
vplyv ilustruje skuto?nos?, ?e v ?anghaji bola roku
1921
zalo?ena
Komunisticka strana ?iny
. Ke? sa v aprili
1927
?anghajski robotnici pod komunistickym vedenim pokusili ovladnu? mesto, boli zmasakrovany
?ankaj?kom
za pomoci
Zeleneho gangu
; bez riadneho sudu bolo vtedy popravenych 5 000 ?udi. V ten isty rok vznikol zlu?enim cudzineckych ?tvrti s okolnymi obcami Ve?ky ?anghaj s 2,6 miliona obyvate?mi; zarove? bolo mesto vy?lenene z provincie
?iang?su
a postavene na urove? provincie. Trojmesa?na
bitka o ?anghaj
, kde sa
13. augusta
1937
vylodili japonske vojska, bola prvym ve?kym stretom japonskej agresie vo?i ?ine. Boje o mesto si vy?iadali 200 000 obeti. V rokoch
1937
-
1945
bol ?anghaj okupovany
Japonskom
. V tomto obdobi sa stal cie?om tisicov zahrani?nych ute?encov.
Od
27. maja
1949
je ?anghaj pod komunistickou vladou. Zhruba po roku 1949 presidlilo mnoho zapadnych firiem do
Hongkongu
, ktory tak vystriedal ?anghaj v ulohe obchodnej metropoly
?alekeho vychodu
. Napriek tomu vynimo?ne postavenie ?anghaja v ramci ?iny pretrvalo a? do su?asnosti. Aj dnes je, ak nepo?itame Hongkong, regionom so suverenne najvy??im
HDP
na hlavu v
?ine
. Zata? ?o v 60. a? 80. rokoch mesto stagnovalo, ve?ky rozmach pri?iel po zriadeni zvla?tnej hospodarskej zony Pchu-tung v roku
1990
, kde vyrastli ve?kolepe
mrakodrapy
a nove medzinarodne letiska. Ve?kym problemom zostava ?a?ko kontrolovate?ny priliv pris?ahovalcov z dedinskych oblasti, predov?etkym z provincii
An?chuej
,
?iang?su
a
?e??iang
.
Mrakodrap ?in Mao
Oficialne udaje k
1. januaru
2005:
?anghaj (bez vonkaj?ich predmesti)
- Rozloha: 550 km²
- Po?et obyvate?ov: 19 210 000
- Hustota za?udnenia: 16 843 obyvate?ov/km²
?anghaj (mestska aglomeracia spadajuca do spravneho obvodu ?tatutarneho mesta; celkom 18 mestskych obvodov a jeden dedinsky okres)
- Rozloha: 6 340,50 km²
- Po?et obyvate?ov: 13 355 925
- Hustota za?udnenia: 2 106 obyvate?ov/km²
Uvedene ?isla zaznamenavaju len po?et uradne registrovanych obyvate?ov; v skuto?nosti ?ije v ?anghaji ?na?ierno“ ?al?ich 4-5 milionov ?udi.
Vlastne mesto pozostava z desiatich obvodov. Deva? z nich, suhrnne ozna?ovanych
Pchu-si
(浦西, P?x?) na zapadnom brehu rieky Chuang-pchu (?浦) predstavuje historicke jadro mesta, zata? ?o desiaty obvod
Pchu-tung
(浦?, P?d?ng), vytvoreny roku
1992
je hypermoderna ?tvr? na opa?nom vychodnom brehu. ?al?ich osem mestskych obvodov a jeden dedinsky okres potom tvori vonkaj?ie predmestie.
ve?a Perla Orientu
Vlastne mesto
- 10 obvodov (?chu)
- Chuang-pchu (
ZZ
: ?浦?;
pinyin
: Huangp? Q?)
- Lu-wan (??? Luw?n Q?)
- Su-chuej (徐?? Xuhui Q?)
- ?chang-ning (??? Changning Q?)
- ?ing-an (?安? Jing'?n Q?)
- Pchu-tchuo (普陀? P?tuo Q?)
- ?a-pej (?北? Zhab?i Q?)
- Chung-kchou (虹口? Hongk?u Q?)
- Jang-pchu (?浦? Yangp? Q?)
- Pchu-tung
(浦?新? P?d?ng X?n Q?) ? do roku
1992
okres ?chuan-?a (Chuansha)
Okrajove ?asti
- 8 obvodov (?chu) a 1 okres (sien)
- Pao-?an (?山? B?osh?n Q?) ?
1988
- Min-chang (?行? M?nhang Q?) ?
1992
- ?ia-ting (嘉定? Ji?ding Q?) ?
1992
- ?in-?an (金山? J?nsh?n Q?) ?
1992
- Sung-?iang (松江? S?ngji?ng Q?) ?
1997
- ?ching-pchu (?浦? Q?ngp? Q?) ?
1999
- Nan-chuej (南?? Nanhui Q?) ?
2001
- Feng-sien (奉?? Fengxian Q?) ?
2001
Osem z deviatich okresov bolo v priebehu rokov
1988
a?
2001
zmenenych na mestske obvody. Jedinym ostavajucim dedinskym okresom je teda
- ?chung-ming (崇明? Chongming Xian), zajberajuci plochu rovnomenneho ostrova v usti
Jang-c’-?iang
.
Schematicky diagram siete metra v ?anghaji
?anghajsky Transrapid
?anghajske
metro
ma ?tyri trasy celkovej d??ky 83 km; pa? ?al?ich tras je vo vystavbe ?i planovanych. Brehy rieky Chuang-pchu spajaju ?tyri mosty a nieko?ko tunelov. Stare ?anghajske letisko Chung-?chiao sa nachadza v zapadnej ?asti mesta, od roku
1999
va??inu dopravy prebera nove medzinarodne letisko na okraji vychodnej ?tvrti Pchu-tung (Pudong International Airport). Nove letisko s centrom mesta od marca roku
2004
spaja prva komer?na linka
magnetickeho rychlovlaku
Transrapid
nemeckej kon?trukcie. Rychlovlak dosahuje rychlos? 430 km/h a 32 km dlhu trasu prejde za necelych 8 minut. Vystavba ?al?ieho ambiciozneho dopravneho diela prebieha ju?ne od mesta - do roku
2009
ma ?es?prudovy dia?ni?ny most preklenu? chang?ousku zatoku v d??ke 36 km a vyrazne tak skrati? cestu zo ?anghaja do
Ning-po
.
?anghaj na rozdiel od mnohych ?inskych miest neoplyva stredovekymi pamiatkami. Dominantu mesta v samom centre, ?tvrti Chuang-pchu, tvori tzv. Bund - nabre?ie lemovane vystavnymi vy?kovymi budovami bank, obchodnych spolo?nosti a hotelov z po?iatku
20. storo?ia
. Bund je dnes pamiatkovo chraneny a vystavba vy??ich mrakodrapov v tejto oblasti nie je povolena.
Na druhom brehu sa vo ?tvrti Pchu-tung vypina 468 m vysoka ve?a Perla Orientu z roku
1995
, panoramu tejto modernej ?tvrti dotvara od roku
1998
mrakodrap ?in Mao s 88 podla?iami (?i?ania pova?uju osmi?ku za ve?mi ??astne ?islo), najvy??ia budova ?iny a piata najvy??ia budova sveta (antenu neratajuc).
Namestiu ?udu v Chuang-pchu dominuje od roku
1996
nova budova ?anghajskeho muzea, s unikatnou kombinaciou kruhoveho a ?tvorcoveho podorysu, vyjadrujuca davnu ?insku predstavu kruhoveho neba a ?tvorcovej Zeme. Bohate umeleckohistoricke zbierky obsahuju predmety od najstar?ich bronzov z
dynastie ?ang
a? po nabytok z ?asov
dynastie ?ching
.
Nankinska trieda, jedna z hlavnych obchodnych tepien mesta, smeruje k
buddhistickemu
chramu ?ing-an (靜安寺, ?ing-an s', Chram Pokoja a Mieru.), obnovenemu v roku
1983
.
Pri ?anghaji sa nachadza automobilovy okruh pre preteky
F1
. Je dlhy 5,5 km a ma tvar pripominajuci znak
??ang“
(上) z nazvu mesta.
26. september
2004
sa na ?om po prvykrat i?la
Ve?ka cena ?iny
.
V roku
2010
?anghaj hostil
svetovu vystavu
Expo.
Panoramaticka fotografia mesta ?anghaj
Commons ponuka multimedialne subory na temu
?anghaj