Komunisticka
internacionala
, skratene
Kominterna
alebo
Tretia internacionala
(
rusky
: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн,
anglicky
: Comintern) bola medzinarodna
komunisticka
organizacia
zalo?ena v
Moskve
v marci 1919 a posobiaca do roku 1943. Vyzyvala k medzinarodnemu boju ?v?etkymi dostupnymi prostriedkami, vratane ozbrojenych sil, za zvrhnutie medzinarodnej
bur?oazie
a za vytvorenie medzinarodnych Sovietskych republik (znamych ako radove republiky, teda vedene radami, ktore mohli medzi sebou vytvara? federativny zvaz) ako prechodnej faze k uplnemu zru?eniu ?tatu a vzniku celosvetoveho sovietskeho zvazu.“
[1]
Jej pokra?ovate?om bola
Kominforma
posobiaca v rokoch 1947 a? 1956.
Preukaz ?lena Kominterny,
Klementa Gottwalda
z roku 1935.
Prva internacionala
posobila v
Londyne
v rokoch 1864 a? 1872. Po rozpusteni
Druhej internacionaly
(Medzinarodne zdru?enie socialistickych stran) v
Pari?i
v roku 1914 bola v roku 1916 zalo?ena Kominterna. Udalosti boli aj dosledkom
Leninovej
tezy z roku 1915 o nevyhnutnosti revolu?neho boja za
socializmus
, ktoru prijala len ?as? jej ?lenov ozna?ovana ako "Zimmerwaldski" ?avi?iari. Preto sa teraz nazyva aj tretia internacionala. Ustanovujuci kongres sa konal v
Moskve
2. ? 6. maja 1919 za u?asti 52 delegatov z 34 komunistickych stran (z
?eskoslovenska
sa zu?astnila ?avica
?SSD
;
KS?
vznikla a? 1921). Kominterna zorganizovala v rokoch 1919 a? 1935 sedem svetovych kongresov a trinas? ?roz?irenych plenarnych zasadani“, ?o boli stretnutia roz?ireneho riadiaceho vykonneho vyboru v rokoch 1922 a? 1933. Kongresy sa konali v?dy v Moskve (a niekedy aj v
Petrohrade
).
Posledny siedmy kongres (od 25. jula do 20. augusta 1935) zmenil predchadzajucu orientaciu z triedneho boja na spolo?ny boj proti
fa?izmu
v tzv. "?udovom fronte" (aj v spolupraci s nekomunistickymi stranami) na ?om mal zasluhu
Georgi Dimitrov
, u?astnik sudneho procesu suvisiaceho s
po?iarom Ri?skeho snemu
. V novembri 1936 bola medzi
Nemeckom
a
Japonskom
podpisana zmluva proti Kominterne (neskor sa k nej pridalo aj
Taliansko
). V maji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojensky pakt, ku ktoremu sa v roku 1940 pridalo
Japonsko
, a tak vznikla
Os Berlin-Rim-Tokio
. Kominterna oficialne vystupovala proti fa?izmu, av?ak 133 z 492 zamestnancov Kominterny sa stalo obe?ou
Ve?keho teroru
v rokoch 1937 a? 1938, nieko?ko stoviek nemeckych komunistov a antifa?istov, ktori bu? utiekli z nacistickeho Nemecka alebo sa vys?ahovali do
Sovietskeho zvazu
bolo zabitych a viac ako tisic ich bolo odovzdanych spa? do Nemecka.
[2]
Stalin
sa v auguste 1939 dohodol s
Hitlerom
a uzavreli
pakt o neuto?eni
. A? do juna
1941 (kedy napadlo
Nemecko priamo ZSSR) Internacionala hlasala politiku "nezasahovania". A? potom sa otvorene pridala na stranu
Spojencov
. Kominterna bola oficialne rozpustena
Stalinom
v priebehu roka 1943, pravdepodobne z dovodu, ?e nechcel dra?di? svojich zapadnych spojencov otvorenou podporou komunistickych stran v ich krajinach.
Situacia po skon?eni druhej svetovej vojny
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Rozdielne postoje niektorych krajin, ktore oslobodila
?ervena armada
k americkemu
Marshallovmu planu europskej obnovy
z 5. juna 1947, vyvolali obavu Moskvy, ?e v tychto krajinach strati vplyv. Po pripravnych jednaniach sovietsky minister zahrani?nych veci
V. Molotov
za?iatkom jula 1947 Marshallov plan zamietol a predpovedal buducu konfrontaciu s krajinami, ktore sa stali alebo stanu (prijmu M. plan) spojencami
USA
a ozna?il ich za nepriate?ov
ZSSR
. Molotov na pode
OSN
e?te v roku 1947 predstavil sovietsky alternativny plan pomoci, z ktoreho sa v januari 1949 v Moskve stala
Rada vzajomnej hospodarskej pomoci (RVHP
) s ?lenskymi krajinami:
ZSSR
,
Po?sko
,
?SSR
,
Ma?arsko
,
Rumunsko
,
Bulharsko
. Cie?om bolo vytvorenie hospodarsky, politicky i vojensky jednotneho bloku krajin ?socialistickeho tabora“. Tymito udalos?ami sa konfrontacia medzi "
Zapadom
" a "
Vychodom
", ktora sa ako ideologicka za?ala hne? po skon?eni vojny, pretavila do superenia a nepriate?stva nazyvaneho
studena vojna
. V Europe bola medzi tymito tabormi spustena
?elezna opona
a po vytvoreni vojenskych paktov (
NATO
a
Var?avska zmluva
) sa tento konflikt zmenil na boj o ovladnutie celeho sveta.
Ako reakciu na spominany politicky vyvoj v Europe zvolal Stalin na september 1947 konferenciu vodcov komunistickych stran do
Szklarskej Poruby
v Po?sku (blizko ?eskych hranic). Na tejto konferencii bola zalo?ena nastupnicka organizacia zru?enej Kominterny
Informbyro
. Vznik Informbyra potvrdil ovladnutie komunistickych stran Sovietskym Zvazom ako aj nove skuto?nosti po druhej svetovej vojne, vratane vytvorenia tzv. "
Vychodneho bloku
". Informbyro bolo povodne umiestnene v
Belehrade
(v tom ?ase hlavne mesto
Juhoslovanskej federativnej ?udovej republiky
a
Slobodneho uzemia Terstu
). Organizacia zdru?ovala povodne komunisticke strany Sovietskeho zvazu, Bulharska, ?esko-Slovenska,
Francuzska
, Ma?arska, Talianska,
Rumunska
, Juhoslavie a Po?sku zjednotenu robotnicku stranu. Po vylu?eni Juhoslavie obvinenej z "
titoizmu
" v roku 1948 bolo sidlo presunute do
Bukure?ti
. ?lenom sa stala aj
komunisticka strana Talianska
(taliansky
Partito Comunista d'Italia
) av?ak nemecke komunisticke strany ani
Komunisticka strana ?iny
?lenmi neboli.
?panielska komunisticka strana
?elila represiam a
frankistickeho
re?im bol v medzinarodnej izolacii, tak Informbyro len publikovalo materialy aj v
?paniel?ine
.
Po smrti
Stalina
sa 14. septembra 1953 stal novym
generalnym tajomnikom KSSZ
Nikita Sergejevi? Chru??ov
, ktory netrval tak nastoj?ivo na kopirovani sovietskych vzorov, ?o zmysel Infobyra oslabovalo. V aprili 1954 najprv prestal vychadza? v prekladoch
[3]
dennik Informbyra
"Za ve?ny mier, za ?udovu demokraciu!"
(rusky За прочный мир, за народную демократию!) a o dva roky 17. aprila 1956 bolo cele Informbyro rozpustene.
[4]
Archiv je ulo?eny v Ruskom ?tatnom archive socialno-politickych dejin v Moskve.
Rozhodnutia Komiterny a Informbyra zasadnym sposobom ovplyv?ovali, ba a? ur?ovali politiku ?lenskych stran. Napriklad rezolucia Informbyra z juna 1948 s tezou "o prechode kliky Tita-Rankovi?a od demokracie k bur?oaznemu nacionalizmu" bola zakladom kampane proti takzvanym
bur?oaznym nacionalistom
v ?esko-Slovensku.
[5]
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Comintern
na anglickej Wikipedii a
Kominforma
na ?eskej Wikipedii.