Hubblov vesmirny ?alekoh?ad

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na najlepší článok.
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Hubblov vesmirny ?alekoh?ad
Hubblov vesmírny ďalekohľad z raketoplánu Discovery počas druhej servisnej misie STS-82
Hubblov vesmirny ?alekoh?ad z raketoplanu Discovery po?as druhej servisnej misie STS-82
Prevadzkovate? NASA , ESA
Hlavni dodavatelia Lockheed Corporation (teleso), Perkin-Elmer (zrkadlo)
Datum ?tartu 24. april 1990 12:33:51 (UTC)
Nosna raketa Space Shuttle Discovery ( STS-31 )
Kozmodrom Kennedy LC-39B
Zanik odhad 2030 – 2040
(2020 – 2032 ak by vstupil do atmosfery)
COSPAR ID 1990-037B (20580)
Webova stranka hubble.nasa.gov
Hmotnos? 11 110 kg (pri ?tarte)
12 247 kg po SM4 [1]
Rozmery 13,2 m × 4,2 m [1]
Energia 2 800 W
Elementy drahy [2] [3]
Epocha 2018-08-27 14:42:52 UTC
Umiestnenie nizka obe?na draha Zeme
Ve?ka polos 6 917,1 km
Excentricita 0,0002612
Inklinacia 28,47°
Vy?ka ~540 km
Apoapsida 540,8 km
Periapsida 537,2 km
Doba obehu 95,4 min
Obe?na rychlos? 7,59 km/s
Po?et obehov za de? 15,09
Teleskop
Typ Ritchey-Chretien reflektor opticky, ultrafialovy a blizky infra?erveny
Priemer 2,4  m [4]
Zberna oblas? 4,525  m² [4]
Ohniskova vzdialenos? 57,6 m [4]
Pristroje
NICMOS infra?ervena kamera/spektrometer
ACS prehliadkova kamera (?iasto?ne chybna)
WFC3 ?irokouhla kamera
STIS spektrometer/kamera
COS ultrafialovy spektrograf
FGS presny navadzaci senzor
Schema s popisom ?asti Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu.

Hubblov vesmirny ?alekoh?ad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope ; ine nazvy: Hubblov teleskop/?alekoh?ad , Hubble ) je ?alekoh?ad na obe?nej drahe okolo Zeme . Preto?e je umiestneny mimo zemskej atmosfery , ziskava ostrej?ie obrazky ve?mi slabych a matnych objektov ne? ?alekoh?ady na zemskom povrchu. Na obe?nu drahu bol vyneseny raketoplanom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990 . Od svojho vypustenia sa stal jednym z najdole?itej?ich ?alekoh?adov v dejinach astronomie . Je zodpovedny za mnoho priekopnickych objavov a pomohol astronomom lep?ie pochopi? zakladne problemy astrofyziky . Pomocou ?alekoh?adu sa podarilo ziska? nieko?ko snimok, tzv. Hubblovych hlbokych poli ( angl. Hubble deep fields ), tych najvzdialenej?ich objektov vo vesmire .

Od svojej prvotnej koncepcie a? po vypustenie sa projekt potykal s mno?stvom rozpo?tovych problemov a odkladov. Ihne? po vypusteni sa zistilo, ?e hlavne zrkadlo ma sfericku aberaciu . Po servisnej misii STS-61 v roku 1993 sa na??astie podarilo ?alekoh?ad dosta? do planovaneho stavu a stal sa tak znovu schopnym predpokladanej prevadzky.

Hubblov vesmirny ?alekoh?ad je su?as?ou serie Ve?ke kozmicke observatoria , ktoru vypracovala NASA . ?al?imi observatoriami su Comptonove gama observatorium (Compton Gamma Ray Observatory), Rontgenove observatorium Chandra (Chandra X-ray Observatory) a Spitzerov vesmirny ?alekoh?ad (Spitzer Space Telescope).

Buducnos? ?alekoh?adu je neista. Gyroskopy stabilizujuce ?alekoh?ad potrebuju vymenu a cely teleskop potrebuje navies? na vy??iu obe?nu drahu, preto?e ?asom klesne nato?ko, ?e zhori v atmosfere Zeme . Vedenie NASA povodne chcelo ?alekoh?ad ponecha? u? bez opravy svojmu osudu u? od roku 2003 . Na agenturu bol v?ak vyvijany tlak, aby ?alekoh?ad e?te zachranila. NASA preto svoje rozhodnutie zva?ila. Po obnoveni letov raketoplanov, ktore boli pozastavene po nehode druheho z nich , 31. oktobra 2006 dal riadite? NASA Michael Douglas Griffin zelenu poslednej servisnej misii raketoplanu k ?alekoh?adu ? Atlantis STS-125 , ktora od?tartovala 11. maja 2009 .

Hubblov nasledovnik Vesmirny ?alekoh?ad Jamesa Webba vzlietol na obe?nu drahu v roku 2021 . [5] Ma ove?a lep?ie vlastnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradil, preto?e pozoruje v infra?ervenej oblasti spektra .

Predstava, plany a ciele [ upravi? | upravi? zdroj ]

Navrhy a predchodcovia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Astronaut Owen Kay Garriott pracuje ved?a Skylabu , 1973.

V roku 1923 Hermann Oberth , pova?ovany za otca modernej raketovej techniky, spolu s Robertom Goddardom a Konstantinom Eduardovi?om Ciolkovskim , publikovali dielo Die Rakete zu den Planetenraumen (?Raketa do planetarneho priestoru“), ?im spomenuli, ako by mohol by? ?alekoh?ad vyneseny raketou na obe?nu drahu Zeme. [6]

Historia Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu sa za?ala pisa? u? v roku 1946 , kedy astronom Lyman Spitzer publikoval ?lanok nazvany Astronomicke vyhody hvezdarne mimo Zeme . V ?om pisal o dvoch hlavnych vyhodach, ktore by mali vesmirne observatoria oproti pozemskym. Prvou bolo, ?e uhlove rozli?enie (najmen?ia vzdialenos?, pri ktorej mo?u by? objekty jasne rozli?ite?ne) by bolo limitovane iba difrakciou , na rozdiel od turbulencii v atmosfere , ktora zapri?i?uje blikanie hviezd a je astronomom zname ako ?seeing“. Vtedy boli pozemske teleskopy typicky limitovane rozli?enim 0,5 – 1,0 uhlovych sekund, v porovnani s teoretickym difrak?nym obmedzenim okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom 2,5 m v priemere. Druha hlavna vyhoda by bola, ?e vesmirny ?alekoh?ad by mohol pozorova? infra?ervene a ultrafialove ?iarenie , ktore inak silne pohlcuje atmosfera.

Spitzer zasvatil ve?ku ?as? svojej kariery snahe o vyvoj vesmirneho ?alekoh?adu. V roku 1962 sprava americkej Narodnej akademie vied odporu?ila vyvoj vesmirneho ?alekoh?adu ako ?as? vesmirneho programu . V roku 1965 bol Spitzer vymenovany do ?ela komisie, ktora mala za ulohu definova? vedecke ciele pre ve?ky vesmirny ?alekoh?ad.

Postupne sa rozvijajuca kozmonautika za?ala slu?i? astronomii v malom u? po druhej svetovej vojne , ke? vedci na?li pou?itie pre vynalezy raketovej technologie, ktora sa dostala do popredia zaujmu. V roku 1946 bolo prvykrat ziskane ultrafialove spektrum Slnka z vy?ky 88 km pomocou pristrojov umiestnenych v trupe rakety. [7] Slne?ne observatorium obiehajuce okolo Zeme bolo vypustene v roku 1962 Spojenym kra?ovstvom ako ?as? vesmirneho programu Ariel a v roku 1966 svet za?il vypustenie prveho Obiehajuceho astronomickeho observatoria (OAO) vesmirnou agenturou NASA . Akumulator misie OAO-1 zlyhala po troch d?och, ?im aj skon?ila cela misia, ale nasledujuca misia OAO-2 uskuto??ovala ultrafialove pozorovania hviezd a galaxii od jej ?tartu v roku 1968 a? do roku 1972 , ?aleko za hranicou jej povodne planovanej ?ivotnosti jedneho roka. [8]

Misie OAO ukazali, aku dole?itu ulohu v astronomii by mohli zohrava? pozorovania z vesmiru. V roku 1968 sa zrodili smele plany NASA pre vyvoj zrkadloveho ?alekoh?adu, tzv. reflektora s 3 m v priemere, znamom ako Ve?ky obiehajuci ?alekoh?ad alebo Ve?ky vesmirny ?alekoh?ad . Jeho ?tart bol navrhnuty na rok 1979 . Tieto plany zdoraz?ovali potrebu servisnych misii s ?udskou posadkou k teleskopu, aby bolo zaru?ene, ?e taky na financie naro?ny projekt bude ma? prislu?ne dlhu ?ivotnos?. Paralelne vyvijane plany pre znovupou?ite?ne kozmicke raketoplany nazna?ovali, ?e ?oskoro bude dostupna technologia, ktora umo?ni servisne lety k ?alekoh?adu. [9]

H?adanie prostriedkov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pokra?ujuci uspech programu OAO podporil zva??ujuci sa konsenzus medzi astronomickou komunitou, ?e hlavnym cie?om by mal by? Ve?ky vesmirny ?alekoh?ad (skratka LST ? z anglickeho originalneho nazvu Large Space Telescope ). V roku 1970 NASA vytvorila dve komisie: Jednu pre kon?truk?nu ?as? projektu vesmirneho teleskopu, a druhu pre stanovenie vedeckych cie?ov projektu. Po ustanoveni komisii sa NASA stretla s ?al?ou preka?kou: Zohna? financie pre ?alekoh?ad, ktory mal by? ove?a drah?i ako ktoryko?vek teleskop na zemskom povrchu. Kongres Spojenych ?tatov sa pytal na mnohe aspekty navrhovaneho rozpo?tu pre teleskop a vynutil si ?krty v rozpo?te pre planovacie fazy, ktore sa v tom ?ase skladali z ve?mi detailnych ?tudii potencialnych nastrojov a technickeho vybavenia pre ?alekoh?ad. V roku 1974 ?krty vo verejnych vydavkoch podnietene prezidentom Geraldom Fordom viedli Kongres k zru?eniu celeho financovania projektu vesmirneho teleskopu. [10]

Odpove?ou na tento krok bol v USA za?iatok celonarodneho lobbistickeho usilia za ?alekoh?ad koordinovaneho astronomami. Mnohi astronomovia sa stretli s kongresmanmi a senatormi osobne a popri tom sa organizovali kampane v pisani listov zodpovednym ?tatnikom. Narodna akademia vied vydala spravu zdoraz?ujucu potrebu vesmirneho teleskopu, a? nakoniec Senat Spojenych ?tatov suhlasil s priznanim polovice ?iastky, ktoru povodne kongres zamietol.

Problemy s financovanim viedli k redukciam v projekte. Povodne navrhovany priemer zrkadla sa zni?il z 3 m na 2,4 m. Tato redukcia sa v?ak neuskuto?nila len z dovodu u?etrenia nakladov, ale aj preto, aby sa umo?nila kompaktnej?ia a efektivnej?ia konfiguracia pre technicke vybavenie ?alekoh?adu. Navrhnuty 0,5 m predchodca teleskopu, ktory mal slu?i? na otestovanie systemov pou?itych na hlavnom teleskope, bol zru?eny. Rozpo?tove zale?itosti tie? nazna?ili nutnos? spoluprace s Europskou vesmirnou agenturou . ESA suhlasila s dodavkou nieko?kych pristrojov pre teleskop, medzi inymi aj solarnych panelov . ESA tie? uhradila pribli?ne 15 % nakladov za to, ?e europskym astronomom bude garantovany aspo? 15 % pozorovaci ?as na teleskope. [11] Kongres napokon schvalil financovanie 36 000 000 USD na rok 1978 a kone?ne sa mohlo va?ne za?a? s navrhom LST, pri?om sa po?italo so ?tartom v roku 1983 . [12] Za?iatkom 80. rokov bol teleskop pomenovany po Edwinovi Hubblovi , objavite?ovi rozpinania vesmiru . [13]

Kon?trukcia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Le?tenie primarneho zrkadla Hubblea za?alo vo firme Perkin-Elmer v maji 1979. Na fotografii je in?inier Dr. Martin Yellin po?as prace na projekte.

Len ?o dostal program zelenu, rozdelili sa ulohy a praca na projekte. Zodpovednos? za dizajn, vyvoj a vystavbu malo The George C. Marshall Space Flight Center . Goddardovo centrum pre vesmirne lety dostalo na staros? celkovy dozor nad vedeckymi pristrojmi a pozemnym riadiacim centrom , ktore malo v buducnosti riadi? misiu. Marshallovo centrum poverilo spolo?nos? Perkin-Elmer vyrobou optickej supravy ( Optical Telescope Assembly ? OTA) a senzorov pre jemne navadzanie ( Fine guidance sensors ). Korpus ?alekoh?adu mala zhotovi? spolo?nos? Lockheed Corporation . [14]

Optical Telescope Assembly (OTA) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najdole?itej?ou su?as?ou boli zrkadlo a opticka sustava teleskopu. Dizajneri ich navrhli tak, aby sp??ali naro?ne podmienky. ?alekoh?ady mavaju obvykle zrkadla vyle?tene s presnos?ou na asi desatinu vlnovej d??ky vidite?neho svetla . Ke??e Hubblov ?alekoh?ad mal slu?i? na pozorovanie v oblasti od ultrafialoveho ?iarenia a? do oblasti blizkeho infra?ervenemu, muselo by? jeho zrkadlo vyle?tene s desa?krat va??ou presnos?ou ne? zrkadla na predchadzajucich teleskopoch. Presnos? mala dosahova? 1/20 vlnovej d??ky vidite?neho svetla, ?o je asi 30 nanometrov . [15]

Spolo?nos? Perkin-Elmer navrhovala domyselne, po?ita?om riadene le?tiace stroje, ktore by vybrusili zrkadlo do po?adovaneho tvaru. Ak by nastali komplikacie, poveril tim kon?trukterov firmu Kodak , aby zostrojila zalo?ne zrkadlo brusene tradi?nymi brusnymi technikami. Toto zrkadlo bolo vystavene v Smithsonovom in?titute . [16] Dnes toto zrkadlo pou?iva teleskop s priemerom 2,4 metra v Magdalena Ridge Observatory . Vyroba zrkadla spolo?nos?ou Perkin-Elmer za?ala v roku 1979 . Pou?ili pri nej nizkoroz?a?ne sklo .

Brusenie zrkadiel za?alo v roku 1979 a pokra?ovalo a? do maja 1981 . Aby bola hmotnos? zrkadla ?o najmen?ia, pozostavalo z dvoch ?asti hrubych jeden palec, medzi ktorymi sa nachadzala mrie?ka so ?trukturou v?elieho plastu ? vo?tina. NASA v tom ?ase preverovala mana?ersku ?trukturu Perkin-Elmer. Brusenie sa za?alo posuva? oproti planu a presahova? rozpo?et. Z dovodu ?etrenia financii NASA zastavila prace na zrkadle a presunula datum ?tartu ?alekoh?adu na oktober 1984 . Zrkadlo bolo dokon?ene do konca roku 1981 . Na brusenie sa pou?ilo 9 100 litrov horucej deionizovanej vody . Pridanim odrazovej vrstvy hliniku s hrubkou 65 nm a ochranneho nateru z fluoridu hore?nateho s hrubkou 25 nm sa zlep?ila odrazivos? zrkadla v ultrafialovom spektre. [17] [18]

Pochybnosti o schopnosti u?asti Perkin-Elmer na projekte tejto dole?itosti sa prehlbovali. NASA odlo?ila datum ?tartu ?alekoh?adu a? na april 1985 . Oneskorenie v projekte sa zva??ovalo rychlos?ou asi o ?tvrtinu za mesiac a niekedy oneskorenie dosiahlo hodnotu 1:1. NASA bola nutena odlo?i? datum ?tartu a? na 1. marec a potom na august 1986. Do tohto okamihu sa uplny rozpo?et projektu zvy?il na 1,175 miliardy dolarov. [14]

Usporiadanie vnutra komplexu ?alekoh?adu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rane etapy stavby Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu, 1980.

Obal, v ktorom je zamontovany ?alekoh?ad spolu s ostatnymi nastrojmi, bol pre in?inierov ?al?im, zna?ne zlo?itym problemom. Mal adekvatne odolava? ?astym zmenam teploty pri prechode z tie?a Zeme na priame slne?ne svetlo a naopak. Zarove? musel by? dos? stabilny na to, aby umo??oval mimoriadne presne zameranie ?alekoh?adu. Viacvrstvovy izola?ny pla?? udr?iava stabilnu teplotu vnutri celeho telesa a obklopuje ?ahku hlinikovu schranku, v ktorej spo?iva ?alekoh?ad a ostatne pristroje. Vnutri schranky dr?i kostra z polymeru vystu?eneho uhlikovymi vlaknami (CRFP), najdole?itej?ie ?asti celeho komplexu pevne usadene. [19]

Kym kon?truovanie obalu, v ktorom je zamontovany ?alekoh?ad spolu s ostatnymi nastrojmi, postupovalo hlad?ie ne? stavba OTA, spolo?nos? Lockheed mala neustale problemy s rozpo?tom a me?kanim v ?asovom plane. V lete 1985 prekro?ila vystavba ?alekoh?adu rozpo?et o 30 % a ?asovy plan bol prekro?eny o tri mesiace. Sprava MSFC hovorila, ?e spolo?nos? Lockheed sa skor spoliehala na prikazy od NASA, ne? aby prevzala vlastnu iniciativu pri budovani ?alekoh?adu. [20]

Povodne pristroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

HST niesol na palube pri ?tarte pa? vedeckych pristrojov: Wide Field and Planetary Camera (WF/PC), Goddard High Resolution Spectrograph (GHRS), High Speed Photometer (HSP), Faint Object Camera (FOC) a Faint Object Spectrograph (FOS). WF/PC slu?ilo ako zariadenie s vysokym rozli?enim zobrazovania primarne ur?ene pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracova? v dvoch re?imoch, pri?om v prvom malo jeho zorne pole ve?kos? 2,7 x 2,7 oblukovych minut a v druhom 1,2 x 1,2 oblukovych minut. Prvy re?im slu?il na sledovanie vzdialenej?ich objektov, druhy na sledovanie bli??ich telies (napr. planet ). Skon?truovalo ho Jet Propulsion Laboratory pri NASA a zakomponovalo do? sadu 48 optickych filtrov izolujucich spektralne ?iary s osobitnym astrofyzikalnym vyznamom. Pristroj obsahoval 8 CCD ?ipov , pri?om ka?da z oboch kamier vyu?ivala presne polovicu ?ipov. ka?dy CCD ?ip mal rozli?enie 0,64 megapixelov . [21] Wide Field Camera (WFC) pokryvala uhlovo va??ie pole na ukor ni??ieho rozli?enia, Planetary Camera (PC) robila snimky pomocou efektivnej?ej a va??ej ohniskovej vzdialenosti ne? ?ipy u WFC, ?im dosiahla va??ie pribli?enie.

GHRS bol spektrograf ur?eny na snimanie objektov v ultrafialovej ?asti spektra. Vyrobilo ho Goddardovo centrum vesmirnych letov a samotne zariadenie bolo schopne dosiahnu? spektralne rozli?enie s hodnotou 90 000. [22] Pre snimkovanie v ultrafialovej oblasti boli optimalizovane aj ostatne zariadenia (FOC a FOS), rovnako mali najvy??ie priestorove rozli?enie zo v?etkych zariadeni na palube ?alekoh?adu. FOC bolo vybavene trojstup?ovym fotonasobi?om a slu?ilo na sledovanie ve?mi slabych objektov. FOS bol spektrograf a ?tudoval opticke spektra ve?mi vzdialenych objektov. Tieto tri pristroje nepou?ivali pre detekciu CCD-?ipy, ale digikony , ktore po?itali fotony . FOC skon?truovala Europska vesmirna agentura a spolo?nos? Martin Maretta (dnes pod spolo?nos?ou Lockheed Martin ) postavila FOS.

Poslednym pristrojom na palube bol HSP. Navrhnuty a vyrobeny bol na Wisconsinsko-Madisonskej univerzite. Mal za ulohu pozorova? premenne hviezdy a ostatne objekty, ktore menia svoju jasnos?, v ultrafialovom a vidite?nom spektre. Meral rychle zmeny svetelneho toku a polarizaciu svetla . Dokazal vykona? naraz takmer 100 000 merani za sekundu s fotometrickou presnos?ou pribli?ne 2 % alebo aj lep?ou. [23]

Navadzaci system Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu sa da rovnako vyu?i? ako vedecky pristroj. Tri senzory ( Fine Guidance Sensors ? FGS) su primarne ur?ene na udr?iavanie presne zameraneho teleskopu po?as pozorovania, rovnako sa daju vyu?i? na vykonavanie mimoriadne presnej fotometrie ; pristroj dokazal mera? s presnos?ou na 0,000 3 uhlovej sekundy. [24]

Pozemna kontrola [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vedecky in?titut Vesmirneho ?alekoh?adu ( Space Telescope Science Institute ? STScI) je zodpovedny za vedecku prevadzku ?alekoh?adu a doru?ovanie datovych produktov astronomom. STScI riadi Asociacia univerzit pre vyskum v astronomii (AURA) a samotny in?titut sa nachadza v areali Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore , v ?tate Maryland , ktora spolu s ostatnymi tridsiatimi dvoma univerzitami a siedmimi medzinarodnymi pobo?kami tvori konzorcium AURA. STScI bol zalo?eny v roku 1983 po boji medzi NASA a vedeckou komunitou. NASA sa sna?ila udr?iava? tuto ?innos? v ramci svojich ?truktur, ale vedecka obec chcela ?innos? vykonava? na akademickej pode. [25] [26] Space Telescope European Coordinating Facility (ST-ECF), zalo?ena v Garchingu pri Mnichove v roku 1984 poskytuje podobnu slu?bu pre europskych astronomov.

Kvoli nizkej obe?nej drahe zakryva Zem mno?stvo vesmirnych objektov po?as obehu ?alekoh?adu.

STScI ma na starosti planovanie pozorovani, ?o je jedna z pomerne naro?nych uloh. [27] Hubblov ?alekoh?ad obieha Zem na nizkej obe?nej drahe, tak?e bol v dosahu raketoplanov, ktorych astronauti mali za ulohu opravovanie nefunk?nych pristrojov. Znamena to v?ak, ?e Zem zakryva mno?stvo vesmirnych objektov po takmer polovicu obe?neho ?asu ?alekoh?adu. Pozorovania nemo?u prebieha? ani vtedy, ke? teleskop prelieta ponad Juhoatlanticku anomaliu kvoli zvy?enej urovni radiacie . Taktie? existuju zna?ne rozsiahle oblasti oblohy (tzv. radia?ne pasy ) v okoli Slnka, Mesiaca a Zeme . Rozsah ?zakazanej“ oblasti v okoli Slnka je a? 50°, aby sa OTA nedostala do kontaktu s priamym slne?nym svetlom. Z tohto dovodu je napriklad vylu?ene pozorovanie Merkuru . Kvoli FGS sa ?alekoh?ad musi vyhyba? aj svetlu odrazenemu od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie tychto dvoch objektov je mo?ne len vtedy, ke? je FGS vypnute. V po?iatkoch misie ?alekoh?adu slu?ili pozorovania Zeme na vyrovnavanie jasovych gradientov snimok pre WFPC1. V rovine obe?nej drahy ?alekoh?adu existuju v?ak aj tzv. oblasti nepretr?iteho pozorovania (angl. continuous viewing zone , skratene CVZ), ?iroke zhruba 90°, v ktorych sa daju vesmirne objekty pozorova? dlh?i ?as. Kvoli precesii drahy sa poloha CVZ meni s periodou 8 ty?d?ov. Po?as pozorovani v CVZ mo?e jas Zeme dosahova? dlh?iu dobu zna?ne ve?ke hodnoty, preto?e limbus planety byva v ur?itych oblastiach CVZ ?iroky a? okolo 30°.

Obe?na draha Hubblovho ?alekoh?adu zasahuje a? do najvy??ich vrstiev atmosfery, pri?om pri obehu ?alekoh?adu okolo Zeme dochadza k nepredvidate?nym zmenam. Hustota tychto vrstiev sa meni v zavislosti od mnohych faktorov, preto nie je mo?ne vopred predpoveda? presnu drahu ?alekoh?adu. Odchylka pri predpovedi drahy na najbli??ich 6 ty?d?ov mo?e naras? a? na 4 000 km v horizontalnom smere. Plan pozorovania sa z toho dovodu vypracuva len nieko?ko dni vopred. [28]

Technicku udr?bu ?alekoh?adu ma na starosti NASA spolu s Goddardovym strediskom pre vesmirne lety sidliacim v Greenbelte , v ?tate Maryland, 48 km ju?ne od STScI. Spravnu prevadzku ?alekoh?adu monitoruju nepretr?ite, 24 hodin denne, ?tyri timy letovych kontrolorov, spolu tvoriace Tim letovej prevadzky Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu (Hubble's Flight Operations Team). [29]

?tart raketoplanu Discovery STS-31 s Hubblovym vesmirnym ?alekoh?adom v nakladovom priestore.

Havaria Challengeru, odklad, kone?ny ?tart [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na za?iatku roku 1986 vyzeral planovany oktobrovy ?tart ?alekoh?adu u? celkom realny, ale ne?akana havaria raketoplanu Challenger koncom januara pozastavila americky program raketoplanov . Flotila zvy?nych raketoplanov ostala v hangaroch a ?tart Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu bol odsunuty o ?tyri roky. Teleskop musel by? umiestneny v ?istej miestnosti, musel by? v prevadzke a pravidelne bol ?isteny dusikom , a? kym sa znovu nenaplanoval jeho ?tart. Tato situacia zvy?ovala celkovu cenu projektu, mesa?ne toti? stalo len udr?iavanie ?alekoh?adu asi 6 milionov dolarov. Na druhej strane, in?inieri vyu?ivali tento ?as na vykonavanie viacerych rozsiahlych testov a roznych vylep?eni. [30]

Nakoniec, po obnoveni prevadzky vesmirneho programu v roku 1988 , sa ?tart ?alekoh?adu naplanoval na rok 1990 . 24. aprila 1990 uspe?ne vyniesla ?alekoh?ad na obe?nu drahu misia STS-31 raketoplanom Discovery . [31]

Z povodnej odhadovanej sumy 400 milionov dolarov stalo budovanie ?alekoh?adu dosia? viac ne? 2,5 miliardy dolarov. Suhrnna cena sa do dne?neho d?a odhaduje na nieko?konasobok kon?truk?nej ceny, pri?om vydavky Spojenych ?tatov americkych sa pohybuju v rozmedzi 4,5 miliardy a? 6 miliard dolarov a europsky finan?ny prispevok sa odhaduje na 593 milionov € (odhad k roku 1999 ). [32]

Problemy ?alekoh?adu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vibracie [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? kratko po vypusteni sa objavili prve problemy s ?alekoh?adom. V?dy, ke? teleskop prechadzal z osvetlenej strany Zeme nad neosvetlenu, sa rozkmital do takej miery, ?e na 3 a? 5 minut neboli mo?ne nijake vedecke merania. Po ty?dni NASA zistila, ?e vibracie sposobuju solarne panely observatoria, na ktore vo vakuu vyrazne posobi tlak slne?neho ?iarenia. Po nahlom prechode do zemskeho tie?a tento tlak ustane a navy?e rapidne poklesne teplota kolektorov, ?im sa kvoli tepelnej roz?a?nosti za?nu prehyba?. Prave deformacia kolektorov je hlavna pri?ina ne?iaducich kmitov. [33]

Chyba primarneho zrkadla [ upravi? | upravi? zdroj ]

V priebehu nieko?kych prvych ty?d?ov sa zistilo, ?e ?alekoh?ad ma problemy s optickym systemom. Hoci prve obrazky vyhotovene ?alekoh?adom vyzerali ostrej?ie ne? rovnake obrazky vyhotovene pozemskymi pristrojmi, ?alekoh?ad zlyhaval pri pokuse o kone?ne zaostrenie snimky. Najkvalitnej?ie obrazky ake poskytoval, boli hlboko pod hranicou o?akavania. Obrazky bodovych zdrojov mali priemer a? 1 uhlovu sekundu , namiesto projektovanej desatiny uhlovej sekundy. [34]

Analyza obrazkov ukazala, ?e pri?inou problemu je chybne vybrusene primarne zrkadlo. Napriek tomu, ?e i?lo pravdepodobne o dovtedy najlep?ie vytvarovane zrkadlo a jeho odchylka od idealneho tvaru nepresahovala predpisanu odchylku jednej ?es?desiatpatiny vlnovej d??ky svetla, bolo na svojich okrajoch prili? ploche a odchy?ovalo sa a? o 2,3 mikrometra od po?adovaneho tvaru. Vysledkom bola va?na sfericka aberacia , chyba, pri ktorej sa svetlo odrazene z okrajov zrkadla sustre?uje v inom bode ako svetlo odrazene od stredu zrkadla. [35]

Zava?nos? chyby zrkadla zavisela na druhu pozorovani, ktore ?alekoh?ad vykonaval. Obrazky jasnych objektov a spektroskopicke pozorovania neboli chybou takmer vobec ovplyvnene, preto?e stredna ?as? zrkadla bola vybrusena v po?adovanom tvare. ?alekoh?ad sa v?ak nedal pou?i? pri snimani matnej?ich a slab?ich objektov alebo pri snimani obrazkov s vysokym kontrastom. Znamenalo to, ?e nebolo mo?ne rozbehnu? takmer ?iadny kozmologicky program, preto?e prave takyto program si vy?aduje snimkovanie matnych objektov. Napriek tomu aj po?as prvych troch rokov misie bol Hubblov vesmirny ?alekoh?ad schopny vykona? mno?stvo produktivnych pozorovani. Astronomovia pou?ivali na optimalizovanie vysledkov pozorovani domyselnu techniku spracovavania obrazkov (napr. dekonvoluciu ), preto?e sa pomerne rychlo podarilo chybu identifikova? a zmen?i? tak jej dopad na kvalitu snimok. [36] NASA sa v?aka tejto neprijemnej chybe, ktora pomerne drasticky degradovala jej renome a profesionalitu, stala ter?om ostrej kritiky a sarkastickych vtipov. Hubblov teleskop bol zobrazeny v roku 1991 v komedii Blazniva strela 2 1/2: Vo?a strachu ako kolosalny neuspech po boku Titanicu , Hindenburgu a Edselu (ve?mi neuspe?neho americkeho modelu automobilu od automobilky Ford).

Povod problemu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obrazok z pristroja WF/PC ukazuje ako sa svetlo hviezdy rozpty?uje po ve?kej ploche namiesto toho, aby bolo sustredene v rozsahu nieko?kych pixelov.

Komisia vedena Lew Allenom, riadite?om Jet Propulsion Laboratory , mala za ulohu preskuma?, ako mohla chyba vzniknu?. Zistila, ?e zariadenie na zmeranie presneho tvaru zrkadla nebolo spravne zostrojene ? jedna ?o?ovka bola umiestnena s 1,3 mm odchylkou od jej spravneho miesta. [37] Primarne a sekundarne zrkadlo ?alekoh?adu toti? nikdy neboli testovane spolo?ne, ale ka?de osobitne. Ka?de zrkadlo malo preto tro?ku ine parametre, ktore im spolo?ne nedovolili presne zaostri?. USAF sice ponuklo NASA mo?nos? testova? optiku HST v svojom laboratoriu, ale NASA sku?ky napokon nevykonala. [38] Po?as le?tenia zrkadla analyzovala spolo?nos? Perkin-Elmer jeho povrch dvomi ?al?imi zariadeniami na zmeranie presneho tvaru zrkadla a obe zhodne nazna?ovali, ?e zrkadlo ma sfericku aberaciu. Spolo?nos? v?ak ignorovala vysledky testov, preto?e sa domnievala, ?e prvy test, uskuto?neny primarnym pristrojom hlasiacim spravny tvar zrkadla, bol presnej?i ne? druhy. [39]

Komisia obvinila v prvom rade spolo?nos? Perkin-Elmer. Vz?ahy medzi NASA a Perkin-Elmer boli ve?mi napate u? po?as kon?truovania celeho komplexu ?alekoh?adu kvoli ?asovemu sklzu v plane prace a predra?ovaniu vystavby. NASA zistila, ?e Perkin-Elmer nepova?uje vyrobu zrkadla za svoju k?u?ovu ulohu a spolo?nos? si navy?e bola ista tym, ?e NASA nezveri tuto ulohu inej spolo?nosti, ke? sa u? za?alo le?tenie zrkadla. Kym komisia ostro kritizovala spolo?nos? Perkin-Elmer za taketo pre??apy, NASA si vyslu?ila kritiku za to, ?e sa spo?ahla na vysledky testu kontroly kvality len z jedneho pristroja. [40]

Navrh rie?enia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zalo?ne zrkadlo Hubblovho ?alekoh?adu vyrobene firmou Eastman Kodak . V su?asnosti je umiestnene v Narodnom muzeu pre letectvo a vesmir vo Washingtone , DC. [41] Hoci bolo vybrusene spravne (bez sferickej aberacie ), nebolo ni?im potiahnute.

?alekoh?ad bol navrhnuty tak, aby bolo k nemu mo?ne vysla? servisnych technikov a opravi? ho aj na obe?nej drahe. Astronomovia za?ali okam?ite h?ada? nejake mo?ne rie?enie tohto problemu, ktore by sa dalo pou?i? pri prvej servisnej misii naplanovanej na rok 1993 . Kodak a Itek vybrusili pre teleskop nahradne zrkadlo, nebolo by ho v?ak mo?ne vymeni? na obe?nej drahe. Prinies? cely komplex ?alekoh?adu do?asne na opravu spa? na Zem, by bolo nielen ve?mi nakladne, ale aj ?asovo naro?ne. Vzh?adom na to, ?e ?alekoh?ad mal zrkadlo vybrusene do isteho tvaru, rozhodlo sa o vyrobeni zariadenia, ktore by malo rovnaku opticku chybu ale s opa?nym znamienkom. Tento doplnkovy pristroj mal hra? podobnu ulohu aku maju okuliare . [42]

Ako prvy krok bolo treba zisti? presnu hodnotu chyby hlavneho zrkadla. Analyzou obrazkov bodovych zdrojov dospeli astronomovia k zaveru, ?e hodnota konickej kon?tanty zrkadla bola ?1,01324, namiesto predpokladanej ?1,00230. [43] Rovnaka hodnota vy?la aj z vysledkov analyzy zariadenia na le?tenie zrkadla, ktore pou?ivala spolo?nos? Perkin-Elmer a taktie? aj z vysledkov analyzy interferogramov , ktore technici ziskali pri pozemnych sku?kach.

Kvoli dizajnu zariadeni umiestnenych v tele ?alekoh?adu, boli potrebne dva druhy korekcie. Wide Field and Planetary Camera 2 s novymi zrkadlami, ktore upriamovali lu?e na 8 navzajom oddelenych CCD ?ipov tvoriacich obe kamery, mala nahradi? povodnu Wide Field Planetary Camera . Inverzna opticka chyba zabudovana na povrch zrkadiel mala uplne odstrani? aberaciu hlavneho zrkadla. ?al?ie pristroje v?ak ?iadne podobne vylep?enie nedostali a preto si vy?adovali externe korek?ne zariadenie. [44]

System na korekciu aberacie pre FOC, FOS a GHRS sa nazyva Korek?na osova nahrada optiky vesmirneho ?alekoh?adu (po anglicky Corrective Optics Space Telescope Axial Replacement , skratene COSTAR) a pozostava z dvoch zrkadiel, z ktorych jedno bolo vytvarovane tak, aby odstranilo aberaciu. [45] Na to, aby sa tato korek?na nahrada dokazala vtesna? do utrob ?alekoh?adu, museli astronauti pri servisnej misii demontova? jeden z pristrojov, vybrany bol High Speed Photometer . [44]

Servisne misie a nove zariadenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Astronauti in?taluju korek?nu optiku po?as prvej servisnej misie
Snimky galaxie M100 pred a po in?talovani optickeho korektora
Astronauti vymie?aju gyroskopy v priebehu tretej servisnej misie
Hubble spojeny s nakladovym priestorom raketoplanu ( ?tvrta servisna misia )

Servisna misia 1 [ upravi? | upravi? zdroj ]

?alekoh?ad bol od prvopo?iatku skon?truovany tak, aby mohol by? pravidelne udr?iavany. Ale potom, ?o sa objavili problemy so zrkadlom, ukazala prva servisna misia, ?e astronauti budu nuteni vykona? seriu dodato?nych uprav a in?talaciu korek?nej optiky. Sedem astronautov vybranych pre prvu servisnu misiu absolvovalo trening v pou?ivani ve?keho mno?stva ?pecialneho naradia potrebneho na opravu Hubblovho teleskopu. [46] Misia STS-61 ( raketoplanu Endeavour ) sa uskuto?nila v decembri 1993 a zah??ala in?talaciu nieko?kych zariadeni a rozneho vybavenia.

Medzi najpodstatnej?ie upravy patria vymena vysokorychlostneho fotometra za ?bali?ek“ korek?nej optiky COSTAR a vymena WFPC ( Wide Field and Planetary Camera ) za WFPC2 s internym korek?nym optickym systemom. ?alej do?lo k vymene riadiacej elektroniky solarnych panelov, ?tyroch gyroskopov, dvoch elektronickych kontrolnych jednotiek a dvoch magnetometrov . Tie? bol vylep?eny softver palubnych po?ita?ov a Hubble bol potom presunuty na vy??iu obe?nu drahu, preto?e v priebehu 3 rokov sa ?alekoh?ad pribli?il k zemskej atmosfere a hrozilo, ?e by do nej vnikol a zhorel. [47] 13. januara 1994 ohlasila NASA, ?e misia bola uspe?ne dokon?ena a predstavila seriu mnohych ostrych zaberov vesmirnych telies. [48] Tato servisna misia bola jednou z najkomplexnej?ich misii, ake boli kedy podniknute. V priebehu piatich dlhych vystupov do otvoreneho vesmiru astronauti vykonali mno?stvo uprav vnutri teleskopu. [49]

Servisna misia 2 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ulohou druhej servisnej misie Discovery ( STS-82 ) vo februari 1997 bola vymena zariadenia GHRS a FOS za spektrometre Space Telescope Imaging Spectrograph (STIS) a Near Infrared Camera and Multi-Object Spectrometer (NICMOS) a technickeho a vyskumneho magnetofonoveho zaznamniku za novy elektronicky. Po?as ?tyroch vystupov do kozmu bola opravena tepelna izolacia a znova upravena obe?na draha. [50] Ke??e astronauti na?li na ?alekoh?ade ?al?ie po?kodenia tepelnej izolacie, na jej opravu sa uskuto?nil piaty neplanovany vystup.

NICMOS obsahoval chladi? s dusikom v pevnej forme, ktory slu?il na redukciu tepelneho ?iarenia z ostatnych pristrojov, ale o nejaky ?as po tom, ako bol nain?talovany, do?lo k neo?akavanej tepelnej expanzii, ?o malo za nasledok kontakt s optickou clonou. To viedlo k nadmernemu zahrievaniu NICMOSu a naslednemu skrateniu jeho o?akavanej ?ivotnosti zo 4 a pol roka na 2 roky. [51]

Servisna misia 3A [ upravi? | upravi? zdroj ]

Servisna misia 3A Discovery ( STS-103 ) prebehla v decembri 1999 . I?lo o od?tiepenu misiu od povodne planovanej servisnej misie 3. Vznik varianty 3A bol vynuteny ne?akanym zlyhanim troch palubnych gyroskopov (?tvrty gyroskop zlyhal nieko?ko ty?d?ov pred za?iatkom misie, ?o Hubblovi uplne znemo?nilo vykonava? vedecke pozorovania). V priebehu misie 3A astronauti nahradili v?etkych ?es? gyroskopov, vymenili senzor pre jemnu navigaciu (Fine Guidance Sensor) a palubny po?ita?, in?talovali Voltage/temperature Improvement Kit (VIK) ? zariadenie pre ochranu akumulatorov pred prebijanim a opa? vymenili tepelnu izolaciu. [52] Aj napriek tomu, ?e novy po?ita? (25 MHz Intel 80486 s 2 MB RAM ) je z dne?neho h?adiska takpovediac muzejnym exponatom, bol stale 20x rychlej?i ne? jeho predchodca DF-224. ?Novy“ po?ita? zlep?uje efektivitu tym, ?e umo??uje vykonava? niektore vypo?tove operacie priamo na palube Hubbla a tie? ?etri naklady, preto?e umo??uje pou?itie novych programovacich jazykov. [53]

Servisna misia 3B [ upravi? | upravi? zdroj ]

V priebehu misie 3B Columbia ( STS-109 ) v marci 2002 bolo nain?talovane nove zariadenie ? Advanced Camera for Surveys (ACS), ktore nahradilo FOC . Tie? do?lo k oprave zariadenia NICMOS, ktore u? v roku 1999 vy?erpalo zasobu chladiacej latky. Bol in?talovany novy chladiaci system, ktory teplotu dostato?ne zni?il a zariadenie bolo teda opa? pou?ite?ne. Hoci chladiaci system nezabezpe?oval taku nizku teplotu, aku si povodny dizajn zariadenia vy?adoval, teplota je stabilnej?ia. V mnohych oh?adoch splnila tato vymena svoj u?el. [51] Obzvla?? nain?talovanie ACS zvy?ilo schopnosti ?alekoh?adu. Navy?e pomocou ACS a s opravenym zariadenim NICMOS bol ?alekoh?ad schopny nasnima? tzv. Hubblovo ultrahlboke pole (HUDF).

V priebehu misie 3B boli u? druhykrat vymenene solarne panely. Kon?trukcia novych panelov bola odvodena od panelov pou?itych u dru?ic komunika?neho systemu Iridium , ktorych ve?kos? predstavuje len dve tretiny povodnych panelov. Ni??ia hmotnos? sa prejavuje v ni??om vplyve gravitacie na Hubblea. Zarove? v?ak poskytuju o 30 % viac energie. Takyto prirastok energie umo?nil simultanne spu??anie palubnych pristrojov a zredukoval problemy s vibraciami, ktore vznikali vo chvi?ach, ke? star?ie a menej tuhe panely prechadzali zo zemskeho tie?a na slne?ne svetlo a naopak. ?alej bola vymenena Hubble's Power Distribution Unit (energeticka distribu?na jednotka), ktora umo?nila vykonava? kompletne re?tarty v?etkych zariadeni. [54]

Servisna misia 4 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Emblem misie STS-125, poslednej servisnej misie k Hubblovmu ?alekoh?adu

?al?ia oprava bola naplanovana na februar 2005, ale havaria Columbie v roku 2003 mala nasledky aj pre program servisu Hubbla. [55] Riadite? NASA Sean O'Keefe rozhodol, ?e v?etky nasledujuce misie raketoplanov musia by? schopne dosiahnu? bezpe?ne uto?isko na Medzinarodnu vesmirnu stanicu , ak by sa po?as letu vyskytol nejaky neo?akavany a va?ny problem. Len?e obe?ne drahy ISS aj teleskopu boli tak rozdielne, ?e pre raketoplan v problemoch, mieriaci povodne k Hubblovi, by bolo nemo?ne dosiahnu? ISS. Toto rozhodnutie v?ak bolo napadnute mnohymi astronomami, ktori argumentovali, ?e Hubble je nato?ko cenny pre vedu, ?e si zaslu?i trochu rizika. To, ?e planovany nastupca, ?alekoh?ad Jamesa Webba (JWST) , nebude pod?a vtedaj?ich odhadov k dispozicii skor ne? v roku 2018 a fakt, ?e JWST sa nebude nachadza? na nizkej obe?nej drahe (a preto nemo?e by? v pripade potreby ?ahko opraveny), iba zvy?ovalo tlak na vykonanie tejto servisnej misie. Zarove? si ale tuto servisnu misiu nikto z astronomov ne?elal, pokia? by sa mala ?erpa? z rozpo?tu pre JWST.

V auguste 2004 zlyhal pohonny system spektrometra ( Space Telescope Imaging Spectrograph ? STIS), a cele zariadenie prestalo pracova?. V roku 2005 padlo rozhodnutie prepnu? ?alekoh?ad do modu riadenia iba dvoma gyroskopmi, aby sa pred??ila doba misie. Teleskop bol dvoma gyroskopmi riadeny do augusta 2005 , ?al?ie dva gyroskopy boli nevyu?ite, ale pripravene ako nahrada. Dva ?al?ie gyroskopy u? boli v tom ?ase nefunk?ne a nepou?ite?ne. Po zlyhani ?al?ieho gyroskopu by bol celkovo nepou?ite?ny. [56] Aj elektronika hlavnej kamery ( Advanced Camera for Surveys ? ACS) zlyhala a to v juni 2006 . Zalo?na elektronika zlyhala 27. januara 2007 . [57] V su?asnosti pracuje s povodnym elektronickym vybavenim iba ( Solar Blind Channel ? SBC). Dva hlavne kanaly pracujuce vo vidite?nom a ultrafialovom spektre zostali nepou?ite?ne. [58] Zdalo sa nepravdepodobne, ?e by vyskum mohol pokra?ova? bez ?al?ej servisnej misie.

Tlak na servisnu misiu sa zvy?oval, do boja sa zapojili senatori, tisice listov ?kolakov zaplavili Bushovu administrativu. Z Hubbla sa stal narodny symbol, ktory bolo nutne stoj ?o stoj zachrani?. [59]

Novy riadite? NASA, Michael D. Griffin oznamil kratko po svojom menovani, ?e prehodnoti zru?enie servisnej misie. [60] Po serii simulacii, planovania a priprav Griffin nakoniec v oktobri 2006 dal definitivne zelenu pripravam na misiu, naplanovanu na oktober 2008. Porucha na hlavnom datovom pristroji Hubblovho teleskopu v?ak e?te pozdr?ala ?tart misie. [61] Museli sa vykona? pripravy a plan na vymenu aj tohoto zariadenia, inak by cela misia nemala zmysel.

Atlantis napokon naposledy k Hubblovi vy?tartoval v maji 2009. [62] Po?as misie bol vymeneny pokazeny datovy zaznamnik (kvoli ktoremu sa misia zdr?ala), opravene systemy AC3 a STIS, nain?talovane lep?ie niklo-vodikove akumulatory a vymeneny cely rad men?ich dielov. Taktie? boli nain?talovane nove komponenty ? ?irokouhla kamera 3 (WFC3), spektrograf povodu vesmiru ( Cosmic Origins Spectrograph ? COS) [63] a novy system na pribli?enie ( Soft Capture Mechanism ? SCM) a zachytenie pre buducu planovanu akciu, pri ktorej bude Hubble zachyteny a dopraveny do atmosfery na riadeny zanik. [64] Prace a opravy na teleskope boli uspe?ne dokon?ene a pred??ili jeho ?ivotnos?. Odhad z roku 2014 hovori, ?e k ukon?eniu misie by malo dojs? najneskor v roku 2021 , [65] odhad z roku 2015 zni?uje dobu aktivnej misie do roku 2020 . [66]

Vedecke vysledky misie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dole?ite objavy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeden z najznamej?ich obrazkov Hubblovho ?alekoh?adu, tzv. "st?py stvorenia", oblas? v Orlej hmlovine , v ktorej sa rodia nove hviezdy
Nova snimka "st?pov stvorenia", ktora vznikla v roku 2015 , 20 rokov po prvej Hubblovej snimke tohto objektu

Hubblov vesmirny ?alekoh?ad pomohol astronomom rozlu?ti? mnohe dlhotrvajuce otazky, rovnako tie? poskytol vysledky veduce k novym otazkam a teoriam . Medzi prvorade ciele misie ?alekoh?adu patrilo meranie vzdialenosti cefeid , premennych hviezd vykazujucich ve?mi dobry vz?ah medzi periodou premenlivosti a absolutnou svietivos?ou. Meranie bolo ove?a presnej?ie ne? ine merania uskuto?nene predtym a tak sa podarilo vyraznej?ie obmedzi? rozsah odhadovanych hodnot Hubblovej kon?tanty , ur?ujucej rychlos? rozpinania vesmiru, ktora suvisi aj s jeho vekom. Pred vypustenim ?alekoh?adu dosahovala chyba pri odhadovani hodnoty Hubblovej kon?tanty v niektorych pripadoch a? 50 %. Pozorovania cefeid v kope galaxii v suhvezdi Panna a v inych vzdialenych kopach galaxii pomocou Hubblovho ?alekoh?adu zni?ili tento rozdiel na 10 %. Tento vysledok suhlasi aj s inymi pozorovaniami, ktore astronomovia vykonali pomocou odli?nych metod a? po vypusteni ?alekoh?adu na obe?nu drahu. [67]

Hoci Hubble pomohol zdokonali? odhad veku vesmiru , vznikli pochybnosti o teoriach oh?adom vzniku vesmiru . Astronomovia z Timu pre h?adanie supernov s vysokym z (po anglicky High-z Supernova Search Team ) a projektu Supernova cosmology project [68] pou?ili ?alekoh?ad na pozorovanie vzdialenych supernov a objavili dokaz, ?e rozpinanie vesmiru sa pod vplyvom gravitacie nespoma?uje, prave naopak, jeho rozpinanie sa mo?e v skuto?nosti zrych?ova?. Zrych?ovanie potvrdili aj viacere pozemske ?alekoh?ady spolu s ?alekoh?admi na obe?nej drahe a jeho hodnotu zmerali s e?te presnej?im vysledkom. Napriek tomu, pri?ina tohto zrych?ovania nie je v su?asnosti ( august 2018 ) z ve?kej ?asti znama. Predmetom intenzivneho vyskumu je teoria, ?e je to sposobene tzv. temnou hmotou . [69]

Obrazky a spektra s vysokym rozli?enim, ktore poskytol Hubblov ?alekoh?ad, su obzvla?? vhodne na dokazovanie existencie ?iernych dier v centrach blizkych galaxii . Hoci sa u? za?iatkom ?es?desiatych rokov 20. storo?ia predpokladalo, ?e by sa ?ierne diery mohli vyskytova? v jadrach niektorych galaxii, a po?as vyskumu v osemdesiatych rokoch 20. storo?ia sa objavilo nieko?ko kandidatov na taketo objekty, a? vyskum Hubblovym ?alekoh?adom ukazal, ?e vyskyt ?iernych dier je pravdepodobne pre v?etky jadra galaxii be?ny. [70] [71] ?alekoh?ad ?alej potvrdil, ?e hmotnos? jadier ?iernych dier je uzko spata s vlastnos?ami samotnych ?iernych dier.

Zra?ka komety Shoemaker-Levy 9 s planetou Jupiter v roku 1994 nastala pre astronomov vo vhodnom ?ase, nieko?ko mesiacov predtym vykonala posadka prvej servisnej misie opravu optiky ?alekoh?adu. Obrazky Hubbla boli ostrej?ie ne? akeko?vek ine snimky od roku 1979 , ke? okolo planety preletela medziplanetarna sonda Voyager 2 . Zarove? hrali dole?itu ulohu pri ?tudiu dynamiky zra?ky komety s Jupiterom, udalosti, ktora sa stava len raz za nieko?ko storo?i.

Medzi ?al?ie vyznamne objavy ?alekoh?adu patria protoplanetarne disky v hmlovine M 42 ; [72] dokazy pritomnosti extrasolarnych planet okolo hviezd podobnych Slnku; [73] a pozorovania optickych naprotivkov stale nedostato?ne vysvetlenych zableskov ?iarenia . [74] Vesmirny ?alekoh?ad bol pou?ity aj na ?tudovanie objektov na okraji slne?nej sustavy ? trpasli?ej planety Pluta [75] a Eris . [76]

Unikatny odkaz, ktory nam zanechal projekt Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu, su snimky tzv. Hubblovych hlbokych a ultrahlbokych poli. Pri ich snimani bola vyu?ita jedine?na citlivos? pristroja na vlnovych d??kach vidite?neho svetla, ?im sa vytvorili obrazky malych kuskov oblohy. Na nich je mo?ne vidie? galaxie vzdialene miliardy svetelnych rokov . Nikdy predtym sa takto vzdialene objekty nepodarilo astronomom zobrazi? vo vidite?nom svetle . Hubblov ?alekoh?ad nam tak poskytol poh?ad do raneho ?tadia vyvoja vesmiru . Tema hlbokych poli sa zakratko stala hlavnou napl?ou mnohych vedeckych prac.

Vyznam ?alekoh?adu pre astronomiu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vzdialene galaxie , ktore boli nasnimane v projekte Hubblovo ultrahlboke pole (HUDF)

Viacero objektivnych merani preukazalo pozitivny dopad Hubblovho ?alekoh?adu na astronomiu. V odbornych ?asopisoch bolo zverejnenych vy?e 4000 prac zalo?enych na udajoch poskytnutych ?alekoh?adom, a e?te viac ich bolo prezentovanych na astronomickych konferenciach. V roku 2015 dosiahlo mno?stvo prac publikovanych na zaklade pozorovani teleskopu ?islo 12 800, ?o z neho robi najproduktivnej?i vedecky pristroj v historii vedy. [66] Ak sa pozrieme na odborne astronomicke prace z obdobia pred vypustenim Hubblovho ?alekoh?adu, pribli?ne jedna tretina z nich neobsahovala ?iadne citacie ?i referencie, zatia? ?o u prac zalo?enych na udajoch z Hubbla su to iba 2 %. Z pribli?ne 200 najviac citovanych prac zverej?ovanych ka?dy rok je asi 10 % zalo?enych prave na udajoch poskytnutych Hubblovym ?alekoh?adom. [77]

Hoci mal Hubble ve?mi pozitivny dopad na astronomiu, je otazne, ?i to nebolo vyva?ene prili? vysokymi nakladmi. Vypracovana ?tudia tykajuca sa relativnych dopadov roznych ?alekoh?adov na astronomiu zistila, ?e udaje z HVD su sice napriklad oproti 4 m pozemnemu ?alekoh?adu William Herschel Telescope 15x ?astej?ie citovane, HVD ho ale prekona aj v nakladoch na prevadzku, ktore sa odhaduju na 100 nasobok nakladov na William Herschel Telescope. [78]

Rozhodnu? sa medzi investovanim do pozemneho alebo vesmirneho ?alekoh?adu je do buducnosti ve?kou dilemou. Rozvoj adaptivnej optiky roz?iril mo?nosti fotografovania s vysokym rozli?enim aj pomocou pozemnych ?alekoh?adov. Rozdiely v kvalite pozorovani medzi adaptivnou optikou a Hubble sa mo?e li?i? pripad od pripadu. Da sa v?ak poveda?, ?e v oblasti vidite?neho svetla mo?e adaptivna optika zaostri? iba ve?mi malu ?as? zorneho po?a, zatia? ?o Hubble mo?e vykonava? snimkovanie s vysokym rozli?enim vo ve?kom zornom poli.

Prenos a spracovanie udajov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prenos na Zem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Udaje ziskane ?alekoh?adom su v prvej faze ulo?ene priamo v teleskope. Ke? bol Hubble vypusteny, na uskladnenie udajov slu?ili magneticke pasky . V priebehu servisnych misii 2 a 3A nahradil tieto media pevny disk . Z paluby teleskopu sa udaje odosielaju na zemsky povrch cez Sustavu satelitov pre prena?anie udajov ( Tracking and Data Relay Satellite System ? TDRSS ) ? system satelitov na nizkej obe?nej drahe, ktore mo?u komunikova? so Zemou pribli?ne 85 % ?asu jedneho obehu. Udaje sa z TDRSS prena?aju na pozemne strediska; najprv do Goddardovho centra pre vesmirne lety a potom finalne do Vedeckeho in?titutu vesmirneho ?alekoh?adu ( STScI ), kde sa archivuju. [79] Ka?dy ty?de? sa z HST prenesie na Zem pribli?ne 140 Gb (17,5 GB ) dat. [80]

Archivacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?etky udaje z Hubblea su dostupne v archive STScI . [81] Udaje podliehaju po svojom vzniku jednoro?nej ochrannej lehote, po?as ktorej ich poskytuju len opravnenym osobam a astronomom. Opravnene osoby z STScI mo?u pod?a okolnosti tuto ro?nu dobu skrati? alebo pred??i?. [82]

Pozorovania uskuto?nene v tzv. Director's Discretionary Time su z tejto ochrannej lehoty vy?ate a poskytnute ?irokej verejnosti takmer okam?ite. Kalibra?ne udaje su taktie? pristupne kratko po ziskani. V?etky udaje z teleskopu sa archivuju v grafickom formate FITS . Ten je vhodny pre astronomicke analyzy, nie v?ak pre verejne pou?itie. [83] V?aka existencii Projektu Hubblovo dedi?stvo ( Hubble Heritage Project ) su vybrane fotografie spracovane do formatu JPEG a TIFF . Potom sa prezentuju ?irokej verejnosti. [84]

Spracovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Astronomicke udaje, zachytene na CCD ?ipoch, musia prekona? nieko?ko kalibra?nych krokov predtym, ne? sa daju pou?i? pre astronomicke analyzy. STScI vyvinul sofistikovany software, ktory automaticky kalibruje udaje, ke? je o ne po?iadane. Tento proces, pri ktorom po?ita?e v priebehu vypo?toveho ?asu kalibruju udaje a zarove? vykonavaju ine aktivity, umo??uje, ?e aj ?iadosti o ve?ke mno?stvo udajov su vybavene a vratene naspa? k ?iadate?om do nieko?kych dni. Proces, v priebehu ktoreho sa udaje kalibruju automaticky, sa nazyva automaticka kalibracia udajov ( pipeline reduction ), a v stale va??ej miere sa vyu?iva na hlavnych pozemskych observatoriach. Pokia? astronomovia chcu, mo?u ziska? kalibra?ny program pre seba a vykonava? kalibraciu lokalne vo svojich strediskach. To sa hodi vo chvi?ach, ke? su kalibra?ne kapacity vy?a?ene. [85]

Analyza [ upravi? | upravi? zdroj ]

Udaje z teleskopu mo?u by? analyzovane pomocou mnohych rozdielnych programov. STScI presadzuje na mieru vyrobeny software System na analyzu dat z vesmirneho ?alekoh?adu ( Space Telescope Science Data Analysis System ? STSDAS ), ktory obsahuje v?etky programy potrebne pre priebeh potrebnej redukcie na nespracovanych udajoch. Obsahuje tie? ?al?ie prostriedky pre spracovanie astronomickych udajov. Program je navy?e upraveny presne na format udajov prichadzajucich z Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu. Tento software be?i tie? ako modul Image Reduction and Analysis Facility ( IRAF ), popularneho po?ita?oveho programu pre spracovanie astronomickych dat. [86]

Vyznam pre verejnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2001 nechala NASA na internete hlasova? verejnos?, ktory obrazok z ?alekoh?adu je najkraj?i. S drvivou va??inou zvi?azila Hmlovina Konska hlava .

Pre projekt Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu bolo v?dy dole?ite ma? na svojej strane priaze? ?irokej verejnosti, preto?e na jeho stavbu a prevadzku boli vynalo?ene zna?ne prispevky da?ovych poplatnikov . [87] Po ?a?kych za?iatkoch, pri ktorych chyba hlavneho zrkadla zni?ila hodnotu projektu v o?iach verejnosti, prva servisna misia reputaciu napravila. Po nej za?ala nova optika ?alekoh?adu dodava? na Zem mno?stvo mimoriadnych fotografii.

O informovanos? verejnosti sa stara hne? nieko?ko aktivit. Projekt Hubblovho dedi?stva bol zalo?eny preto, aby ?u?om spristup?oval vyber kvalitnych snimok zaujimavych a zvla?tnych vesmirnych objektov. Tim projektu je zlo?eny z amaterskych aj profesionalnych astronomov a tie? ?udi, ktori sa pohybuju v oblasti astronomie . Sna?i sa zdoraz?ova? esteticku stranku vzniknutych snimok. Projekt ma k dispozicii iba male mno?stvo pozorovacieho ?asu ?alekoh?adu. Vyu?iva ho na vytvaranie ?v?a?nych“ snimok pre verejnos?, ktore ale nie su kvoli ni??iemu rozli?eniu prili? prinosne pre skuto?nu vedecku pracu. [88]

?al?iu aktivitu pre verejnos? vykonava STScI , ktory sa stara o nieko?ko obsiahlych webovych stranok. [89] [90] [91] [92]

Replika Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu, v Marshfielde (Missouri) z roku 1999.

Tieto ?innosti koordinuje Kancelaria pre verejny vyznam ( Office for Public Outreach ), zalo?ena v roku 2000 , aby zaistila da?ovym poplatnikom ur?itu spatnu vazbu za podporu celeho programu.

Od roku 1999 bolo pre osvetovu ?innos? Hubblovho programu v Europe zalo?ene Hubblovo centrum Europskej kozmickej agentury ( Hubble European Space Agency Information Centre ? HEIC ). [93] Kancelaria sa nachadza v koordina?nom stredisku vesmirneho ?alekoh?adu ( Space Telescope ? European Coordinating Facility ) ( ST-ECF ) v nemeckom Mnichove . Kancelaria plni osvetovu a vzdelavaciu funkciu Europskej kozmickej agentury k projektu vesmirneho ?alekoh?adu. Hlavnou ?innos?ou je produkcia fotografii a najnov?ich vedeckych poznatkov.

Replika Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu je vystavena v areali sudneho dvora v meste Marshfield v ?tate Missouri , rodisku Edwina Hubbla, po ktorom bol teleskop pomenovany.

Buducnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zlyhavanie vybavenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Snimka kamery WFPC2 malej ?asti hmloviny Tarantula vo Ve?kom Magellanovom oblaku .

Servisne misie nahradzali stare pristrojove vybavenie za nove. Konali sa preto, aby sa zabranilo zlyhavaniu a zastaravaniu pristrojov a otvorili sa nove mo?nosti vyskumu. Bez servisnych misii sa v?etko zariadenie postupne stane nepou?ite?nym. V marci 2021 napriklad ?alekoh?ad kvoli softverovemu problemu pre?iel do nudzoveho re?imu. In?inieri problem odhalili a chceli ?alekoh?ad vrati? do prevadzky, no kryt ?alekoh?adu, ktory sa v nudzovom re?ime pre istotu zaviera, sa ich povel neotvoril. Kryt musel by? otvoreny pomocou zalo?neho motora. Mimo prevadzky zostala aj vedecka kamera Wide Field Camera 3, preto?e je pod ni??im napatim, ne? by mala by?. [94]

Hubble vyu?iva na svoju stabilizaciu v priestore gyroskopy . Umo??uju mu udr?iava? presnu a pevnu polohu, aby mohol zamera? zrkadlo na vybrane astronomicke objekty. Na be?nu prevadzku boli potrebne tri gyroskopy. ?alekoh?ad bolo sice mo?ne nasmerova? aj za pou?itia dvoch, ale v tom pripade bol pozorovaci priestor obmedzeny a observatorium muselo by? zamerane ve?mi presne, ?o je ?a??ie. K marcu 2021 su funk?ne u? iba tri gyroskopy. Na?iel sa v?ak sposob, akym bude mo?ne udr?iava? ?alekoh?ad schopny pozorovania, hoci v obmedzenom re?ime, aj ke? bude funk?ny u? iba jeden gyroskop. In?inieri programu v roku 2020 pri prile?itosti oslav 30. vyro?ia vypustenia ?alekoh?adu oznamili, ?e o?akavaju e?te zhruba pa? rokov prevadzky pristroja. [94]

Okrem predpovedi zlyhania k?u?ovych gyroskopov by Hubble potreboval vymeni? aj akumulatory . Roboticka servisna misia bola vyhodnotena ako prili? chulostiva, preto?e by mohla nenavratne po?kodi? cely teleskop. Napriek tomu ju NASA po poslednej pilotovanej servisnej misii celkom nevylu?ila. [95] ?alekoh?ad bol v?ak navrhnuty tak, aby v priebehu servisnych misii mohol ziskava? energiu priamo z raketoplanu, teda z externeho zdroja. Tento fakt hovoril v prospech mo?nosti pripoji? k ?alekoh?adu externy zdroj energie namiesto vymeny vnutornych ?lankov. [96]

Zni?ovanie obe?nej drahy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hubble obieha Zem v extremne riedkych hornych vrstvach atmosfery a jeho orbita s ?asom klesa vplyvom brzdenia o atmosferu. Pokia? nedojde k zvy?eniu jeho obe?nej drahy, ?alekoh?ad vstupi do atmosfery niekedy medzi rokmi 2019  – 2032 . Presny termin zavisi na viacerych faktoroch, napriklad na intenzite slne?nej aktivity, [95] ktora ovplyv?uje hustotu hornych vrstiev zemskej atmosfery. Vplyv na datum vstupu teleskopu do hustej?ich vrstiev atmosfery maju aj Hubblove gyroskopy. Pri vstupe do atmosfery by pravdepodobne neboli po?kodene v?etky systemy ?alekoh?adu. ?asti hlavneho zrkadla a podporna ?truktura by asi pre?ili, pod?a niektorych odhadov v?ak existuje vyznamne riziko (a? 1:700), ?e v pripade pokusu o napravu pomocou ?udskej posadky, mohlo by dojs? ku stratam na ?ivotoch. [97]

NASA povodne planovala, ?e Hubbla na bezpe?nu orbitu navedie v priebehu misie STS-144 . To je v?ak dnes u? nerealne, preto?e cena jedneho letu raketoplanu je prili? vysoka (pod?a niektorych odhadov okolo 500 mil. USD), navy?e program raketoplanov bol u? ukon?eny. V neprospech tejto misie hovorili aj obavy o bezpe?nos? posadky raketoplanu. Namiesto toho NASA h?ada externy pohonny system, ktory by ?alekoh?adu pomohol kontrolovane zvy?i? svoju orbitu. [98] Z dovodu uspornych opatreni v?ak nemo?no o?akava?, ?e ?alekoh?ad zostane ?inny a? do roku okolo 2030, kedy neriadene vstupi do atmosfery. [66]

Hubblove hlboke polia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hubblov ?alekoh?ad zaznamenal nieko?ko snimok, tzv. hlbokych poli [99] :

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ a b About the Hubble Space Telescope [online]. NASA, [cit. 2018-08-22]. Dostupne online.
  2. ↑ TLE for NORAD Catalog Number 20580 [online]. celestrak.com, [cit. 2018-08-28]. Dostupne online. Archivovane 2018-08-29 z  originalu.
  3. ↑ SATRE, Jens T.. Satellite tracker based on two line elements [online]. satellite-calculations.com, [cit. 2018-08-28]. Dostupne online.
  4. ↑ a b c NELSON, Buddy; et al.. Hubble Space Telescope: Servicing Mission 4 Media Reference Guide [online]. NASA/Lockheed Martin, spacetelescope.org, 2009, [cit. 2018-08-14]. Dostupne online.
  5. ↑ MAJER, Du?an. Termin startu JWST [online]. kosmonautix.cz, 2017-10-31, [cit. 2016-08-14]. Dostupne online. (po ?esky)
  6. ↑ OBERTH, Hermann. Die Rakete zu den Planetenraumen . [s.l.] : R. Oldenbourg-Verlay, 1923. [Cit. 2018-08-16]. S. 85.
  7. ↑ Baum, W. A. and Johnson, F. S. and Oberly, J. J. and Rockwood, C. C. and Strain, C. V. and Tousey, R.. Solar Ultraviolet Spectrum to 88 Kilometers . [s.l.] : American Physical Society ? Phys. Rev (odborny ?asopis) (volume 70, ?islo 9-10). S. 781 – 782. (po anglicky)
  8. ↑ OAO [online]. NASA, [cit. 2018-08-23]. Dostupne online. Archivovane 2013-02-18 z  originalu.
  9. ↑ Spitzer, Lyman (1979), ? History of the Space Telescope “, Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society (20): 29 , http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1979QJRAS..20...29S&data_type=PDF_HIGH&whole_paper=YES&type=PRINTER&filetype=.pdf  
  10. ↑ Spitzer 1979 , s. 33 – 34
  11. ↑ "Memorandum of Understanding Between The European Space Agency and The United States National Aeronautics and Space Administration", dostupne NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown , Chapter 3, Document III-29, s. 671.
  12. ↑ Spitzer 1979 , s. 34
  13. ↑ The path to the Hubble Space Telescope [online]. NASA, [cit. 2008-04-14]. Dostupne online. Archivovane 2008-05-08 z  originalu.
  14. ↑ a b Dunar, Andrew J.; Waring, Stephen P. (1999), ?The Hubble Space Telescope“ , Power to Explore: History of Marshall Space Flight Center 1960?1990 , NASA, ISBN 0-16-058992-4 , http://history.msfc.nasa.gov/book/chpttwelve.pdf  
  15. ↑ Hubble: The Case of the Single-Point Failure [online]. Science Magazine. Dostupne online.
  16. ↑ HUBBLE SPACE TELESCOPE STAND-IN GETS STARRING ROLE. 21. september , 2001 . http://www.gsfc.nasa.gov/news-release/releases/2001/h01-185.htm Archivovane 2008-02-26 na Wayback Machine
  17. ↑ ROBBERTO, M.; SIVARAMAKRISHNAN, A.; BACINSKI, J. J.; CALZETTI, D.; KRIST, J. E.; MACKENTY, J. W.; PIQUERO, J.. The Performance of HST as an Infrared Telescope [PDF]. Priprava vydania James B. Breckinridge, Peter Jakobsen. 4013. vyd. Proc. SPIE, 2000. (UV, Optical, and IR Space Telescopes and Instruments.) S. 386 ? 393. Dostupne online. DOI : 10.1117/12.394037
  18. ↑ GHITELMAN, David. The Space Telescope . New York : Michael Friedman, 1987. ISBN 0831779713 . S. 32.
  19. ↑ Hubble Space Telescope Systems [online]. Goddard Space Flight Center, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online. Archivovane 2003-03-17 z  originalu.
  20. ↑ Dunar a Waring 1999 , 508
  21. ↑ WFPC2 [online]. STScI. Dostupne online.
  22. ↑ Brandt J.C. et al . The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results. Publications of the Astronomical Society of the Pacific , 1994, s. 890 – 908. Dostupne online . DOI :  10.1086/133457 .
  23. ↑ Bless R.C., Walter L.E., White R.L. (1992), High Speed Photometer Instrument Handbook , v 3.0, STSci
  24. ↑ Benedict, G. Fritz; McArthur, Barbara E.. High-precision stellar parallaxes from Hubble Space Telescope fine guidance sensors . Ed. D.W. Kurtz (ed.). [s.l.] : Cambridge University Press, 2005. Dostupne online. S. 333 – 346.
  25. ↑ Dunar a Waring 1999 , 486 – 487
  26. ↑ Nancy Grace Roman, "Exploring the Universe: Space-Based Astronomy and Astrophysics", in NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown Chapter 3, p. 536.
  27. ↑ Rose 2011 , Chapter 2
  28. ↑ Rose 2011 , section 2.2.3, s. 11
  29. ↑ Hubble Space Telescope Servicing Mission 4 Space Telescope Operations Control Center [online]. NASA, [cit. 2008-07-14]. Dostupne online. Archivovane 2011-11-29 z  originalu.
  30. ↑ Tatarewicz 1998 , s. 371
  31. ↑ STS-31 [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online. Archivovane 2011-08-15 z  originalu.
  32. ↑ The European Homepage for the NASA/ESA Hubble Space Telescope ? Frequently Asked Questions [online]. [Cit. 2007-01-10]. Dostupne online.
  33. ↑ Roman Piffl. HST: Senzacie zatia? v nedoh?adne. Kozmos , 1990, s. 159 – 190.
  34. ↑ Burrows C.J. et al . The imaging performance of the Hubble Space Telescope. Astrophysical Journal , 1991, s. L21. Dostupne online . DOI :  10.1086/185950 . [ nefunk?ny odkaz ]
  35. ↑ Tatarewicz 1998 , s. 375
  36. ↑ Dunar a Waring 1999 , 514 – 515
  37. ↑ Allen 1990 , chapter VII.
  38. ↑ Zden?k Pokorny, Miroslav Zejda. Vesmirne objevy ? Invaze robot? do vesmiru . [s.l.] : Computer Press, 2004. ISBN 80-251-0264-5 . S. 134 – 135.
  39. ↑ Dunar a Waring 1999 , 512
  40. ↑ Allen 1990 , s. 9 – 3
  41. ↑ Mirror, Primary Backup, Hubble Space Telescope. [online]. National Air and Space Museum, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  42. ↑ Chaisson, Eric (1994) The Hubble Wars; Astrophysics Meets Astropolitics in the Two-Billion-Dollar Struggle Over the Hubble Space Telescope. Harper Collins Publishers, ISBN 0-06-017114-6 , p. 184.
  43. ↑ Allen 1990 , appendix E.
  44. ↑ a b Tatarewicz 1998 , s. 376
  45. ↑ Jedrzejewski R.I., Hartig G., Jakobsen P., Crocker J.H., Ford H. C.. In-orbit performance of the COSTAR-corrected Faint Object Camera. Astrophysical Journal Letters , 1994, s. L7 – L10. Dostupne online . DOI :  10.1086/187581 .
  46. ↑ Tatarewicz 1998 , s. 384 – 387
  47. ↑ Servicing Mission 1 [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-20 z  originalu.
  48. ↑ Trauger, Ballester, Burrows, Casertano, Clarke, Crisp aj.. The on-orbit performance of WFPC2 [online]. Astrophysical Journal Letters, 1994, [cit. 2008-07-24]. Dostupne online. (po anglicky)
  49. ↑ Trauger J.T., Ballester G.E., Burrows C.J., Casertano S., Clarke J.T., Crisp D.. et al. . The on-orbit performance of WFPC2. Astrophysical Journal Letters , 1994, s. L3 – L6. Dostupne online . DOI :  10.1086/187580 .
  50. ↑ Servicing Mission 2 [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-19 z  originalu. (po anglicky)
  51. ↑ a b NICMOS Temperature History [online]. STSI, [cit. 2008-07-24]. Dostupne online. (po anglicky)
  52. ↑ Servicing Mission 3A Overview [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupne online. Archivovane 2008-05-09 z  originalu. (po anglicky)
  53. ↑ Lockheed Martin Missiles and Space. Hubble Space Telescope Servicing Mission 3A Media Reference Guide [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. S. 5 – 9, sekcia 7.1.1.. Dostupne online. (po anglicky)
  54. ↑ Servicing Mission 3 [online]. NASA, [cit. 2008-07-24]. Dostupne online. Archivovane 2008-04-07 z  originalu. (po anglicky)
  55. ↑ Servicing Mission 4 Cancelled [online]. STScI, 16. 1. 2004. Dostupne online. Archivovane 2012-05-30 z  originalu.
  56. ↑ Sembach, K. R., et al. 2004, HST Two-Gyro Handbook , Version 1.0, (Baltimore: STScI)
  57. ↑ Engineers Investigate Issue on One of Hubble's Science Instruments [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  58. ↑ ACS Status: February 21, 2007 [online]. Space Telescope Science Institute, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  59. ↑ MIKULSKI, Barbara. Mikulski Vows To Fight For Hubble [online]. 7. 2. 2005. Dostupne online. Archivovane 2008-04-30 z  originalu.
  60. ↑ BOYLE, Alan. NASA gives green light to Hubble rescue [online]. MSNBC, 31. 10. 2006. Dostupne online.
  61. ↑ COWEN, Ron. Hubble suddenly quiet [online]. sciencenews.org, 2008-09-29, [cit. 2018-08-28]. Dostupne online.
  62. ↑ NASA Sets Target Shuttle Launch Date for Hubble Servicing Missio [online]. NASA, 4. 12. 2008. Dostupne online. ]
  63. ↑ Hubble Opens New Eyes on the Universe [online]. NASA, 9. 9. 2009. Dostupne online.
  64. ↑ Hubble Space Telescope Servicing Mission 4. The Soft Capture and Rendezvous System. [online]. NASA. Dostupne online. Archivovane 2017-05-22 z  originalu.
  65. ↑ PECHA, Vladimir. Ob?asny serial novinek z bou?liveho ?ivota (nejen) kosmickych detektor? [online]. kosmonautix.cz, 2014-06-01, [cit. 2018-08-14]. Dostupne online. (po ?esky)
  66. ↑ a b c PECHA, Vladimir. ?tvrtstoleti nejslavn?j?iho kosmickeho teleskopu [online]. kosmonautix.cz, 2015-04-24, [cit. 2018-08-14]. Dostupne online. (po ?esky)
  67. ↑ W. L. Freedman, B. F. Madore, B. K. Gibson, L. Ferrarese, D. D. Kelson, S. Sakai, J. R. Mould, R. C. Kennicutt, Jr., H. C. Ford, J. A. Graham, J. P. Huchra, S. M. G. Hughes, G. D. Illingworth, L. M. Macri, P. B. Stetson. Final Results from the Hubble Space Telescope Key Project to Measure the Hubble Constant. The Astrophysical Journal , 2001, s. 47 – 72. Dostupne online . DOI :  10.1086/320638 . . Preprint available here .
  68. ↑ Supernova Cosmology Project [online]. Lawrence Berkeley Laboratory, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  69. ↑ SEIFE, Charles. Dark Energy Tiptoes Toward the Spotlight. Science , s. 1896 – 1897. DOI :  10.1126/science.300.5627.1896 . PMID 12817137 .
  70. ↑ Hubble Confirms Existence of Massive Black Hole at Heart of Active Galaxy [online]. Goddard Space Flight Center, NASA, 1994-05-25, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  71. ↑ Gebhardt, K. and Bender, R. and Bower, G. and Dressler, A. and Faber, SM and Filippenko, A.V. and Green, R. and Grillmair, C. and Ho, L.C. and Kormendy, J. and others. A Relationship between Nuclear Black Hole Mass and Galaxy Velocity Dispersion. The Astrophysical Journal , 2000, s. L13 – L16. DOI :  10.1086/312840 . Preprint here .
  72. ↑ Hubble Confirms Abundance of Protoplanetary Disks around Newborn Stars [online]. STScI, 1994-06-13, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  73. ↑ Hubble Finds Extrasolar Planets Far Across Galaxy [online]. NASA, 2006-10-04, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  74. ↑ Autopsy of an Explosion [online]. NASA, 1999-03-26, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online. Archivovane 2011-06-30 z  originalu.
  75. ↑ APOD: March 11, 1996 ? Hubble Telescope Maps Pluto [online]. NASA, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  76. ↑ Astronomers Measure Mass of Largest Dwarf Planet [online]. NASA, 2007-06-14, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  77. ↑ STSCi newsletter , v. 20, issue 2, Spring 2003
  78. ↑ Benn C.R., Sanchez S.F.. Scientific Impact of Large Telescopes (volume 113) . [s.l.] : Publications of the Astronomical Society of the Pacific, 2001. S. 385. (po anglicky)
  79. ↑ Rose 2011 , section 7
  80. ↑ Hubble Essentials: Quick Facts [online]. hubblesite.org, [cit. 2018-08-28]. Dostupne online.
  81. ↑ The Hubble Telescope [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  82. ↑ Rose 2011 , section 7.2
  83. ↑ Rose 2011 , Chapter 7
  84. ↑ The Hubble Heritage Project [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  85. ↑ Rose 2011 , section 7.2.1
  86. ↑ Rose 2011 , section 7.1.1
  87. ↑ National Aeronautics and Space Administration 2003 Strategic Plan [online]. NASA, [cit. 2008-07-30]. Dostupne online. Archivovane 2012-10-18 z  originalu.
  88. ↑ The Hubble Heritage Project [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  89. ↑ HubbleSite [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  90. ↑ NewsCenter [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  91. ↑ News Release Archive: Entire Collection [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  92. ↑ Hubble Public Talks [online]. STScI, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  93. ↑ The European Homepage For The NASA/ESA Hubble Space Telescope [online]. ESA, [cit. 2008-04-26]. Dostupne online.
  94. ↑ a b HROU?KA, Luka?. Kosmotydenik 443 (8.3. ? 14.3.) [online]. 2021-03-14, [cit. 2021-03-15]. Dostupne online. (?esky)
  95. ↑ a b PECHA, Vladimir. Happy Birthday HST! [online]. kosmonautix.cz, 2013-04-26, [cit. 2016-08-14]. Dostupne online. (po ?esky)
  96. ↑ WHITEHOUSE, Dr. David. NASA optimistic about Hubble fate [online]. BBC News, 2004-04-23, [cit. 2007-01-10]. Dostupne online.
  97. ↑ WHITEHOUSE, Dr. David. Why Hubble is being dropped [online]. BBC News, 2004-01-17, [cit. 2007-01-10]. Dostupne online.
  98. ↑ COWING, Keith. NASA Considering Deletion of Hubble Deorbit Module [online]. SpaceRef, 2005-07-22, [cit. 2007-01-10]. Dostupne online. Archivovane 2020-06-12 na Wayback Machine
  99. ↑ Supis terminov z astronomie. Kultura slova (Bratislava: Jazykovedny ustav ?. ?tura SAV a Matica Slovenska), 2016, ro?. 50, ?is. 1, s. 19. Dostupne online [cit. 2017-07-04]. ISSN   0023-5202 .
  100. ↑ PECHA, Vladimir. Hubbleova nova ultrahluboka pole p?ekonavajici v?echna p?echozi [online]. kosmonautix.cz, 2014-03-24, [cit. 2016-08-14]. Dostupne online. (po ?esky)

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Hubble Space Telescope na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene) a Hubble?v vesmirny dalekohled na ?eskej Wikipedii.

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hubblov_vesmirny_?alekoh?ad&oldid=7726141 “