Concorde

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
O rovnomennom filme pozri Concorde (film) .
Concorde

Concorde spolo?nosti British Airways po?as vzletu, maj 1986
Typ nadzvukove dopravne lietadlo
Vyrobca Sud Aviation (neskor Aerospatiale a Airbus )
British Aircraft Corporation (neskor British Aerospace a BAE Systems )
Prvy let 2. marca 1969
Zavedeny 21. januara 1976
Vyradeny 24. oktobra 2003 (posledny komer?ny let)
26. novembra 2003 (posledny let vobec [1] )
Hlavny pou?ivate? Air France
British Airways
Vyroba 1965 ? 1979
Vyrobenych 20 (vratane 6 lietadiel mimo aerolinky)

Concorde ( vyslovuj : konkord ; z lat . concordia ? jednota, svornos?) bolo francuzsko-britske nadzvukove dopravne lietadlo , ktore spolo?ne vyvinuli a vyrobili spolo?nosti Sud Aviation (neskor Aerospatiale ) a British Aircraft Corporation (BAC). Svojho ?asu to bolo jedine komer?ne prevadzkovane nadzvukove dopravne lietadlo v zapadnom svete (vyradene z komer?nej prevadzky v roku 2003 ), s maximalnou rychlos?ou 2,04 mach (2 330 km/h). Concorde bol spolo?nym projektom Francuzska a Spojeneho kra?ovstva na zaklade dohody vlad oboch krajin z 29. novembra 1962 . Paralelnym a fyzicky ve?mi podobnym projektom bol sovietsky Tupolev Tu-144 .

Concorde bol zaradeny do letovej slu?by po 15-ro?nom vyvoji a a? do ne??astia v roku 2000 nedo?lo v jeho 27-ro?nej prevadzke nikdy k va??im nehodam ?i problemom. V oboch krajinach, ktore sa podie?ali na jeho vyvoji, sa pova?oval za symbol technickeho pokroku a narodnej hrdosti. Pohonnu jednotku Olympus 593 navrhla a vyrobila firma Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Prelet cez Atlanticky ocean trval pribli?ne 3 a? 3,5 hodin (rekord: 2 hodiny 53 minut), letova vy?ka bola 15 km po ?tarte s maximom 18 km.

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Concorde 001, 1969
?tartujuci Concorde

Concorde bol vyvinuty v 60. rokoch 20. storo?ia a vzbudil v tej dobe u leteckych spolo?nosti ve?ky zaujem. V roku 1967 si tri lietadla objednala napriklad i nemecka Lufthansa, ta v?ak nakoniec Concorde nikdy neprevadzkovala. Spolu prevadzkovali Concorde len 4 letecke spolo?nosti: narodne letecke spolo?nosti Britanie a Francuzska a prechodne dvaja zmluvni dopravcovia, z toho jeden z USA.

Napriek o?akavaniam, najma v?ak kvoli ropnej krize za?iatkom 70-tych rokov sa komer?ne nadzvukove lietadla ukazali by? stratove z dovodu vysokych prevadzkovych nakladov. V?etky zahrani?ne objednavky sa stornovali a prevadzku lietadla museli na zaklade zmluvnych zavazkov prevzia? len narodne letecke spolo?nosti Air France a British Airways . Na trasach Pari?/Londyn ? New York dokonca Concorde ako predstavite? segmentu luxusnej prepravy osob dosahoval zna?ny zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupraci s British Airways tie? pod hlavi?kami leteckych spolo?nosti Singapore Airlines a Braniff International . Jedno lietadlo dokonca malo poma?ovanie Singapore Airlines. Po?ty celkovo vyrobenych kusov: 2 prototypy, 2 predseriove modely, 16 seriovych lietadiel. Vyroba lietadla bola zastavena v roku 1979 .

detail Concordu

Na za?iatku svojej ery lietal Concorde aj do Ria de Janiera a Singapuru , nakoniec v?ak len na linke medzi Pari?om resp. Londynom a New Yorkom . Jednym z dovodov bol kratky dolet (6 000 km), predov?etkym v?ak nedostalo lietadlo povolenie obsluhova? mnohe letiska kvoli vysokej prevadzkovej hlu?nosti (?tartujuci Concorde bolo po?u? vo vzdialenosti 8 km). Z presti?nych dovodov lietal Concorde ?artrove lety aj na ine letiska.

Koniec Concordu [ upravi? | upravi? zdroj ]

British-Airways-Concorde
Let Concordu s letkou Red Arrows
Zadny poh?ad Concorde

D?a 25. jula 2000 pri ?tarte z letiska Charlesa de Gaulla v Pari?i sa roztrhla pneumatika lietadla Concorde leteckej spolo?nosti Air France . Pri?inou bola kovova su?iastka na vzletovej drahe, ktora predtym odpadla z ineho ?tartujuceho lietadla ?  DC-10 spolo?nosti Continental Airlines .

Vymr?tene gumene ?asti pneumatiky prerazili elektricky kabel ?aveho podvozku a ?avu spodnu ?as? kridla, ktore boli s?asti tie? po?kodene. Narazom vznikli v nadr?iach diery. Vytvorili sa tlakom, ktory bol preneseny palivom. Vytekajuce palivo sa zapalilo na elektrickom kabli v blizkosti pohonnej jednotky a postupne za?alo horie? palivo v celom ?avom kridle. ?tart u? v tomto okamihu nebolo mo?ne preru?i?, lietadlo sa u? na nudzove zabrzdenie pohybovalo prili? ve?kou rychlos?ou. Jedinou mo?nos?ou pilota, ktoreho varovali palubne pristroje a riadiaca ve?a, bolo pokusi? sa o nudzove pristatie. Asi minutu po ?tarte sa lietadlo zrutilo na hotel v meste?ku Gonesse pri Pari?i . V?etkych 109 osob na palube a ?tyria obyvatelia hotela pri?li o ?ivot. Letecka spolo?nos? Air France preto zastavila letecku prevadzku Concordu a britsky letecky urad od?al lietadlu povolenie na lety, ktore sa obnovilo a? po rozsiahlych kon?truk?nych zmenach. Briti vyvinuli zosilnenie nadr?i vystu?ami z Kevlarovych vlakien a francuzsky vyrobca pneumatik Michelin vyvinul stabilnej?ie pneumatiky odolne vo?i prasknutiu, ktore sa budu pou?iva? aj v Airbuse A380 . Kvoli upravam, ktore stali okolo 100 milionov eur, sa zvy?ila vzletova hmotnos? lietadla, ?o e?te viac s?a?ilo mo?nos? jeho ekonomickeho prevadzkovania.

7. novembra 2001 bola obnovena letecka linka medzi Pari?om resp. Londynom a New Yorkom. Napokon v?ak z dovodu kon?iacej sa ?ivotnosti strojov umocnenej malym zaujmom cestujucich i kvoli novym bezpe?nostnym nedostatkom oznamili spolo?nosti Air France i British Airways d?a 10. aprila 2003 svoj umysel v priebehu roku 2003 celkom zru?i? v?etky letove linky Concordu. Posledny let Concordu spolo?nosti Air France sa uskuto?nil 24. Juna 2003, British Airways ukon?ila lety Concordu 24. oktobra 2003. Celkom posledny let Concordu s ozna?enim lietadla G-BOAF sa uskuto?nil 26. novembra 2003 pod vedenim ?efpilota Mike Bannistera z londynskeho letiska Heathrow do muzea vo Filtone v Anglicku.

Chronologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • 2. marec 1969  ? prvy sku?obny let prototypu 001 Toulouse
  • 1. september 1969  ? prvykrat bola prekro?ena rychlos? Mach 1 (rychlos? zvuku)
  • 4. november 1970  ? bola dosiahnuta rychlos? Mach 2 v d??ke 53 minut
  • 21. januar 1976  ? su?asne ?tartovali dva Concordy k prvym komer?nym letom (trasy Pari? ? Dakar ? Rio de Janeiro a Londyn ? Bahrajn )
  • 1979  ? bola spustena prva pravidelna nadzvukova linka do USA
  • 1979  ? pri ?tarte vo Washingtone praskli pneumatiky podvozku a ich zvy?ky prerazili kridla, ?o sposobilo unik paliva a po?iar (stroj ale dokazal v?as nudzovo prista?)
  • 25. jul 2000  ? jeden Concorde sa zrutil kratko po vzlietnuti z Pari?skeho letiska Charles de Gaulle
  • 2001  ? po havarii boli obnovene komer?ne lety
  • 24. oktober 2003  ? na letisku v Londyne pristal posledny Concorde na linke z New Yorku (zaujem o lety Condordov za?ali klesa? aj po z?avneni leteniek na polovicu)
  • 26. november 2003  ? posledny Concorde preletel z Londyna do muzea vo Filtonu blizko Bristolu, kde boli Concordy vyrabane

Rekordy [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?ase od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu najrychlej?i let okolo sveta za 31 hodin, 27 minut a 49 sekund. Meral sa pritom celkovy ?as od ?tartu v Pari?i a? po opatovne pristatie, vratane medzipristati. 7. februara 1996 preletel Concorde spolo?nosti British Airways trasu New York ? Londyn za 2 hodiny, 52 minut a 59 sekund. To je dodnes najrychlej?i prelet cez Atlanticky ocean v civilnom lietadle.

Vyznam pre letecky priemysel [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyvoj Concordu v podstate umo?nila ?tatna u?as? Francuzska i Ve?kej Britanie. V be?nej prevadzke dosahoval Concorde zisky len ob?as. Okrem rekordnych vykonov v nadzvukovych letoch bol najvyznamnej?i prinos lietadla z h?adiska technickeho pokroku v leteckom priemysle (spolu s jeho sovietskym naprotivkom Tupolev 144 ), z ktoreho dodnes ?a?ia vyrobcovia lietadiel.

Vybavenie paluby pre cestujucich [ upravi? | upravi? zdroj ]

Paluba Concordu

Maximalna kapacita lietadla bola 144 osob. Sedadla mohli by? usporiadane rozne v ?tvorradoch. Paluba bola vybavena toaletami a dvomi kuchy?ami. Pod prednou a zadnou ?as?ou paluby bol priestor pre bato?inu. Priru?na bato?ina na palube nebola povolena. Spolo?nos? British Airways prevadzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabinou, kde hosti obsluhovala 6-?lenna posadka. Na palube existovala len jedna trieda (Concorde Class), letenky boli pribli?ne o 20 % drah?ie ako letenky prvej triedy v podzvukovych lietadlach. Ve?mi stiesneny priestor na sedenie bol vykompenzovany ko?enymi sedadlami a luxusnou kuchy?ou, ktora sa podavala v porcelane a samozrejme so ?ampanskym.

Letova draha a letova vy?ka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri lete z Londyna do New Yorku letel Concorde do vy?ky 8 400 m podzvukovou rychlos?ou, potom ju?ne od Bristolu zapol pridavne spa?ovanie ? forsa? a stupal ?alej, aby zrychlil na nadzvukovu rychlos?, ktoru dosiahol pribli?ne nad ostrovom Lundy . Takto sa predchadzalo tomu, aby zvukove vlny a zvukovy raz pri prekonavani nadzvukovej rychlosti zasiahli pevninu. Concorde zrychlil ?alej na mach 1,7, vypol dodato?ne spa?ovanie a pri dosiahnuti vy?ky 15 000 m dosiahol rychlos? Mach 2-(2450,088km/h), pri?om po?as letu ?alej mierne stupal a? na 17 700 m. ?o trvalo a? do za?iatku klesania na pristatie. Na porovnanie podzvukove dopravne lietadla lietaju vo vy?kach 12 000 m a? 13 500 m.

Kokpit a vyh?ad z kabiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

pristavajuci Concorde so sklopenym zobakom
Kokpit Concordu

Nos lietadla tvori hydraulicky sklapate?ny 'zobak' s prieh?adnym priezorom. Pri rychlostiach nad 460 km/h sa 'zobak' a ochranny ?tit vyrovnali do vodorovnej polohy na zni?enie aerodynamickeho odporu. V tejto polohe mal pilot po?as letu obmedzeny vyh?ad dopredu. Vo vy?kach pod 3 000 metrov a rychlosti okolo 460 km/h sa 'zobak' sklopil o 5°, ?o zabezpe?ovalo dobry vyh?ad dopredu. Pri pristavani bol 'zobak' sklopeny o 12° a umo?nil tak pilotovi optimalny vyh?ad pri vysunutom podvozku. Kokpit v Concorde le?i 11,4 m pred prvym podpornym kolesom, ?o znamena, ?e pri odbo?eni na ?tartovaciu drahu je kabina pilota ?aleko za okrajom drahy. Kapitan a kopilot sedia v kabine ved?a seba, zatia? ?o letovy in?inier sedi na oto?nej stoli?ke za kopilotom.

Vyrobene lietadla Concorde [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uvedene su len komer?ne nasadene stroje.

Tovarne ?islo
Imatrikulacia
Prvy let
Po?et pristati
Po?et nalietanych hodin
Posledny let
Aktualne umiestnenie
203 F-BTSC  FRA 31. 1. 1975
Toulouse 		3 978 11 989 25. 7. 2000
AF4590 Charter 		Zni?eny pri havarii v Pari?i,
trosky ulo?ene na letisku Charlesa de Gaulla , Pari? , Francuzsko FRA
204 G-BOAC  GBR 27. 2. 1975
Filton ? Fairford 		7 727 22 260 31. 10. 2003
LHR - MAN 		Letisko Manchester , Spojene kra?ovstvo GBR
205 F-BVFA  FRA 27. 10. 1975
Toulouse 		6 780 17 824 12. 6. 2003
CDG - IAD 		Smithsonian Museum‘s Dulles Airport, Washington, D.C. , USA USA
206 G-BOAA  GBR 5. 11. 1975
Filton ? Fairford 		8 064 22 769 12. 8. 2000
JFK - LHR 		?kotske muzeum letectva v Edinburghu , Spojene kra?ovstvo GBR
207 F-BVFB  FRA 6. 3. 1976
Toulouse 		5 473 14 771 24. 6. 2003
AF4406 		Auto & Technik Museum Sinsheim , Nemecko GER
208 G-BOAB  GBR 18. 5. 1976
Filton ? Fairford 		7 810 22 297 15. 8. 2000
BA002P 		Letisko Londyn Heathrow , Londyn , Spojene kra?ovstvo GBR
209 F-BVFC  FRA 19. 7. 1976
Toulouse 		4 358 14 322 27. 6. 2003
AF6903 		Tovare? Airbus , Toulouse , Francuzsko FRA
210 G-BOAD  GBR 17. 3. 1977
Filton ? Fairford 		8 406 23 397 17. 11. 2003
LHR ? BGI 		Muzeum na lietadlovej lodi USS Intrepid, New York , USA USA
211 F-BVFD  FRA 10. 2. 1977
Toulouse 		1 929 5 814 27. 5. 1982
AF4586 Charter 		Po?kodeny pri pristati v Dakare 11/1977, zo?rotovany 1994,
?pi?ka v zbierke americkeho milionara USA
212 G-BOAE  GBR 17. 3. 1977
Filton ? Fairford 		8 383 23 376 17. 11. 2003
LHR ? BGI 		Grantley Adams International Airport, Barbados Barbados
213 F-BTSD  FRA 26. 6. 1978
Toulouse 		5 135 12 974 14. 6. 2003
AF380Y 		Letisko Le Bourget , Pari? , Francuzsko FRA
214 G-BOAG  GBR 21. 4. 1978
Filton ? Fairford 		5 633 16 239 5. 11. 2003
JFK ? BFI 		Muzeum letectva, Seattle , USA USA
215 F-BVFF  FRA 26. 12. 1978
Toulouse 		4 259 12 421 11. 6. 2000
AF4586 Charter 		Letisko Charlesa de Gaulla , Pari? , Francuzsko FRA
216 G-BOAF  GBR 20. 4. 1979
Filton ? Fairford 		6 045 18 257 26. 11. 2003
LHR ? Filton 		Bristol Aviation Heritage Centre, Spojene kra?ovstvo GBR

Technicke udaje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nakres Concorde
  • Pohonne jednotky : ?tyri prudove motory Rolls-Royce/SNECMA-Olympus-593 Mk-610 turbojet s pridavnym spa?ovanim ka?dy s ?ahom 19,312 kp , teda celkovo 4 x 189,39  kN = 757,56 kN a in?talovanym vychy?ova?om vystupnych plynov.
  • Podvozok : Hlavny podvozok od vyrobcu Messier-Hispano s dvojitymi kolesami a Dunlop -Carbon- kotu?ove brzdy s jednotkami s antiblokovacim systemom SNECMA-SPAD.
  • Maximalna rychlos? : Mach  2,2 ? zodpoveda 2 690 km/h vo vy?ke 20 000 m nad morom a 2 336 km/h vo vy?ke 15 000 m n. m.
  • Cestovna rychlos? : 2 179 km/h
  • Letova vy?ka : a? do 18 000 m
  • Dolet pri maximalnom za?a?eni : 6 667 km
  • Prazdna hmotnos? : 78 900 kg
  • Maximalna vzletova hmotnos? : 185 000 kg
  • Maximalna pristavacia hmotnos? : 111 130 kg
  • Rozpatie kridel : 25,50 m
  • D??ka : 62,10 m
  • Posadka : 9 ?lenov
  • Po?et sedadiel : 100 (British Airways)
  • Max. teplota vonkaj?ieho povrchu lietadla pri rychlosti Mach 2
    • nos lietadla : 127 °C
    • zadna ?as? trupu lietadla : 92 °C
  • Objem nadr?e : 119 500 litrov
  • Spotreba paliva :
    • 25 680 litrov/h
    • 13,2 kg/km
    • 0,17 litrov/km (spotreba prepo?itana na jedneho pasa?iera)
  • D??ka vzletovej drahy : 3 600 m
  • D??ka pristavacej drahy : 2 200 m
  • Cena lietadla : 46 milionov USD (1977)
  • Cena letenky Pari? ? New York (2003) : spiato?na 10 507 USD, jednosmerna 6 340 USD

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ LAWLESS, Jill. Final Concorde flight lands at Heathrow. The Washington Post , 26 October 2003. Dostupne online [cit. 2017-08-26].

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Concorde

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Portal Letecky portal
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Concorde&oldid=7781819 “