Juhosłowjanska

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Cyrkej swjateho Sawy w B?łohrod?e

Juhosłowjanska ( serbiskochorwatsce Jugoslavija ) b? stat w juhowuchodnej Europje , kotry? nasta po Pr?njej sw?towej wojnje z tehdy njewotwisneju kralestwow Serbiskeje a ?orneje Hory ka? te? z d??low Rakusko-Wuherskeje ( Bosniska a Hercegowina , Chorwatska , Słowjenska , Wojwodina ). Tuton kraj r?ka?e najprjedy ?Kralestwo Ju?nych Serbow , Chorwatow a Słowje?cow . 1929 p?emjenowa kral Aleksander stat do ?Kralestwo Juhosłowjanska“.

W l??e 1943 ? wosrjed? Druheje sw?toweje wojny zało?ichu komunis?a pod nawodnistwom Josipa Broza ?Tita“ (1892?1980) tak mjenowanu druhu Juhosłowjansku a p?ewzachu ha? do konca 1945 moc. Wot n?tka r?ka?e kraj ?Socialistiska zwjazkowa republika Juhosłowjanska“. Stolica kraja b? ka? dotal B?łohrod (Beograd). Federacija wobsteje?e z d??lowych republikow Słowjenska, Chorwatska, Bosniska a Hercegowina, Serbiska (z awtonomnymaj prowincomaj Wojwodina a Kosowo ), ?orna Hora a Makedonska.

Spo?atk 90tych l?t rozpadny Socialistiska federatiwna republika Juhosłowjanska w b?hu wjacorych krawnych wojnow, najprjedy w Słowjenskej (d?esa? dnjow), potom w Chorwatskej (1991?95) a naposledk w Bosniskej (1992?95). ?orna Hora a Kosowo zwostawa?tej najprjedy samej ze Serbiskej w nowej ?Zwjazkowej republice Juhosłowjanska“. W l?tomaj 1998 a 1999 wotm? so poslednja juhosłowjanska wojna, a to w Kosowje . Po wojnje, na kotrej? wobd??le?e so mjez druhimi te? N?mska, steje?e Kosowo pod kontrolu Zjedno?enych narodow .

Po wotsad?enju juhosłowjanskeho prezidenta Slobodana Milo?evi?a w l??e 2000 sta so Vojislav Ko?tunica z prezidentom. W l??e 2003 wutwori so nowy stat ?Serbiska a ?orna Hora“ ze zbytneju republikow. Po referendumje wozjewi ?orna Hora w l??e 2006 swoju njewotwisnos?, ?to? bu ze serbiskeje strony hnydom p?ipoznate. W februarje 2008 wozjewi te? Kosowo njewotwisnos?, ?to? pak ha? dotal pow?itkownje p?ipoznate njeje, ani wot Serbiskeje.

Wotkaz [ wobd??ła? | ?orłowy tekst wobd??ła? ]

  Commons: Juhosłowjanska  ? Zb?rka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije