Suradnice
:
37°09′J
12°18′Z
/
37,15°J 12,3°Z
/
-37.15; -12.3
Tristan da Cunha
je nazov skupiny
ostrovov
vulkanickeho
povodu, le?iacich asi 2816 km od
pobre?ia
Afriky
a vy?e 4000 km od
Montevidea
v ju?nej ?asti
Atlantiku
. Ostrovy patria do
zamorskeho uzemia Spojeneho kra?ovstva
Svata Helena
.
Objavene boli roku
1506
, od roku
1815
patria Spojenemu kra?ovstvu.
Kombinaciou zoznamu na stranke
Plants of the World Online
spracovanej
Kra?ovskymi botanickymi zahradami v Kew
s informaciami z ?lanku Wacea a Holdgatea,
[1]
sme dostali nasledujuci zoznam, ktory nie je v ?iadnom pripade vy?erpate?ny, povodnych rastlinnych druhov v Tristan da Cunha.
Prave dvojkli?nolistove rastliny
(
Eudicotidae, Rosopsida, Tricolpates
)
Phylica arborea
, jediny povodny druh
stromu
na Tristan da Cunha
Commelinidy
(
Commelinidae
)
Sophora macnabiana
(
Fabaceae
), ilustracia zobrazujuca kvet tejto rastliny z
Curtis's Botanical Magazine
Pelargonium cucullatum
, rastlina povodna na Tristan da Cunha ako aj v
Ju?nej Afrike
Papra?orasty
(
Pteridophyta
alebo
Pteridophytina
),
machy
(
Bryophyta
) a
plavu?orasty
(
Lycopodiophyta
)
Mlie? drsny
(
Sonchus asper
), be?na burina zavle?ena na Tristan da Cunha
Fumaria muralis
Tristan da Cunha nadobudol odhadom 137 nepovodnych
cievnatych rastlin
, ktore mo?no kategorizova? do ?tyroch druhov:
buriny
(
stromy
,
kriky
, po?nohospodarske buriny), travnate druhy (
travy
), zahradne vyrastky (
zelenina
) a ine ruderalne druhy.
[2]
Cievnate rastliny boli nahodne zavle?ene roznymi sposobmi vratane, ne?istotach v semenach kvetov alebo rastlinnych ulomkov z inych dovezenych rastlin a v pode prichytenej na kontajneroch, autach ?i ?u?och.
[2]
Va??ina nepovodnych a invaznych druhov burin, ktore boli zavle?ene na ostrov, sa ?iri semenami a pokryva 50% ornej pody v ?iroko rozptylenych oblastiach.
[2]
Medzi tieto druhy patri
mlie? drsny
(
Sonchus asper
),
mlie? zelinny
(
Sonchus oleraceus
),
?karda vlaskovita
(
Crepis capillaris
), zemedym murovy (
Fumaria muralis
),
veronika po?na
(
Veronica agrestis
),
star?ek oby?ajny
(
Senecio vulgaris
),
?achor jedly
(
Cyperus esculentus
).
[2]
Medzi ?al?ie nepovodne druhy burin, ktore maju lokalnej?iu distribuciu na pozemkoch, patri mlie? drsny (
Sonchus asper
), mlie? zelinny (
Sonchus oleraceus
), ?karda vlaskovita (
Crepis capillaris
) a star?ek oby?ajny (
Senecio vulgaris
).
[2]
To ?i je druh distribuovany lokalne alebo ve?mi, zavisi od mechanizmov ?irenia semena, va??ie
semena
, ktore sa neprisposobili ?ireniu vetrom, sa budu roz?irova? lokalne, zatia? ?o men?ie semena, ktore sa prisposobili ?ireniu vetrom, budu ?iroko roz?irene.
[2]
Veronika po?na
(
Veronica agrestis)
Nepovodne
a
invazne
rastliny maju nieko?ko negativnych vplyvov na povodne druhy rastlin ostrova, vratane konkuren?neho vylu?enia mnohych takychto druhov.
[2]
Konkurencia mo?e zmeni? a aj zmeni ?trukturu rastlinnych spolo?enstiev a kvalitu pody na ostrovoch, Introdukovana vegetacia zmenila dlhodobe ukladanie
uhlika
a
oxidu uhli?iteho
, ako aj zni?enie
CO
2
v atmosfere.
[2]
Povodne rastliny ako su
Lomariocycas palmiformis
a
Phylica arborea
, mo?iare a ra?eliniska, obsahuju latky s vysokym obsahom organickych latok, ktore funguju ako zasobare? uhlika a oxidu uhli?iteho.
[2]
Zavle?enim ?kodlivych druhov sa na ostrovoch zni?i ukladanie uhlika a oxidu uhli?iteho v pode aj v rastlinstve. Pri viacerych zmenach, ku ktorym dochadza v pode v dosledku invaznych druhov rastlin budu ma? negativny vplyv na
kolobeh ?ivin
. Invazne druhy tie? ovplyv?uju ?udi ?ijucich na Tristan da Cunha tym, ?e su prena?a?mi chorob a stavaju sa po?nohospodarskymi ?kodcami v zahradach a na pastvinach.
[2]
Nepovodne rastlinne druhy su schopne pre?i? a pokra?ova? v raste a uspe?nom ?ireni na ostrovoch, preto?e maju schopnos? prisposobi? sa v regionoch
mierneho pasma
a maju male potreby na pre?itie.
[2]
Rastliny su kontrolovane vykonavanim prieskumov invaznych druhov, hodnotenim ich vplyvu na biodiverzitu a hodnotenim uskuto?nite?nosti ich odstranenia.
[3]
Bolo by takmer nemo?ne pokusi? sa odstrani? v?etky invazne druhy rastlin, tak?e vedci sa obmedzuju na kontrolu konkretnych druhov na zaklade ich vplyvu a uskuto?nite?nosti odstranenia. Plany na zmiernenie, ktore prebiehaju na Tristan da Cunha, su ?asovo a pracovne naro?ne, ktore budu trva? nieko?ko rokov s pou?itim mechanickych a chemickych postupov.
[4]
- ↑
WACE, N. M.; HOLDGATE, M. W.. The Vegetation of Tristan Da Cunha.
Journal of Ecology
, 1958-11, ro?. 46, s. 593?620.
DOI
:
10.2307/2257541
.
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
GREMMEN, Niek.
Alien plants and their impact on Tristan da Cunha
[online]. Brahms Online, 2009, [cit. 2024-01-13].
Dostupne online.
- ↑
LAW, Jessica. Ambitious plan to remove "mega-mice" to save millions of seabirds.
Bird Life
, 2018-10-22.
Dostupne online
.
- ↑
REDDY, Simon.
On a remote archipelago, rich biodiversity faces threats
[online]. Pew Memorial Trusts, 2017-03-22, [cit. 2023-08-01].
Dostupne online.
Archivovane 2023-04-06 z
originalu.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Tristan da Cunha
na anglickej Wikipedii.
|
---|
Nezavisle ?taty
| |
---|
Zavisle uzemia
| |
---|