Schema siete metra
Petrohradske metro
(
rus.
Петербургский метрополитен
,
Peterburgskij metropoliten
) tvori system piatich liniek (linii)
podzemnej rychlodrahy
v ruskom meste
Petrohrad
.
Projekt metra v Petrohrade od P.I.Balinskeho, r.1900
Prve plany na vystavbu
metra
sa objavili v roku
1899
ako rie?enie potreby od?ah?i? stale pre?a?enej?ie ulice prudko sa rozrastajucej metropoly. Ich zakladnym a jednotnym prvkom bolo prepojenie v?etkych ?elezni?nych stanic spolu s Nevskym prospektom, hlavnou dopravnou tepnou mesta. V?etky projekty po?itali so stavbou nadzemnych
estakad
, ktore boli v tych ?asoch ?asto pou?ivanym rie?enim v mnohych mestach sveta.
Na za?iatku 20. storo?ia vzbudil ve?ky ohlas navrh in?iniera P. I. Balinskeho, ktory na ?om pracoval nieko?ko rokov a je pova?ovany za jeden z najvyznamnej?ich v dejinach metra v Petrohrade. Pod?a neho malo vzniknu? ?es? liniek metra, z toho dve okru?ne. Celkova d??ka planovanej siete mala dosiahnu? 172 km, predpokladala sa vystavba mno?stva mostov a
estakad
. Vybudovanie tohto systemu by si vy?iadalo naklady vo vy?ke 190 milionov rub?ov. V prospech takehoto obrovskeho projektu hovoril i fakt, ?e v?etky europske ve?komesta s po?tom obyvate?ov nad 1 milion u? v tej dobe mali vybudovane mestske ?elezni?ne rychlotrate alebo metro ? vynimkou boli len
Moskva
,
Petrohrad
a
Kon?tantinopol
.
V dosledku
Ve?kej oktobrovej socialistickej revolucie
v r. 1917 a nasledneho ?pres?ahovania“ hlavneho mesta z Petrohradu do
Moskvy
boli plany na vystavbu metra v Petrohrade pozastavene. Prioritu mala vystavba
metra v Moskve
. A? po otvoreni prvych dvoch liniek moskovskeho metra (r. 1935 a 1938), sa znovuo?ivila my?lienka vybudova? v Petrohrade (vtedy u? Leningrade) podzemnu ?elezni?nu drahu.
Oficialne rozhodnutie o vystavbe metra bolo prijate v r.
1941
.
Prace na vystavbe sa za?ali v aprili
1941
, ?oskoro ich v?ak preru?ila
2. svetova vojna
a obliehanie Leningradu. K obnoveniu vystavby do?lo
22. maja
1946
. Pri vystavbe bolo treba rie?i? ve?ke mno?stvo ?a?kosti spojenych predov?etkym s pies?itym a ilovitym podlo?im mesta rozprestierajuceho sa v delte rieky
Nevy
. Na zaklade geologickych prieskumov bolo rozhodnute o vybudovani metra vo va??ej h?bke (50 ? 100 m). Na rozdiel od moskovskeho metra, v Petrohrade bolo metro budovane v plnom rozsahu ?zakrytym sposobom“, t. j. v podzemi. To v kombinacii s geologickymi vlastnos?ami uzemia a neexistenciou stavebnych technologii sposobilo pred??enie prac na takmer 10 rokov.
Jedna z najstar?ich stanic, Plo??a? Vosstanija
Prvy usek
mal za ulohu spoji? hlavne dopravne uzly mesta ? predov?etkym 5 ?elezni?nych stanic (Moskovska, Vitebska, Baltska, Var?avska, Finska) a taktie? ve?ke priemyselne zavody ?Avtovo“ a ?Kirovskij zavod“ nachadzajuce sa na okraji mesta. Prva linka metra bola otvorena
15. novembra
1955
v d??ke 10,8 km. Tvorilo ju 8 stanic a spajala ?tyri ?elezni?ne stanice v meste (okrem Finskej) a dva najva??ie strojarske podniky s centrom mesta.
Trasa prveho useku:
Plo??a? Vosstanija
(
rus.
Площадь Восстания
)-
Vladimirskaja
(
rus.
Владимирская
)-
Pu?kinskaja
(
rus.
Пушкинская
)-
Technologi?eskij institut
(
rus.
Технологический институт
)-
Baltijskaja
(
rus.
Балтийская
)-
Stalinskaja
(
rus.
Сталинская
)-
Kirovskaja
(
rus.
Кировская
)-
Avtovo
(
rus.
Автово
).
Stanice su dodnes zaradene do siete ako su?as?
Kirovsko-Vyborgskej
linky ozna?enej ?ervenou farbou.
Stanica metra Sportivnaja
Stanica metra
Volkovskaja
K roz?ireniu prvej linky do?lo u? v r. 1958, kedy sa popod rieku
Nevu
podarilo pripoji? k metru aj poslednu ?elezni?nu stanicu (Finsku). Postupne pribudali aj ?al?ie linky,
29. aprila
1961
druha linka a o ?es? rokov neskor tretia, ?im sa v centre mesta vytvoril prestupny trojuholnik. V roku
1985
bola otvorena ?tvrta linka
Pravobere?naja
, ?im po?et prestupnych stanic a celkovy vplyv na dopravu v meste opa? vzrastol. Za?iatkom 90-tych rokov 20. storo?ia tak Petrohradske metro tvorili ?tyri linky, 54 stanic na trase viac ako 94 kilometrov.
V dosledku politickych a ekonomickych zmien v 90-tych rokoch 20. storo?ia a rozpadu
ZSSR
do?lo k postupnemu spomaleniu rozvojovych planov metra. Za?iatkom roku
1992
bolo vo vystavbe novych 13 stanic. Nove useky sa zaradili do prevadzky a? v septembri
1997
a v priebehu r.
1999
, v?etko na trase ?tvrtej linky. Nasledovalo ?al?ie roz?irovanie prvej a ?tvrtej linky v r.
2004
a
2005
.
Piata linka metra bola otvorena
20. decembra
2008
. Zatia? posledne dve stanice boli otvorene
28. decembra
2012
na piatej linke (?Me?dunarodnaja“ a ?Bucharestskaja“).
[1]
V su?asnosti (r. 2013) su vo vystavbe tri nove stanice piatej linky s predpokladanym terminom dokon?enia v roku
2018
(?Prospekt Slavy“, ?Dunajskaja“, ??u?ary“). Okrem vystavby novych stanic prebieha aj rozsiahly projekt rekon?trukcie a revitalizacie existujucich stanic metra.
Aktualny plan ?al?ieho rozvoja metra bol prijaty petrohradskym magistratom
23. januara
2008
. Pod?a neho ma by? v r.
2020
v prevadzke 9 liniek metra, po r. 2020 sa planuje aj okru?na linka, ktora by mala obchadza? na vonkaj?om obvode cely Petrohrad.
[2]
Zatia? ?o stanice budovane v 50. rokoch sa podobaju moskovskym z ?ias Stalinovej vlady, vystavba z 60. a 70. rokov je strohej?ia a mierne spar?anska, nakoniec za?ali preva?ova? stanice jednolo?ove. Petrohradskou ?pecialitou su aj stanice, ktore nemaju pristupne bo?ne lode, su zatvorene dverami, ktore sa otvaraju len v pripade prijazdu vlaku. Na rozdiel od inych miest byvaleho
ZSSR
, kde bolo roz?irenych v jednom ?ase viac typov stanic, v
Petrohrade
dochadzalo k pravidelnemu striedaniu.
Avtovo ? jedna z najkraj?ich stanic
Petrohradske metro dnes (r. 2013) tvori pa? liniek. Ka?da linka ma vlastny nazov, ?islo a farbu. V su?asnosti sa upu??a od slovneho ozna?enia liniek a preferuje sa ?iselne pomenovanie. Obyvatelia aj samotny prevadzkovate? metra pou?ivaju pomenovanie ?Linka 1“ (
rus.
линия 1
), ?Linka 2“ (
rus.
линия 2
), ?Linka 3“ (
rus.
линия 3
), ?Linka 4“ (
rus.
линия 4
) a ?Linka 5“ (
rus.
линия 5
). Farebne rozli?enie sa pou?iva pri grafickom zobrazeni na informa?nych tabuliach, schemach a mapach.
Zakladom dne?nej Linky 1
Kirovsko-Vyborgskaja
(
rus.
Кировско-Выборгская
)
je najstar?i usek petrohradskeho metra, spajajuci severovychodnu a juhozapadnu ?as? mesta. Na tejto linke za?ali premava? vlaky
15. novembra
1955
v d??ke 10,8 km. K povodnym 8 staniciam sa postupne pridavali ?al?ie. Prve pred??enie trasy o 3,4 km sa uskuto?nilo
1. juna
1958
v smere od stanice ?Plo??a? Vosstanija“ (stanice ??erny?evskaja“ a ?Plo??a? Lenina“). Dnes (r. 2013) ma linka 19 stanic.
Prva ?as? Linky 2
Moskovsko-Petrogradskaja
(
rus.
Московско-Петроградская
)
bola dana do u?ivania
29. aprila
1961
v d??ke 6,5 km s 5 stanicami. Spaja severnu a ju?nu ?as? Petrohradu. Zatia? posledna stanica na tejto linke (?Parnas“) bola otvorena
22. decembra
2006
. V su?asnosti (r. 2013) tvori tuto linku 18 stanic.
Linka 3
Nevsko-Vasilieostrovskaja
(
rus.
Невско-Василеостровская
)
prechadza zo zapadnej ?asti mesta (Vasilievsky ostrov) na juhovychodnu. Prva ?as? dlha 8,2 km bola otvorena
3. novembra
1967
. Ostatna stanica tejto linky (?Rybackoje“) bola otvorena
28. decembra
1984
. V su?asnosti (r. 2013) tvori tuto linku 10 stanic.
Linka 4
Pravobere?naja
(
rus.
Правобережная
)
spaja centrum mesta s juhovychodnymi ?as?ami Petrohradu nachadzajucimi sa na pravom brehu rieky
Neva
. Prvy usek linky bol dany do prevadzky
30. decembra
1985
v d??ke 6,83 km. Na zaklade novych planov rozvoja metra do?lo v r.
2009
k skrateniu trasy ?tvrtej linky a jej zapadne stanice boli za?lenene do novozniknutej piatej linky metra. ?tvrta linka tak dnes (r. 2013) kon?i v centre mesta (stanica ?Spasskaja“). Linku dnes tvori 8 stanic.
Zatia? najmlad?ou linkou petrohradskeho metra je Linka 5
Frunzensko-Primorskaja
(
rus.
Фрунзенско-Приморская
)
, ktora bola otvorena
20. decembra
2008
na useku dvoch stanic. Spaja severozapad Petrohradu s centrom. V marci 2009 do?lo k pripojeniu ?al?ich stanic, ktore dovtedy patrili do ?tvrtej linky. Ostatne dve stanice boli otvorene
28. decembra
2012
(?Me?dunarodnaja“, ?Bucharestskaja“).
[1]
V juni 2013 piatu linku tvorilo 12 stanic. V su?asnosti (r.
2013
) su vo vystavbe tri nove stanice piatej linky, pri?om maju by? dokon?ene v roku
2017
(?Prospekt Slavy“, ?Dunajskaja“, ??u?ary“).
?tatisticke udaje o petrohradskom metre:
[3]
[4]
- Po?et liniek: 5
- Celkova d??ka liniek: 113,6 km
- Po?et stanic: 67 (7 bez
eskalatorov
, 60 s
eskalatormi
)
- Najhlb?ia stanica: Admiraltejskaja (rus.
Адмиралтейская
) ? 86 m
- Po?et prestupnych uzlov: 7
- Po?et eskalatorov: 251
- Po?et dep: 6
- Po?et voz?ov: 1498
- Po?et zamestnancov: 14 tisic
- Po?et prepravenych osob: 2,3 mil./denne
Metro premava od 5:45 hod. do 24:00 hod na v?etkych piatich linkach. Minimalny interval medzi vlakmi v ?ase dopravnej ?pi?ky je 1,45 minuty v zime a 2 minuty v lete. Vlaky premavaju priemernou rychlos?ou 50 km/h.
V petrohradskom metre sa pou?ivaju turnikety, ktore su umiestnene pred eskalatormi veducimi na nastupi?tia. Pri vstupe vhodi cestujuci do turniketu
kovovy ?eton
alebo na? prilo?i
plastovu kartu
a kym nevyjde z metra (ak aj napr. prestupuje medzi linkami v prestupnych staniciach), cestuje bez platenia ?al?ieho cestovneho.
Cena zakladneho cestovneho
(= 1 kovovy ?eton = 1 vstup do metra) bola k
1. junu
2013
28
rub?ov
. Okrem toho su v predaji rozne druhy zvyhodnenych foriem dopravnych kariet a elektronickych pe?a?eniek fungujucich aj v ramci petrohradskej mestskej integrovanej dopravy.
Bezplatne su prepravovane deti do 7 rokov veku, ly?e, detske ko?iare, detske bicykle, sanky, hudobne nastroje, rybarske potreby a drobne zahradne naradie, drobne domace zvierata a vtaky (v klietkach a prepravkach).
Kovovy ?eton
(
rus.
жетон
) je tradi?nou formou platby. 1 ?eton umo??uje 1 vstup do metra. ?eton ma podobu kovovej ?mince“ s ve?kos?ou pribli?ne jednoeurovej mince. Na ?etone je zobrazene logo a nazov metra. ?etony sa daju kupi? v pokladniach, ktore su vo vestibuloch ka?dej stanice. Okrem pokladni su na va??ine stanic nain?talovane automaty na ?etony prijimajuce ruske mince aj bankovky ni??ich nominalov.
Bezkontaktne smart-karty
(
rus.
бесконтактные смарт-карты; БСК
) su plastove karty, ktore si mo?e cestujuci zakupi? v pokladniach alebo v predajnych automatoch. Dobijanie kreditu je takisto mo?ne v pokladniach alebo v automatoch. Na zakupenu bezkontaktnu kartu si cestujuci cez automat alebo v pokladni zakupi nim zvoleny jednotlivy cestovny listok alebo inu predplatenu formu cestovnych listkov. Samotna platba prebieha prilo?enim karty na turniket.
Nalepka na mobil
je najmodernej?im sposobom platby cestovneho. V petrohradskom metre sa pou?iva od
20. novembra
2010
. Cestujuci si u svojho mobilneho operatora zakupi ?pecialnu nalepku s ?ipom, ktoru si nalepi na zadnu stranu svojho
mobilneho telefonu
. Platba prebieha prilo?enim telefonu na turniket. Kredit na nalepku je mo?ne doplni? zaslanim SMS spravy.
[5]
Do r.
2009
bolo prisne zakazane bez ?pecialneho pisomneho povolenia zhotovova? v priestoroch metra (v staniciach, vestibuloch a nastupi?tiach) akeko?vek fotograficke, filmove alebo videozaznamy. V novom prepravnom poriadku platnom od r.
2009
je dovolene cestujucim
zhotovova? v priestoroch stanic metra
fotograficke
zaznamy
bez pou?itia blesku
[6]
[7]
. (Zakaz zhotovovania videozaznamov odstraneny nebol.)
Neoddelite?nou su?as?ou metra su hlasenia vo vagonoch metra, ako aj na jednotlivych staniciach. V?etky oznamy su
ruskom jazyku
a v angli?tine. Petrohradske metro je aj v tejto oblasti mnohymi hlaseniami osobite
[8]
.
Zvukove hlasenia petrohradskeho metra maju dlhu tradiciu. Stanice ohlasuje vylu?ne mu?sky hlas. Po nazve stanice nasleduje (na rozdiel od ostatnych miest byvaleho ZSSR) informacia o nasledujucej stanici. A? potom sa ozve vystraha ?
Ostoro?no, dveri zakryvajutsa!
“ (
rus.
Осторожно, двери закрываются!
).
Prestupne stanice
sa v Petrohrade ohlasuju nie po prichode na tuto stanicu (ako napriklad v pra?skom metre), ale e?te pred odchodom z predchadzajucej stanice, teda vopred.
- ?
Sadovaja. Sleduju??aja stancija ? Dostojevskaja. Perechod na liniju odin
“ (hlasenie v stanici ?Sadovaja“ o tom, ?e nasledujuca stanica ?Dostojevskaja“ je prestupnou stanicou na linku jeden).
Na
kone?nych staniciach
sa cestujucim okrem informacie o kone?nej stanici prihovaraju aj zdvorilostnym upozornenim, aby si nezabudli vzia? svoju bato?inu.
- ?
Uva?ajemyje passa?iry! Nezabyvajte svoji ve??i v vagonach elektropojezda. Pojezd pribyl na kone?nuju stanciju ? Prospekt Veteranov.
“
Tento druh hlaseni sa v Petrohrade objavil pomerne nedavno ? predov?etkym v suvislosti s obmedzovanim nadzemnej mestskej dopravy a presmerovanim va??iny cestujucej verejnosti do metra. Ukazalo sa nevyhnutnos?ou pripomina? obrovskym masam ?udi zakladne pravidla pri pohybe v metre, aby sa tak urychlilo vystupovanie a nastupovanie hlavne po?as dopravnej ?pi?ky a predi?lo sa koliznym situaciam. V zaujme ?o najva??ej u?innosti tieto upozornenia hovori mu?sky hlas. Uplat?uju sa po?as najvy?a?enej?ich hodin metra. Ide v principe o tri skupiny hlaseni.
1. in?trukcie k nastupu a vystupu z vlaku a usmernenia toku cestujucich
- ?
Pri posadke prochodite v seredinu vagona. Ne zader?ivajte otpravlenie pojezda.
“ (pripomenutie, aby cestujuci postupili pri nastupovani do stredu voz?a a nezdr?ovali odchod vlaku).
- ?
Bu?te vnimate?ny! D?a perechoda na stanciju Plo??a? Vosstanija i Moskovskij vokzal po?zujtes pe?echodnym perechodom v centre zala.
“ (apel, aby cestujuci, ktori chcu prestupi? na stanicu inej linky alebo vyjs? na Moskovsku stanicu, pou?ili pe?i prechod v strede nastupi??a)
2. upozornenie na bli?iaci sa vlak
- ?
Pribyvajet pojezd. Otojdite ot kraja platformy za ograni?ite?nuju liniju!
“ (bli?i sa vlak, odstupte od okraja nastupi??a za vyzna?enu ?iaru)
3. upozornenie na posledny vlak ? posledny vlak ohlasuju pred jeho odjazdom zo stanice
Osobitne je potrebne vyzdvihnu? "vychovne" upozornenie, ktore sa pou?iva pri nastupe do voz?ov metra.
- ?
Uva?ajemyje passa?iry! Ustupajte mesta invalidam, licam preklonnovo vozrasta, beremennym ?en??inam i passa?iram s de?mi!
“ (Va?eni cestujuci! Uvo?nite miesta invalidom, dochodcom, tehotnym ?enam a cestujucim s de?mi!)
Hlasenia vo vestibuloch a na eskalatoroch
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Zatia? ?o hlasenia vo voz?och a na nastupi?tiach hovori mu?sky hlas. V?etky oficialne hlasenia a upozornenia vo vestibuloch stanic a na eskalatoroch hovori ?ensky hlas. V Petrohradskom metre ve?mi pedantne pripominaju zakladne pravidla prepravy metrom. Po?as jazdy na dlhych eskalatoroch zneju tieto pravidla bez prestavky (na eskalatoroch sta? vpravo, nesada? si na stupne eskalatora, neklas? bato?inu na zem, dava? pozor na bato?inu a nenechava? ju bez dozoru…).
- ↑
a
b
История метрополитена [Istorija metropolitena]
[online].
Petrohrad
: www.metro.spb.ru, [cit. 2013-06-07].
Dostupne online.
(v ru?tine)
- ↑
ФРОЛОВ АЛЕКСАНДР,МОГИЛЕВСКАЯ МАРИЯ.
МЕТРОвое кольцо сомкнётся в 2020 году
[online]. Rusko: fontanka.ru, 23.1.2008, [cit. 2011-03-13].
Dostupne online.
(v ru?tine)
- ↑
Транспорт в России 2009
. Moskva : Федеральная служба государственной статистики, 2009.
ISBN
978-5-89476-279-1
. S. 140 ? 145. ((v ru?tine))
- ↑
Oficialna stranka Petrohradskeho metra (v ru?tine)
dostupne 07.06.2013
- ↑
ЕВСТРАТОВА, Юлия.
За проезд в метро можно будет заплатить смской
[online]. MR7.RU, 22.11.2010, [cit. 2011-03-14].
Dostupne online.
Archivovane 2010-11-25 z
originalu.
((v ru?tine))
- ↑
Правила пользования метрополитеном [Pravidla cestovania v metre]
[online]. Petrohrad: Oficialna stranka Petrohradskeho metra, 28.12.2011, [cit. 2013-06-07].
Dostupne online.
((v ru?tine))
- ↑
Фотографировать в метро разрешат, но без вспышки (Fotografova? v metre je mo?ne, ale bez blesku)
[online]. Petrohrad: fontanka.ru, 19.08.2009, [cit. 2011-03-14].
Dostupne online.
((v ru?tine))
- ↑
[1]