Pra?ske metro je jedine metro v ?esku a v byvalom ?esko-Slovensku . Tvori zaklad systemu mestskej hromadnej dopravy v Prahe . Ka?dy de? prepravi viac ako milion cestujucich. V roku 2012 prepravilo pra?ske metro celkom a? 589 200 000 cestujucich.

Prevadzkovate?om pra?skeho metra je Dopravny podnik hlavneho mesta Prahy , a. s. Tento podnik okrem metra prevadzkuje aj elektri?kovu a autobusovu dopravu a lanovu drahu na Pet?in . V roku 1993 bol vybudovany system pra?skej integrovanej dopravy (PID), ktory zabezpe?uje prepojenie autobusovej a vlakovej primestskej a mestskej dopravy. System je rozdeleny na nieko?ko zon, pri?om v?etky trasy metra sa nachadzaju v centralnej zone.

Celkova d??ka siete predstavuje 65,2 km, na ktorych sa nachadza celkovo 61 stanic. Vlaky metra premavaju ka?dy de? od 05:00 do 00:00 hod. ?asovy interval prichodu vlakov je 1,5 - 10 minut.

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pravdepodobne prvym navrhom na vystavbu podzemnej drahy v Prahe bola iniciativa pra?skeho obchodnika Ladislava Rotta z roku 1898 . Ten v?ak na pra?skej radnici neuspel.

Plany na vystavbu metra, ?i podpovrchovej elektri?ky v Prahe sa objavovali aj v predvojnovom ?eskoslovensku. Prvy navrh na vystavbu ?tyroch podzemnych trati predlo?ili v roku 1926 Ing. Vladimir List a Bohumil Belada pod nazvom ?Podzemna rychla draha pre Prahu“. ?al?ie navrhy na vystavbu podzemnych trati boli vypracovane ako su?a?ne navrhy do su?a?e vyhlasenej Elektrickymi podnikmi hlavneho mesta Prahy v roku 1931 . Tesne pred vojnou bola stavba trasy A u? za?ata, ale roku 1941 bola kvoli vojnovej situacii ukon?ena ?innos? projektoveho uradu. Po vojne sa planovalo obnovenie projektovych prac a vystavby, tak?e sa dokon?enie planovalo na rok 1950 . Potom ale pri?iel prikaz zhora, ktory cele prace zmrazil s odovodnenim, ?e na tento projekt nie je krajina hospodarsky dos? silna.

?al?ie navrhy pri?li a? v 60-tych rokoch, kedy sa za?inala doprava v Prahe rychlo zhor?ova?, ulice s najva??im dopravnym vyznamom Na P?ikopech a Vaclavske namestie boli ?asto preplnene elektri?kami; situacia bola taka zla, ?e sa dostala aj k rokovaniam ?eskoslovenskej vlady. Ako vi?azny navrh bola zvolena podpovrchova elektri?ka, ktora mala vies? z Hlavnej stanice ( Hlavni nadra?i ) cez Nuselsky most na Pankrac , v roku 1966 sa za?alo s vystavbou. Nedlho pred okupaciou silami Var?avskej zmluvy sa zistilo, ?e system metra oddeleneho od elektri?ky by bol efektivnej?i (to preukazala sovietska komisia v ?ele s I. T. Jefimovom), tak?e sa rozostavane useky museli prekon?truova?. Za normalizacie pri?lo politicke rozhodnutie pou?i? namiesto voz?ov domacej vyroby sovietske, zastaranej koncepcie a vyrazne ?a??ie, ?o si vynutilo vlo?enie posi??ujuceho tubusu do Nuselskeho mosta, ktory nebol na take za?a?enie navrhnuty. Aj ke? sa po?italo s otvorenim u? v roku 1972 , oneskorenia sposobene nedostatkom skusenosti pred??ili vystavbu a? do roku 1974 . O rok skor sa tie? za?alo s razenim trasy A z Dejvic na Vinohrady . Otvorenie prveho useku linky C sa stalo ve?kou komunistickou manifestaciou. Bol pritomny generalny tajomnik KS? Husak , nie v?ak vtedaj?i prezident Svoboda ?i premier ?trougal .

O ?tyri roky neskor, v roku 1978 bol otvoreny tie? prvy usek linky A , v stanici Muzeum vznikol prvy prestupny bod metra. Na konci roku 1980 boli obe trasy pred??ene, a roku 1977 bola za?ata stavba prveho useku linky B . Ten v?ak bol naro?nej?i, ne? oba predchadzajuce. Trasa linky B toti? viedla hlboko, navy?e niekde aj blizko rieky Vltavy , ?o sposobovalo ?a?kosti. Vystavba useku Sokolovska (dnes Florenc ) ? Smichovske nadra?i trvala 8 rokov a do prevadzky bol usek odovzdany 3. novembra 1985 . V tejto dobe sa tie? rozbehla stavba ?al?ich, nadvazujucich usekov Dukelska (dnes Nove Butovice ) ? Smichovske nadra?i , pripravovala sa stavba Sokolovska ? Zapotockeho (dnes ?eskomoravska ), stavalo sa depo trasy A v Hostiva?i , a roku 1984 bola trasa C pred??ena pod Vltavou do Hole?ovic . Onedlho po tychto uspechoch, ktore ale i?li na ukor kvality celeho systemu, vy?la ?tudia ?al?ieho rozvoja siete a? do roku 2015 po?itajuca s dvomi novymi trasami a asi 25 novymi stanicami. Takto rozsiahla a rychla vystavba by ale pravdepodobne bola nad mo?nosti stagnujucej ekonomiky ?SSR .

Vo februari 1990 sa premenovala va??ina stanic s ideologickymi nazvami, va??inou v okrajovych ?astiach mesta, na mena zodpovedajuce miestnej ?asti, v ktorej sa nachadzaju. Na jese? bol dokon?eny usek linky B Florenc ? ?eskomoravska. Rok po dostavbe tohoto useku sa za?alo pokra?ova? smerom na Hloub?tin a na druhej strane linky B tie? na Zli?in (otvoreny na jese? 1994 pred komunalnymi vo?bami za u?asti Vaclava Klausa ). Finan?ne ?a?kosti v?ak zapri?inili asi trojro?ny sklz, tak?e tra? ?eskomoravska ? ?erny most bola dokon?ena a? roku 1998 a to e?te bez dvoch stanic ( Kolbenova a Hloub?tin ), ktore dokon?ovali neskor ?  2001 ( 1999 ). V 90. rokoch tie? za?ala obmena vozoveho parku, ?i u? rekon?trukciou sovietskych voz?ov, alebo nakupom novych suprav. Komplikacie priniesol krach ?KD, ktora mala by? povodne hlavnym vyrobcom, ?o viedlo k zavedeniu pasmovej prevadzky na linke B.

?al?ie pred??enie siete pri?lo v roku 2004 , ke? linka C prekro?ila Vltavu a dorazila do Severniho M?sta (stanice Kobylisy a Ladvi , povodne planovana stanica v Troji bola zru?ena). Cely tento usek, kde hlavne pod Vltavou boli pou?ite nove stavebne technologie. ?al?im pred??enim linky A zo Skalky a? do Depa Hostiva? v maji 2006 . Ostatnym pred??enim v roku 2008 bolo otvorenie stanic St?i?kov , Prosek , a Let?any na linke C v severovychodnej ?asti Prahy.

V maji 2013 sa v online verzii Der Spiegel objavili spravy o planoch zavies? v pra?skom metre vozne pre nezadanych. Projekt mal by? v prevadzke od roku 2013 . Su?as?ou zameru bolo ukaza? ake mo?nosti ponuka verejna doprava v porovnani s automobilovou. Vozne so ?pecialnym ozna?enim mali premava? na v?etkych troch linkach, ale nie po?as rannej ?pi?ky. ^[1]

6. aprila 2015 do?lo k pred??eniu linky A o 6,1 km (4 zastavky) do stanice Nemocnice Motol.

Povodne v auguste roku 2002 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi 13. a 15. augustom 2002 sa Prahou prehnala vy?e storo?na voda. Voda zaplavila ve?ku ?as? Prahy a ve?ku ?as? metra. Celkovo bolo zaplavenych 19 stanic na v?etkych troch trasach. Na linke A a to boli stanice: Malostranska , Starom?stska , M?stek a Muzeum ; na linke B : Smichovske nadra?i , And?l , Karlovo nam?sti , Narodni t?ida , M?stek , Nam?sti Republiky , Florenc , K?i?ikova , Invalidovna , Palmovka , ?eskomoravska a Vyso?anska a linke C : Nadra?i Hole?ovice , Vltavska a Florenc .

Premavka bola obnovena 15. augusta 2002 iba na vonkaj?ich usekoch metra: Skalka ? Nam?sti Miru (linka A) a Haje ? Pra?skeho povstani (linka C). Obmedzena premavka na linke B na jej nezaplavenych usekoch Zli?in ? Nove Butovice a Hloub?tin ? ?erny most bola obnovena 16. augusta 2002 .

Ako prva bola obnovene premavka na linke C, a to u? 18. novembra 2002 . Cez stanicu Vltavska v?ak vlaky iba prechadzali, pre cestujucich bola stanica spristupnena a? 16. decembra 2002 . Pred Vianocami 2002 bola obnovena prevadzka po celej d??ke linky A. Vlaky v?ak a? do 16. januara 2003 nezastavovali na staniciach Starom?stska a Malostranska.

17. februara 2003 bola obnovena premavka na linke B ? vlaky v?ak nezastavovali na staniciach Narodni t?ida, Nam?sti Republiky, K?i?ikova a Invalidovna. Na useku Florenc ? Palmovka boli vlaky riadene pomocou telefonickeho spojenia.

Premavka bola uplne obnovena v marci 2003. Celkove naklady na obnovu systemu dosiahli takmer 7 miliard K?.

Koncepcia tras a stanice [ upravi? | upravi? zdroj ]

System pra?skeho metra je koncipovany ako trojuholnik, kde sa v centre mesta stretavaju v?etky tri trasy na troch prestupnych staniciach ( M?stek , Muzeum a Florenc ).

H?bka stanic je rozna. Najhlb?ou stanicou je Nam?sti Miru , ktora sa nachadza a? 52 metrov pod zemskym povrchom. Va??ina tras bola h?bena pomocou tunelovacich ?titov. Ine ?asti, obzvla?? tie na linke C boli vysekane a neskor prikryte. Taketo stanice sa nachadzaju iba nieko?ko metrov pod zemou. ?as? linky B je vedena po povrchu sklenenym tunelom.

Stanice su va??inou trojlo?ove, spojene prestupmi. Novopostavene stanice su rie?ene bezbarierovo, v sulade s trendom spristupnenia verejnej dopravy ?u?om so zni?enou schopnos?ou pohybu. Star?ie stanice, pokia? to dovo?uju technicke mo?nosti, tak su dovybavovane vy?ahmi.

Erbovou farbou linky A je svetlozlaty bronz (a zelena ), pri?om ka?da zo stanic je oblo?ena inak sfarbenymi hlinikovymi vyliskami striedavo konvexne, ?i konkavne prehnutymi. Jednotiacim prvkom je pou?itie kame?a a eloxovaneho hliniku . Mnohe zo stanic zdobia umelecke diela ?eskych umelcov, ako napr. mozaiky , vitra?e  a reliefy .

Pre stanice na linke B je charakteristicka ?lta farba a obklad kame?om, najma ?ulou , mramorom a pieskovcom . Jednotna je i klenba stanic (okrem Smichovskeho nadra?i), ktora je bielej farby, jednotne su i osvet?ovacie telesa. Na staniciach sa striedaju tvarnice z bezpe?nostneho skla a keramicke a plastove obklady. Aj na tejto trase zdobia vestibuly stanic mozaiky a ine umelecke diela.

Erbovou farbou linky C je ?ervena . Na vyzdobu stanic sa pou?ival najma kame? a to mramor , ?ula a sivec . Vyu?ivaju sa i keramicke obklady roznych tvarov v prirodnych farbach.

Trasy metra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pra?ske metro ma tri trasy ozna?ene pismenami , a  a farbami. Linka je zelena, linka ?lta a linka je ?ervena. Medzi jednotlivymi trasami je mo?ne prestupova? na troch prestupnych staniciach: M?stek (medzi a ), Muzeum (medzi a ) a Florenc (medzi a ).

Linka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Linka vedie zhruba zo severozapadu na vychod, na mapach je ozna?ovana zelenou farbou. Jej celkova d??ka je 17,13  km a vlak tuto vzdialenos? absolvuje za 30 minut . V ?pi?ke je najkrat?i interval 2 minuty, najdlh?i interval je 20 minut na ?tedry de? . Prepravna kapacita trasy , prepo?itana na jednu hodinu je v ?pi?ke pribli?ne 20 320 osob a v sedle pribli?ne 10 500 osob.

Vystavba prvej ?asti metra sa za?ala v roku 1973 a prvy usek ( Leninova ? Nam?sti Miru ) bol odovzdany do u?ivania o pa? rokov neskor, v roku 1978 . V roku 1976 sa za?alo s vystavbou ?al?ieho useku, ktory obsahoval stanice Ji?iho z Pod?brad , Flora a ?elivskeho . V roku 1987 bola otvorena stanica Stra?nicka a o tri roky neskor sa dobudovala trasa a? do stanice Skalka . 27. maja 2006 bola otvorena koncova stanica linky Depo Hostiva? .

V januari 2006 bol schvaleny plan vystavby metra zapadnym smerom oblukom cez Motol na letisko Ruzyn? .

V roku 2009 sa za?alo so stavbou prveho useku pred??enej trasy po stanicu Nemocnice Motol . V pondelok 6. aprila 2015 bola spustena prevadzka v useku ozna?ovanom V.A, ktory pred??il tra? zo stanice Dejvicka do Nemocnice Motol o stanice: Bo?islavka , Nadra?i Veleslavin , Pet?iny a Nemocnice Motol . ^{[2] [3]} ?alej by stavba mala pokra?ova? stanicami Bila Hora, D?dina, Dlouha mile a Letisko Vaclava Havla .

Linka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Linka je vedena v smere juhozapad-severovychod a na mapach je ozna?ovana ?ltou farbou. V dopravnej ?pi?ke dosahuje d??ka najkrat?ieho intervalu 2 minuty. Prepravna kapacita cestujucich trasy , prepo?itana na 1 hodinu je v ?pi?ke cca 21 000 osob a v sedle asi 10 500 osob. Trasa  je zarove? najdlh?ou trasou pra?skeho metra, s celkovou d??kou 25,6 kilometra a 24 stanicami.

Vystavba na trase  sa za?ala v roku 1979 . Prvy usek bol otvoreny v roku 1985 a na jeho trase v d??ke 4,9 kilometra sa nachadzalo sedem stanic od Smichovskeho nadra?i po Florenc , kde vznikol prestupny bod s linkou .

?al?i usek otvorili v roku 1988 a nachadzaju sa na ?om tri stanice: Radlicka , ?vermova (Jinonice) a Dukelska (Nove Butovice). Prve dve stanice sa v?ak vyu?ivaju ve?mi malo. Je to z toho dovodu, ?e v ich blizkosti bola planovana vystavba noveho sidliska, ktore sa ale po pade komunistickeho re?imu nikdy nepostavilo. V 90. rokoch 20. storo?ia boli dostavane tri useky: v roku 1990 to bol usek Florenc ? ?eskomoravska , v roku 1994 usek Nove Butovice ? Zli?in a zatia? posledny usek otvorili v roku 1998 medzi stanicami ?eskomoravska a ?erny Most.

Linka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Linka je vedena zo severu na juhovychod a na mapach ju znazor?uje ?ervena farba. Prepravna kapacita cestujucich linky , prepo?itana na 1 hodinu je v ?pi?ke cca 26 900 osob a v sedle asi 12 600 osob. Trasa linky  je dlha 18,1 km a po svojej d??ke ma 20 stanic.

Linka  sa za?ala z celeho systemu pra?skeho metra budova? ako prva. Prvy usek medzi stanicami Sokolovska (Florenc) a Ka?erov v d??ke 6,6 kilometra sa za?al budova? v roku 1966 . Otvoreny bol v roku 1974 . O rok na to sa za?alo s predl?ovanim metra a? do stanice Kosmonaut? (Haje). Tento 5,3 kilometra dlhy usek bol otvoreny v roku 1980 . V roku 1985 bolo metro pred??ene z Florencu a? do Hole?ovic . Zatia? posledny usek metra s dvoma stanicami Kobylisy a Ladvi bol otvoreny v juni 2004 .

9. maja 2008 boli odovzdane do pou?ivania najnov?ie stanice St?i?kov , Prosek a Let?any . Usek sa tak pred??il o 4,6 kilometra.

Vozidla [ upravi? | upravi? zdroj ]

V sieti pra?skeho metra sa prevadzkuju/prevadzkovali tieto supravy:

Typ vozidla	Fotografia	Linky	Poznamky
Prevadzkovane vozidla
M1
81-71M		,	zrekon?truovane vozidla 81-71
Neprevadzkovne vozidla
R1			i?lo len o prototyp, do prevadzky s cestujucimi sa nikdy nezaradil
E??			zachovala sa historicka suprava
81-71			supravy boli modernizovane na typ 81-71M; zachovala sa historicka suprava

Fotogaleria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Stanica Malostranska (A)
• 
  Stanica Smichovske nadra?i (B)
• 
  Stanica Nadra?i Hole?ovice (C)
• 
  Prestupna stanica Muzeum (C x A)
• 
  Prestupna stanica M?stek (A x B)
• 
  Prestupna stanica Florenc (C x B)
• 
  Orienta?ny plan z roku 2007
• 
  Schema metra nad dverami vo vlaku, 2007
• 
  Mapa Prahy v staniciach metra, 2007
• 
  Ozna?ova? cestovnych listkov
• 
  Mechanizmus eskalatora v pra?skom metre.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Pra?ske metro

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Mapa Pra?skeho metra ^{[ nefunk?ny odkaz ]}
• Dopravni podnik hlavniho m?sta Prahy , oficialne stranky (v ?e?tine a angli?tine)
• Metroweb Dopravne stranky o pra?skej doprave (v ?e?tine)
• Prague Metro (v angli?tin?)
• UrbanRail Archivovane 2006-07-03 na Wayback Machine (v angli?tine)