Northrop Grumman B-2 Spirit
je
americky
viacu?elovy strategicky
bombarder
, vyu?ivajuci technologiu
stealth
, v?aka ktorej mo?e v noci ?ahko prenika? i nad ve?mi dobre chranene uzemia. Vyrobeny je preva?ne z
uhlikovych
kompozitov
a je ve?mi naro?ny na udr?bu. Stroj sa ale v?aka nej vyzna?uje minimalnym mno?stvom vy?iarenych ?i odrazenych
zvukovych
,
infra?ervenych
,
optickych
?i
radarovych
signalov, ?im zni?uje mo?nos? svojho zamerania
protilietadlovou obranou
.
B-2 je v su?asnosti jedine lietadlo americkeho letectva, ktore v sebe kombinuje tri k?u?ove vlastnosti, ako su ob?a?na zistite?nos? (stealth), dlhy dolet a ve?ke u?ito?ne za?a?enie. Bombarder mo?e nies? viac ako 18 ton konven?neho alebo jadroveho arzenalu a stava sa tak vyznamnym prvkom projekcie americkej sily kdeko?vek na svete.
[1]
Planovane modernizacie by mali zabezpe?i?, ?e lietadla B-2 budu v opera?nej slu?be americkeho letectva a? do roku 2058.
[2]
Prve verejne predstavenie B-2 v roku 1988
B-2 po?as prveho letu v roku 1989
Na konci 70-tych rokov za?al americke Ministerstvo obrany znepokojova? fakt, ?e u potencialnych protivnikov
USA
do?lo k vyraznemu zlep?eniu systemov protivzdu?nej obrany. Hrozilo, ?e konven?ne strategicke bombardery, akymi boli
B-52 Stratofortress
alebo v tej dobe vyvijany
B-1 Lancer
, sa stanu ?oskoro zastarane. Preto sa americka vlada rozhodla pre za?atie vyvoja technologicky pokro?ileho bombardera, ktory by bol schopny preletie? ve?ke vzdialenosti, nepozorovane preniknu? nepriate?skou protivzdu?nou obranou a zhodi? municiu na cie?. V septembri 1980 stanovilo americke letectvo po?iadavky na tento novy bombarder, ktory bol v
USA
znamy ako ?Advanced Technology Bomber (ATB)“. Do su?a?e na vyvoj noveho lietadla sa prihlasili dva timy, ka?dy pozostavajuci z dvoch spolo?nosti. Prvu dvojicu tvorili firmy Northrop a Boeing, druhy tim sa skladal z firiem Lockheed a Raytheon. Vi?azom su?a?e sa stal v oktobri 1981 navrh lietadla od timu Northrop/Boeing. Nasledne bola uzatvorena zmluva na dodavku dvoch testovacich kon?trukcii draku lietadla, jedneho lietajuceho prototypu a pa? predseriovych lietadiel. V
80. rokoch
predstavovali naklady vyvoj B-2 23 miliard dolarov.
Povodny plan ratal popri piatich predseriovych lietadlach s vyrobou dodato?nych 127 bombarderov. S rozpadom Sovietskeho zvazu a neskor?imi ?krtmi vo vydavkoch na obranu do?lo k zredukovaniu povodne planovaneho po?tu strojov B-2 na 75 kusov. Neskor sa toto mno?stvo zni?ilo len na 20 lietadiel, ktore doplnil jeden prototyp, nazvany Spirit of America. Celkova produkcia bombarderov B-2 ?Spirit“ tak dosiahla 21 strojov.
Po?as celeho programu spolo?nos? Northrop Grumman uzko spolupracovala s americkym letectvom, ?o sa sice pozitivnym sposobom odrazilo na kone?nom vysledku, na druhej strane to v?ak vyvoj lietadla mierne spomalilo. V polovici 80-tych rokov toti?
USAF
upravilo zadanie, ktore povodne po?adovalo bombarder, prisposobeny na let vo vysokych letovych hladinach. Nova po?iadavka na lietadlo, ktore by bolo schopne aj letu nizko nad terenom, sposobila zvy?enie nakladov a oneskorenie celeho projektu o dva roky. Prve verejne predstavenie bombarderu B-2 sa uskuto?nilo v roku 1988 a v juli 1989 sa vzniesol do vzduchu “Spirit of America”, ako prvy z bombarderov B-2. Po?iato?nych opera?nych schopnosti dosiahla letka B-2 v aprili 1997.
I ke? vyvoj B-2 patril k mimoriadne utajovanym vojenskym projektom, aj napriek tomu boli zaznamenane dva incidenty, tykajuce sa uniku informacii. V decembri 1984 bol zatknuty zamestnanec firmy Northrop Thomas Cavanagh pri pokuse o predaj tajnych materialov o projekte B-2. Dokumenty zrejme pa?oval z tovarne Pico Rivera, kde sa stealth bombardery vyrabali, a sna?il sa ich preda? sovietskej tajnej slu?be za 25 000 americkych dolarov. 42-ro?ny zamestnanec Northropu sa skontaktoval so sovietskymi diplomatmi netu?iac, ?e jeho telefonat je odpo?uvany federalnymi agentmi. Ti ho nasledne vylakali na stretnutie a zatkli. I ke? nakoniec k ?iadnemu uniku informacii nedo?lo, Thomas Cavanagh bol za tento pokus odsudeny na do?ivotie.
[3]
V roku 2011 bol na 32 rokov odsudeny Noshir Gowadia, ktory pracoval na vyvoji pohonneho systemu pre B-2. Dovodom bolo, ?e za uplatok 110 000 americkych dolarov vyzradil utajovane technologie ?inskej vlade, ktora ich potrebovala pre vyvoj riadenej strely so zni?enym tepelnym vy?arovanim.
[4]
Bo?ny poh?ad na letiaci B-2 Spirit
Zaber z kokpitu B-2
?elny poh?ad na bombarder B-2
Rota?ny zavesnik na bomby v utrobach B-2
Typ kon?trukcie, ktora bola pou?ita pri bombarderoch B-2, sa ozna?uje ako lietajuce kridlo, ke??e pri nej uplne absentuje trup a zvisle riadiace plochy. Pri tvorbe navrhu noveho bombardera firma Northrop prepracovala projekty lietadiel XB-35 a YB-49 z konca 40-tych rokov, ktore sa nikdy nedo?kali seriovej vyroby.
[5]
Zaujimavos?ou je, ?e rozpatie kridel B-2 je 52,4 m, ?o je identicky rozmer, aky mal aj jeho o 40 rokov star?i predchodca YB-49. Pozd?? celej odtokovej hrany kridla, okrem vyfukoveho priestoru bezprostredne za motormi, sa nachadza deva? ve?kych ovladacich ploch. Vonkaj?i par pohyblivych ploch plni funkciu brzdovych kormidiel. Ka?da z tychto ploch pozostava z dvoch ?asti, ktore sa mo?u pohybova? smerom nahor alebo nadol. Mo?u pracova? symetricky ako aerodynamicke brzdy alebo asymetricky ako kormidla. Pohybujuce sa brzdove kormidla v?ak zvy?uju radarovy odraz lietadla, preto v ?ase, ke? B-2 vstupuje do bojovej zony, musia by? zamknute. Predpoklada sa, ?e v takej situacii lietadlo zata?a pomocou rozdielneho ?ahu motorov. ?al?ich ?es? ovladacich ploch sa pou?iva hlavne ako vy?kovky, ale najvzdialenej?i par mo?e pri nizkych rychlostiach plni? aj funkciu kridelok. V priestore medzi vystupnymi tryskami sa nachadza posledna ovladacia plocha, ktora eliminuje nadhadzovanie, sposobene vertikalnymi narazmi vzduchu v nizkych vy?kach.
Spolo?nos? Boeing, ako druhy ?len timu, sa podie?al na dodani vonkaj?ich kridel, zadnej centralnej ?asti, palivoveho systemu, zbra?oveho systemu a podvozku. Northrop bol zodpovedny za prednu centralnu ?as? lietadla, kokpit, nabe?ne a odtokove hrany, ovladacie plochy, ako aj finalnu monta? a celkovu koordinaciu projektu. Z povrchu lietadla bolo odstranenych mno?stvo hran, be?ne sa nachadzajucich na konven?nych lietadlach, ?im sa vyrazne zredukoval odraz radarovych v?n. Niektore plochy su potiahnute materialom, absorbujucim radarove vlny (RAM). Hlavny podvozok je ?tvorkolesovy, umiestneny je hne? ved?a motorov a za?ahuje sa smerom dopredu. Predny dvojkolesovy podvozok sa za?ahuje smerom dozadu.
V porovnani s pedchadzajucimi americkymi bombardermi do?lo u B-2 k vyraznemu zni?eniu posadky. Zatia? ?o posadka
B-52H Stratofortress
pozostava z 5 ?lenov a posadka
B-1B Lancer
zo ?tyroch ?lenov, lietadlo B-2 ma len dvoch pilotov. Ti sedia v kabine ved?a seba, pri?om na?avo je miesto hlavneho pilota a napravo sedadlo velite?a misie. Velite? misie je primarne zodpovedny za navigaciu a za plnenie uloh v roli operatora zbra?ovych systemov, ale tieto funkcie mo?e v pripade potreby vykonava? aj pilot. Ka?dy ?len posadky ma k dispozicii ?tyri farebne CRT monitory.
B-2 je vybaveny radilokatorom AN/APQ-181 od spolo?nosti Hughes Aircraft (v su?asnosti Raytheon). Navigaciu lietadla zabezpe?uju dva systemy, ktore mo?u pracova? samostatne, ale vy??ia presnos? sa dosahuje pri pou?iti oboch systemov su?asne. Jednym z nich je inercialny system Kearfott a druhym astronomicko-inercialny system Northrop NAS-26. NAS-26 bol povodne vyvinuty pre riadene strely dlheho doletu Snark. Ur?ovanie aktualnej polohy lietadla prebieha na zaklade vopred vybranych hviezd a funguje aj cez zamra?enu dennu oblohu. K?u?ovym prvkom tohto systemu je stabilizovany elektro-opticky teleskop, ktory je umiestneny na?avo od kabiny posadky.
Lietadlo je poha?ane ?tyrmi dvojprudovymi motormi General Electric F118-GE-100, z ktorych ka?dy ma ?ah 77 kN. F118-GE-100 bol vyvinuty z motora F101-X, pou?itom v stihacich lietadlach
F-14
. Maximalna rychlos? B-2 je 915 km/h a maximalny dostup predstavuje 15 200 m. Bombarder preleti bez dotankovania 11 100 km, pri?om s jednym natankovanim vo vzduchu doka?e pred??i? tuto vzdialenos? na 18 500 km. B-2 mo?e dotankova? palivo po?as letu pomocou nadstavca, ktory sa nachadza za kokpitom. Nasavacie otvory pohonnej sustavy su esoviteho tvaru, aby ukryli kompresor motora pred radiolokatorom nepriate?a. Ich okraje su zubkovane, aby sa rozptylili vlny nepriate?skych radarov a nedo?lo k ich navratu spa? k zdroju. Vyfukove plyny z motora su ochladzovane, aby sa zni?ila tepelna stopa lietadla a minimalizovala mo?nos? odhali? a sledova? bombarder nepriate?skymi infra?ervenymi detek?nymi systemami.
Vyzbroj je ukryta v dvoch bombovniciach, z ktorych ka?da pojme 9 ton bomb alebo riadenych striel. B-2 mo?e nies? ?iroku ?kalu konven?nej municie, ale aj jadrove bomby typu B61 a B83
[6]
v po?te 16 kusov. Z konve?nych neriadenych bomb su to Mk 82 s hmotnos?ou 227 kg a Mk 84 s hmotnos?ou 907 kg. Ich riadenym ekvivalentom, ktory bol do B-2 integrovany, su bomby GBU-38 a GBU-31, vybavene systemom inercialneho a satelitneho navadzania. Plne nalo?eny bombarder unesie a? 80 kusov Mk 82/GBU-38 alebo 16 bomb Mk 84/GBU-31. Aby sa pri utoku na nepriate?ske ciele zvy?ili ?ance B-2 na pre?itie, dostali bombardery do vyzbroje aj bomby
AGM-154 JSOW
. Tie pri odhodeni vo vysokej letovej hladine doka?u k?zavym letom prekona? vzdialenos? a? 130 km. Presne zasiahnu? cie? im umo??uje GPS navigacia v kombinacii s infra?ervenym navadzanim v zavere?nej faze letu. K e?te va??ej minimalizacii strat v pripade mo?neho konfliktu prispieva integracia riadenej strely
AGM-158 JASSM
. Ta umo??uje bombarderu zauto?i? na dobre chranene ciele zo vzdialenosti 370 km bez toho, aby sa vystavil va??iemu riziku.
B-2 po?as dotankovania vo vzduchu
B-2 zhadzuje 47 bomb Mark 82
Bombardery B-2 boli prvykrat bojovo nasadene v operacii ?Spojenecka sila“ (Operation Allied Force) d?a 24. marca 1999. Pri prvom nalete vzlietli dve B-2 zo zakladne Whiteman, preleteli do Europy a zhodili 32 bomb na nieko?ko cie?ov v Srbsku. Po ukon?eni bojovej fazy misie a po 31-hodinovom lete sa vratili spa? na domovsku zaklad?u v Missouri. Okrem prveho nasadenia lietadiel B-2 mali bojovu premieru aj satelitom navadzane bomby JDAM.
Hoci sa bombardery B-2 zu?astnili len 1 % bojovych misii, boli zodpovedne za zni?enie 33 % v?etkych srbskych cie?ov. ?es? lietadiel B-2, ktore boli nasadene v operacii ?Spojenecka sila“, zrealizovalo celkovo 45 naletov a zhodilo 656 bomb JDAM.
[7]
D?a 7. oktobra 2001 po?as operacie ?Trvala sloboda“ (Operation Enduring Freedom) bol bombarder B-2 prvym, ktory vletel do afganskeho vzdu?neho priestoru a bombardoval ciele teroristov hlboko vo vnutrozemi.
[8]
Po?as tejto misie absolvovali piloti B-2 ?asovo najnaro?nej?iu bojovu operaciu v historii, ke? ich let trval celkovo 44 hodin a 18 minut.
[9]
V marci 2003 za?ali B-2 operaciu ?Iracka sloboda“ (Operation Iraqi Freedom), po?as ktorej ?es? tychto bombarderov zni?ilo celkovo 92 cie?ov. Jednym z tychto cie?ov bol aj bunker v
Bagdade
, o ktorom sa americke velenie domnievalo, ?e slu?i ako ukryt
Saddama Husajna
.
Bombardery B-2 vzlietali prvykrat nie z uzemia
USA
, ale zo zakladne Diego Garcia v
Indickom oceane
a z neznamej zakladne v
Anglicku
.
[10]
Po?as celej operacie uskuto?nili lietadla B-2 49 bojovych misii, po?as ktorych zhodili viac ako 680 000 kg municie.
[11]
D?a 20. marca 2011 vzlietli tri bombardery B-2 zo zakladne Whiteman v
Missouri
. V ramci operacie ?Usvit Odysey“ (Operation Odyssey Dawn) zhodili 40 bomb na letiska v
Libyi
, s cie?om zni?i? vzdu?ne sily
Muammara Kaddafiho
.
[12]
D?a 18. januara 2017 uskuto?nilo americke letectvo v spolupraci s libyjskou vladou narodnej jednoty nalety na militantov z teroristickej skupiny
Islamsky ?tat
v Libyi. Cie?om bombardovania sa stali dva od?ahle tabory pribli?ne 45 kilometrov juhozapadne od mesta
Syrta
. Utok uskuto?nila dvojica bombarderov B-2, ktora vzlietla zo svojej domovskej zakladne Whiteman v Missouri. Cela misia, vratane navratu spa? na zaklad?u, trvala 34 hodin. Zu?astnilo sa na nej aj 15 tankovacich lietadiel typu
KC-135
a
KC-10
.
[13]
Bombardery pri nej zvrhli 108 bomb
GBU-38
s hmotnos?ou 227 kg. Po uvodnom nalete strategickych bombarderov zauto?ili na tieto ciele e?te bezpilotne lietadla
MQ-9 Reaper
strelami
AGM-114 Hellfire
.
[14]
Odhaduje sa, ?e o ?ivot pri?lo asi 80 bojovnikov Islamskeho ?tatu. Vzh?adom na to, ?e letova hodina bombarderov B-2 stoji 130 000 USD, bola cela tato operacia mimoriadne draha. Po zaratani prevadzkovych nakladov a ceny zhodenej municie mo?no kon?tatova?, ?e celkove naklady na misiu presiahli sumu 11,5 mil. USD.
[15]
Vrak B-2, ktory havaroval v roku 2008
D?a 23. februara 2008 havaroval bombarder B-2, nazvany Spirit of Kansas, pri vzlete zo zakladne Andersen na ostrove
Guam
. Pri?inou havarie bola zistena vlhkos? v troch senzoroch, v dosledku ?oho dostaval system riadenia letu nespravne informacie o rychlosti letu a uhle nabehu. To sposobilo, ?e lietadlo pri vzlete za?alo prudko stupa? a zarove? sa nakla?a? do?ava. Z toho dovodu sa ?ave kridlo dostalo do kontaktu so zemou a nasledne stroj havaroval. Obaja piloti sa stihli katapultova? a nehodu sa im podarilo pre?i?.
[16]
USA
- United States Air Force
mali k decembru 2015 k dispozicii 20 seriovo vyrobenych lietadiel:
- 509. bombardovacie kridlo? zaklad?a Whiteman, Missouri (v su?asnosti sa tam nachadza 19 strojov)
- 412. testovacie kridlo ? zaklad?a Edwards, California (v su?asnosti tu podstupuje 1 stroj letove sku?ky, pri ktorych sa testuje modernizovany softver a zbra?ove systemy)
- Posadka
: 2
- D??ka
: 21,03 m
- Rozpatie
: 52,43 m
- Vy?ka
: 5,18 m
- Nosna plocha
: 460 m²
- Hmotnos? (prazdny)
: 71 700 kg
- Vzletova hmotnos?
: 152 634 kg
- Maximalna vzletova hmotnos?
: 170 600 kg
- Pohonna jednotka
: 4 ×
dvojprudovy motor
General Electric F118
-GE-100, ka?dy s ?ahom 77 kN
- Maximalna rychlos?
: 915 km/h (0,85
Mach
)
- Dolet
: 11 100 km bez dotankovania, 18 500 km s jednym natankovanim vo vzduchu
- Dostup
: 15 200 m
[17]
- Plo?ne za?a?enie
: 329 kg/m²
- ?ah/hmotnos?
: 0,205
- nosnos? 18 000 kg
- Konven?ne bomby
:
- 80x Mk 82/GBU-38 s hmotnos?ou 227 kg, v kazetovom bombovom zavesniku BRA (Bomb Rack Assembly)
- 36x
CBU
, z ktorych ka?da ma hmotnos? 340 kg v kazetovom bombovnicovom zavesniku BRA
- 16x Mk 84/GBU-31 s hmotnos?ou 907 kg, na rota?nom bombovnicovom zavesniku RLA (Rotary Launcher Assembly)
- AGM-154 JSOW
- Atomove bomby
:
- 16x
B61
/
B83
na rota?nom bombovnicovom zavesniku RLA
- Strely typu vzduch-zem
:
Tupolev Tu-160